Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/139/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: František Mackanič, s miestom podnikania 044 47 Vtáčkovce 32, IČO: 14 439 573 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 01.07.2016 do 01.07.2019), právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: ZVARSTAV SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Vychylovka 153, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 46 101 268, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, v konaní o zaplatenie 3.930,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/30/2015-82 zo dňa 25. októbra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/30/2015-82 zo dňa 25. októbra 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.930,35 Eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.930,35 Eur od 16.7.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 546 ods. 1 OBZ, § 548 ods. 1 OBZ, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako v celom rozsahu dôvodný čo do základu i uplatnenej výšky. V konaní medzi žalobcom a žalovaným bolo nesporným, že žalovaný si objednávkou číslo 252014 zo dňa 1.11.2014 u žalobcu objednal montáž RTCH rozvodov na stavbe Aviatica Praha s termínom plnenia počnúc od 1.11.2014 do termínu podľa požiadaviek objednávateľa s tým, že fakturácia sa mala uskutočňovať na základe zrealizovaných a odsúhlasených výmerov súpisu prác z cenovej ponuky žalovaného. Nesporným medzi stranami sporu bolo i to, že žalobca montáž rozvodov RTCH na stavbe Aviatica Praha pre žalovaného uskutočňoval. Okresný súd takto medzi žalobcom a žalovaným založený právny vzťah kvalifikoval ako obchodno-záväzkový vzťah z titulu ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a na tento právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpisom z obchodného registra žalovaného mal preukázané, že žalobca je podnikateľským subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a žalovaný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, ako aj mal preukázané a medzi stranami sporu to bolo nesporným, že predmet konania sa týka ich podnikateľskej činnosti. Platnosť takto ústne medzi

žalobcom a žalovaným uzatvorenej zmluvy o dielo žiadna zo strán nespochybňovala a ani okresný súd nemal preukázanú žiadnu okolnosť spôsobilú spochybniť jej platnosť. pre zmluvu o dielo písomnú formu nevyžaduje. Zároveň v nadväznosti na objednávku číslo 252014 sú nesporné aj podstatné obsahové náležitosti predmetnej zmluvy, a to zmluvné strany, keď žalobca v rámci tohto zmluvného vzťahu vystupoval v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaný v právnom postavení objednávateľa, ďalej predmet zmluvy, ktorým bola montáž RTCH rozvodov na stavbe Aviatica Praha a tiež aj cena, keď podľa objednávky číslo 252014 sa mala fakturácia uskutočňovať na základe zrealizovaných a odsúhlasených výmerov súpisu prác podľa cenovej ponuky žalovaného. Na základe takto medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej zmluvy o dielo žalobcovi vznikla povinnosť vykonať pre žalovaného montáž RTCH rozvodov na stavbe Aviatica Praha a žalovanému vznikla povinnosť za vykonanú montáž žalobcovi zaplatiť na základe zrealizovaných a odsúhlasených výmerov súpisu prác podľa cenovej ponuky žalovaného.