Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21Csp-225-2017.pdf
PDF · 129.82 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/225/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobkyne U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a úverovej zmluvy takto
rozhodol:
Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 04.12.2017 žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX dňa 15.03.2016 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a zároveň určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2016. pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Zároveň navrhla nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa používania zrážok zo mzdy. 2. Žalobu odôvodnila tým, že Ide o formulárovú typovú zmluvu, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu. Považuje zmluvu za problematickú, nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými ustanoveniami zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, spoplatnená upomienka po omeškaní a pod.)- Súčasťou zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ si výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ, zdôrazňuje, že text článku 2 bod 5 je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu, nebol individuálne dojednaný, nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom neurčuje ani presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Podľa jej názoru preto môže žalovaný teoreticky vykonávať zrážky zo mzdy donekonečna. Svedčí o tom aj fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Jej zamestnávateľom je MECOM GROUP s.r.o., so sídlom Poľná 4, 066 01 Humenné. Žiadosť žalovaného jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 06.09.2017.V ďalšom poukázala na rozhodnutia súdov EÚ. Žalovaný už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a
bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčuje pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Q./POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Na veci má naliehavý právny záujem , deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach.
Žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujem ustanovenie zmluvy o úvere bod 3.1, podľa ktorého mi žalovaný môže za každú 1. upomienku po omeškaní splátky účtovať poplatok o výške 10,00 EUR a za každú 2. upomienku po omeškaní splátky účtovať poplatok vo výške 25,00 EUR. Tieto podmienky neboli so mnou individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech žalobkyne. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napína nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vI. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Považuje za neprijateľné, aby v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku za upomienku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré žalobca v skutočnosti zaplatil. Problémová pokuta umožňuje privodenie zjavne absurdných situácii, napríklad pre dlh 1 Euro narastie dlh o stovky Eur, pretože výška pokuty je pevne daná. Za problémové a v rozpore s § 54, ods. 1. Občianskeho zákonníka tiež považuje ustanovenie zmluvy o úvere bod 4.2, podľa ktorého Dlžník svojim podpisom splnomocňuje Banku na inkaso poplatkov podľa Zoú na ťarchu ktoréhokoľvek svojho osobného účtu vedeného v Banke. Taktiež ustanovenie zmluvy o úvere bod 4.5, podľa ktorého si žalovaný môže započítať svoje pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/ Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom Zoú súhlasí.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2016, Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.03.2016, žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 06.09.2017.
4. Súd vo veci uznesením sp. zn. 21Csp/225/2017 zo dňa 20.12.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.03.2016 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a ataktiež uložil zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto Dohody.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018. Uviedol, že žalobkyňa podala žalobu podľa ust. § 137 písm. d) CSP, t.j. na určenie právnej skutočnosti. Žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu sa pre splnenie zákonných predpokladov podania takejto žaloby vyžaduje, aby samotné určenie danej právnej skutočnosti vyplývalo z osobitného predpisu. Žalovaný namieta dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko osobitný predpis neustanovuje možnosť určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a predmetná neplatnosť nevyplýva ani pre Zmluvu o úvere. Žalovaný namieta i absenciu naliehavého právneho záujmu, a to tak na určení neplatnosti Zmluvy o úvere ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca vo svojej žalobe nezakomponoval zmenu zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou bolo do zákona inkorporované ust. § 5a ods. 1 písm. a), podľa ktorého nie je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ak bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia a mohol ju odmietnuť. Žalobkyňa nenamieta nesplnenie ani jednej z uvedených podmienok prípustnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Je pritom jasné,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnej listine oddelenej od Zmluvy o úvere, nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Žalobca osobne podpísal a svojim podpisom potvrdil aj prevzatie Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, konkrétne bodu 2 písm. G vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy sa považuje za záruku úveru len v prípade, pokiaľ ju spotrebiteľ s veriteľom písomne uzatvorí. Je tak na uvážení spotrebiteľa, či k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy pristúpi alebo nie. Pokiaľ by chcel žalobca tvrdiť, že pred uzatvorením úveru nebol informovaný o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, považujú takéto tvrdenie za zjavne účelové. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalovaný má za to, že žaloba na určenie nie je dôvodná ani preto, že jej výsledkom nebude úplné vyriešenie potenciálnej spornosti, pokiaľ by jej chcel súd vyhovieť. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov v rozsahu 100 %. 6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2018 uviedla, že žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy by mal súd posudzovať podľa § 137 písm. d) CSP, pretože určenie sa týka právnej skutočnosti podmienenej vôľou účastníkov napádaného právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je subjektívna právna skutočnosť - dvojstranný právny úkon. Možnosť určovacej žaloby o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu je podmienená osobitným zákonom. Podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") spotrebiteľ má možnosť domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi týchto práv. Žaloba je nepochybne tým procesnoprávnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha takejto ochrany, pretože žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žalobkyňa namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na formulárový charakter a obsah právnych úkonov, ktoré si individuálne nevyjednala, a do ktorých nemala žiadnu možnosť pred vstupom do zmluvného vzťahu zasiahnuť, a ani ich ovplyvniť, zmeniť, či doplniť. Možnosť podať určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d CSP spadá pod ochranu právnych vzťahov, ktoré predpokladá osobitný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto žalobkyňa nesúhlasím s tvrdením žalovaného, že podaná žaloba je nedôvodná, ale je toho názoru, že by súd mal žalobu v tejto časti považovať za právne spôsobilý nástroj ochrany proti porušovaniu jej práv. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého sa domnieva a predpokladá, že tým, že spotrebiteľ v minulosti už uzatvoril zmluvu o úvere je predpoklad, že uzatvoril aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a o jej dôsledkoch vedel a bol riadne informovaný. Takéto tvrdenie žalovaného považuje za účelové, nakoľko skutočnosť, že spotrebiteľ už v minulosti uzatvoril zmluvu o úvere veriteľa nezbavuje povinnosti zrozumiteľne a jasne informovať spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, a taktiež žalovanému nedáva právo uzavrieť s dlžníkom dohodu neurčitého obsahu. Vykonávaním zrážok zo mzdy však dochádza k zásahu do majetkového práva žalobkyne bez vydania súdneho rozhodnutia, či je tento nárok oprávnený. Žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. 7. Na pojednávanie súdu nariadené na deň 28.03.2018 sa nedostavil žalobca predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Jej manžel prišiel o prácu a teraz žijú z 500 eur príjmu, Keby mala z čoho platiť tak by platila. Zástupca žalovaného poukázal na ich písomné vyjadrenia vo veci. Má za to, že v súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením v súčasnej dobe už neexistuje naliehavý právny záujem vo veci, a preto žiada, aby súd žalobu ako celok zamietol.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 25.11.2016, z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21Csp/86/2016 so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXzo dňa 22.12.2015, Dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením strán a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 15.03.2016 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 21 000 eur, ktorý sa spotrebiteľ zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 296,22 eur, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 7,90 % a RPMN 8,20%, priemernou RPMN 10,78 %. Celková čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť, činila 28 436,56 eur.
