Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-25-2017.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: S. L., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XX, L. Š., v konaní právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Kocianom, AK Miletičova 7, Bratislava, proti žalovanému: X/ H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. X. B. Š. XXX/XX, L. Š.V., X/ A.. B. E., X.. XX.XX.XXXX, L. X. B. Š. XXX/XX, L. Š.A., obidvaja žalovaní v konaní právne zastúpení Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 6260,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú p r á v o na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2017 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 6260,18 eur titulom nájomného a žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedla, že je fyzickou osobou, ktorá na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudla pohľadávku voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/. Žalovaný 1/ spolu so žalovanou 2/ ako nájomcovia uzatvorili dňa 16.08.2012 so spoločnosťou O., R..K..S.. R. R. P. K. XX, XXX XX L. Š. ako prenajímateľom Zmluvu o nájme bytu na základe ktorej im bol daný do podnájmu 3-izbový byt č. XXX, ktorý sa nachádza X. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu v L. Š. X. N. Ž. Š., stavba so súp.č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX. Žalobkyňa predložila dôkaz o tvrdenej skutočnosti - zmluvu o nájme bytu, z ktorej vyplývajú žalobkyňou tvrdené skutočnosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 1.9.25012 do 31.12.2012. v zmluve je uvedené, že prenajímateľ je osobou oprávnenou prenechať nájomcovi do podnájmu 3-izbový byt č. XXX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu v L. Š. na ulici X. Ž. Š. (v ďalšom texte len „byť') so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku pare. č. XXXX (ďalej len „obytný dom”), pričom byt je vedený Správou katastra L. Š., nachádza sa v k. ú. L. Š., S. L. Š., okrese L. Š. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX.
2.2. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej tvrdila, že v zmysle čl. IV. predmetnej zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť za užívanie byt nájomné vo výške 145,- Eur / mesiac + náklady za služby spojené s užívaním bytu, čo predstavovalo mesačne čiastku vo výške 343,38 Eur. V prípade nezaplatenia nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu včas sa žalovaní zaviazali zaplatiť prenajímateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 1,- Eur / deň omeškania. Z predloženého listinného dôkazu tieto skutočnosti vyplývajú. Dohoda o zmluvnej pokute vo výške 1,- eur za každý deň porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v čl. IV. Zmluvy o nájme bytu, bola obsahom dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 31.12.2012, ktorým bola predĺžená doma nájmu od 1.1.2013 do 31.12.2013.
2.3. Z predloženej nájomnej zmluvy konkrétne čl. VII, bod 4. vyplýva aj to, že zmluvu je možné meniť alebo zrušovať len písomne.
2.4. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní porušili svoj záväzok platiť nájomné v plnej výške a včas, preto ich FinCAP s.r.o. vyzýval na úhradu dlžného nájomného meilom i telefonicky, pričom v prílohe meilu im zaslal výpočet dlžného nájomného spolu s uplatnenou zmluvnou pokutou. Žalobkyňa predložila listiny: sumarizácia dlžného nájomného a zmluvnej pokuty a oznámenie o postúpení pohľadávok a výzva na ich úhradu zo dňa 16.11.2016 vyhotovená spoločnosťou FinCAP s.r.o. adresovaná žalovanému 1/ a žalovanej 2/.
2.5. Žalobkyňa tvrdila, že obchodná spoločnosť FinCAP s.r.o. svoju pohľadávku z titulu nezaplateného nájomného a zmluvnej pokuty postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobkyňu. Obchodná spoločnosť FinCAP s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade listom zo dňa 16.11.2016, pričom prílohou tohto oznámenia bol rozpis dlžného nájomného a uplatnenej zmluvnej pokuty, ktoré boli postúpené na žalobcu.