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca za vykonanú montáž rozvodov RTCH na stavbe AVIATICA Praha vyfakturoval žalovanému konečnou faktúrou číslo 6/2015 sumu vo výške 3.930,35 Eur, ktorej zaplatenia sa domáha v danom súdnom konaní. Žalovaný tento nárok žalobcu rozporoval a na svoju obranu uvádzal, že predmetnú faktúru žalobcovi vrátil na prepracovanie, nakoľko žalobca v tejto faktúre fakturoval práce v rozsahu, aký nevykonal a zároveň fakturoval za ním svojvoľne stanovené ceny, ako aj na svoju obranu uvádzal, že žalobca vykonal nekvalitnú prácu. Okresný súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú, nedôvodnú a účelovú. Tvrdenia žalovaného, že žalobca fakturoval práce v rozsahu, aký nevykonal a za ním svojvoľne stanovené ceny, sú v priamom rozpore s predloženou emailovou komunikáciou medzi ním a žalobcom zo dňa 25.5.2016, 1.6.2015, 3.6.2015 a 4.6.2015. Z tejto emailovej komunikácie vyplynulo, že žalovaný v prílohe emailu zo dňa 25.5.2015 zaslal žalobcovi konečný súpis prác na stavbe Aviatica Praha, z následných emailov zo dňa 1.6.2015 a 3.6.2015 vyplynulo, že po doručení konečného súpisu prác žalobcovi prebiehali medzi žalobcom a žalovaným jednania, predmetom ktorých bola konečná fakturácia a na základe týchto jednaní žalovaný emailom zo dňa 4.6.2015 žiadal žalobcu o doručenie originálov účtovných dokladov, medzi ktorými žiadal aj o zaslanie originálu faktúry číslo 6/2015. Z uvedeného postupu, keď žalovaný po jednaniach so žalobcom ohľadom konečnej fakturácie požiadal o zaslanie originálu predmetnej faktúry, podľa okresného súdu vyplýval jednoznačný záver, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode vo vzťahu k rozsahu prác i cene za tieto práce, ktoré boli fakturované uvedenou faktúrou. Žalovaný zároveň ani v konaní nepreukázal, že po tomto dátume, kedy žiadal o zaslanie originálu faktúry číslo 6/2015, túto faktúru z ním uvádzaných dôvodov vrátil. Žalovaný na preukázanie uvedeného tvrdenia nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. Tvrdenie, že žalobcovi faktúru vrátil na jej prepracovanie, tak žalovaný v konaní nepreukázal. V tomto smere okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovaného spočívajúcu v spochybnení doručenia originálu predmetnej faktúry číslo 6/2015. Táto obrana žalovaného je v priamom rozpore práve s jeho obranou, že faktúru mali vrátiť žalobcovi na jej prepracovanie. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že faktúru žalobcovi vrátil, je logické, že takáto faktúra mu bola doručená a v konaní ho zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že faktúru skutočne aj vrátil, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň doručenie predmetnej faktúry nepriamo potvrdil i konateľ žalovaného, keď vo vzťahu k otázke okresného súdu, či im faktúra číslo 6/2015 bola doručená, uviedol: „Asi hej.“.

4. Obranu žalovaného o nesprávnosti rozsahu prác fakturovaných žalobcom uvedenou faktúrou a nesprávnosti ceny za tieto fakturované práce spochybňovalo podľa okresného súdu i to, že rozsah prác uvedených v súpise prác, ktorý tvorí prílohu faktúry číslo 6/2015 je zhodný so súpisom prác, ktorý v konaní žalobca predložil ako súpis prác tvoriacich prílohu emailu žalovaného zo dňa 25.5.2015. Z porovnania rozsahu prác v týchto súpisoch vyplývala zhoda z hľadiska množstva metrov i použitého materiálu pri montáži potrubia, zhoda z hľadiska ceny za tieto práce a materiál, zhoda ceny za tlakovú skúšku i zhoda medzi súpisom prác tvoriacim prílohu faktúry číslo 6/2015 a žiadosťou žalovaného vyslovenou v predmetnom emaile zo dňa 25.5.2015 o zníženie fakturácie o sumu 345,65 Eur, kedy z prílohy faktúry číslo 6/2015 nesporne vyplynulo, že fakturovaná suma bola znížená o túto sumu vo výške 345,65 Eur. Zároveň obranu žalovaného v tomto smere spochybňovalo i to, že žalovaný v rámci jednaní o predmete fakturácie touto konečnou faktúrou číslo 6/2015 v emaile zo dňa 3.6.2015 z hľadiska rozsahu prác žiadal zo súpisu vylúčiť iba montáž rámu, iné práce zo súpisu vylúčiť nežiadal a tiež pokiaľ išlo o žalobcom fakturovanú cenu, navrhol žalobcovi cenu iba za RVV ventile (za DN20 cenu vo výške 4,50 Eur/ks, za DN25 vo výške 5,20 Eur/ks, vo vzťahu k DN 65 uviedol, že cena vo výške 25,- Eur/ks môže zostať a za reg. dif. tlaku DN20 navrhol cenu vo výške 4,50 Eur/ks), iné ceny žalovaný v tomto

