Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/131/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s. r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, v konaní zastúpenom ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 014 35 400, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/XX, U., o zaplatenie 355,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 132,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 132,20 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou dourčenou súdu dňa 21. 12. 2017 domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 355,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 165,65 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident M., s. r. o., so sídlom E. nivy XX, Bratislava IČO: XX XXX XXX, (ďalej len ,,právny predchodca žalobcu“) uzavreli dňa 29. 11. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 260,00 Eur v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v šesťdesiatich týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy (dňa 06. 12. 2013) a posledná splátka bola splatná dňa 23. 01. 2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 89,70 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel dňa 29. 11. 2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru/o poskytnutí služby komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, tom v zmysle, že sa veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena vo výške 133,90 Eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte šesťdesiat splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy (dňa 06. 12. 2013) a posledná splátka bola splatná dňa 23. 01. 2015. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak bola vo výške 483,60 Eur (istina vo výške 260,00 Eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru 89,70 Eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 133,90 Eur), ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v šesťdesiatich týždenných splátkach po 8,06 Eur. Žalovaný

právnemu predchodcovi žalobcu uhradil v danom prípade celkovo sumu vo výške 127,80 Eur (15 splátok x 8,06 Eur a jedna splátka vo výške 6,90 Eur), v dôsledku čoho na istinu zo zmluvy o úvere dlhuje sumu vo výške 165,65 Eur a na istinu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru sumu vo výške 100,45 Eur. Okrem toho žalovaný neuhradil ani náklady spojené s úverom vo výške 89,70 Eur, t. j. celkom sumu vo výške 483,60 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 došlo k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16. 12. 2016. Žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní z pohľadávky nič viac neuhradil. K návrhu žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29. 11. 2013, zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 29. 11. 2013, výpis splátok a úhrad, špecifikáciu pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, predžalobnú výzvu s podacím hárkom a zmluvu o postúpení pohľadávok.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

3. Postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil:

4. Skutkový stav týkajúci sa čerpania finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj ich splácanie žalovaným je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov - zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výpisu splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 29. 11. 2013 zmluvu označenú ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 260,00 Eur. Právny predchodca žalobcu so žalovaným sa dohodli na šesťdesiatich splátkach po 5,83 Eur týždenne s tým, že posledná splátka je vo výške 5,73 Eur. V zmluve boli uvedené údaje o ročnej úrokovej sadzbe (vyjadrená percentom a zároveň pevnou sumou 37,44 Eur), poplatku za garantovanú službu vo výške 52,26 Eur, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov. Celkom tak žalovaný mal zaplatiť sumu vo výške 349,70 Eur. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že termínom splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V časti zmluvy „Hotovostný režim“ je uvedené, že splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

5. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa, že dlžníkovi za odmenu počas platnosti zmluvy bude poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úver na základe zmluvy v celkovej výške 133,90 Eur a ktorý bude dlžník splácať v pravidelných šesťdesiatich týždenných splátkach po 2,23 Eur (posledná vo výške 2,33 Eur) splatných so splátkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Nespornou bola aj tá skutočnosť, že žalovaný celkom uhradil len sumu vo výške 127,80 Eur.

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

18. Súd konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu na strane veriteľa a žalovaným na strane dlžníka dňa 29. 11. 2013 má písomnú formu. V zmluve nechýbajú ani údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a o ročnej úrokovej sadzbe.

19. Termín konečnej splatnosti úveru je určený tak, že je ním deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol však závislý nielen odo dňa uzavretia zmluvy, ale aj odo dňa splatnosti prvej splátky, ktorá bola až 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy (t. j. 29. 11. 2013 + 7 = 06. 12. 2013). Jedna právna skutočnosť - termín konečnej splatnosti úveru bol potom závislý od dvoch rôznych podmienok, ktoré nenastali v jednom čase, deň uzavretia zmluvy a deň splatnosti prvej splátky. Správne mal byť termín vymedzený tak, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. kalendárny deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy (a nie po dni splatnosti prvej splátky), pretože len v tomto prípade je splnená podmienka, že úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov, t. j. do dňa 23. 01. 2015 (ako to tvrdí žalobca). Ak by mal úver trvať 60 týždňov odo dňa splatnosti prvej splátky, posledným dňom jeho splatnosti by bol deň 30. 01. 2015, čo je však už 61 týždňov od uzavretia zmluvy. Právny predchodca žalobcu však sám (pretože obsah predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nepochybne vytvorený ním a zmluva je vopred pripraveným formulárom, podstatný obsah ktorého spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pričom medzi údaje, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemôže, patrí aj určenie termínu konečnej splatnosti úveru) určil termín konečnej splatnosti tak, že je v konečnom dôsledku nejasný, neurčitý a neistý, pretože závisí od dvoch právnych skutočností (kalendárny deň splatnosti prvej splátky a deň uzavretia zmluvy), ktoré v žiadnom prípade nenastali v jeden (a ten istý) deň.

