Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice, Komenského 50, IČO: 36 570 460, proti žalovanému U.. D. B., E.. XX.X.XXXX, D., S. X, zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, o zaplatenie 671,41 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku 31C/48/2009-492 z 9.11.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom konanie v časti zaplatenia istiny 230,62 eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 440,79 eur s 0,04 % denným úrokom z omeškania zo sumy 23,56 eur od 5.10.2006 do zaplatenia, s 0,04 % denným úrokom z omeškania zo sumy 54,77 eur od 14.11.2008 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 362,46 eur od 8.6.2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 32 %.

2. Vychádzajúc z § 4 ods. 1,3,6,7, § 13 ods. 2, § 28 ods. 1,3,5,6,8,9, § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z., § 262 ods. 1,2, § 269 ods. 2 Obch. zák. (ich znenie citoval) urobil záver, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy č. XX/XXXXX/XXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd z X.XX.XXXX, ktorej predmetom bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu pre domácnosti, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie z domácnosti a odvádzanie vody z povrchového odtoku, a to v bydlisku žalovaného na S. Č.. X K. D.. Konštatoval, že v čl. 3 si strany dohodli plnenie za vodné a stočné a za odvádzanie vody z povrchového odtoku a odpadových vôd a zároveň v prípade omeškania s úhradou faktúr, úrok z omeškania vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, že zmluvné strany si dohodli, že právny vzťah sa bude riadiť § 262 ods. 1 Obch. zák. Uviedol, že faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca vyúčtoval žalovanému vodné, stočné a výmenu vodomeru za obdobie od 10.3.2006 do 14.9.2006 celkovo sumu 22.223,50 Sk s termínom splatnosti 4.10.2006, z ktorej žalovaný podľa tvrdenia žalobcu a žalovaný to v priebehu konania nepoprel, uhradil 1.996,50 Sk, že vymáhaná bola suma 20.227,- Sk, t.j. 671,41 eur. Žalovaný v priebehu konania namietal, že za obdobie od 10.3.2006 do 14.9.2006 nesúhlasí s faktúrou, že nemohol mať takú vysokú spotrebu vody, a to najmä za obdobie od 25.11.2005, keď odišiel do Veľkej Británie do 4.1.2006, keď zistil, že voda na WC na poschodí preteká do misy, pričom tento vysoký odber v m3 nebol spôsobený jeho pričinením, ale pre nečistoty v systéme a tlakovú špičku. Zároveň reklamoval kvalitu vody. Na predmetný list žalovaného zo 6.1.2006 odpovedal žalobca listom zo 6.2.2006, pričom potvrdil prijatie sťažnosti

10.1.2006, avšak vzhľadom na to, že žalovaný sa zdržiaval mimo republiky, mohli predmetnú sťažnosť za spoluúčasti žalovaného prešetriť až 6.2.2006, pričom výsledkom šetrenia bolo, že žalovaným opísaný stav nezavinila voda dodávaná žalobcom. Najpresvedčivejším dôkazom bol filter pri redukčnom ventile, ktorý bol úplne čistý , bez akýchkoľvek inkrustov, či piesku. Taktiež vzorka vody odobratá v kuchyni pri porovnaní s minerálnou vodou z fľaše bola čistá. Zafarbenie vody, ako aj inkrusty spôsobuje vnútorná inštalácia, ktorá je z kovového materiálu a preto žalobca považoval túto sťažnosť za neopodstatnenú. Táto skutočnosť vyplynula aj z hlásenia o zákale vody č. XXX/XX Y. X.X.XXXX, s výsledkom, že voda bola čistá a boli zistené iné závady a prítomný pri spísaní tohto hlásenia ako to vyplýva z podpisu bol aj samotný žalovaný a pracovník žalobcu P. M., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bola robená skúška kvality vody u susedov a skúšali aj tlak , pričom zistili, že voda má obvyklú kvalitu a taktiež tlak nebol nameraný vyšší. Následne bola vykonaná skúška aj u samotného žalovaného X.X.XXXX, kde boli odobraté vzorky vody v kuchyni, kde voda bola kvalitná a čo sa týka skúšania tlaku vody, ten skúšali vizuálne a žiadne zmeny tlaku nezistili. Svedok súdu potvrdil, že z dôvodu pretekania nádržky vo WC bola možná takáto spotreba vody, pričom v čase miestneho šetrenia X.X.XXXX u žalovaného mal nádržku na WC opravenú. Zo strany svedka bol žalovaný upozornený na možnosť preskúšania vodomeru. Svedok si nepamätal, že by v predmetnej lokalite boli sťažnosti z dôvodu vyššieho tlaku vody v potrubiach a vylúčil, že v danej lokalite boli problémy s tlakom vody vo vodovodnom potrubí. Svedok Z. I., zamestnanec žalobcu potvrdil, že ako prevádzkový montér sa zúčastnil výmeny vodomera na predmetnom odbernom mieste S.E. X K. D., pričom na vodomere neboli poškodené plomby, ani nebol rozbitý a k výmene vodomerov došlo po 6 rokoch, t.j. uplynula jeho doba. Z výsluchu svedka U.. Z. Q. vyplynulo, že na žiadosť žalovaného vymenil poistný ventil na bojlery, ktorý pretekal a bolo to niekedy 6. a 7. januára, pričom dospel k záveru, že k prepúšťaniu ventilu došlo zrejme z dôvodu vysokého tlaku v potrubí a následne nainštaloval aj redukčný ventil pri vstupe do budovy, avšak niekedy až po roku potom, čo menil poistný ventil na bojlery, pričom poistný ventil na bojlery menil niekedy v r. 2006, 2007 a až následne došlo k zmene redukčného ventilu. Podľa názoru svedka zvýšenú hodnotu si vysvetľoval vadnosťou vodomeru. V konaní boli vypracované dva znalecké posudky a to U.. O. Š. W. U.. A. G., ktorý dospeli k rovnakým záverom a to, že vodovodné potrubie na S. Q.. K. D.Š. sa nachádza v druhom tlakovom pásme, pričom tlak v potrubí pred domom S.Á. X je cca 0,65 MPa, pričom takýto tlak vyhovuje platným predpisom a v prípade, ak by 40 dní pretekala voda cez splachovací ventil na WC a cez poistný ventil na ohrievači vody, je možné pretečenie takéhoto množstva vody. Nameraná spotreba nemohla vzniknúť z dôvodu chybného vodomeru. Meradlo na studenú vodu sa mení po 6 rokoch. Žalovaný namietal proti obsahu týchto znaleckých posudkov, pričom po dotaze súdu na Technický a skúšobný ústav stavebný v Bratislave tento oznámil, že presnejšie a preukazné posúdenie technického stavu k rozhodnému dátumu pre posúdenie udalosti je nevykonateľné a s týmto záverom sa stotožnil aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Technická univerzita v Košiciach ako znalecký ústav uviedla, že nie je kompetentná a technicky vybavená na kontrolovanie tlaku vody vo vodovodnej sieti a túto skutočnosť potvrdila aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorá sa zároveň stotožnila aj s vyjadrením Technického a skúšobného ústavu stavebného v Bratislave. Na základe uvedeného, súd mal za to, že odber vody u žalovaného za obdobie od 10.3.20016 do 29.5.2006 bol 342 m3 (od stavu 438 m3 do 780 m3) a od 29.5.2006 do 14.9.2006 objem 23 m3 (od stavu 0 do 23 m3), spolu 365 m3. Stav ku dňu 29.5.2006 780m3 bol zistený pri výmene vodomera. Ďalej uviedol, že k faktúre, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. faktúre XXXXXXXXXX predchádzala pôvodná faktúra č. XXXXXXXXXXX za obdobie od 28.9.2005 do 10.3.2006, v ktorej bola vyúčtovaná spotreba 18 m3, a to od stavu 420 m3 do 438 m3, pričom pri určení stavu vodomera ku dňu XX.X.XXXX žalobca vychádzal z osobne nahláseného stavu vodomera žalovaným, a to podľa údajov v databáze žalobcu, ktorý bol nahlásený osobne o 7:32 hod., pričom v skutočnosti v tomto období už bol reálny stav 768 m3, ktorý bol zistený pri reklamácii žalovaného ako odberateľa 6.2.2006, kedy bol zamestnanec žalobcu preveriť reklamáciu. Tento stav bol potvrdený ako zamestnancom žalobcu, tak aj samotným žalovaným. Následne bol preto k pôvodnej faktúre č. XXXXXXXXX vystavený ťarchopis v množstve 330 m3 (čo je rozdiel medzi 768 m3 a stavom 438 m3), cena bola 23,78 Sk bez DPH vodné a 16,20 SK bez DPH stočné, celková suma ťarchopisu bola 15.688,42 Sk/520,76 eur. Spotrebu 330 m3, ktorá pôvodne bola vyúčtovaná v nesprávnom období žalobca dobropisom č. XXXXXXXXXX za obdobie od 10.3.2006 do 29.5.2006 dobropisoval k faktúre, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. k faktúre XXXXXXXXX v sume 19.517,13 Sk/647,85 eur. Súd, citujúc znenie § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p., konštatoval, že žalobca v priebehu konania písomným podaním z 12.6.2009 vzal späť žalobu v časti zaplatenia istiny 127,09 eur, že na pojednávaní 3.12.2009 vzal späť žalobu v časti 103,53 eur a zároveň žiadal pripustiť zmenu žaloby v časti o zaplatenie sumy 54,77 eur predstavujúcu nedoplatok za prerušenie dodávky vody, že na pojednávaní 4.3.2013 pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o sumu 54,77 eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 0,04 % od