emaile nenamietal, čo viedlo k záveru, že v ostatnej časti súpisu prác ku konečnej fakturácii faktúrou číslo 6/2015 súhlasil, čo do rozsahu prác i ceny za tieto práce. Podľa okresného súdu, „ak by žalovaný nebol súhlasil ani s ďalšími prácami (nielen s montážou rámu), ani s ďalšími cenami (nielen s vyššie uvedenými), bol by svoj nesúhlas žalobcovi oznámil tak, ako mu oznámil žiadosť o vylúčenie montáže rámu a vyššie uvedené ceny, keď spolu navzájom o konečnej fakturácii jednali. Žalovaný napokon ani nekonkretizoval, ktoré žalobcom vyúčtované ceny boli podľa neho nesprávne. Obrana žalovaného je preto v tomto smere nielen nepreukázaná, ale aj nejasná.“

5. Obranu žalovaného spočívajúcu v jeho tvrdení, že žalobca fakturoval práce, ktoré nevykonal a za svojvoľne stanovené ceny, spochybňovalo tiež to, že žalovaný, hoc žalobca ho opakovane emailami zo dňa 15.7.2015 a 17.7.2015 urgoval o zaplatenie predmetnej faktúry, nepreukázal, že na tieto emaily reagoval a túto ním v konaní uvádzanú obranu oznámil žalobcovi ako dôvody, pre ktoré k úhrade faktúry nepristúpil. Pritom uvedené urgencie žalobcu o úhradu predmetnej faktúry boli bezprostredne po dátume splatnosti predmetnej faktúry číslo 6/2015, kedy boli informácie o tejto faktúre medzi stranami sporu najčerstvejšie. Podľa okresného súdu, ak by tieto dôvody, ktoré v rámci svojej obrany žalovaný v konaní uvádzal, existovali v danom čase, kedy ho žalobca žiadal o úhradu predmetnej faktúry, bolo by logickým konanie, pri ktorom by žalovaný oznámil tieto ním tvrdené dôvody brániace úhrade predmetnej faktúry. Žalovaný však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že na tieto výzvy žalobcu vôbec akýmkoľvek spôsobom reagoval, hoci predtým so žalobcom bez problémov emailom komunikoval.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obrana žalovaného v konaní nebola preukázaná ani výpoveďou konateľa žalovaného. Výpoveď konateľa žalovaného okresný súd nepresvedčila. Konateľ žalovaného rozporoval tvrdenie žalobcu, že dňa 3.5.2015 došlo k odovzdaniu diela. Na základe vykonaného dokazovania, a to emailovej komunikácie, okresný súd toto tvrdenie konateľa žalovaného vyhodnotil ako účelové. Podľa okresného „súdu je nelogické, aby bol žalovaným zaslaný žalobcovi konečný súpis prác, riešená konečná fakturácia bez toho, aby si žalovaný spolu so žalobcom dielo prešiel, zistil rozsah prác a dielo prevzal. Naopak ako logický sa súdu javí postup tvrdený žalobcom, že si s konateľom žalovaného dielo dňa 3. 5. 2015 prešli, došlo ku skúškam na diele a konateľ žalovaného uviedol žalobcovi, že môže fakturovať. V súlade s týmto tvrdením žalobcu je i predložená emailová komunikácia, z ktorej, ako už bolo uvedené, jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi bol žalovaným zaslaný konečný súpis prác, bola riešená otázka konečnej fakturácie a následne žalovaný žiadal o zaslanie originálu predmetnej faktúry číslo 6/2015. Výpoveď konateľa žalovaného je nepresvedčivá i v tom, že konečná fakturácia mala byť riešená až na stretnutí v Poprade. Opäť podľa názoru súdu je nelogický postup zaslať žalobcovi konečný súpis prác