10. V zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 15.03.2016, čl. 2 bod 2.1 touto dohodou sa zabezpečuje pohľadávka Banky voči dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Bankou a Dlžníkom dňa 14.03.2016, najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 21 000 eur s prísl. Podľa bodu 2.3, na základe tejto Dohdoy má banka
právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 296,22 eur. Banka má právo na výplatu zrážok mzdy až do uspokojenia Pohľadávky. Podľa bodu 2.5, Banka je oprávnená predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy dlžníka, ak je dlžník v omeškaní s úhradou Pohľadávky.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj žiadosťou o vykonanie zrážok, ktorá bola adresovaná zo strany žalovaného spoločnosti MECOM GROUP, s.r.o., a.s., zo dňa 06.09.2017, ktorou žiadal žalovaný, aby vykonával zamestnávateľ zrážky zo mzdy dlžníka mesačne, podľa dohody o zrážkach zo mzdy a zasielal ich na účet spoločnosti žalovaného.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
19. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
24. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby (§ 551 OZ - poznámka), ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 25. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
27. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, ako aj samotná úverová zmluva sú neplatné. Súd skúmal, či u žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Súd konštatuje, že v konaní žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Právne postavenie žalobkyne by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žaloby neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa (žalovaného) bez existencie exekučného titulu, dochádza k poškodeniu majetku žalobkyne, keďže na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh a to bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobca mohol prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným nárokom. Preto súd má za to, že zo strany žalobkyne bol preukázaný v danej veci naliehavý právny záujem.
28. Súd mal v danej právnej veci preukázané, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
Žalobkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva, pohľadávka, z ktorej je zabezpečená predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy je preto zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo medzi účastníkmi sporné (žalovaný nespochybnil žalobcom potvrdený spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu). Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.) s prihliadnutím na zákon č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
29. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 30. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok, a to: a/ dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, b/ spotrebiteľ bol poučený o následkoch jej uzavretia, c/ spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť.
31. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že prvá z uvedených podmienok bola splnená (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny), avšak zvyšné dve podmienky preukázané neboli.
32. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bol žalobca ako spotrebiteľ poučený o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mal možnosť túto dohodu odmietnuť.
33. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že dohoda jej bola predložená k podpisu spolu s formulárovou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, musela sa jej vopred podrobiť bez toho, aby s ňou žalovaný túto podmienku individuálne dojednával. Okrem toho, že možnosť odmietnuť dohodu nebola súčasťou dohody, žalovaný nepredložil súdu ani žiaden dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval.
34. O ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tým aj o podmienkach prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu pritom musel mať žalovaný (obchodná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery) vedomosť.
35. Súd poukazuje aj na argumentáciu Krajského súdu v Prešove s ktorou sa stotožňuje a ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Co/44/2017 zo dňa 27.04.2017 vyslovil, že „ žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.“
36. Ak teda dohodou o zrážkach je hoci len potencionálne možné vymôcť nečestné plnenie, tak táto dohoda v spojení práve s nečestnými klauzulami (napr. poplatky za upomienky) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
37. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 W., rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013). 38. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka)
aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
39. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú a tým neplatnú a podanej žalobe v tejto časti vyhovel. 40. Žalobkyňa sa taktiež domáhala, aby súd vyhlásil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2016 z dôvodu množstva neprjateľných zmluvných podmienok za neplatnú. K tomuto súd uvádza, že žalobkyňa do skončenia konania nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti tejto úverovej zmluvy , či už vady právneho úkonu alebo nedostatok podstatných obsahových náležitostí. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu a dospel k záveru, že obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Taktiež ročná úroková sadzba 7,90 % pri dobe splatnosti 96 mesiacov je nižšia, ako bola priemerná úroková sadzba na trhu. (Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov v marci 2016, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,84%.). Ak by aj súd vyhlásil niektorú zo zmluvných podmienok za neprijateľnú, nemalo by to za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale len tej - ktorej konkrétnej zmluvnej podmienky. 41. Súd taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, v ktorom poukázal, že v občianskom súdnom konaní je potrebná preferencia výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, a nie neplatnosti. Ústavný súd vyslovil, že „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ 42. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zamietol. 43. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. V danej veci súd žalobe vyhovel v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Strany konania mali vo veci rovnaký úspech, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.