Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/52/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom V4 Legal, s. r. o., so sídlom Žilina, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., B. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária M Kojtalová, s. r. o., so sídlom Žilina, Antona Bernoláka 51, IČO: 47 258 608, o odstránenie neoprávnenej stavby a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/80/2017-28 zo dňa 22. novembra 2017, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu mení tak, že žalovaná je povinná zdržať sa výstavby oplotenia na pozemkoch KNC parcelné číslo 300/2 a KNC parcelné číslo 311/2, zapísaných na LV č. XXX, kat. územie K., obec K., okres Žilina, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 17C/80/2017-28 zo dňa 22. 11. 2017 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek stavebných prác na pozemku KNC parc. č. 300/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2 a KNC parc. č. 311/2, druh pozemku záhrada o výmere 72 m2, v kat. území K., obec K., okres Žilina, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 10. 11. 2017 sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanej odstrániť na vlastné náklady časť stavby oplotenia zriadenej na jej pozemkoch parc. č. KNC 300/2 a KNC 311/2 v kat. ú. K., zapísaných na LV č. XXX a ich uvedenia do pôvodného stavu. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že je vlastníčkou uvedených parciel, pričom žalovaná ako výlučná vlastníčka susediaceho pozemku začala bez vytýčenia hranice dotknutých pozemkov uskutočňovať stavbu oplotenia, ktorého časť zasahuje aj do jej pozemku. Žalobkyňa sa zároveň domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek stavebných prác na uvedených pozemkoch. Uskutočňovanými stavebnými prácami na jej pozemku hrozí vznik škody na stavbách nachádzajúcich sa na jej pozemku, zriaďovaním časti stavby došlo k zničeniu bývalého oplotenia, bol podkopaný prístrešok na uskladnenie palivového dreva nachádzajúci sa na jej pozemku a dochádza k ohrozeniu stability priľahlých hospodárskych budov. Citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Súd mal z listín predložených žalobkyňou osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktoré sú vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom žalovaná realizuje oplotenie svojho pozemku, ktoré podľa tvrdení žalobkyne realizuje aj na jej pozemku. Nakoľko pokračovaním vo výstavbe oplotenia by mohlo dôjsť k vzniku škody, existuje tu bezodkladná potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami, a

to až do doby, kým sa preukáže, na koho pozemku žalovaná výstavbu oplotenia realizuje, ktorá otázka bude riešená vo veci samej. O náhrade trov konania súd nerozhodoval s tým, že o tejto rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.).

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáha jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov predložených žalobkyňou dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že v žalobkyňou predkladaných listinných dôkazoch a tvrdeniach absentujú podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa výstavby oplotenia. Uviedla, že ešte pred samotným začatím výstavby oplotenia zabezpečila Geometrický plán č. 100/2017 zo dňa 20. 07. 2017 a Vytyčovací náčrt č. 104/2017 zo dňa 18. 07. 2017 vypracovaný spoločnosťou SLOVMAP, s. r. o., Žilina, na odborné vytýčenie hranice medzi pozemkami strán konania a predložila stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby. V tom čase mala ústny súhlas žalobkyne s realizáciou predmetnej drobnej stavby. Od začiatku realizácie bola dobromyseľná, pri všetkých jej krokoch bola prítomná aj žalobkyňa. Bola nápomocná aj pri vykonávaní štátneho stavebného dozoru, ktorý bol realizovaný z podnetu žalobkyne. V realizácii stavby sa od doby vykonania prvého štátneho dohľadu nepokračuje, boli vykonané iba práce na zabezpečenie staveniska pred vstupom cudzích osôb, ochranu majetku a zdravia. Žalobkyňa podľa nej neosvedčila základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, a to hrozbu vzniku škody na jej majetku, neosvedčila, že by pokračovala vo výstavbe oplotenia, a teda, že by bolo nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, najmä ak výrok uznesenia súdu prvej inštancie v povinnosti zdržať sa „akýchkoľvek stavebných prác“ je nejasný a neurčitý. Pred nariadením neodkladného opatrenia nevykonávala a ani nevykonáva žiadne stavebné práce na pozemkoch špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia a rešpektuje pokyn správneho orgánu vyjadrený vo výzve na zastavenie práce na stavbe č. 2017/17436/SÚ/Li. Zo stanoviska Obce Krasňany, Spoločný obecný úrad zo dňa 12. 10. 2017 zároveň vyplýva, že vykonaná činnosť nie je stavbou postavenou bez stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu. Nie je preto osvedčené zo strany žalobkyne a sú nesprávne právne a skutkové závery súdu, že by realizovala na pozemku žalobkyne oplotenie, že by pokračovala vo výstavbe, rovnako, že by takouto výstavbou mohlo dôjsť k vzniku škody na strane žalobkyne. Podľa jej názoru nie sú splnené základné podmienky vydania neodkladného opatrenia, žalobkyňa neosvedčila taký právny stav medzi účastníkmi, ktorý by si vyžadoval dočasnú a rýchlu súdnu úpravu. Žalobkyňa žiada v neodkladnom opatrení zdržať sa činnosti, ktorá už od momentu vzniku sporu neprebieha, preto sa jej zaviazanie k zdržaniu javí ako zmätočné.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. Napadnuté uznesenie považuje za správne a má za to, že odvolanie žalovanej neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal už v odôvodnení uznesenia. Uviedla, že počiatočné práce na hranici jej pozemkov a pozemku žalovanej mali byť realizované na základe vzájomnej dohody, podľa ktorej stavebnými prácami nebude zmenený vchod k palivovým zásobám na jej pozemku - parcele CKN č. 311/2 a obsahom dohody bola aj skutočnosť, že na účely výstavby oplotenia na hranici pozemkov ponechá žalovanej betónový stĺpik svojho oplotenia. Žalovaná začala realizovať stavebné práce na oplotení aj na jej pozemku, bez vytýčenia hraníc pozemku. Žalovaná síce následne zabezpečila na vytýčenie hranice sporných pozemkov odbornú osobu, počas vytyčovania hranice však namietala správnosť vytýčených hraníc geodetom, pričom jej pripomienky neboli zaznamenané. Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 19. 07. 2017 nebol žiadnou z dotknutých strán podpísaný a geometrický plán žalovanej zo dňa 20. 07. 2017 nebol riadne vložený do príslušného katastra nehnuteľností. Po spornom vytýčení hraníc dotknutých pozemkov upozornila žalovanú, aby nepokračovala vo výkopoch základov oplotenia a dala si vyhotoviť vlastný geometrický plán zo dňa 14. 08. 2017, ktorý bol riadne vložený do katastra nehnuteľností; dňa 02. 10. 2017 dala opätovne zhotoviť vytyčovací protokol, ktorý ale žalovaná odmietla podpísať a vyjadriť sa k nemu. Dňa 24. 07. 2017 bola nútená kontaktovať príslušný stavebný úrad a domáhať sa pozastavenia správneho konania o vydanie stavebného povolenia uvedenej drobnej stavby z dôvodu, že existuje podozrenie, že stavba časti oplotenia je uskutočňovaná na jej pozemku. Nie je pravdou, že žalovaná vo vykonávaní stavebných prác na oplotení nepokračuje, nakoľko tieto vykonávala reálne až do 29. 11. 2017.