2.6. Žalovaní ku dňu 15.11.2016 neuhradili na nájomnom celkovo 3.732,18 Eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje čiastku 2.528,- Eur.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne, podaním doručeným súdu dňa 27.6.2017, žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania, pričom použili nasledujúce prostriedky procesnej obrany: 3.1. Nepopreli, že medzi nimi a právnym predchodcom žalobkyne v minulosti mohol existovať nájomný resp. podnájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie žalobkyňou špecifikovaných nehnuteľností. Avšak ako vyplýva z dokumentov predložených zo strany žalobkyne, nájomný resp. podnájomný vzťah medzi nimi a právnym predchodcom mohol existovať ( v zmysle uzatvorenej Nájomnej zmluvy zo dňa 16.08.2012 a Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2012) od 01.09.2012 do 31.12.2013. Z uvedeného dôvodu, nie je preto možné a právne vynútiteľné, aby si žalobkyňa (ako právny predchodca prenajímateľa) vymáhala zaplatenie nájomného za obdobia nasledujúceho po 31.12.2013. V prípade, že by žalobkyňa tvrdila, že po uplynutí doby nájmu došlo medzi nimi a právnym predchodcom žalobkyne k obnoveniu nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení t.j. uplatnením inštitútu relocatio tacita (nakoľko aj naďalej užívali špecifikované nehnuteľnosti a zo strany právneho predchodcu Žalobkyne nedošlo k podaniu žaloby o vypratanie nehnuteľností v lehote 30 dní) s týmto nesúhlasili, nakoľko uvedené ustanovenie nemožno aplikovať v prípade nájmu bytu (viď k Občiansky zákonník - stručný komentár, Vojčík a kolektív, strana 903, rok vydania 2010).
3.2. Spochybnili platnosť samotnej Nájomnej zmluvy zo dňa 16.08.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2012, nakoľko právny predchodca žalobkyne nebol vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností, nakoľko (ako vyplýva z predloženej Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby) predchádzajúcim vlastníkom bola pani R. G., rod. F. a existujú teda dôvodné pochybnosti, či bol právny predchodca žalobkyne oprávnený disponovať vôbec s nehnuteľnosťami, keď ich vlastníkom bola R. Ď., K.. F. a neskôr pani R. Z..
3.3. Čo sa týka uplatňovania zaplatenia zmluvnej pokuty zo strany žalobkyne, taktiež v celom rozsahu nesúhlasili s predmetným nárokom, nakoľko uvedené ustanovenia „dojednané“ v Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2012 považujú za neplatné, z dôvodu absencie existencie nájomného vzťahu medzi nimi a právnym predchodcom žalobkyne po 31.12.2013 a možnej absencie existencie nájomného vzťahu medzi nimi a právnym predchodcom žalobkyne od samého začiatku, a to vzhľadom na to, že právny predchodca žalobkyne nebol vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností.
3.4. V prípade, že by sa konajúci stotožnil s právnym názorom žalobkyne o tom, že nájomná zmluva bola uzavretá platne, namietajú platnosť dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná vzhľadom k tomu, že vzťah
medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobkyne je spotrebiteľskými vzťahom, nakoľko právny predchodca žalobkyne spoločnosť FinCAP, s.r.o. bol právnická osoba - dodávateľom a žalovaní boli fyzickými osobami spotrebiteľmi. Ustanovenie o zmluvnej pokute je podľa názoru žalovaných neplatné aj dôvodu, že jednostranne zvýhodňovalo právneho predchodcu žalobkyne, a to spôsobom dojednania ako aj samotnou výškou, čo je v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje šikanózny výkon práva zo strany žalobkyne resp. aj jej právneho predchodcu.
3.5. Namietli, že v žalobe absentujú skutočnosti ako aj dôkazy, na základe ktorých by bolo možné presne špecifikovať výšku žalobkyňou uplatňovaného nároku, právnu dôvodnosť (oprávnenosť, titul), výšku žalobkyňou uplatňovaného nároku v príčinnej súvislosti s právnou dôvodnosťou (oprávnenosťou, titulom), pričom vyčíslená suma dlžného nájomného nezohľadňuje plnenia prijaté od žalovaných ako nájomcov, a to nad rámec nájomnej zmluvy. V žalobe chýbajú skutkové tvrdenia ohľadom obdobia, za ktoré žalobkyňa požaduje uhradiť požadovanú sumu. V súvislosti na vyššie uvedené namietli dôkaznú relevanciu (hodnotu) ako aj silu tabuľky predloženej zo strany žalobkyne, nakoľko táto je neprehľadná a je vypracovaná samotnou žalobkyňou, pričom z uvedeného dôvodu nemôže slúžiť ako objektívny (reálny) dôkaz preukazujúci nárok žalobkyne. Z dôvodu právnej istoty taktiež vzniesli voči všetkým nárokom zo strany žalobkyne námietku premlčania.
3.6. Žalovaní namietli aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v predmetnom konaní, a to s poukazom na absenciu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom, s poukazom na to, že vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností až do ich vydraženia treťou osobou bola pani Ď. a neskôr pani Z..
3.7. Žalovaní pripojili ak dôkaz zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby a výpis z LV č. XXXX k.ú. L. Š., z ktorého vyplývajú žalovanými tvrdené skutočnosti.