14.11.2008 do zaplatenia. Žalovaný - jeho právny zást. na pojednávaní 4.3.2013 so späťvzatím žaloby v časti zaplatenia 230,62 eur (127,09 + 103,53 eur) súhlasil. Súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v časti zaplatenia istiny 230,62 eur zastavil. Poukázal na to, že žalobca podaním z 9.4.2013 namietal, že súd zmätočne zaprotokoloval jeho vyjadrenie, že vzal späť žalobu v časti 127,09 eur a následne ešte aj o sumu 103,53 eur, že celý prvý odsek zápisnice z pojednávania zo 3.12.2009 je zmätočný , že vzal späť žalobu iba v sume 127,09 eur. Súd neprihliadol na toto tvrdenie žalobcu, keďže na pojednávaní 3.12.2009 bola osobne prítomná poverená pracovníčka žalobcu a záznam z pojednávania bol hlasito diktovaný do diktafónu. Poukázal na to, že v prípade, ak bola nepresná protokolácia zo strany súdu, že mohla túto skutočnosť namietať priamo na pojednávaní, príp. bezprostredne po pojednávaní, keď 15.12.2009 zasielal súdu doklady a vyjadrenie, a nie až takmer po 4 rokoch , t.j. v apríli 2013, keď navyše došlo vo veci aj k zmene zákonného sudcu. Súd nemal pochybnosti o odbornej správnosti znaleckých posudkov vypracovaných v konaní znalcami U.. Š. W. U.. G., ktorí dospeli k jednoznačným a zhodným záverom, že tlak vody vo vodovodnom potrubí pred domom na S. Č.. X K. D., t.j. domom žalovaného, bol cca 0,65 MPa, čo vyhovuje platným predpisom a to STN 75 5401/Z1, že za 40 dní úniku vody cez splachovač vody vo WC a cez poistný ventil na ohrievači teplej vody mohlo dôjsť k pretečeniu 319 m3 vody (záznam samotného žalobcu pred odchodom XX.XX.XXXX, stav vodomeru - 446 m3 a odpočet 5.1.2006 - 765 m3, odber v spornom období 319 m3), že nameraná spotreba nemohla byť spôsobená poruchou vodomeru a že kvalita vody bola s výsledkom čistá, čo v hlásení o zákale vody č. XXX/XX Y. X.X.XXXX potvrdil jednak pracovník žalobcu, ako aj samotný žalovaný. Závery o tom, že tlak vody v potrubí na S. Q. K. D. K. F. XX. E. XXXX - X. O. XXXX bol v medziach normy nepriamo potvrdzuje aj doklad pod názvom „výpis porúch“ predložený znalcovi Ing. Hanzlíkovi žalobcom, z ktorého vyplýva, že v tomto období nebola zaznamenaná žiadna porucha a taktiež ani žiadna sťažnosť na kvalitu vody od iných obyvateľov domov na S. Q. K. D.. Zároveň ani samotný žalovaný za obdobie od uzavretia zmluvy o dodávke vody so žalobcom, t.j. od obdobia november 2004 do 25.11.2005 (jeden rok) kedy odchádzal do zahraničia a od 6.1.2006, kedy došlo k výmene ventilu vo WC a k výmene poistného ventilu na ohrievači vody realizovaný svedkom U.. Q., W. B. XX.XX.XXXX (takmer tri roky), keď bola žalobcom prerušená dodávky vody, nenamietal zvýšený tlak vody v potrubí a v dôsledku toho nadspotrebu vody. Poukázal aj na to, že logicky nemožno súhlasiť ani s laickým názorom svedka U.. Q., ktorý uviedol, že k prepúšťaniu ventilu na ohrievači vody došlo z dôvodu vysokého tlaku vody v potrubí, preto to vyriešil nainštalovaním redukčného ventilu pri vstupe do budovy, avšak až rok po výmene poistného ventilu, t.j. v januári 2007. Zdôraznil, že v prípade, ak by takýto názor svedka bol pravdivý, k prepúšťaniu ventilu na ohrievači vody a na nádržke vo WC by dochádzalo aj v období od 6.1.2006, t.j., po výmene ventilu vo WC až do januára 2007 (rok), keď došlo k nainštalovaniu redukčného ventilu pri vstupe do budovy a v dôsledku toho aj k enormnej nadspotrebe vody, čo však potvrdené nebolo a to ani samotným žalovaným. Zaujal záver podložený výsledkami dokazovania, že za zvýšenou spotrebou vody v nehnuteľnosti žalovaného bola porucha splachovača vody vo WC a porucha na poistnom ventile na ohrievači vody, čo bezodkladne po zistení žalovaným bolo aj odstránené, že odstránenie poruchy sa potom premietlo aj v spotrebe vody za ďalšie obdobie, ktorej výška spotreby žalovaným už namietaná nebola. Na základe uvedeného zaviazal žalovaného na úhradu 440,79 eur (671,41 eur pôvodná žaloba - 230,62 eur späťvzatie), ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry za prerušenie dodávky vody vo výške 54,77 eur a zo sumy 386,02 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX, vrátane dobropisu k tejto faktúre č. 2112376432. Vychádzajúc z § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obch. zák. uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou sumy 54,77 eur od 14.11.2008, zo sumy 23,56 eur od 5.10.2006 a zo sumy 362,46 eur, počnúc dňom 8.6.2009, že strany sporu si výšku úrokov z omeškania dohodli priamo v zmluve a je 0,04 % denný úrok z omeškania, čo je ročne 14,6 % ročný úrok z omeškania. Žalobe v časti prísl. vyhovel a to za čas omeškania od 5.10.2006 a od 14.11.2008. Za omeškanie od 8.6.2009 priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva s výškou úrokovej sadzby podľa § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Zb., ktorý v čase omeškania žalovaného s úhradou dlhu bol 9 % ročne. Súd zamietol žalobu vo zvyšku, t.j. v časti prísl. - úroku z omeškania nad obdobia, výšky úrokovej sadzby a zo súm žiadaných žalobcom v žalobe a priznaných vo výroku tohto rozsudku ako nedôvodné. Nevyhovel návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, ktorým by poveril znalca Ing. Hurajta, keďže žalovaný sám v podaní z 22.4.2016 požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 18.5.2016 s tým, že si dá vypracovať znalecký posudok, čo však do termínu pojednávania, 10.10.2016, neurobil, a znalca ktorého navrhoval - Ing. Hurajta, nebolo možné do veci ako znalca ustanoviť z dôvodu, že ako uviedol samotný znalec vo svojom vyjadrení 10.12.2011, nemôže vypracovať znalecký posudok v predmetnom spore, ktorý podľa jeho vyjadrenia patrí do iného obsahového vymedzenia ako má znalec. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo

výške 32 % vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

4. Žalobca v odvolaní napadol všetky výroky rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zmeniť, konanie v časti zaplatenia istiny 127,09 eur zastaviť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 599,09 eur s 0,4% denným úrokom z omeškania zo sumy 23,56 eur od 5.10.2006, do zaplatenia, s 0,04% denným úrokom z omeškania zo sumy 54,77 eur od 14. 11. 2008 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 362,46 eur od 8. 6.2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Nesúhlasil so zastavením konania v sume. 230,62 eur. Poukázal na to , že písomným podaním z 12.6.2009 zobral žalobu späť v sume 127,00 eur, čo predstavuje rozdiel v cene vody , požiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 544,32 eur titulom úhrady pohľadávky, 0,04 % úrok z omeškania denne zo sumy 23,56 eur od 05.10.2006 do zaplatenia 0,04 % úrok z omeškania denne zo sumy 520,76 eur od 08.06.2009 do zaplatenia 40,26 eur súdny poplatok, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej poukázal na to , že 3.12.2009 sa konalo pojednávanie, na ktorom ústne ozrejmil súdu písomné podanie z 12.6.2009 a aj späťvzatie žaloby v sume 127,09 eur a zároveň žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o 54,77 eur, čo predstavuje nedoplatok za prerušenie dodávky vody, že súd zmätočne zaprotokoloval vyjadrenie žalobcu - (1. odsek Zápisnice z pojednávania z 3.12.2009). Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že súd sa nevyjadril k späťvzatiu žaloby, na pojednávaní na žiadosť súdu iba potvrdil späťvzatie urobené písomne, že v žiadnom prípade nešlo o ďalšie späťvzatie. Vytýkal súdu, že zároveň nesprávne zaprotokoloval, vzhľadom na dobropisovanú sumu z pôvodnej faktúry z pôvodne žalovanej sumy 647,85 eur (citácia zo Zápisnice), že táto suma je zjavne nesprávna, že pôvodne žalovaná suma bola 671,41 eur, a keď sa k tejto sume priráta suma, o ktorú rozšíril žalobu 54,77 eur, dostane sumu 726,18 eur. Keď sa od tejto sumy odráta 127,09 eur, o ktorú vzal žalobu späť, výsledná suma je 599,09 eur,o ktorej sa aj „hovorí“ v úvode zápisnice. Keďže súd nesprávne zaznamenal sumu 647,85 eur , namiesto 671,41 a od nej odrátal sumu 544,32, „vyšlo“ mu späťvzatie žaloby v sume 103,53 eur, čo nie je pravda. Zdôraznil, že ani v tomto prípade nemal na mysli ďalšie späťvzatie, ale len sumár po späťvzatí a rozšírení žaloby. Preto odmietal tvrdenie, že najprv vzal žalobu späť v sume 127,09 eur a následne ešte aj o sumu 103,53 eur. Opakoval, že celý 1. ods. zápisnice je nesprávne zaprotokolovaný, vyplýva to z celého spisu, že jeho tvrdenie potvrdzuje aj vyjadrenie na súdnom pojednávaní konanom 21.1.2010, kde jednoznačne predniesol, že trvá na podanej žalobe o zaplatenie 599,09 eur s 0,04 % úrokom z omeškania zo sumy 23,56 eur od 5.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 520,76 eur od 9.6.2009 do zaplatenia, a znova zdôrazňuje, keďže nebolo jasné, či súd pripustil rozšírenie žaloby, keďže sa k tomu nevyjadril, že žiada pripustiť zmenu žaloby o zaplatenie 54,77 eur s 0,04 % úrokom z omeškania od 14.11.2008 do zaplatenia. To, že súd nesprávne zaprotokoloval jeho vyjadrenie, mal za zrejmé z dôkazov, ktoré sú

súčasťou spisu a nemal by za to niesť následky. Dôvodil, že späťvzatie vo výške 103,53 eur nemá žiadne odôvodnenie a oporu v predložených dôkazoch, že suma 362,46 eur, ktorú mu súd priznal z fa č. XXXXXXXXXX nemá žiadne vysvetlenie, keďže bola na sumu 520,76 eur a k úhrade počas konania nedošlo, že nebol dôvod k späťvzatiu takej sumy, čo súd ani neskúmal. Ďalej vytýkal súdu, že neprihliadol na jeho podrobné a logické písomné vysvetlenie z 9.4.2013 s odôvodnením, že nesprávnu protokoláciu zo strany súdu mohol namietať priamo na pojednávaní, resp. bezprostredne po pojednávaní a nie až po takmer 4 rokoch. O tom, že súd, resp. nový zákonný sudca chápe tieto vyjadrenia ako späťvzatie a opätovné späťvzatie sa dozvedel až na pojednávaní 4.3.2013, kedy nový zákonný sudca urobil sumár doterajšieho konania a až po pojednávaní, po preštudovaní zápisníc žalobca zistil, že súd dospel k výslednej nesprávnej sume a ako k nej došiel o čom svedčí aj fakt, že na pojednávaní konanom 21.1.2010, po tom, ako súd zle zaprotokoloval sumy, žalobca opätovne predniesol, že trvá na podanej žalobe a to v časti o zaplatenie 599,09 eur s prísl., kedy opätovne vysvetlil, z čoho táto suma pozostáva. Poukázal na to, že vtedajší sudca a ani žalovaný nemal k uvedenej sume námietky ako k nejasnej sume, že ďalšie pojednávanie bolo až 4.3.2013, a až vtedy žalobca zistil chybu, resp. uvažovanie zákonného sudcu vo veci späťvzatia žaloby.

6. Žalovaný podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 440,79 eur istiny s prísl., navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové dokazovanie a rozhodnutie.