Zdôraznila, že oplotenie, časť stavby ktorého začala uskutočňovať žalovaná aj na hranici pozemku s jej pozemkom, je uskutočňované žalovanou na jej pozemku bez oprávnenia. Jedinou možnosťou ako zabrániť protiprávnemu konaniu žalovanej do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej je nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa žalovanej nariadi, aby do dňa právoplatného ukončenia veci nevykonávala akékoľvek stavebné práce na jej pozemku.

4. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkyne (v tzv. replike) rozporovala tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu, najmä vo vzťahu k jednotlivým časovým súvislostiam vývoja vzájomných vzťahov strán konania k predmetu konania. Zopakovala, že pred začatím stavby oplotenia bola ústna dohoda na všetkých podstatných náležitostiach predmetnej stavby oplotenia, ktorej obsahom bol aj súhlas žalobkyne. Až po začatí samotných prác prišla žalobkyňa s námietkou, že hranica je inde. Zabezpečila preto odborné vytýčenie hranice medzi pozemkami spoločnosťou SLOVMAP s. r. o. Vyhotovený geometrický plán nebol zavkladovaný na katastri nehnuteľností len preto, lebo v tej dobe viedla konanie s Obcou Krasňany o odkúpenie inej parcely. V októbri 2017 sa uskutočnilo ďalšie geodetické zameranie spoločnosťou SYKO s. r. o. Za zavádzajúce považovala aj tvrdenie žalobkyne, že nereagovala na výzvu príslušného stavebného úradu. Splnila každú povinnosť uloženú príslušným správnym orgánom, čo potvrdzuje aj reálne zastavenie výstavby predmetného oplotenia, a to ešte v čase pred podaním žalobného návrhu na súd. Stavebný úrad konštatoval, že sa nejedná o stavbu v zmysle stavebného zákona, a teda je preukázaná neexistencia právneho základu samotnej žaloby podávanej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o odstránenie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Žiadnu stavbu nevykonala, preto tu nemôže byť osvedčené určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, ktoré je porušované alebo ohrozené. Nie sú teda osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Má zato, že žalobkyňa neosvedčila základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. hrozbu vzniku škody na jej majetku, neosvedčila ani fakt, že by pokračovala vo výstavbe predmetného oplotenia. Vzhľadom na doterajšie nerušené rešpektovanie nariadenia správneho orgánu a jeho dodržiavanie, nie je podľa jej názoru nevyhnutné opätovne upravovať pomery medzi účastníkmi konania.

5. Žalobkyňa v stanovisku k replike žalovanej (v tzv. duplike) zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenia ani zrušenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Potrebné je zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov/strán konania.

11. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán konania, a to do rozhodnutia o jej žalobe na odstránenie časti oplotenia zriadenej na jej pozemku a uvedenia pozemkov do pôvodného stavu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom (podľa povahy konania o nariadenie neodkladného opatrenia a povahy konania vo veci samej) zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. strana konania nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).?V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.).