4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaných podaním doručeným súdu dňa 30.8.2017. 4.1. Uviedla, že právnym základom uplatnenej pohľadávky žalobkyne je Zmluva o nájme bytu uzatvorená medzi spoločnosťou O., R..K..S.. so sídlom P. K. XX, XXX XX L. Š.V.,XXX ako prenajímateľom a žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade ako nájomcami zo dna 16.08.2012. Predmetom nájmu bol 3-izbový byt č. XXX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. bytového domu v L. Š. na ulici X. Ž. Š., stavba so súp. č. XXX .
4.2. Nájomný vzťah bol v zmysle čl. V vyššie uvedenej zmluvy uzatvorený na dobu určitú a to od 01.09.2012 do 31.12.2012 s tým, že nájomný vzťah môže byť dodatkom predĺžený na ďalšiu dohodnutú dobu.
4.3. Na základe čl. V došlo medzi zmluvnými stranami k podpisu viacerých dodatkov k zmluve. Dodatkom č. 1 sa nájomný vzťah upravil na dobu určitú a to od 01.01.2013 do 31.12.2013. Dodatkom č. 3 bol nájomný vzťah upravený na dobu určitú od 01.01.2015 do 31.12.2015. Ako dôkaz žalobkyňa predložila dodatok č. 3 k zmluve o nájme bytu zo dňa 31.12.2014, podľa ktorého sa doba nájmu predlžuje od 1.1.2015 do 31.12.2015.
4.4. Žalobkyňa tvrdila, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o ďalšom predĺžení doby nájmu od 01.01.2016 do 31.12.2016 čo obe zmluvné strany fakticky akceptovali. Žalovaný v 1/ rade spoločne so žalovanou v 2/ rade uhrádzali nájomné prenajímateľovi nájomné podľa zmluvne dohodnutých podmienok aj začiatkom roku 2016 napr. doklad o úhrade nájomného za obdobie 02/2016 ktorý bol uhradený dňa 17.03.2016. Predložila dôkaz: informáciu o úhrade nájomného zo dňa 17.03.2016 vydaný ČSOB a.s.
4.5. Žalobkyňa je toho názoru, že ďalším užívaním predmetu nájmu žalovanými v roku 2016 došlo k predĺženiu doby nájmu o ďalší jeden rok teda 01.01.2016 do 31.12.2016 a to v súlade s ust. § 676 ods 2 Občianskeho zákonníka zák. 40/1964 Zb . Skutočnosť, že žalovaní si boli vedomí platnosti Nájomnej zmluvy i na rok 2016 preukazujú podľa žalobkyne i ďalšie skutočnosti a správanie žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade . V zápisnici o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.11.2016 ktorá bola podpísaná žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade je jasne uvedené, že ku dňu konania dražby a vydraženia
predmetného bytu pani Z. je uvedené, že k danému dátumu je k predmetnému bytu uzatvorená nájomná zmluva medzi spoločnosťou FinCAP,s r.o. ako prenajímateľom a nájomcami J. F. C. A.. E..
4.6. Platnosť nájomnej zmluvy i na rok 2016 bola dôvodom prečo nájomcovia - žalovaní neodovzdali predmetný byt vydražiteľke po vykonaní dražby, ale až v mesiaci január 2017, keď im zo strany prenajímateľa bol oznámené, že prenajímateľ nemá záujem predmetný byt ďalej prenajať a žiada o jeho vypratanie a odovzdanie do 31.12.2016. Ako dôkaz predložila žalobkyňa oznámenie prenajímateľa zo dňa 16.11.2016 označené ako výpoveď zo zmluvy o podnájme bytu. Táto výpoveď bola vyhotovená spoločnosťou FinCAP s.r.o., adresovaná žalovanej 2/.
4.7. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na zlú platobnú disciplínu nájomcov došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou FinCAP, s.r.o. a žalobkyňou, čo bolo žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade oznámené listom zo dňa 16.11.2016 spolu s rozpisom dlžného nájomného a uplatnenej zmluvnej pokuty. Žalovaní na predmetné oznámenie žiadnym spôsobom nereagovali. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného v 1/ rade a žalovanú v 2/ rade na úhradu postúpenej a uplatnenej pohľadávky listom zo dňa 20.12.2016. V predmetnej výzve bola jasne špecifikovaná pohľadávka, jej právny základ ako i rozdelenie na dlžné nájomné a uplatnenú zmluvnú pokutu . Nakoľko žalovaní na predmetnú výzvu nereagovali, bol žalovaný v 1/ rade na úhradu pohľadávky vyzvaný opakovane a to e-mailom zo dňa 23.01.2017. Na predmetný e-mail reagoval žalovaný v 1/ rade e-mailom zo dňa 24.01.2017, v ktorom sa jasne vyjadril, že dlžné nájomné v plnom rozsahu uhradí. Žalobkyňa predložila listinný dôkaz: výpis z e-mailovej komunikácie zo dňa 23.01.2017 a 24.01.2017. Uviedla, že žalovaný 1/ v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka týmto uznal svoj dlh v časti nezaplateného nájomného.
