Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2Csp/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXX, XXX XX U. U., zast. Občianske združenie Nové Horehronie, IČO: 42 194 342, so sídlom Štúrova 19, 977 01 Brezno, proti žalovanému InDevel, s.r.o., IČO: 36 418 234, so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, práv. zast. JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom, AK so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.409,93 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 200,-Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd vo zvyšku žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia z a m i e t a.

IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal určenia, že Úver poskytnutý na základe zmluvy č. X/XX/XXX/XXXX je bezúročný a bez poplatkov; a ďalej sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 6.409,93 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o úvere č. X/XX/XXX/XXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 8.000,-Eur. V zmysle zmluvy sa zaviazal zaplatiť poplatok za spracovanie a spísane zmluvy o pôžičke vo výške 120,-Eur. Úver mu bol poskytnutý v sume 7.880,-Eur a celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 14.858,31 Eur, a to v 36 mesačných splátkach po 309,-Eur. Uhradil sumu 14.289,93 Eur. Poukázal na to, že zmluvu ako celok je možné považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole. Cena spotrebiteľského úveru má byť vyjadrená jasne a zrozumiteľne, pričom v napadnutej zmluve je uvedená len formálne. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo navodiť, že cena pôžičky vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytovanej služby. V ostatnej časti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie i Ústavného súdu SR. Žalobca k žalobe pripojil: Zmluvu o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prílohu č. 1 k zmluve - splátkový kalendár, Dodatok č. X k Zmluve o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s prílohou, Dodatok č. X k Zmluve o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s prílohou, potvrdzujúci list zo dňa 05.07.2016 a Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.10.2016.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Potvrdil, že uzatvoril so žalobcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 7.880,-Eur. Žalobca však zamlčal, že svoje zmluvné povinnosti si neplnil riadne a včas, pričom platobnú disciplínu porušil už pri prvej splátke. Následne si nesplnil ani svoju povinnosť zaplatiť žalovanému ďalšie tri splátky splatné 23.05.2011, 23.06.2011 a 23.07.2011. Na žiadosť žalobcu s ním žalovaný uzatvoril Dodatok č. X k Zmluve o pôžičke, v ktorom žalovaný akceptoval žiadosť žalobcu o odloženie splatnosti istiny až na 23.03.2014 s tým, že žalobca sám určil, že bude platiť najprv úroky v dohodnutej výške. Žalobca uhradil dve splátky po 169,-Eur a následne opäť prestal plniť svoje záväzky a do uzatvorenia Dodatku č. X k zmluve o pôžičke dňa XX.XX.XXXX nezaplatil akúkoľvek splátku. Po uzatvorení tohto dodatku zaplatil sumu 3.082,58 Eur (poslednú platbu zaplatil 29.10.2013). Od 29.10.2013 neuhradil žiadnu platbu a žalovaný dňa 14.01.2014 vyhlásil splatnosť nesplatenej pôžičky. K tomuto dňu žalobca uhradil 3.573,21 Eur na úroky a 156,37 Eur na istinu, spolu 3.729,58 Eur. Keďže bol v omeškaní s jednotlivými splátkami, úroky z omeškania so splatením jednotlivých splátok predstavovali ku dňu 14.01.2014 sumu vo výške 123,02 Eur. Následne od 26.02.2015 do 29.06.2016 žalobca zaplatil žalovanému sumu 9.060,35 Eur. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by pôžička bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca by bol aj tak povinný platiť úroky z omeškania, a to do 14.01.2014 vo výške 123,02 Eur a úroky z omeškania po 14.01.2014 vo výške 768,22 Eur, spolu úroky z omeškania 891,24 Eur. Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku na vrátenie úrokov, ktoré žalobca zaplatil v období do 14.01.2014 vo výške 3.573,21 Eur. Pretože ak poznal všetky skutkové okolnosti prípadu, vedel akú zmluvu podpísal, sám tieto úroky plnil a predmetná pôžička by bola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, tak žalobca sa mohol domáhať na súde vrátenia týchto úrokov iba v premlčacej dobe dvoch rokov odo dňa, kedy vykonal platby. Okrem úrokov z omeškania porušením povinností vrátiť pôžičku riadne a včas v dohodnutých splátkach a následným vyhlásením splatnosti nesplatenej pôžičky v zmysle čl. II ods. 6 zmluvy o pôžičke, vznikla žalobcovi na základe čl. III ods. 3 zmluvy povinnosť zaplatiť žalovanému paušálnu náhradu nákladov spôsobených omeškaním vo výške 240,-Eur. Žalovaný ďalej poprel, že by sa poskytnutá pôžička mala považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ako aj tvrdenia žalobcu o akomkoľvek klamlivom konaní, nakoľko cena pôžičky bola určená jednoznačne, a to nielen určenou výškou úrokov, správnou a dohodnutou výškou ročnej percentuálnej miery nákladov, ale aj celkovou sumou, ktorú bol povinný žalobca zaplatiť žalovanému.

3. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na podanej žalobe a poprel skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení. Žalovaný žalobcu v zmluve neinformoval o žiadnych sankciách. Na úver mal uhradiť sumu 14.858,31 Eur a poskytnutá pôžička bola vo výške 7.880,-Eur. Ak by si aj žalovaný mal uplatniť sankcie, tieto mali byť primerané k výške úveru, pretože rozdiel oproti dohodnutej sume v zmluve je 3.734,31 Eur. Túto sumu predstavujú len sankcie a činia 50% z požičanej sumy. Žalobcovi boli zatajené neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmluve, zmluva bola vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť ju ovplyvniť a musel ju podpísať, pokiaľ potreboval peniaze, žalovaný zneužil tieseň žalobcu a poskytol mu na podpis zmluvu, ktorá je v rozpore so zákonom, právnymi predpismi Slovenskej republiky a unijného práva. Zmluva je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a v rozpore s Občianskym zákonníkom § 37 a prieči sa dobrým mravom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobca nemal nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Dôvod absolútnej neplatnosti je i nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola nezrozumiteľná, pretože žalobca nevedel koľko peňazí v skutočnosti zaplatí za poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore zo zákonom a prieči sa dobrým mravom, a tak je neplatná od počiatku. Na tomto základe poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V napadnutej zmluve absentujú náležitosti vyžadované v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), k), m), o) a p). K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia doplnil, že o tom, kto sa na jeho úkor obohatil sa dozvedel z internetu v lete 2016 a do dvoch rokov uplatnil právo na súde. Uvedeným podaním, doplneným podaním zo dňa 13.03.2017, súčasne žalobca rozšíril žalobu a žiadal, aby mu žalovaný zaplatil finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,-Eur.

4. Žalovaný ohľadom rozšírenia žaloby poprel, že by žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň navrhol, aby súd rozšírenie žaloby nepripustil, nakoľko výsledky doteraz vykonaného dokazovania nemôžu byť podkladom o zmenenej žalobe. Žalovaný odmietol, že by zmluva

bola pripravená vopred v neprospech spotrebiteľa, dodatky boli dokonca pripravené na prianie žalobcu z dôvodu jeho omeškania s plnením zmluvy. Pokiaľ žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel z internetu, tak takéto tvrdenie je nepravdivé. Žalobca vedel, akú zmluvu uzatvoril, vedel, že zaplatil žalovanému, koľko peňazí a z akého titulu, a teda o bezdôvodnom obohatení sa mohol dozvedieť vždy, keď vykonával platby úrokov.