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, žalobou žalobkyne, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia, odvolania žalovanej a následných podaní strán konania odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobkyňa v prejednávanej veci osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán konania. Žalobkyňa osvedčila existenciu sporu medzi stranami konania spočívajúcu v spore o priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami žalobkyne a žalovanej. Žalobkyňa osvedčila, že je vlastníčkou nehnuteľností parciel KN C parc. č. 300/2 a 311/2 zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. a obec K., okres Žilina, žalovaná je vlastníčkou susediacich nehnuteľností parcely KN C č. 312 zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. a obec K., okres Žilina. Žalobkyňa tiež osvedčila, že žalovaná realizuje výstavbu oplotenia svojich pozemkov, ktorú skutočnosť potvrdila i žalovaná. Medzi stranami konania je sporný priebeh hranice medzi týmito pozemkami, keď žalovaná tvrdí, že výstavbu oplotenia realizuje na hranici pozemkov, ktorú skutočnosť osvedčuje geometrickým plánom č. 100/2017 zo dňa 20. 07. 2017 a vytyčovacím náčrtom č. 104/2017 zo dňa 18. 07. 2017, vypracovanými spoločnosťou SLOVMAP, s. r. o., Žilina, žalobkyňa na druhej strane tvrdí, že žalovaná výstavbu časti oplotenia realizuje na jej pozemku, čo osvedčuje geometrickým plánom Ing. V. B. zo dňa 14. 08. 2017. Žalobou vo veci samej sa pritom žalobkyňa domáha odstránenia časti stavby oplotenia zriadenej na jej pozemkoch a ich uvedenia do pôvodného stavu. Obec Krasňany ako príslušný stavebný úrad výzvou zo dňa 31. 08. 2017 vyzval žalovanú na zastavenie všetkých stavebných prác na rozostavanej stavbe „oplotenie“ na pozemku KN C parc. č. 312 do doby, kým sa nepreukáže, že stavbu uskutočňuje na svojom pozemku; oznámením zo dňa 11. 10. 2017 stavebný úrad oznámil žalovanej, že ňou ohlásená drobná stavba „oplotenie“ podlieha stavebnému povoleniu.

13. Otázka, či žalovaná výstavbu oplotenia realizuje na pozemku žalobkyne je tak spornou otázkou, ktorú bude potrebné zodpovedať v konaní vo veci samej. V záujme dočasnej stabilizácie právnych vzťahov strán konania, keď je zrejmé, že existujú medzi nimi rozpory o priebehu a rozsahu hranice medzi ich pozemkami, čo má nepochybne vplyv aj na rozsah vlastníckych oprávnení strán k týmto nehnuteľnostiam, bol správny postup súdu prvej inštancie pokiaľ so zreteľom na tieto zistenia nariadil neodkladné opatrenie. Pokiaľ žalovaná v odvolaní a v replike poukazuje na to, že v súčasnosti vo výstavbe oplotenia nepokračuje z dôvodu rešpektovania rozhodnutia stavebného orgánu, i keď stavebný úrad výzvou zo dňa 31. 08. 2017 vyzval žalovanú na zastavenie všetkých stavebných prác na rozostavanej stavbe oplotenia, z odvolania žalovanej vyplýva, že uskutočnila dočasné oplotenie. Žalovaná zároveň predložila odpoveď príslušného stavebného úradu zo dňa 12. 10. 2017 adresovanú žalobkyni, v ktorom tento konštatuje, že oplotenie v rozsahu osadenia stĺpikov zapustením do zeme bez pevného spojenia so zemou a natiahnutím pletiva sa nepovažuje za stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona, rovnako konštatuje, že riešiť neoprávnené užívanie pozemku a rozhodnúť, ktorý z predložených geometrických plánov a protokolov o vytýčení hranice pozemkov je správny nie je v kompetencii stavebného úradu. Z uvedeného nevyplýva, že by žalovaná upustila od výstavby oplotenia, došlo len k zmene charakteru tohto oplotenia. Vzhľadom na uvedené nepovažuje odvolací súd odvolanie žalovanej za dôvodné.

14. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom nariadeného neodkladného opatrenia, keď súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek stavebných prác na pozemkoch žalobkyne špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia. Stavebné práce, ktorými má žalovaná zasahovať do vlastníckych práv žalobkyne, majú spočívať výlučne vo výstavbe oplotenia na parcelách

žalobkyne KN C č. 300/2 a 311/2, kat. úz. K., preto nie je dôvod, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek stavebných prác, bez ich konkretizácie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 388 C. s. p. zmenil a podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia na pozemkoch žalobkyne špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Výstavba oplotenia pritom zahŕňa všetky práce súvisiace so samotnou výstavbou oplotenia, t. j. búracie, výkopové, betónovacie, murovacie či akékoľvek iné práce vedúce k výstavbe oplotenia. Vo zvyšnej časti, zahŕňajúcej akékoľvek ďalšie stavebné práce nesúvisiace s výstavbou oplotenia, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nerozhodoval, keď o týchto bude povinnosťou súdu rozhodnúť v rozhodnutí ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods. 1 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)