7. V odvolaní, o. i., nesúhlasil s vykonaným dokazovaním a s vyhodnotením jednotlivých dôkazov. Vytýkal súdu, že nebral na vedomie jeho list z 11.2.2006, v ktorom uviedol, že regulačný ventil aj filter bol namontovaný po úniku vody a sitko filtra bolo po niekoľkých dní odfotené aj s nánosom a znova vyčistené. Poukázal na to, že je technicky nemožné XX.X.XXXX odčítať stav 438, ak vo februári 2006 technik žalobcu potvrdil stav 765, že nakoľko X.X.XXXX nahlásil stav 765, tento stav bol potvrdený aj X.X.XXXX pracovníkom žalobcu, potom stav 438 bol účelovo nahlásený, za účelom úmyselného poškodenia jeho osoby s cieľom prisvojiť si neoprávnený zisk. Tvrdil, že žalobca mocou monopolného postavenia na trhu použil aj protiprávne zastavenie vody XX.XX.XXXX, a na tejto nesprávnej cene trval až do XX.X.XXXX a až na upozornenie súdu ustúpil od svojej nesprávnej požiadavky a začal ustupovať chaotickým návrhom dobropisovaním. K „falošnému“ tvrdeniu žalobcu, že XX.X.XXXX osobne odberateľ nahlásil stav 432, uviedol, že bol v zahraničí a ako zisťoval, nikto nebol odčítať vodomer, že išlo o údaj vytvorený žalobcom. Ďalej uviedol, že faktúra č. XXXXXXXX nebola predmetom žaloby, že nebol daný priestor k vyjadreniu tejto faktúry za protiprávny výkon a nemá byť pripojená k žalobe, že žalobca predložil list zo 4.12.2008, kde sa odvoláva na svoj list z 9.10.2006 ako "Pokus o zmier" (str. 460 a 461). Podotkol, že voda bola odstavená XX.XX.XXXX, pred dátumom predloženého listu, že "Pokus o zmier" obratom riešil odpoveďou listom z 13.10.2006, že na tento list žalobca nereagoval a nesprávnu nadsadenú čiastku už ďalej neevidoval, pretože vracal mu preplatok. Ďalej uviedol, že ak by pohľadávku žalobca evidoval, nevracal by preplatok, ale toto by odpísal z pohľadávky, že žalobca krivo vypovedal, že ho vyzval listom, ako to predpisuje zák. č. 442/2002 §32, odsek 7, bod a. (odstavenie podľa § 32 odsek 1 bod m). Poukázal na to, že poistný ventil bol menený XX.X.XXXX, že redukčný ventil bol menený hneď po podozrení z deštrukčného tlaku X.X.XXXX, že poistný ventil nie je redukčný a má úplne inú funkciu, že montáž redukčného ventila bola v r. 2006 (výpoveď svedka M. z reklamačnej návštevy X.X.XXXX, str. 2 Zápisnice o pojednávania zo 4.3.2010). Ohľadom spôsobu merania tlaku vody uviedol, že sa nedá kvalifikovať ako meracia metóda, že žalobca zavádzal súd, že merali tlak vody, že on má zariadenie na meranie tlaku vody, ale túto skutočnosť zatajoval. Vytkol súdnemu znalcovi Ing. Štupákovi, že nevykonal šetrenie ako mu ukladá zák. č. 382/2004, že len vyžiadal odpoveď žalobcu, a túto publikoval. Zdôraznil, že na výzvu súdu predložili súdnemu znalcovi 9 otázok, že súd požiadal odpoveď len na 6 otázok, pričom opomenul otázky smerujúce k zisteniu tlakových podmienok a, že aj výpočet prietoku bol laický, bez rešpektovania tlaku. Poukázal na to, že v odôvodnení súd mylne uvádza, že údaje zistil súdny znalec Ing. Hanzlík, že len opísal údaje od Ing. Štupáka a publikoval údaje žalobcu, že pracoval v rozpore so zák. č. 382/2004, že ho nenavštívil, len transferoval jeho nepodložené prehlásenie. Prehlásil, že nebola evidovaná ani jedna porucha, uspokojil sa s kópiou jedného riadku z Knihy porúch žalobcu, ale znalec sa nenamáhal ani nazrieť osobne do Knihy Porúch. V svojom posudku uvádza údaje, bez zohľadnenia tlaku vody. Vytkol súdu, že nebral na vedomie technické nedostatky, ktoré prezentoval svedok U.. G.P.Í., ktorý vypovedal, že pri zvýšení tlaku sa poistný ventil neotvorí, čím preukázal svoju technickú nespôsobilosť. Zdôraznil, že žalobca podľa § 262 Obch. zák. dostatočne neurčil predmet svojich záväzkov, že on so žalobcom uzavrel zmluvu na dodávku vody s takým parametrom, ako je vhodné na pripojenie normovaných spotrebičov vody a prísl., že žalobca ho neupozornil, že musí vykonať dodatočné úpravy a riešiť špeciálne tlakové podmienky, že aj toto bolo porušenie zák. č. 250/2007 §5, ods. 1, pretože v zmluve o odbere vody žalobca uvádzal neúplné, nepresné a nejasné údaje a zamlčal údaje o vlastnosti výrobku, že zmluva nie je uzavretá a žalobca nemá právo účtovať 0,04% denný úrok. Ďalej vytýkal súdu, že opomenul uviesť, že žalobca neprávom požadoval platbu 671,41 eur a až po zásahu súdu sa preukázalo, že táto čiastka je nesprávna. Zdôraznil, že ako uviedol vo svojom liste z 11.2.2006, filter bol inštalovaný po prejave deštrukčného tlaku a bol pravidelne kontrolovaný a prečistený, že fotografie v prvých dňoch funkcie filtra v mesiaci január 2006 dokazujú, že filter zachytil nánosy nečistôt, že na fotografii je zrejmé, filter je na konci plastovej trubky, že nie je správny názor žalobcu, že sú to inkrusty zo skorodovaného potrubia. K skutočnosti, že žalobca uviedol, že tlak vody skúšali vizuálne, poukázal na to, že na meranie tlaku sa používajú tlakomery, ktoré sa musia pravidelne ciachovať, že zatiaľ nie je známa žiadna metóda merať tlak vizuálne. Je to zavádzajúce prehlásenie a napriek otázke na súdneho znalca, túto otázku súd zámerne vynechal. Poukázal na svoju výpoveď z pojednávania 30.4.2009, že odpísal stav vody X.X.XXXX, kedy zistil výsledky odberu vody a X.P..XXXX dal namontovať ventil, ktorý reguluje tlak vody a tento ventil mal udržať tlak vody. Zastával názor, že vysoká spotreba nameraná žalobcom bola z toho dôvodu, že bol vysoký tlak v potrubiach, preto aj vyzýval žalobou v októbri 2006, či má doniesť merací systém z Anglicka, ktorý by odmeral tlak, alebo meranie prevedie sám, na čo žalobca