20. Súd tiež konštatuje, že termín konečnej splatnosti úveru vymedzený 7. dňom v týždni vyvoláva pochybnosti o skutočnom dni ukončenia zmluvy. Je otázne, či je týmto dňom vždy nedeľa (ako v poradí siedmy deň týždňa) alebo ide o iný siedmy (kalendárny) deň, ktorý je zhodný s dňom uzavretia zmluvy,

poskytnutia finančných prostriedkov alebo iným dňom závislým od určitej právnej skutočnosti. Aj sám právny predchodca žalobcu totiž v časti určenia splátok (počtu a termínu splatnosti) používa pojem kalendárny (7.) deň a pri určení konečnej splatnosti už len 7. deň. Podľa názoru súdu by mala byť dňom konečnej splatnosti úveru nedeľa 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, a nie akýkoľvek iný deň v tomto týždni, pretože logickým a gramatickým výkladom pojmu „7. deň v týždni“ možno dospieť len k záveru, že týmto dňom je práve nedeľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29. 11. 2013 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným skutočne neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je určenie termínu konečnej splatnosti úveru, pretože právnym predchodcom určený termín neumožňuje spotrebiteľov bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento dátum. Tento záver súdu nie je ani v rozpore so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 zo dňa 09. 11. 2016, v zmysle ktorých nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, avšak z toho istého rozsudku ďalej vyplýva, že to nie je nevyhnutné, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, a teda aj dátum konečnej splatnosti úveru, čo tento prípad nepochybne nie je.

21. V dôsledku tohto nedostatku je potom poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, resp. rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný splatil v splátkach.

22. Žalovaný však v týždenných splátkach splácal okrem úveru aj službu, ktorú mu právny predchodca poskytol na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Obsahom tejto zmluvy je záväzok poskytovateľa (právneho predchodcu žalobcu), že bude klientovi (žalovanému) počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úradu splátky spotrebiteľského úveru za odmenu. Inak povedané, právny predchodca žalobcu požadoval od žalovaného odmenu za to, že mu žalovaný ako dlžník bude pravidelne splácať poskytnutý úver a právny predchodca žalobcu bude tieto splátky preberať. Z každého záväzkového vzťahu veriteľovi vzniká právo na plnenie, t. j. dlžník mu je povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný veriteľovi poskytnúť dohodnutý predmet plnenia. Na druhej strane je veriteľ také riadne poskytnuté plnenie od dlžníka prijať, inak sa dostáva do omeškania. Účelom práv a povinností zo záväzkového vzťahu nie je získať odmenu za to, že jedna strana záväzku si splní svoju zákonnú povinnosť. V prejednávanom prípade si právny predchodca žalobcu uplatnil odmenu za to, že prijme riadne poskytnuté plnenie od žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mu mal okrem plnenia zaplatiť odmenu aj za to, že právny predchodca žalobcu toto plnenie prevezme, čo je inak jeho zákonnou povinnosťou. Už aj z tohto dôvodu je dohodnutie odmeny za splnenie vlastnej povinnosti veriteľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi. 23. Podľa názoru súdu účelom dohodnutia odmeny za poskytnutie doplnkovej služby, ktorou je záväzok veriteľa prevziať od dlžníka riadne poskytnuté plnenie, na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, nie je nič iné, ako navýšenie ceny poskytnutého úveru a požadovanie zaplatenia skrytých poplatkov, ktoré by mali byť inak súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutým spotrebiteľským úverom. Ak by totiž právny predchodca žalobcu túto odmenu nedohodol ako samostatný nárok, ale zahrnul by ich do celkových nákladov spotrebiteľského úveru, došlo by nielen k zmene celkovej výšky spotrebiteľského úveru v neprospech spotrebiteľa, ale aj zmene údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov spotrebiteľského úveru, a to tak, že by išlo v percentuálnom vyjadrení o vyššiu mieru, čo je tiež v neprospech spotrebiteľa. Navyše, ak právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 260,00 Eur a za jeho poskytnutie požadoval, aby mu žalovaný zaplatil úrok v sume 37,44 Eur, poplatok (za nešpecifikovanú garantovanú službu) v sume 52,26 Eur a k tomu aj odmenu v sume 133,90 Eur, t. j. celkom 483,60 Eur, došlo tým k poskytnutiu úveru za odmenu, ktorá predstavuje 86 % poskytnutých finančných prostriedkov, a teda žalovaný bol povinný vrátiť takmer raz toľko, ako si požičal.