4.8. Kvôli zlej platobnej disciplíne žalovaných bolo v dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zakotvené ustanovenie o zmluvnej pokute v prípade neuhradenia nájomného v lehote splatnosti, pričom zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dohodnutá na 1,- Eur za každý deň porušenia záväzku. Pri dohodnutom nájomnom vo výške 343,38 Eur/ mesiac je výška zmluvnej pokuty na úrovni 0,3% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo považuje žalobkyňa za zmluvnú pokutu primeranú hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Celková uplatnená zmluvná pokuta vo výške 2.528,- Eur je len dôsledkom porušenia povinností zo strany žalovaných.
5. Žalovaní písomným podaním doručeným súdu dňa 9.10.2017 opätovne poukázali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, a absenciu nájomného vzťahu od 1.1.2016. taktiež uviedli, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu nájomného vzťahu od 1.1.2014 do 31.12.2014.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a žalovanými a zistil skutkový stav tak ako je uvedené v bodoch 1. - 5. tohto odôvodnenia.
7. Nesporné bolo, že medzi žalovanými ako nájomcami, resp. podnájomníkmi a spoločnosťou FinCAP, s.r.o. bola uzatvorená dňa 16.8.2012 nájomná, resp. podnájomná zmluva na dobu neurčitú a to od 1.9.2012 do 31.12.2012. Táto doba nájmu bola predĺžená uzatvoreným dodatkom č. 1 zo dňa 31.12.2012 na určitú dobu a to od 1.1.2013 do 31.12.2013 a dodatkom č. 3 zo dňa 31.12.2014 na dobu od 1.1.2015 do 31.12.2015.
8. Sporné zostalo, či spoločnosť FinCAP, s.r.o. bola oprávnená prenajať predmetnú nehnuteľnosť ako aj oprávnenosť žalobkyne žiadať predmetnú sumu ako dlžné nájomné a zmluvnú pokutu vyplývajúcu zo zmluvy za určité obdobie predmetnou žalobou.
9. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou zo strany žalovaných a to posúdením vecnej legitimácie strán sporu.
10. Súd na zistený skutkový stav aplikoval najmä tieto právne predpisy:
10.1. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
10.2. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 10.3. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
11. Preskúmavanie vecnej legitimácie, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta (napríklad odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že je nositeľom subjektívneho práva a žalovaní sú nositeľmi subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (aktívna a pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pasívna legitimácia žalovaných bola preukázaná predloženou nájomnou zmluvou spolu s dodatkom č. 1 a č. 3. Žalobkyňa odvodzovala svoju aktívnu legitimácia od nájomnej zmluvy, a zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti FinCAP, s.r.o. Žalobkyňa však nepredložila zmluvu o postúpení pohľadávky a prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28.3.2018 tvrdila, že túto zmluvu predloží. Súd aplikoval ust. § 153 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Námietku vecnej aktívnej legitimácie vzniesli žalovaní už v prvom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.6.2017. Žalobkyňa tvrdila, že listinou preukazujúcou jej aktívnu legitimáciu v spore je oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Nepreukázala však, že toto oznámenie bolo žalovaným aj skutočne doručené a že sa teda dostalo do ich dispozičnej sféry. Pretože námietka zo strany žalovaných bola uplatnená už dňa 27.6.2017, mala žalobkyňa dostatok času na preukázanie tejto skutočnosti predložením predmetnej zmluvy, čo sa však až do dňa pojednávania (28.3.2018) nestalo. Súd preto v súlade s cit. ustanovením § 153 CSP na tento prostriedok procesného útoku neprihliadol a nemal do dňa rozhodnutia vo veci samej preukázané, že žalobkyňa je skutočne nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia a teda, že sa môže v súdnom konaní domáhať zaplatenia žalovanej sumy titulom nájomného a zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu medzi žalovanými a treťou osobou. Pre tento nedostatok súd nemohol žalobe vyhovieť a predmetnú žalobu preto zamietol.
12. Pretože súd zamietol žalobu z dôvodov uvedených vyššie, ostatnými námietkami žalovaných sa v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im súd priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.