5. Uznesením č.k. 2Csp/7/2017 - 57 zo dňa 29.03.2017 súd konanie zastavil v časti o určenie, že Úver poskytnutý na základe zmluvy č. X/XX/XXX/XXXX je bezúročný a bez poplatkov; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2017.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom v nadväznosti na písomné podanie žalobcu a vyjadrenie jeho zástupcu, že netrvajú na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že v ďalšom bude súd konať a rozhodovať o žalobe žalobcu dožadujúceho sa vydania rozsudku, ktorým žalovanému uloží povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 6.409,93 Eur, povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania a povinnosť vyplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že o žalovanej spoločnosti sa dozvedel z inzerátu v novinách. Pôžičku si zobral preto, lebo potreboval finančné prostriedky na dokončenie rodinného domu. Zmluvu podpísal v reštaurácii Ďumbier v Brezne. Pani, ktorá za ním so zmluvou prišla meškala a ukázala mu len, kde sa má podpísať, pričom povedala, že peniaze mu prídu na účet do piatich dní. Zmluva mu nebola vysvetlená, nemohol si ju prečítať, nemohol v nej nič meniť. Všetko trvalo 10 alebo 15 minút. Na účet mu prišlo len 7.880 Eur, preto sa žalovaného telefonicky spýtal, prečo mu neposlali 8.000 Eur. Žalovaný mu to nevysvetlil. Potom do piatich mesiacov mu prišla ďalšia zmluva, podľa ktorej mal zaplatiť vyše 14.000 Eur. Následne mu prišla ďalšia zmluva, podľa ktorej mal zaplatiť vyše 15.000 Eur. Potvrdil, že po uzatvorení zmluvy nesplácal také splátky ako bolo uvedené v zmluve, a to z dôvodu že bol chorý. Preto požiadal žalovaného o nižšie splátky resp. o to požiadala jeho manželka. V nadväznosti na to mu bol doručený Dodatok č. 1, ktorý podpísal a poslal ho späť žalovanému. O 3 mesiace mu prišiel Dodatok č. 2. Aj tento podpísal a vrátil späť žalovanému.

8. Zástupca žalobcu poukázal na podanú žalobu a žiadal, aby jej súd vyhovel. Mal za to, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková.

9. Právny zástupca žalovaného sa rovnako pridržal svojich písomných vyjadrení. Čo sa týka nároku na finančné zadosťučinenie, tento nárok považoval za nedôvodný. V nadväznosti na výpoveď žalobcu právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nepopiera, že finančné prostriedky boli poskytnuté na dostavbu nehnuteľnosti. Z dôvodu tak na danú pôžičku nemožno aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podanú žalobu žiadal zamietnuť.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa XX.XX.XXXX žalobca v postavení dlžníka uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy podľa čl. II, bod 1, bolo jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 8.000,-Eur so splatnosťou 36 mesiacov do 23.03.2014. V zmysle čl. II., bodu 3, sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť poskytnutú pôžičku 8.000,-Eur spolu s úrokom vo výške 23% ročne zo sumy 8.000,-Eur až do zaplatenia so splatnosťou 36 mesiacov, a to v pravidelných mesačných splátkach vždy do 23-tieho dňa v mesiaci na účet veriteľa podľa splátkového kalendára uvedeného v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Prvá splátka vo výške 309,-Eur vrátane úroku bola splatná dňa 23.04.2011 a posledná splátka vo výške 309,- Eur vrátane dohodnutého úroku bola splatná dňa 23.03.2014. RPMN bolo dojednané vo výške 25,39%. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému predstavovala 11.124,-Eur.

12. Podľa čl. II, bod 7, v prípade omeškania dlžníka so zaplatením peňažného dlhu podľa bodu 3 a/ alebo bodu 6 čl. II má veriteľ právo uplatniť si voči dlžníkovi úroky z omeškania vo výške 32% z dlžnej sumy, a to až do dňa zaplatenia.

13. V čl. II, bod 8, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi pri podpise zmluvy poplatok za spracovanie a spísanie zmluvy o pôžičke a súvisiacich listín a za poskytnutie pôžičky (manipulačný poplatok) vo výške 120,-Eur. V čl. II, bodu 9, sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený odpočítať poplatok za poskytnutie pôžičky podľa bodu 9 tohto čl. II tejto zmluvy o pôžičke vo výške 120,-Eur zo sumy, ktorú sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu 1 tohto čl. II. tejto zmluvy o pôžičke.

14. Podľa čl. III, bod 3, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade predčasného vrátenia pôžičky dlžníkom, alebo v prípade splatnosti celej pôžičky, resp. jej nezaplatenej časti v zmysle čl. II, bod 6, alebo čl. IV, bod 4 a/alebo čl. IV, bod 7 tejto zmluvy o pôžičke alebo v prípade odstúpenia veriteľa od tejto zmluvy v zmysle čl. II, bod 6, tejto zmluvy je dlžník povinný nahradiť veriteľovi náklady vo výške 240,-Eur v lehote uvedenej v žiadosti veriteľa o nahradenie nákladov v zmysle tohto bodu 3, čl. III tejto zmluvy o pôžičke.