nereagoval. Poukázal aj na výpoveď svedka U.. Z. Q. Y. XX.X.XXXX, že preto to riešili nainštalovaním redukčného ventilu pri vstupe do budovy niekedy X. - X. O.. Vytkol súdu, že v odôvodnení mylne uvádza, že bol menený poistný ventil na bojlery, že poistný ventil sa menil pred deštrukčným tlakom vody, že súd súhlasil s tretím súdnoznaleckým konaním, ale nedokázal nájsť znalca počas 2 rokov. Tvrdil, že je nesprávny záver, že nedá sa merať tlak v sieti, že toto vyvracia aj potvrdenie výrobno-technického riaditeľa žalobcu U.. D., ktorý vo svojom liste z 15.10.2013 uvádza, že bolo prevedené meranie tlaku na vodovodnej prípojke na Slnečnej č. 11 s výsledkom 0,5MPa a na S. Č.. XX s výsledkom 0,52 Mpa, že S. U.. D. oznamuje, že žalobca inštaloval regulačný ventil na križovatke M. - J., čo priamo poukazuje, že žalobca mal problémy s tlakovými pomermi a výskytom deštrukčného tlaku. Poukázal na to, že súd opätovne mylne uvádza, že XX.X.XXXX bol stav 438, že ako bolo preukázané X.X.XXXX bol stav 765, tento stav bol aj 6.2.2006, čo žalobca zápisnične potvrdil. Trval na tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že ako potvrdil Ing. Hanzlík vo svojej výpovedi, Knihu porúch nevidel, obdržal len kópiu vybraných riadkov od žalobcu, teda sa nedá urobiť uzáver o tlakových pomeroch, pretože sú to len neoverené tvrdenia žalobcu. Zdôraznil, že súd urobil mylný uzáver, že X.X.XXXX vymenil ventil vo WC, že ako uviedol, ventil len vyčistil od nánosu, že k výmene napúšťacieho ventilu nádržky došlo po niekoľkých rokoch v rámci bežnej údržby a U.. Q. nikde neuvádzal dátum XX.XX.XXXX, kedy by mal vymeniť poistný ventil, že U.. Z. Q. je vedúci technického odboru Fakultnej nemocnici Luisa Pasteura na Rastislavovej ulici v Košiciach s technickým univerzitným vzdelaním, dozerá aj na vodohospodárstvo nemocnice a nejde o laický názor. Svedok Q. si nebol istý rokom inštalácie - uvádzal r. 2006 alebo 2007, ako však bolo dokázané, bolo to po X.X.XXXX B. X.X.XXXX. Konštatoval, že nikde nebolo uvedené, že napúšťací ventil mal poruchu, že tento bol uvoľnený deštrukčným tlakom a nános v dosadacej ploche sa zasekol a prepúšťal, že napúšťací ventil sa len očistil. Tvrdil, že bolo dokázané, že tlakové údaje žalobca zavádzal, klamal, že nemá zariadenie na meranie tlaku, že pracovník žalobcu meral tlak, ako to dokázal U.. D. a, že chaotická prezentácia tlaku výhradne žalobcom poukazuje na to, že mal problém s deštrukčným tlakom, ktorý po úniku riešil investovaním do redukčnej stanice vody. Ďalej uviedol, že podozrenie na poškodenie poistného ventila bolo pred r. 2006, že ako sa preukázalo, poistný ventil nebol poškodený, ale pre vysoký tlak prepúšťal vodu do kanála, teda správne pracoval. Zdôraznil, že ani zák. č. 442/2002., ani uvedená zmluva, vrátane Všeobecných obchodných podmienok nepozná pojem „II. Tlakové pásmo", mimoriadne okolnosti" alebo odôvodnené prípady", ktoré by upozornili odberateľa, že nemôže bez úprav pripojiť bežný spotrebič (max 0,6 MPa tlak) a že tlak vody prevyšuje tento maximálny konštrukčný tlak v prípojke. Poukázal na STN, ktorý však nemá právnu záväznosť (ako to upozornilo Ministerstvo životného prostredia, ktoré bolo na súd predložené), že nemal vedomosť o tom, že tlak 0,6 MPa je prekročený, že žalobca uvádza, že tlak je daný polohou vodojemu, že Mesto Košice má viac vodojemov a siete z týchto vodojemov sa prepájajú, čím ovplyvňujú tlakové pomery a túto skutočnosť žalobca zatajoval. Tvrdil, že ak by súdny znalci Ing. Štupák a Ing. Hanzlík pracovali v zmysle zák. č. 382/2004 Zb.Z., túto skutočnosť by zistili, že uvedení súdny znalci len publikovali podsunuté údaje žalobcu. Tvrdil, že nie je pravda, že žalobca nevie o tlakových pomeroch v minulosti, že zák. č. 442/2002 v § 15 ods. 6 ukladá žalobcovi „viesť prevádzkovú evidenciu o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a to technické a bilančné údaje a ekonomické údaje, že jediné parametre výrobku VVS sú kvalita, kontinuita a tlak vody, že tieto údaje však žalobca súdnym znalcom náležite neposkytol. Poukázal na to, že žalobca požaduje úrok, ale naproti tomu mu vracal preplatok X.X.XXXX a nedoplatok neevidoval, že je nesprávne vracať preplatok a súčasne žiadať úrok pre nedoplatok a, že súd tuto skutočnosť nebral na vedomie. Konštatoval, že súd ignoroval jeho list Ozrejmenie faktov z 24.11.2015, Vyjasnenie z 27.7.2016, Dodatok zo 7.10.2016 ako aj Dodatok k záverečnému preslovu žalobcu z 11.10.2016, že nebral na vedomie ani porušovanie zákonov žalobcom a súdnymi znalcami, ani krivé svedectvo žalobcu, ako na to písomne upozorňoval súd. Urobil stručný sumár priebehu udalostí, ktoré sa udiali v rozhodnom období nasledovne: a) žalobca dodával médium podľa zmluvy z r. 2004, až do začiatku r. 2006 neboli problémy s odpočtom odobratého média a tento priemerný denný odber pred incidentom bol 0.197 m3 denne vody, počas obdobia incidentu bolo 7.595m3 denne vody a po montáži regulačného ventila denný odber klesol na 0.087m3, čo znamená, že incident bol 38,6 násobok priemerného denného odberu pred a 87 násobok predstavoval po montáži regulačného ventila. Tieto údaje sú z faktúr žalobcu. Ako je zrejmé, tlak tu hral významnú rolu, pretože po montáži jeho regulačného ventila odber klesol. b) V januári r. 2006 si sám urobil vlastný odpočet, teda kontrolu stavu vodomeru, kde zistil, že tento vykazuje odobratie vody v množstve 765 m3. Vo februári r. 2006 pracovník žalobcu osobne bol odčítať vodomer a takisto stav bol na 765 m3. V tomto období začína písomná komunikácia medzi ním a žalobcom a žiada, aby žalobca urobil príslušnú nápravu, pretože okrem toho, že musel meniť ventil na kotly, vyčistiť ventil na WC, fakticky neustále sa opakujú tie isté chyby, dokonca keď namontoval na kotol nový ventil ,tento vzápätí vykazoval nefunkčnosť, musel ho

