Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-65-2018.pdf
PDF · 105.7 KB
Case nature
Subarea
24Co/65/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci strán sporu žalobkyne: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XA, F., proti žalovanému: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XA, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 14C/11/2018-21 zo dňa 27.02.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal vstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. úz. F., súp. č. XXXX, orientačné č. XA a tiež do dvora a záhrady, ktoré prislúchajú k tomuto rodinnému domu, parc. č. 1737/6 záhrady o výmere 66 m2, parc. č. 1737/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2 a parc. č. 1737/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia od 27.09.2003. Z ich manželstva pochádza mal. R., nar. XX.XX.XXXX. V januári 2018 podala na súd návrh na rozvod ich manželstva a úpravu pomerov k mal. R.. Spolu so žalovaným sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných v Katastri nehnuteľností, vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany na LV č. XXXX, kat. úz. F., ktoré sú bližšie uvedené v navrhovanom výroku napadnutého uznesenia. Predmetná nehnuteľnosť im patrí ako manželom a to i bezpodielového spoluvlastníctva v celosti. Žalovaný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne a bolo mu tiež uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Žalovaný bol takto odsúdený z dôvodu, že 14.10.2017 pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcom konflikte vyšiel von, zobral z garáže sekeru a vošiel s ňou do rodinného domu, v ktorom hľadal žalobkyňu, ktorá medzičasom aj s maloletou dcérou ušla ku svojej matke do rodinného domu v F., kde sa zamkli, kam žalovaný následne ale prišiel, začal búchať na vchodové dvere a kričať, že pozabíjam vás. Žalovaný je závislý od požívania alkoholických nápojov, práve z toho dôvodu mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Jeho závislosť je výrazná, pod vplyvom alkoholických nápojov je zlostný, agresívny, slovne i brachiálne. Žalobkyňa má preto dôvodnú obavu, že po návrate z výkonu trestu odňatia slobody bude žalovaný pokračovať vo verbálnych i fyzických útokoch voči žalobkyni a tiež maloletej. Záverom potvrdila, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva z dôvodu, že po prepustení žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody sa môže žalovaný vrátiť do ich spoločného rodinného domu a pokračovať v násilnom správaní voči nej. Súd prvej inštancie tento návrh zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. e) CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, ods. 2 CSP, pričom poukázal na účel a podmienky, za ktorých je možné neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP nariadiť, tzn. že prostredníctvom tohto rozhodnutia súdu je eliminovať kontakt páchateľa s
obeťou a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Po skúmaní, či v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu takýmto spôsobom dospel k názoru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia s poukazom na vedené trestné konanie, keď pripojila k návrhu rozsudok zo dňa 08.01.2018 sp. zn. 16T/130/2017. Súd zo svojej činnosti ale zistil, že momentálne sa predmetná trestná vec nachádza na Krajskom súde v Trnave z dôvodu odvolania prokurátora voči rozsudku. Žalovaný sa však toho času nachádza vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a nie vo výkone trestu ako žalobkyňa uvádza. Zároveň z vlastnej činnosti zistil, že súd rozhodoval aj o žiadosti žalovaného o prepustenie z väzby dňa 08.01.2018 a rozhodol tak, že: „Podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku sa obvinený V. A., nar. XX.XX.XXXX v W., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov, ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku žiadosť obvineného V. A. o nahradenie väzby prevzatím záruky za ďalšie správanie obvineného dôveryhodnou osobou - matkou obvineného M. A., sa zamieta. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obvineného V. A. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.