Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Csp/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: spoločnosti R Collectors, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50094297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie č. 8A, Bratislava, proti žalovanému: S. N., J.. XX.XX.XXXX, G.

- V., G., o zaplatenie 256,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 316,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 256,59 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť dlžnú istinu 256,59 Eur, dlžné úroky 322,65 Eur ako aj zmluvný úrok vo výške 30,90 % ročne zo sumy 256,59 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 256,59 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a bankového poplatku 10,78 Eur a náhrady trov konania, titulom nesplateného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 13.06.2017 mu postupca Poštová banka, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky 300,00 Eur. Žalovaný však neplnil úver riadne a včas, preto postupca vyhlásil úver dňa 03.11.2014 za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a to ani len z časti.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny.

4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 28.03.2018 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 23.03.2018.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam

8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 29.01.2014 zmluvu o úvere - dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 31,50 Eur vždy k 25. dňu v mesiaci, s dátumom prvej platby do 25.02.2011, pri výške úrokovej sadzby 30,90 % ročne, RPMN 35,68 % a priemernej RPMN na trhu 50,91 %. Celková čiastka úveru je 350,10 Eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 25.01.2015. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Obchodné podmienky pre úver a tiež Všeobecné obchodné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov bez podpisu strán záväzkového vzťahu.

9. Listom zo dňa 20.10.2014 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej uviedol, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a obchodných podmienok ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradil svoje záväzky.

10. Listom zo dňa 03.11.2014 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej uviedol, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, preto sa úverová pohľadávka k 03.11.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy ku dňu predčasnej splatnosti predstavovala istinu 256,59 Eur, úroky 49,32 Eur a poplatky za upomienky 10,78 Eur.

11. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení účinnom od 01.02.2013/, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

24. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Aj keď zmluva o úvere je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa záverečných ustanovení Zmluvy sa tá riadi aj Obchodným zákonníkom, súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. 25. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonníka, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonníka v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny základ záväzku. Súd poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z., ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od dňa jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad č. k. 3MCdo 12/2014 a 3MCdo 14/2014.

26. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bola v písomnej forme platne uzavretá Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky žalobcu bez podpisu účastníkov záväzkového vzťahu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 300,00 Eur. Ďalej je nepochybné, že žalovaný svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky

úveru neplnil. Doručením oznámenia o splatnosti úveru, resp. výzvy na úhradu dlžnej sumy mu preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. V zmysle uvedeného sa úver stal dňa 03.11.2014 splatným. Týmto fakticky došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový/zmluvný vzťah. Priznaním žalobcom uplatneného úroku vo výške 30,90 % ročne, by došlo k hrubej nadvláde veriteľa a k vzniku právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo. Keď už spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Z tohto dôvodu si potom žalobca už nemôže voči žalovanému uplatňovať ďalšie nároky z úverovej zmluvy - úrok vo výške 30,90 % z dlžnej sumy 256,59 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia, pretože zmluvný vzťah medzi stranami skončil vyčísleným zostatku úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z omeškania nepatria.

27. Súd v naznačenom smere ďalej poukazuje aj na početnú judikatúru a ustálenú súdnu prax, podľa ktorej niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania je obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Nie je teda možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/182/2011, č. k. 6Co/190/2014 a č. k. 1Co/30/2012, ďalej Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/165/2013 a č. k. 5Co/567/2013, ako aj Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/1998 a uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012).

28. Súd preto nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 30,90 % z nezaplatenej istiny 256,59 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si žalobca uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože podľa uvedenej ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe zmluvných úrokov, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Takýto postup, kedy žalobca požaduje od žalovaného uhradenie zákonných ako aj zmluvných úrokov, by bol navyše aj v rozpore s dobrými mravmi.

29. Pre úplnosť súd k uplatnenej výške úrokov uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole aj z hľadiska princípu dobrých mravov. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Ak úroková miera dohodnutá v spotrebiteľskom úvere podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, tak takéto dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že táto úroková sadzba vo výške 30,90 % niekoľko násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, súd ju považuje za úžernú a odporujúcu dobrým mravom.

30. Je neprípustné až neslušné takto vysoké zmluvné úroky vôbec vsunúť do zmluvy, nie to si ich ešte uplatniť v konaní pred súdom. Súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám, napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008 (25,00 %). Nemecký BGH v rozsudku z 13.03.1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12,00 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil rozhodnutím z 01.04.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26,00 % na 18,00 % a sadzbu 26,00 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

31. Žalobca ďalej požadoval vyčíslené úroky z istiny vo výške 322,65 Eur. Súd tento nárok taktiež považuje za nedôvodný a nemajúci oporu v práve. Ako vyplýva z bodu 27. rozsudku, a síce, že zmluvný vzťah medzi stranami skončil vyčísleným zostatku úveru, nie je možné priznať takto vyčíslené úroky, nakoľko v samotnom oznámení, resp. výzve zo dňa 03.11.2014 v ktorej došlo k zosplatneniu úveru

ku dňu 03.11.2014, si právny predchodca žalobcu uplatnil dlžnú istinu vo výške 256,59 Eur spolu s úrokom 49,32 Eur a poplatkami za upomienky vo výške 10,78 Eur. Žalobca tak má nárok iba na tieto, do zosplatnenia uplatnené a vzniknuté dlžné sumy.

32. S poukazom na uvedené a skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho bol právny predchodca žalobcu nútený od zmluvy odstúpiť, resp. vyhlásiť pohľadávku za splatnú, dostal sa žalovaný s plnením peňažného dlhu do omeškania. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti žalovanej istiny dôvodná a je listinnými dôkazmi preukázaná. Súd preto žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal ním požadovaný zákonný úrok z omeškania vo výške tak, ako si ho uplatnil v žalobe. Vo zvyšnej časti súd posúdil nárok žalobcu za nepreukázaný a nedôvodný a v rozpore s právom i dobrými mravmi.

33. Vzhľadom na úspech žalobcu v pomere 54 % (jeho neúspech 46 %) a úspech žalovaného vo výške 46 % (jeho neúspech 54 %), o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a síce žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.