15. V čl. IV bolo dojednané zabezpečenie splnenia záväzku formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve dlžníka.

16. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný so žalobcom uzatvoril Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke č. X/XX/XXX/ XXXX, v zmysle ktorého došlo k zmene výšky a spôsobe splácania. Došlo k zmene úroku za úver z 23% ročne na 24% ročne a žalobca sa zaviazal splatiť zostávajúcu časť istiny vo výške 7.356,30 zvýšenú o neuhradené splátky vo výške 927,-Eur, čo predstavuje podľa dodatku 8.183,30 Eur (správne podľa matematického výpočtu malo byť uvedené 8.283,30 Eur). Túto sumu sa žalobca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 168,34 Eur podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Dodatku. Splátka vo výške 168,34 Eur bola splatná odo dňa 23.08.2011 a posledná splátka vo výške istiny, t.j. 8.183,30 Eur zvýšená o úrok z omeškania (neuhradené splátky v mesiacoch 5., 6. a 7.) vo výške 37,70 Eur, čo predstavuje sumu 8.221,-Eur, je splatná dňa 23.03.2014. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť bola vo výške 14.112,90 Eur.

17. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný so žalobcom uzatvoril Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke č. X/XX/XXX/ XXXX, v zmysle ktorého došlo k zmene výšky a spôsobe splácania. Došlo opäť k zmene úroku za úver z 23% ročne na 24% ročne a žalobca sa zaviazal splatiť zostávajúcu časť istiny vo výške 7.356,30 zvýšenú o neuhradené splátky vo výške 927,-Eur, čo predstavuje podľa dodatku 8.283,30 Eur. Túto sumu sa žalobca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 171,01 Eur podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Dodatku. Splátka vo výške 171,01 Eur bola splatná odo dňa 23.08.2011 a posledná splátka vo výške istiny, t.j. 8.283,30 Eur zvýšená o úrok z omeškania (neuhradené splátky v mesiacoch 5., 6. a 7.) vo výške 37,70 Eur, čo predstavuje sumu 8.321,-Eur, je splatná dňa 23.03.2014. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť bola vo výške 14.858,31 Eur.

18. Žalovaný listom zo dňa 05.07.2016 oznámil žalobcovi, že v dôsledku vyplatenia pohľadávky zaniklo žalovanému záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

19. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca uhradil prvú splátku vo výške 309 Eur, následné splátky už neuhradil. Po uzatvorení dodatku č. X dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX uhradil po 169 Eur. Po uzatvorení dodatku č. X k zmluve vykonal tieto úhrady: dňa 05.12.2011 sumu 347,57 Eur, dňa 20.12.2011 sumu 100 Eur, dňa 24.01.2012 sumu 171,01 Eur, dňa 16.04.2012 sumu 172 Eur, dňa 15.05.2012 sumu 172 Eur, dňa 15.06.2012 sumu 172 Eur, dňa 17.07.2012 sumu 172 Eur, dňa 23.08.2012 sumu 172 Eur, dňa 25.09.2012 sumu 172 Eur, dňa 23.10.2012 sumu 172 Eur, dňa 23.11.2012 sumu 172 Eur, dňa 28.12.2012 sumu 172 Eur, dňa 23.01.2013 sumu 172 Eur, dňa 25.02.2013 sumu 172 Eur, dňa 25.03.2013 sumu 172 Eur, dňa 22.04.2013 sumu 80 Eur, dňa 20.05.2013 sumu 70 Eur, dňa 14.08.2013 sumu 50 Eur, dňa 12.09.2013 sumu 180 Eur a dňa 29.10.2013 sumu 172 Eur. Po vyhlásení okamžitej splatnosti k 14.01.2014 vykonal tieto úhrady: dňa 26.02.2015 sumu 100 Eur, dňa 26.03.2015 sumu 100 Eur, dňa 28.04.2015 sumu 100 Eur, dňa 26.05.2015 sumu 100 Eur, dňa 26.06.2015 sumu 100 Eur, dňa 28.07.2015 sumu 100 Eur, dňa 26.08.2015 sumu 100 Eur, dňa 28.09.2015 sumu 100 Eur, dňa 27.10.2015 sumu 100 Eur, dňa 26.11.2015 sumu 100 Eur, dňa 29.12.2015 sumu 100 Eur, dňa 26.01.2016 sumu 100 Eur, dňa 26.02.2016 sumu 100 Eur, dňa 30.03.2016 sumu 100 Eur, dňa 24.05.2016 sumu 100 Eur a dňa 29.06.2016 sumu 9.060,35 Eur.