“ Rozhodnutie je právoplatné, prokurátor, obvinený sa vzdal práva na podanie sťažnosti aj v mene oprávnených osôb. Aktuálne žalovaný nemá podanú žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej by mal súd rozhodovať. Z uvedeného súd prvej inštancie potom vyvodil, že žalobkyňa nateraz neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pre nesplnenie podmienok pre takéto rozhodnutie. Žalobkyni však nič nebráni, aby v budúcnosti podala nový návrh a súčasne jej upriamil pozornosť na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd toto uznesenie v zamietajúcom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže vstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v obci F., orientačné číslo XA a do dvora a záhrady, ktoré prislúchajú k tomuto rodinného domu, parc. č. 1737/6 záhrady o výmere 66 m2, parc. č. 1737/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2 a parc. č. 1737/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne z dôvodu, uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) s tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku pri väzobnom stíhaní obvineného sú orgány činné v trestnom konaní povinné v každom štádiu trestného konania skúmať dôvodnosť väzby, či dôvody väzby trvajú a pokiaľ tieto pominuli, sú povinné rozhodnúť o prepustení obvineného z väzby. Je teda možné, že žalovaný môže byť hocikedy prepustený z väzby bez toho, aby o tom mala vôbec vedomosť, alebo aby mohla toto prepustenie nejakým spôsobom ovplyvniť. Z dokladov, ktoré predložila, ako aj z vlastnej činnosti súdu, na ktorú súd prvej inštancie poukazuje, je zrejmé, že mal súd vedomosť, že žalovaný je trestne stíhaný a nachádza sa vo väzbe pre závažný prečin nebezpečného vyhrážania, že teda jej obava zo správania sa žalovaného potom, čo sa dostane na slobodu, je dôvodná. V poslednom období bol medializovaný nejeden prípad nedostatočnej pomoci a ochrany zo strany tak polície, ako aj súdov, ktoré mali za následok smrť žien, ktorým sa partneri vyhrážali zabitím a napokon to aj vykonali. Keď bude žalovaný prepustený na slobodu a je jedno, či z väzby alebo z výkonu trestu, je vysoko pravdepodobné a takmer hraničiace s istotou, že bude voči nej znovu fyzicky útočiť a vyhrážať sa jej. Ak sa súd domnieva, že až po jeho prepustení na slobodu bude dôvodné, aby sa domáhala neodkladného opatrenia, považuje to za celkom zjavne ľahostajný postoj súdu voči nej ako manželke ohrozenej doterajším správaním žalovaného, pre ktoré správanie je dokonca vo väzbe a odsúdený a k tomu, či žalovaný nakoniec svoje nebezpečné vyhrážanie aj zrealizuje. Dňa 08.03.2018 bol žalovaný právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho väzba trvá od októbra 2018, dá sa očakávať, pri započítaní väzby do výkonu trestu odňatia slobody, že môže byť prepustený z výkonu trestu odňatia slobody na základe jeho návrhu o podmienečne prepustenie po vykonaní viac ako polovice uloženého trestu. Teda nebezpečenstvo, že žalovaný bude v najbližších dňoch kedykoľvek bez jej vedomia prepustený na slobodu a ona bude vystavená nebezpečenstvu, ktoré jej od žalovaného hrozí, je absolútne reálne. Žiada preto, aby odvolací súd preskúmal správnosť zamietavého rozhodnutia súdu a nariadil neodkladné opatrenie. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie ju upozornil na § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže ako spoluvlastníčka domáhať obmedzenia užívacieho práva žalovaného ich spoločných nehnuteľností alebo jeho úplného vylúčenia z užívania týchto nehnuteľností. V prípade, že podá návrh teraz, tak reálne súd začne vo veci konať možno o rok, tzn. dávno potom, čo žalovaný bude na slobode po vykonaní celého trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený. Spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh na rozvod manželstva, práve z dôvodu, že rozvod nevyhnutne potrebuje k tomu, aby sa mohla doriešiť otázka ich spoločného vlastníctva, za účelom, aby žalovaný ju nemohol ohrozovať na živote a na zdraví v ich spoločnej nehnuteľnosti. Tieto kroky považuje za efektívnejšie ako podávanie žaloby podľa § 146 ods. 2 OZ. Kým prebehne konanie o rozvod ich manželstva a vyporiadanie ich BSM tak, nevyhnutne v záujme ochrany jej života a zdravia potrebuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže vstupovať do ich spoločných nehnuteľností.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
4. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
5. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
6. V zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
7. V zmysle § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).
8. V zmysle § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
9. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
10. V zmysle § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).
11. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že boli nesplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko pomery strán neodôvodňujú potrebu ich bezodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
12. Čl. 20 Ústavy SR (zák. č. 60/1992) zaručuje, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (ods. 1). Podľa čl. 20 ods. ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
13. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
14. Násilie však nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné.
15. Podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť.
16. Účelom úpravy podľa citovaného ustanovenia je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo k bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitie z dôvodov uvedených pod písm. c) a d).
17. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi
ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Vzťahy medzi manželmi týkajúce sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 OZ možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním neodkladného opatrenia.
18. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
20. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku (tiež § 325 ods. 2 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný aktuálne nie je na slobode a jeho žiadosť o prepustenie na slobodu bola súdom zamietnutá. Žalobkyňa zatiaľ požiadala o rozvod manželstva so žalovaným, ale vo vzťahu k užívaniu spoločnej nehnuteľnosti sa zatiaľ na súde nevedie žiadne konanie.
22. Nehnuteľnosť, t.j. rodinný dom v kat. úz. F., súp. č. XXXX, orientačné č. XA s pozemkom, do ktorej nehnuteľnosti žalobkyňa žiada, aby súd žalovanému zakázal vstupovať patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí sú stranami sporu.
23. Z obsahu tvrdení žalobkyne, informácií súdu ako aj citovaného rozhodnutia súdu v trestnom konaní nesporne vyplýva, že žalovaný má síce trvalé bydlisko v spoločnom dome so žalobkyňou, ale fakticky sa tu nezdržiava z dôvodu jeho trestného stíhania a obmedzenia slobody.
24. Žalobkyňa je stranou, ktorá podala návrh a teda na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho i osvedčiť skutočnosť, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia. I keď niet pochybností o násilnom chovaní sa žalovaného, posúdiac všetky v tomto štádiu konania dostupné dôkazy a to tak jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd musel uzavrieť, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčila naplnenie podmienky uvedené v § 325 ods. 2 CSP.
25. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutočný stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom v čase tohto rozhodnutia bol žalovaný ešte vo väzbe, kedy nebezpečie násilia vo vzťahu k žalobkyni nie je dané a preto naliehavosť potreby úpravy vzťahov strán sporu tiež nebola daná. Hranice potreby nariadenia neodkladného opatrenia ani v tomto prípade nemôžu byť posunuté z roviny naliehavej aktuálnej potreby úpravy pomerov strán sporu do roviny prevencie do budúcna, tzn. pre prípad hrozby násilia v budúcnosti.
26. Odvolací súd záverom opätovne poukazuje na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia, akého sa domáha žalobkyňa, musí byť splnená podmienka, neznesiteľnosti spolužitia v dôsledku fyzického
alebo psychického násilia, táto neznesiteľnosť musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné, čo v danom prípade splnené v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie nebolo, práve z dôvodu, že žalovaný sa v nehnuteľnosti aktuálne nezdržiava, keďže je vo väzbe.
27. Aj podľa vlastného udania žalobkyne, žalobkyňa zatiaľ nepodala žalobu o ochranu seba, alebo s ňou bývajúcich blízkych osôb v zmysle citovaného ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade prepustenia žalovaného a jeho opakovaného agresívneho chovania, pre takýto postup sa však žalobkyňa môže kedykoľvek rozhodnúť a v prípade naliehavej potreby požiadať aj v takomto konaní, alebo aj mimo neho o vydanie neodkladného opatrenia na úpravu ich vtedy aktuálnych pomerov.
28. Podľa odvolacieho súdu nie je naplnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, keď ochrana porušených alebo ohrozených práv strán si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu tak, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie.
29. V dôsledku nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok na navrhované rozhodnutie s použitím § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).