na diele, v emailovej komunikácii jednať o rozsahu prác, ktoré majú byť zahrnuté do konečnej faktúry a ich cene, na základe týchto jednaní žiadať o zaslanie originálu faktúry číslo 6/2015 a až následne po tejto žiadosti o zaslanie originálu faktúry opätovne jednať o rozsahu prác, ktoré majú byť do faktúry zahrnuté. Ako logické sa naopak súdu javilo najskôr jednať o tom, čo má byť predmetom fakturácie z hľadiska rozsahu prác a ceny a až následne žiadať o vystavenie a zaslanie originálu faktúry. Jednať o rozsahu fakturácie v už vystavenej faktúre by podľa názoru súdu prichádzalo do úvahy tam, kde vystavená faktúra nebola predmetom predchádzajúcich jednaní, čo sa však nevzťahuje na daný prípad, keďže v danom konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný pred vystavením faktúry číslo 6/2015 o tejto faktúre jednania viedli a ich výsledkom bola žiadosť žalovaného o zaslanie jej originálu.“

7. Okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovaného, ktorou žalovaný spochybňoval súpis prác, ktorý tvorí prílohu faktúry číslo 6/2015, keď uvádzal, že tento súpis nie je podpísaný žalovaným. Táto obrana žalovaného je opätovne v rozpore s predloženou emailovou komunikáciou. „Ak by žalovaný nebol súhlasil s rozsahom fakturácie uvedenou faktúrou číslo 6/2015 z hľadiska rozsahu fakturovaných prác, nebol žiadny dôvod, aby žiadal o zaslanie originálu tejto faktúry, ale bol by viedol so žalobcom ďalšie rokovania ohľadom tejto faktúry a až následne by žiadal jej originál. Zároveň žalovaný v konaní ani netvrdil a ani nepreukázal, že pri všetkých ostatných faktúrach, ktoré žalobcovi uhradil, bol vždy pred úhradou faktúry súpis prác ním podpísaný. Tiež pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany a spochybnenia súpisu prác uvádzal, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že tento súpis vystavil žalovaný, pretože, ak by bol súpis prác vystavil žalovaný, neuviedol by v hlavičke tohto súpisu vykonaných prác nesprávnu adresu Zvarstav, s. r. o., Nová Dubnica, ale Nová Bystrica, k uvedenej obrane súd iba uvádza, že súpis prác tvoriaci prílohu faktúry číslo 6/2015 musel byť vystavený žalobcom, keďže tvoril prílohu ním vystavenej faktúry a tento aj v nadväznosti na emailovú komunikáciu bol vystavený podľa súpisu, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi formou emailu.“

8. Ako nedôvodnú okresný súd vyhodnotil aj obranu žalovaného, že žalobca dielo vykonal s vadami a žalovaný tieto vady u žalobcu reklamoval. Žalovaný ani toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Samotná obálka a odovzdávajúci protokol pre práce na základe objednávky číslo 032014 zo dňa 1.11.2014, ktoré žalovaný v konaní na preukázanie ním uvádzaných tvrdení o uskutočnenej reklamácii predložil, toto tvrdenie žalovaného bez ďalšieho nepreukazujú. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny ďalší dôkaz o tom, že do začatia súdneho konania ním tvrdené vady diela u žalobcu reklamoval, a to napríklad aj formou emailu, ktorý so žalobcom na vzájomnú komunikácia využívali. Podľa okresného súdu, ak konateľ žalovaného v konaní tvrdil, že žalobca v podstate polovicu diela vyhotovil zle, je v prípade tvrdenia takéhoto veľkého rozsahu vadnosti diela na mieste konanie, pri ktorom poškodený subjekt využije všetky právne prostriedky na dosiahnutie nápravy. Žalovanému nič nebránilo, ak dielo vykazovalo vady takéhoto ním tvrdeného rozsahu, aby minimálne po tom, čo ho žalobca vyzýval emailom zo dňa 15.7.2015 a 17.7.2015 na úhradu faktúry, žalobcovi oznámil tieto ním tvrdené vady ako okolnosti, pre ktoré k