reklamovať, avšak neskôr zistil, že nebol dodaný tovar vadný, ale že všetky nedostatky sú spôsobené neprimeraným tlakom vody, ktorý vyvoláva tieto poruchy. c) Na základe tejto korešpondencie sa dostavili pracovníci na dom, menili vodomer a ako dôvod prezentuje žalobca, že tento bol menený len z toho dôvodu, že bol starý. Keď predmetný vodomer odoberali v mesiaci máji, na tomto bol evidovaný počet odobratej vody 780 m3. V tejto časti dal do pozornosti súdu, že v mesiaci január 2006 dal namontovať za hodiny regulačný ventil na tlak tak, aby tento udržal tlak vody v predpísanej norme a teda, keď vo februári pracovník robil odpočet, tento bol 760 m3 a v máji r. 2006, keď žalobca menil vodomer , na tomto bola nameraná hodnota 780 m3, čo aj zodpovedalo skutočnému odberu. Dal do pozornosti rovnako, že od uvedeného obdobia, t. j. od mája r. 2006 v čase už existencie regulačného ventilu na tlak vody vodomer nevykazuje žiadne nedostatky a fakticky odber vody je nižší, ako bolo aj pred r. 2006. V spise sa nachádza tabuľka z ktorej je zrejmé, že len sporné obdobie je fakticky výnimkou z množstva odobratej vody. Mal zato, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ sa nezaoberal otázkou, ako je možné, že fakticky v priebehu 2 mesiacov vznikol enormný nárast odberu vody, t. j. v rozsahu viac ako 300 m2 za veľmi krátke obdobie a uveril znalcom, ktorí nevykonali žiadne merania existencie tlaku v hlavnom vodovodnom potrubí, ktorý je natoľko vysoký, že aj iní odberatelia tento problém museli riešiť regulačnými ventilmi. Ako na dôkaz poukázal na výpoveď U.. Z. Q., ktorý je odborným pracovníkom FNsP, ktorý má na starosti technické zabezpečenie dodávky a odberu vody do nemocnice. Rovnako sa súd uspokojil s tým, že svedok povedal, že kontrolu tlaku vody urobil obyčajným odberom vody do pohára, čo nezodpovedá spôsobu zisťovania tlaku vody, nakoľko na takéto zistenie je potrebná meracia technika a navyše odber vody bol robený v čase, kedy už existoval namontovaný regulačný ventil za vodomerom. Podľa jeho názoru, súd sa mal spýtať žalobcu, prečo nedal urobiť kontrolu odmontovaného vodomeru, či tento skutočne vykazoval skutočne odobraté množstvo vody a uspokojil sa iba dopočutím znalca, že fakticky pri pokazenom ventile na kotly a aj na WC mohlo dôjsť k takémuto odobratiu množstva vody. Tvrdil, že je nemysliteľné, aby takéto množstvo vody prešlo cez 2 ventily len tým, že fakticky jeden z nich bol zašpinený nánosom (WC) a teda nebol otvorený naplno a druhý síce bol vymenený, avšak tento vlastne nebol chybný, pretože len pod vplyvom silného tlaku prepúšťal určité množstvo vody. Za súčasnej techniky je možné vypracovať znalecký posudok, ktorý objektívne pri simulovaní obdobnej situácie vie presne vypočítať množstvo takto presiaknutej vody, čo súdnoznaleckým dokazovaním nebolo vykonané. Z uvedeného trval na tom, aby takto bol doplnený súdnoznalecký posudok a aby odpovedal súdny znalec na tieto otázky koľko vodojemov majú Košice, ako sa prepájajú vodovodné vetvy a aká je evidencia toho, kedy sa vybudovala regulačná stanica vody na Gemerskej ulici, aká je evidencia tlakov vo VVS, ako sa eviduje "II. tlakové pásmo" a ako sa táto oblasť oznamuje odberateľovi, ako sa eviduje strata vody pri preplachovaní emulgátorom po odstránení poruchy, koľko emulgátorov nakupuje VVS, aký je počet porúch v Mestskej časť JUH. Poukázal na to, že sú to zásadné otázky, na ktoré by znalec mal odpovedať a to z toho dôvodu, že by jednoznačne musel dospieť k záveru, že fakticky na odberný ventil bol robený neúmerný tlak, ktorý mohol spôsobiť aj vadné načítanie nameraného množstva vody a rozhodne spôsoboval poruchy na vodovodnom systéme žalovaného, že v takom prípade, tento nedostatok mal odstrániť žalobca a za jemu vzniknutú škodu tým, že si ju fakticky spôsobil sám, nezodpovedá žalovaný, už i s poukazom na tú skutočnosť, že takéto množstvo vody jednoducho on nemohol v reáli odobrať. Tvrdil, že o tom svedčí, ako odber vody v predchádzajúcich rokoch, tak aj následne v r. 2007, 2008 a nasl., kde mu dokonca vznikol preplatok a žalobca tento preplatok automaticky nezapočítal do podľa neho existujúceho dlhu, ale všetky mu vrátil. Navrhol odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, o.i., uviedol, že k dôvodom úpravy žalovanej sumy sa podrobne vyjadril v podaní z 9.4.2013. Zdôraznil, že stále trval na množstve m3, že sa zmenilo sa iba obdobie, za ktoré bolo vyfakturované a tým aj cena. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného - Falošné tvrdenie žalobcu, že 10.3.2006 osobne nahlásil stav 432 m3 - údaj, že stav vodomera bol nahlásený osobne, vyplýva zo systému žalobcu, kde je uvedené, že XX.X.XXXX o 7:32, stav 438 m3 pod kódom 15, čo je - osobne nahlásil stav - osobne môže byť aj telefonicky. Nie je dôvod, aby žalobca menil údaje, dokonca vo svoj neprospech. K Faktúre č. XXXXXXXX v sume 1.650,00 Sk , 54,77 eur za prerušenie dodávky vody, uviedol, že k prerušeniu dodávky vody pristúpil XX.XX.XXXX z dôvodu neuhradenia faktúry za dodávku vody a odvádzanie odpadovej a zrážkovej vody v zmysle § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002- v prípade nezaplatenia vodného a stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní. Uviedol, že náklady za prerušenie dodávky vody vyúčtoval žalovanému v zmysle § 32 ods. 8 a v zmysle Cenníka č, 1 platného od 1.10.2008, že žalovaný bol na možnosť odpojenia upozornený listom z X.XX.XXXX - pokus o zmier a nedošlo k odstaveniu neoprávnene, ako tvrdí žalovaný. Pokus o zmier aj s doručenkou bol predložený ako príloha listu zo X.XX.XXXX, ktorým žalobca odpovedal žalovanému na sťažnosť z XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že z odvolania žalovaného vyplýva, že Pokus o zmier z X.XX.XXXX, v ktorom bol upozornený na

možnosť prerušenia dodávky vody, bol žalovanému doručený, keďže sám žalovaný v odvolaní tvrdí, že na Pokus o zmier odpovedal listom z XX.XX.XXXX (Dôkaz: Pokus o zmier- kopia). Uviedol, že nie sú pravdivé ani tvrdenia žalovaného, že neevidoval pohľadávku, keďže žalovanému vracal preplatky v ďalších rokoch, že nevyrovnáva svoje pohľadávky z preplatkov z vyúčtovacích faktúr bez súhlasu odberateľa. Opakoval, že príčinou veľkej spotreby bola jednoznačne porucha na toalete, ktorá vznikla počas neprítomnosti žalovaného a nie je žiaden dôvod domnievať sa, že poruchu spôsobil deštrukčný tlak. Ďalej uviedol, že je zaujímavé, že do sporného obdobia bol tlak v poriadku, že po spornom období, teda po oprave poruchy toalety tiež bol v poriadku, iba práve v období od XX.XX.XXXX, kedy žalovaný odišiel do zahraničia do X.X.XXXX, kedy sa vrátil, bol zrazu tlak vyšší. Zdôraznil, že ak by vznikol na S. Q. deštrukčný tlak, tak by poruchy vznikli v prvom rade na najnižších častiach verejného vodovodu, ktoré sú podľa nadmorskej výšky nižšie, oproti domu žalovaného o cca 10m, čo predstavuje tlak ešte vyšší o 0,1 MPa, že tlak u žalovaného preto nemohol prekročiť povolenú normu, že k otázkam tlaku sa už vyjadroval aj v podaní z 11.2.2016. Mal za to, že znalecké posudky boli vypracované správne, že bolo jednoznačne preukázané, že v danom období cez typ vodomeru mohlo prejsť fakturované množstvo vody.

9. Rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti zaplatenia istiny 127,09 eur nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré dôvody odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom a žalovaným.

11. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto odvolacie dôvody v odvolaní uplatnil aj žalovaný, ktorý uplatnil aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. , t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

12. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov v prejednávanej veci nie je daný.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne konanie v časti zaplatenia istiny 230,62 eur zastavil, keď čiastočne zastavil konanie aj o sumu 103,53 eur z dôvodu, že písomným podaním z 12.6.2009 zobral žalobu späť iba o sumu 127,- eur, ako rozdiel v cene vody, že na pojednávaní 3.12.2009 len ozrejmil svoje písomné podanie z 12.6.2009 a teda aj späťvzatie žaloby v sume 127,09 eur a žiadal rozšírenie žaloby o sumu 54,77 eur, ako nedoplatok za prerušenie dodávky vody. Tvrdil, že na pojednávaní iba potvrdil späťvzatie žaloby urobené písomne, a že v žiadnom prípade nešlo o ďalšie späťvzatie, že z dôvodu nesprávneho zastavenia konania o sumu 230,62 eur, sa následne celková výsledná suma, na ktorú bol zaviazaný žalovaný, zaplatiť žalobcovi 440,79 eur s prísl. denným úrokom z omeškania zo žalovaných súm nesprávne premietla do výroku rozhodnutia súdu.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením, pokiaľ konanie v časti zaplatenia istiny 230,62 eur zastavil, vychádzajúc z § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p..

15. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1,2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. K cit. zák. ust. upravujúcim späťvzatie žaloby, vrátane čiastočného späťvzatia žaloby a k ich procesným účinkom je potrebné uviesť, že späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý súd posudzuje vždy podľa obsahu, že rozhodujúci je prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí

žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne , že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a pod. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky. Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999).

18. Súdna prax sa zjednotila na tom, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (rozhodnutie NS SR 6Sžo 372/2009).

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie , pokiaľ neprihliadol na tvrdenie žalobcu, ktorý až podaním z 9.4.2013 namietal, že súd zmätočne zaprotokoloval jeho vyjadrenie, že vzal späť žalobu v časti 127,09 eur a následne ešte aj o sumu 103,53 eur, že celý prvý ods. Zápisnice z pojednávania z 3.12.2009 je zmätočný a že vzal späť žalobu iba v sume 127,09 eur. Zhodne so súdom prvej inštancie je potrebné poukázať na to, že poverená pracovníčka žalobcu bola na pojednávaní 3.12.2009 osobne prítomná, že záznam z pojednávania bol nahlas diktovaný do diktafónu a, že v prípade nepresnej, resp. nesprávnej protokolácie súdom, mala túto skutočnosť namietať priamo na pojednávaní, príp. bezprostredne po ňom, keď 15.12.2009 súdu zasielala doklady a vyjadrenie a nie až po 4 rokoch, t.j. v apríli 2013.

20. Z podania žalobcu (Vec: Vyjadrenie - úprava žalobného návrhu z 12.6.2009, došlého súdu prvej inštancie 22.6.2009), o.i., vyplýva, že žalobca trval na množstve vyfakturovaných m3, iba ich presunul do správneho obdobia, pričom použil aj cenu, ktorá platila v danom období, že berie svoj žalobný návrh v sume 127,09 eur späť, čo predstavuje rozdiel v cene vody a zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a to tak, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 544,32 eur titulom úhrady pohľadávky s 0,04% úrokom z omeškania denne zo sumy 23,56 eur od 5.10.2006 do zaplatenia, s 0,04% úrokom z omeškania denne zo sumy 520,76 eur od 8.6.2009 do zaplatenia a 40,26 eur súdny poplatok (č.l. 71 a 72).

21. Zo Zápisnice o pojednávaní z 3.12.2009 (č.l. 97), o.i., vyplýva, že vzhľadom na dobropisovanú sumu z pôvodnej faktúry z pôvodne žalovanej sumy 647,85 eur, berie žalobca žalobu späť po odrátaní ceny 544,32 eur, v časti 103,53 eur.

22. Zo Zápisnice o pojednávaní zo 4.3.2013 (č.l. 327a), o.i., vyplýva, že na pojednávaní boli prítomní poverená pracovníčka žalobcu O.. I. A. a právny zást. žalovaného, že súd oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, že zást. žalovaného za prítomnosti poverenej pracovníčky žalobcu pred súdom predniesol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v časti 230,62 eur, t.j., v časti pozostávajúcej zo sumy 127,09 eur v zmysle podania žalobcu z 12.6.2009 a zo sumy 103,53 eur- späťvzatie žaloby v časti urobené poverenou pracovníčkou žalobcu na pojednávaní 3.12.2009, že poverená pracovníčka žalobcu nevzniesla žiadne pripomienky ani výhrady k celkovej protokolovanej sume čiastočného späťvzatia žaloby - 230,62 eur. Na to súd vyniesol uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o 54,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,04% od 14.11.2008 do zaplatenia. Zároveň poverená pracovníčka žalobcu na tomto pojednávaní predniesla, potom, čo súd oboznámil obsah celého spisového materiálu, že trvá na podanej žalobe v znení písomných, ako aj ústnych prednesov a k výslednej sume, ktorá bola súdom na pojednávaní povedaná ako výška istiny 495,56 eur a zároveň žiadala o poskytnutie primeranej lehoty, aby túto sumu zdôvodnila, z čoho sa skladá.

23. Z obsahu spisu a procesných úkonov žalobcu uvedených vyššie, vykonaných pred súdom vyplýva, že žalobca zobral žalobu v časti späť celkom o sumu 230,62 eur, ktorá suma bola napokon na pojednávaní konanom 4.3.2013 žalobcom vyčíslená. Žalobca v odvolaní poukazuje na vnútorný rozpor medzi tým, čo prostredníctvom jeho poverenej zamestnankyne zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, ktorý prejav - čiastočné späťvzatie žaloby celkom o sumu 230,62 eur nezbavuje procesný úkon žalobcu účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája, t.j. účinkov čiastočného zastavenia konania o sumu 230,62 eur. Prejavené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom o sumu 230,62 eur už

nebolo možné následne písomným podaním žalobcu z 9.4.2013 (č.l. 337 a 340) upresňovať, resp. vziať sčasti späť.

24. Z uvedených dôvodov je rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti zaplatenia istiny 230,62 eur (vrátane sumy 103,53 eur) vecne správny a následne aj nadväzujúci výrok, ktorým žalobcovi nebola priznaná žalovaná istina v časti späťvzatej sumy 103,53 eur istiny s prísl.

25. Odvolanie žalovaného voči rozsudku je nedôvodné.

26. Ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v odvolacom konaní nie je daný.

27. Žalovaný v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 písm. e), t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h), t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranám sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Žalovaný vytýka súdu, že súd sa nezaoberal otázkou možnosti, že v priebehu dvoch mesiacov mu vznikol enormný nárast odberu vody, t.j. v rozsahu viac ako 300 m3 za veľmi krátke obdobie a , že „uveril“ znalcom, ktorí nevykonali žiadne meranie existencie tlaku v hlavnom vodovodnom potrubí, ktorý je natoľko vysoký, že aj iní odberatelia tento problém museli riešiť regulačnými ventilmi. Žalovaný trval na tom, aby bolo doplnené súdnoznalecké dokazovanie znaleckým posudkom na zodpovedanie otázok, ktoré špecifikoval v odvolaní s tým, že ide o zásadné otázky, na ktoré by znalec mal odpovedať a že by jednoznačne musel dospieť k záveru, že fakticky na odberný ventil bol robený neúmerný tlak, ktorý mohol spôsobiť aj vadné načítanie nameraného množstva vody a že rozhodne spôsoboval poruchy na vodovodnom systéme žalovaného.

30. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci a pre správne rozhodnutie vo veci. Doplnenie znaleckého dokazovania v rozsahu zodpovedania otázok uvedených žalovaným v odvolaní, koľko vodojemov majú Košice, ako sa prepájajú vodovodné vetvy a aká je evidencia toho, kedy sa vybudovala regulačná stanica vody na Gemerskej ulici, aká je evidencia tlakov vo VVS, ako sa eviduje "II. tlakové pásmo" a ako sa táto oblasť oznamuje odberateľovi, ako sa eviduje strata vody pri preplachovaní emulgátorom po odstránení poruchy, koľko emulgátorov nakupuje VVS, aký je počet porúch v Mestskej časť JUH, by o.i., nebolo spôsobilé preukázať žalobcom tvrdenú skutočnosť, že k enormnej spotrebe vody došlo práve v dôsledku zvýšeného tlaku vo vodovodnom potrubí zavineného žalobcom v žalovanom období, lebo sa netýkali žalovaného obdobia, za ktoré si žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok, t.j., od XX.XX.XXXX B. X.X.XXXX; ide o zisťovanie súčasného stavu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ nemal pochybnosti o odbornej spôsobilosti znaleckých posudkov vypracovaných v konaní súdnymi znalcami Ing. Štuplákom a Ing. Hanzlíkom, ktorí dospeli k jednoznačným a zhodným záverom, že tlak vody vo vodovodnom potrubí pred domom na S. X K. D., t.j. domom žalovaného bol cca 0,65MPa, čo vyhovovalo platným predpisom STN 755401/Z1, že za 40 dní úniku vody cez splachovač vody do WC a cez poistný ventil na ohrievači teplej vody mohlo dôjsť k pretečeniu 319 m3, že nameraná spotreba nemohla byť spôsobená poruchou vodomeru a že kvalita vody bola s výsledkom čistá, čo v hlásení o zákale vody č. XXX/XX Y. X.X.XXXX potvrdil jednak pracovník žalobcu, ako aj samotný žalovaný. Závery o tom, že tlak vody v potrubí na S. Q. K. D. v období XX.XX.XXXX W. X.X.XXXX bol v medziach normy nepriamo súdu potvrdil aj doklad „Výpis porúch“ predložený znalcovi Ing. Hanzlíkovi žalobcom, z ktorého vyplynulo, že v tomto období nebola zaznamenaná žiadna porucha a taktiež ani žiadna sťažnosť na kvalitu vody od iných obyvateľov domu E. S. Q. K. D.. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že sám žalovaný v odvolaní uvádza,

že pokiaľ by znalec mal odpovedať na tieto otázky, predpokladá, že jednoznačne by musel dospieť k záveru, že fakticky na odberný ventil bol robený neúmerný tlak, pričom uvádza, že tento mohol spôsobiť aj vadné načítanie nameraného množstva vody a táto možnosť mu nasledovne dáva záver, že rozhodne spôsobovala poruchy na vodovodnom systéme žalovaného, ktorého tvrdenia, resp. jeho samotný náhľad nie je jednoznačný, lebo možnosť spôsobenia únikov vody a nadmerného načítania množstva vody mala následne rozhodne spôsobovať poruchy na vodovodnom systéme žalovaného. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že v súčasnosti, po uplynutí cca 13 rokov, už nie je možné spätne zisťovať tlak vody v potrubí na S. Q. K. D. k obdobiu XX.XX.XXXX W. X.X.XXXX, jeho premeraním a bolo možné vychádzať len z údajov o tlakových pomeroch vo vodovodnom potrubí v rozhodnom období poskytnutých žalobcom súdnym znalcom za účelom vypracovania znaleckých posudkov. Skutočnosť, že tlak vody v potrubí E. S. Q. K. D. v období XX.XX.XXXX W. X.X.XXXX bol v medziach normy súdu prvej inštancie a rovnako aj odvolaciemu súdu nepriamo potvrdzuje aj doklad pod názvom „Výpis porúch“ (fotokópia Výpisu porúch za r. 2005-2006 v D. E. S. Q.., č.l. 288) predložený znalcovi Ing. Hanzlíkovi žalobcom, z ktorého vyplynulo, že v tomto období nebola zaznamenaná žiadna porucha spôsobená zvýšeným tlakom v sieti a taktiež ani žiadna sťažnosť na kvalitu vody od iných obyvateľov domov na S. Q.. K. D., že zároveň ani samotný žalovaný za obdobie od uzavretia zmluvy o dodávke vody so žalobcom, t.j. od novembra XXXX B. XX.XX.XXXX (1 rok), kedy odchádzal do zahraničia a od X.X.XXXX, kedy došlo k výmene ventilu do WC a k výmene poistného ventilu na ohrievači vody realizovaný svedkom U.. Q. až do XX.XX.XXXX (takmer 3 roky), keď bola žalobcom prerušená dodávka vody, nenamietal zvýšený tlak vody v potrubí a v dôsledku toho na spotrebu vody.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, pokiaľ nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom znalcom Ing. Hurajtom. Žalovaný podaním z 22.4.2016 požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 18.5.2016 s tým, že si dá vypracovať znalecký posudok, čo do termínu pojednávania 10.10.2016 neurobil. Znalca navrhnutého žalovaným Ing. Hurajta súd nemohol vo veci ustanoviť z dôvodu, že samotný znalec vo svojom vyjadrení z 10.12.2011 (č.l. 208), o.i., uviedol, že nemôže vypracovať znalecký posudok v predmetnom spore, ktorý patrí do iného obsahového vymedzenia, ako má znalec. V prejednávanej veci, okrem vypracovania dvoch znaleckých posudkov súdnymi znalcami Ing. Jánom Štupákom a Ing. Martinom Hanzlíkom, súd nariadil znalecké dokazovanie Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. Bratislava (uznesenie z 28.11.2014 na č.l. 425-426), ktorý súdu podaním z 20.5.2015, o.i., oznámil, že dôkladne si preštudovali dosiaľ podané posudky ako aj námietky a vyjadrenia žalovaného k podaným posudkom a sú toho názoru, že presnejšie a preukazné posúdenie technického stavu k rozhodnému dátumu pre posúdenie udalosti je nevykonateľné. Na návrh žalovaného na kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, Žilina, súd poveril uvedený ústav uznesením z 3.8.2015 (č.l. 440), ktorý podaním zo 14.8.2013, došlým súdu 18.8.2015 (č.l. 441) odmietol vykonať znalecký posudok a po preštudovaní spisu považoval úlohu posúdenia technického stavu k rozhodnému stavu za nevykonateľnú. Z vyjadrenia Technickej univerzity v Košiciach z 21.10.2015 (č.l. 446) vyplynulo, že odmietli vykonať znalecký posudok z dôvodu, že zamestnanci znaleckého ústavu dobre poznajú žalovaného, čo by mohlo ovplyvniť ich posudok v rámci danej veci a zároveň poukázali na to, že znalecký ústav nie je kompetentný a technicky vybavený na kontrolovanie tlaku vody vo vodovodnej sieti. Slovenská technická univerzita v Bratislave 23.10.2015 súdu oznámila (č.l. 447), že sa stotožňuje s vyjadrením Technického a skúšobného ústavu stavebného a čo sa týka technickej zdatnosti možnosti merania tlaku v potrubí a na jeho zariadeniach, ako sú merače, ventily a pod. konštatovali, že ústav nie je kompetentný a technicky vybavený na kontrolovanie tlaku vody vo vodovodnej sieti ani na skúmanie porúch ventilov, vodomerov a podobných zariadení vo vodárenskej sieti.

32. Možno urobiť jednoznačný záver, že súd prvej inštancie sa pokúsil na návrh žalovaného ustanoviť aj znalecké ústavy na zodpovedanie otázok žalovaného za účelom zistenia tlaku vo vodovodnej sieti, z ktorých väčšina sa, o.i., zhodla na tom, že posúdenie technického stavu k rozhodnému dátumu pre posúdenie udalosti je nevykonateľné.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.

zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

34. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p..

35. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenie. Zistený skutkový stav je podrobne uvedený a vyhodnotený v odôvodnení rozsudku, s ktorého závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a ktoré odôvodnenie dáva odpoveď na všetky výhrady žalovaného uvedené v jeho odvolaní.

36. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

37. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

39. Žalobca a žalovaný mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

40. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).