20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.06.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.06.2011, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 v znení účinnom do 29.06.2011 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 v znení účinnom do 29.06.2011 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 v znení účinnom do 29.06.2011 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a y) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Žalobca sa podanou žalobou po pripustení jej zmeny, domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6.409,93 Eur a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 Eur. Konanie v časti o určenie, že Úver poskytnutý na základe zmluvy č. X/XX/XXX/XXXX je bezúročný a bez poplatkov, bolo právoplatne zastavené. Žalobca žiadal podrobiť napadnutú zmluvu súdnej kontrole s tým, že podľa jeho názoru je zmluvu nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov a následne pre veľké množstvo neprijateľných podmienok aj za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný s týmto názorom nesúhlasil, mal za to, že zmluva bola uzatvorená platne so všetkými náležitosti. Poukázal na to, že žalobca si svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, bol v omeškaní. Súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia.

30. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o pôžičke (bez určenia účelu použitia finančných prostriedkov), ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené konštatovania neboli medzi stranami sporné. V priebehu konania právny zástupca žalovaného v nadväznosti na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že pôžičku si zobral za účelom dokončenia rodinného domu namietal, že teda z tohto dôvodu na spornú Zmluvu o pôžičke nemožno aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú námietku súd neuznal za dôvodnú. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, avšak zo žiadneho jej dojednania nevyplýva, že účelom poskytnutej pôžičky bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Takýto účel poskytnutia pôžičky až do výpovede žalobcu zo strany žalovaného ani nebol tvrdený. Súd posudzoval spornú zmluvu ku dňu jej uzatvorenia a vychádzajúc z jej obsahu mal za to, že žalobcovi bola poskytnutá bezúčelová pôžička. Preto súd dospel k záveru, že súčasne išlo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd tak ďalej pristúpil k preskúmaniu napadnutej zmluvy z pohľadu dodržania zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z., ako i z pohľadu či napadnutá zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. či nie je neplatná z iného dôvodu.

31. Po preskúmaní zmluvy súd v prvom rade konštatuje, že v zmluve je nepravdivo uvedený údaj o celkovej výške pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.). Hoci zo zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnúť sumu vo výške 8.000 Eur, zo zhodného vyjadrenia sporových strán vyplynulo, že žalobcovi bola reálne poskytnutá suma len 7.880 Eur, keď zo sumy pôžičky bol ešte pred jej poskytnutím odpočítaný tzv. manipulačný poplatok vo výške 120 Eur, ako je dojednané v bode 8 a 9 článku II zmluvy. V dôsledku uvedeného potom zmluva následne neuvádzala správne údaj ani o RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.), keď do výpočtu RPMN sa zahŕňa i výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa údajov uvádzaných v zmluve (dátum úveru: 23.03.2011, suma: 7.880 Eur, periodicita: mesačne, počet splátok: 36, splátka: 309 Eur) cez verejne dostupnú kalkulačku pre výpočet RPMN (<http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn>) predstavuje RPMN 26,25% a pri zarátaní manipulačného poplatku predstavuje RPMN 27,64%, pričom zmluva deklaruje RPMN 25,39%. RPMN v zmluve o pôžičke je tak uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je nutné spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi zo strany žalovaného posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ako úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva tiež neobsahuje i ďalšiu obligatórnu náležitosť, a to údaj o priemernej hodnote RPMN (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z.).