24. Súdu je zrejmé, že poskytovanie úverov nie je bezplatné a aj veriteľ má nárok na odmenu, ak poskytne dlžníkovi finančné prostriedky. Avšak ani táto skutočnosť neoprávňuje veriteľa požadovať od dlžníka zaplatenie rôznych odmien a poplatkov, ktoré sú neprimerané a v hrubom nepomere k majetkovej hodnote, ktorú dlžníkovi poskytol, ako aj k lehote konečnej splatnosti celého úveru (60 týždňov) a frekvencii splátok (týždenne).

25. Uvedeným konaním právneho predchodcu žalobcu došlo k tomu, že žalovaný nebol informovaný o skutočných nákladoch poskytnutého úveru a nebol si vedomý ani ceny, ktorú musí za poskytnutý úver zaplatiť a v akej celkovej sume musí finančné prostriedky vrátiť. Spôsob, akým si právny predchodca žalobcu vyčíslil odmenu a náklady, totiž v spotrebiteľovi vzbudzuje dojem, že poskytnutý úver je výhodný, lebo v jednej (hlavnej) zmluve (zmluve o spotrebiteľskom úvere) je uvedená len časť nákladov (ktorá predstavuje zhruba o tretinu navýšený úver), avšak druhá časť nákladov je už dohodnutá v ďalšej samostatnej (ale závislej) zmluve a predstavuje navýšenie o viac ako polovicu, čo si však spotrebiteľ pri podpise dvoch zmlúv ani neuvedomí. Takýmto spôsobom sa podstatne narušilo ekonomické správanie žalovaného ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe (poskytnutiu úveru) právneho predchodcu žalobcu. Ak by právny predchodca žalobcu postupoval pri určení odmeny a nákladov spotrebiteľského úveru inak (t. j. uviedol ich v jednej zmluve), celkový výška nákladov by mohla ovplyvniť rozhodnutie žalovaného prijať alebo neprijať službu. Ani riziko, že by žalovaný odmietol uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere s celkovými nákladmi vo výške 86 % poskytnutého úveru, však nie je dôvodom na to, aby právny predchodca žalobcu klamlivým a zavádzajúcim spôsobom zvyšoval náklady spotrebiteľského úveru vo forme dvoch zmlúv.

26. Hoci je zmluva o zabezpečení splátok úveru samostatnou zmluvou a jedná sa o samostatný právny úkon, neznamená to, že nie je závislou od hlavnej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a bez tejto hlavnej zmluvy by ani neexistovala. Možno je teda posudzovať aj ako samostatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Takisto ale podlieha prieskumu o prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, pričom ale nepochybne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a teda je takisto neplatná.

27. Vzhľadom na uvedené súd na zmluvu o zabezpečení splátok úveru neprihliadal a neprihliadal ani na to, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný na túto zmluvu plnil. Všetky finančné prostriedky, ktoré žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu vrátil (127,80 Eur), súd priradil len k splátkam, ktoré bol žalovaný povinný plniť vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29. 11. 2013. Ako už bolo uvedené, táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto má žalobca nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami, t. j. 260,00 Eur - 127,80 Eur = 132,20 Eur. Zároveň je žalovaný v omeškaní so splnením dlhu, pretože poskytnuté finančné prostriedky nevrátil právnemu predchodcovi žalobcu v pravidelných týždenných splátkach v lehote ich splatnosti. Žalovanému tak vznikla ďalšia povinnosť - zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Úroková sadzba od 10. 09. 2014 do 09. 12. 2015 (už v čase vzniku omeškania) bola vo výške 0,05 %.

28. V prevyšujúcej časti (t. j, administratívny poplatok a poplatok za službu) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Čiastočné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu v časti, ktorým si uplatnil nárok, ktorým bol v rozpore s právnymi predpismi, zavinil žalobca, pretože v tejto časti podal nedôvodný návrh a keby o ňom súd rozhodoval, v tejto časti by nárok zamietol. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 37,16 %, pretože z uplatneného nároku vo výške 355,80 Eur mu bol priznaný len nárok vo výške 132,20 Eur. Žalovaný bol úspešný v časti 62,84 %. Miera úspechu žalovaného je 25,68 % a v tomto rozsahu by mu súd mal aj priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovanému trovy konania doteraz žiadne nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania ani nepriznal. Súd však zároveň uvádza, že o výške trov žalovaného už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

30. Na čiastočné späťvzatie súd neprihliadol, pretože ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu tento dispozičný úkon žalobcu nebol známy, keďže bol podaný neskôr a súdu bol doručený až dňa 04. 04. 2018.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.