32. V tomto smere je potrebné ešte uviesť, že preto, aby sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, nemusia byť splnené súčasne obe podmienky, a to jednak absencia písomnej formy zmluvy a jednak aj absencia niektorej z náležitostí zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Podľa názoru súdu je postačujúce, ak chýba čo len jedna z uvedených náležitostí hoc je zmluva písomná. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa, pričom z uvedeného zákona vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná a musí obsahovať určité náležitosti. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne preto, aby mal veriteľ nárok aj na úrok a aj na poplatky, pokiaľ tomu nebráni iná skutočnosť. Výklad uvedeného ustanovenia v negatívnom zmysle je podľa názoru súdu nelogický a v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Okrem toho je v praxi nepredstaviteľné, že by aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by zmluva nebola písomná a zároveň by neobsahovala čo len jednu zo stanovených

náležitostí. Je potom otázne, ako by sa preukazoval obsah zmluvy a ako by boli splnené jej náležitosti, ak by nemala písomnú formu. V tomto sa konajúci súd nemôže stotožniť so žiadnym opačným výkladom, pretože v takom prípade by uvedené ustanovenie zákona bolo úplne zbytočné, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu, aby upravil niečo spôsobom, ktorý je vopred nepoužiteľný.

33. Žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku v časti úrokov, ktoré žalobca zaplatil v období do 14.01.2014 vo výške 3.573,21 Eur. Argumentoval tým, že ak žalobca poznal všetky skutkové okolnosti prípadu, vedel akú zmluvu podpísal, sám tieto úroky plnil, tak žalobca sa mohol domáhať na súde vrátenia týchto úrokov iba v premlčacej dobe dvoch rokov odo dňa, kedy vykonal platby. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, žalobca podpísaním Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke súhlasil so zmenou úrokovej sadzby a s tým, aby sa ním vykonané splátky započítavali najskôr na úroky z pôžičky a poslednou splátkou, aby jednorázovo vyplatil celú istinu pôžičky. Vychádzajúc z obsahu týchto dodatkov súd dospel k záveru, že tieto majú charakter neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Hoci žalovaný tvrdil, že boli vyhotovené na prianie žalobcu, je z nich zrejmé, že tieto boli zo strany žalovaného vopred pripravené bez možnosti žalobcu meniť ich obsah, a teda medzi zmluvnými stranami neboli individuálne dojednané. Tieto dodatky sledujú len záujmy žalovaného. Zmenu úrokovej sadzby súd považuje za neprimeranú sankciu za to, že žalobca si riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti, keď v zmysle zmluvy o pôžičke celková čiastka splatná žalobcom predstavovala sumu 11.124,-Eur, v zmysle dodatku č. 1 (už pri zmenenej úrokovej sadzbe) sumu 14.112,90 Eur a v zmysle dodatku č. 2 už sumu 14.858,31 Eur. Porovnaním dodatkov a zmluvy nebolo zistené, že by súčasne došlo aj k predĺženiu konečnej splatnosti pôžičky tak, ako to tvrdil žalovaný, tá zostala nezmenená a určená na deň 23.03.2014. Žalovaný podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dodatkov k zmluve o pôžičke žalobcovi privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dodatky ho zaväzovali na plnenie oproti pôvodnému záväzku zjavne navýšené. Žalovaný nekonal dobromyseľne a čestne, pričom jeho konaniu možno prisúdiť i charakter nekalej obchodnej praktiky. V danom prípade žalovaný, zrejme pod hrozbou začatia výkonu záložného práva, nejasným a nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa poškodzujúcim spôsobom dáva podnet na uzatvorenie dodatkov k zmluve o pôžičke, ktorými dosiahol navýšenie celkovej čiastky a prednostné uhradenie úrokov pred istinou pôžičky, ktorú dlžník musí splatiť jednorázovo na konci splátkového kalendára. Súd tak uzatvára, že oba dodatky k zmluve o pôžičke sú neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Preto úhrady žalobcu sa nezapočítavali na úrok tak, ako tvrdil žalovaný, ale na istinu pôžičky.

34. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že k nemu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vykonal poslednú úhradu dňa 29.06.2016 vo výške 9.060,35 Eur (pred týmto dňom nemožno hovoriť o vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení, nakoľko by k nemu nedochádzalo), z ktorej však už suma 6.409,93 Eur predstavovala bezdôvodné obohatenie, a žalobu na súd podal dňa 12.01.2017, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil včas, a preto námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná.

35. Ďalej žalovaný namietal, že porušením povinností vrátiť pôžičku riadne a včas v dohodnutých splátkach a následným vyhlásením splatnosti nesplatenej pôžičky v zmysle čl. II ods. 6 zmluvy o pôžičke, vznikla žalobcovi na základe čl. III ods. 3 zmluvy povinnosť zaplatiť žalovanému paušálnu náhradu nákladov spôsobených omeškaním vo výške 240,-Eur, a teda túto sumu žalobca plnil z iného právneho dôvodu. Žalovaný bližšie nekonkretizoval, na akom právnom základe od žalobcu túto náhradu požadoval, preto súd vychádzal z obsahu uvedeného zmluvného dojednania a uvedenú náhradu nákladov posúdil ako poplatok za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu spôsobené predčasným vrátením alebo zosplatnením pôžičky či odstúpením od zmluvy. Keďže súd posúdil pôžičku ako

bezúročnú a bez poplatkov (bod 24 tohto odôvodnenia), žalovanému nevzniklo právo na úhradu tohto poplatku.

36. K samotnému manipulačnému poplatku dojednanému v čl. II, bod 8, za spracovanie, spísanie zmluvy a za poskytnutie pôžičky súd dopĺňa, že tento považuje za dohodnutý v rozpore s pravidlami dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov a toto dojednanie má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka vyvoláva medzi účastníkmi zmluvného vzťahu hrubú nerovnováhu v právach a povinnosti v neprospech spotrebiteľa ako „slabšej zmluvnej strany“, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Ak by sme tento manipulačný poplatok posudzovali ako poplatok za vedľajšie plnenie, tak je zrejmé, že ide o plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, pretože slúži výlučne v prospech veriteľa. Neprijateľnosť tohto dojednania podčiarkuje i to, že spotrebiteľ má platiť úroky z úveru aj zo sumy poplatku, hoci mu v tejto sume úver poskytnutý nebol. V nadväznosti na uvedené je rovnako neprijateľným i dojednanie o započítaní manipulačného poplatku obsiahnuté v bode 9 čl. II., keď „poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru.“ (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).

37. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru súdu i dojedanie o zabezpečení pôžičky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Súd pri tom zohľadnil výšku a charakter zabezpečenej pohľadávky, a má za to, že ide o neprimerané a neadekvátne zabezpečenie podrobujúce žalobcu neprimeranému tlaku spojenému s rizikom zo straty nehnuteľnosti (obydlia). Dojednané zabezpečenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti si však netreba zamieňať so zabezpečovacím prevodom práva, ktorý je v prípade spotrebiteľských zmlúv neprípustný, pretože ide o dva rôzne zabezpečovacie inštitúty. Zákon však zabezpečenie záväzku so spotrebiteľskej zmluvy zriadením záložného práva pripúšťa, avšak toto zabezpečenie musí zodpovedať zákonným limitom a charakteru zabezpečovanej pohľadávky.

38. Absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom je zmluvné dojednanie týkajúce sa úroku z omeškania vo výške 32% obsiahnuté v čl. II v bode 7, keď v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy Občiansky zákonníka v § 517 ods. 2 presne ustanovoval, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo na úrok z omeškania, ktorého výšku ustanovuje právny predpis. V tomto prípade ide o Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania si teda nie je možné v občianskom práve dohodnúť, preto je táto podmienka v zmluve absolútne neplatná a nemožno z nej požadovať ani priznať nijaké plnenie.

39. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na dotknutú právnu úpravu a Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, možno konštatovať, že zmluva o pôžičke a na ňu nadväzujúce dodatky obsahujú súbor neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmluve neprípustné, v rozpore s dobrými mravmi a neplatné, a tak vytvárajú vnútornú rozpornosť tejto zmluvy, pričom žalovaný pri jej uzatváraní použil aj nekalé obchodné praktiky, čo má za následok právnu neudržateľnosť tejto zmluvy ako celku. Zmluva o pôžičke vykazuje závažné vady, ktoré sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení, ale aj hlavných náležitosti zmluvy (predmet zmluvy o pôžičke) a navyše umožňuje zbavovať spotrebiteľa jeho majetku, a to výkonom záložného práva. Práve z vyššie uvedených dôvodov je nutné predmetnú zmluvu o pôžičke označiť za absolútne neplatnú v celom rozsahu, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Na neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka súd prihliada (ex offo) z úradnej povinnosti.

40. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy je, že táto sa zrušuje od počiatku a zmluvné strany sú si povinné vydať len to, čo na základe tohto neplatného právneho úkonu nadobudli - vydať si navzájom bezdôvodné obohatenie, ktoré nastalo na tej, ktorej zmluvnej strane. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný skutočne poskytol žalobcovi sumu 7.880,-Eur a na druhej strane žalobca žalovanému celkovo uhradil sumu 14.289,93 Eur, v sume 6.409,93 Eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keď žalobca v tejto časti plnil bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného tak súd považoval žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú,

a preto jej vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.409,93 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

41. Žalobca súčasne uplatnil i právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000,-Eur. Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Jedinou požiadavkou, ktorú súčasné znenie zákona vyžaduje je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, a to aj bez toho, aby toto porušenie práva alebo povinnosti bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Primerané finančné zadosťučinenie je považované za nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. Žalobca v súdnom konaní musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, ktorý pre svoju úvahu musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých má vychádzať. Hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti.

42. V prejednávanom prípade je nutné konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k vyššie uvedenému porušeniu spotrebiteľského práva, žalobcovi tak v zmysle citovaného ustanovenia vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Ohľadom výšky finančného zadosťučinenia, ktoré žalobca žiadal v sume 1.000,-Eur, súd prihliadol na to, že žalovaný použil voči žalobcovi neprimerané praktiky v podobe dojednaných dodatkov a v konečnom dôsledku záver o neplatnosti zmluvy ako celku. Na druhej strane nebolo preukázané a ani tvrdené, že by v dôsledku konštatovaných porušení spotrebiteľských práv žalobcu došlo u neho k zhoršeniu zdravotného či psychického stavu. Napokon súd prihliadol i na to, že žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia súd priznal sumu 6.409,93 Eur. V nadväznosti na uvedené potom súd za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu 200,-Eur. Žalovanému tak uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,-Eur Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku jeho žalobu v tejto časti zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, § 256 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Súd pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu vychádzal z toho, že žalobca uplatňoval v konaní tri žalobné návrhy, a to určenie, že Úver poskytnutý na základe zmluvy č. X/ XX/XXX/XXXX je bezúročný a bez poplatkov, o ktorom návrhu bolo konanie zastavené, pričom zavinenie na zastavení konania v tejto časti nesie žalobca, pretože uplatnil na súde neprípustnú žalobu, a teda v tejto časti mal úspech 0%; nárok na zaplatenie sumy 6.409,93 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, v ktorom mu bolo vyhovené v rozsahu 100% a sumy 1.000,-Eur titulom finančného zadosťučinenia, v ktorom mu bolo vyhovené v sume 200,-Eur, a teda v rozsahu 20%. Nakoľko v danom spore išlo o posúdenie troch samostatne uplatnených nárokov, súd úspech žalobcu spriemeroval a vydelil tromi, a teda celkový jeho úspech v konaní predstavuje 40% (0% + 100% + 20% = 120% : 3). Vychádzajúc z uvedeného potom bol v konaní úspešnejší žalovaný, ktorého úspech predstavuje 60% a mal by tak vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%. Vo vzťahu k nároku žalovaného na náhradu trov konania však súd prihliadol na dôvody osobitného zreteľa na strane žalobcu v zmysle § 257 CSP, ktorými sú okolnosti prejednávanej veci, a teda že sa jednalo o spotrebiteľskú vec a že žalovaný preukázateľne nekonal v zmluvnom vzťahu so žalobcom s odbornou starostlivosťou a porušil právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, v dôsledku čoho sa na úkor žalobcu obohatil (o úrok a poplatky). Súd tak rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).