úhrade faktúry nepristúpil, keď už v tom čase mu bolo známe, že obálka s ním tvrdenou reklamáciou sa od žalobcu vrátila ako nevyzdvihnutá. Žalovaný v konaní v tomto smere opätovne, podľa okresného súdu, žiadny právne relevantný dôkaz na preukázanie ním uvádzaných tvrdení nepredložil. Prvá v konaní riadne preukázaná reklamácia žalovaného adresovaná žalobcovi bola až zo dňa 13.10.2016 (termín pojednávania bol vytýčený na deň 25.10.2016) a pri jej doručovaní už žalovaný využil poštu, aj email. Okresný súd uviedol, že na odovzdávajúcom protokole, ku ktorému žalovaný tvrdil, „že ho žalobcovi zaslal ako reklamáciu, je uvedené iné číslo objednávky, než je číslo objednávky, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal montáž RTCH rozvodov na stavbe Aviatica Praha.“

9. Vo vzťahu k obrane žalovaného o vadách diela, pre ktoré žalovaný žalobcom uplatnený nárok rozporoval, okresný súd uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe na splatnosť ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, či dielo v čase plnenia - jeho prevzatia objednávateľom vykazuje vady. Zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy bez vád a v dohodnutom čase, ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Ak malo dielo vady, objednávateľovi prináleží právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo 242/2010 zo dňa 22.8.2012). V danom prípade okresný súd na základe správania sa žalovaného, kedy mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný žalobcovi zaslal konečný súpis prác, jednal so žalobcom o rozsahu konečnej fakturácie, žiadal od žalobcu o zaslanie originálu konečnej faktúry číslo 6/2015, ako už okresný súd uviedol a dospel k záveru, že žalovaný dielo od žalobcu prevzal. Prípadné vady na diele preto podľa okresného súdu nemajú žiadny vplyv na povinnosť žalovaného za dielo žalobcovi zaplatiť. Preto aj vyššie uvedená reklamácia zo dňa 13.10.2016 je bez relevancie na povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi cenu ním vykonaného diela, ktorú vyfakturoval konečnou faktúrou číslo 6/2015.

10. Zo všetkých uvedených dôvodov, pre ktoré okresný súd dospel k záveru, že fakturácia žalobcom uskutočnená faktúrou číslo 6/2015 je správna tak čo do rozsahu fakturovaných prác i ceny za tieto práce, ako aj s prihliadnutím k tomu, že podľa okresného súdu prípadné vady diela sú bez akéhokoľvek vplyvu na splnenie povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi za ním zhotovené dielo, okresný súd rozhodol, že žalovaným navrhovaný dôkaz na výsluch svedkov, ktorými žalovaný navrhoval preukazovať rozsah diela i vadnosť diela a ktorých mená by okresnému súdu oznámil dodatočne, nevykoná. Uvedený dôkaz z hľadiska zisteného skutkového stavu považoval okresný súd za nadbytočný. Zároveň zo všetkých uvedených dôvodov okresný súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný, a preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu vo výške 3.930,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 3.930,35 Eur od 16.7.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 6/2015 do zaplatenia. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu okresný súd v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo podľa neho z nesprávneho právneho posúdenia veci. Faktúra č. 6/2015 bola faktúrou konečnou, ktorou žalobca mal vykonať celkové vyúčtovanie prác, ktoré pre žalovaného dodal na stavbe AVIATICA Praha. Na uvedenom diele žalobca nevykonal žiadne práce naviac, naproti tomu fakturoval práce, ktoré nevykonal v rozsahu, v akom ich fakturoval (vyhotovil ich v menšom rozsahu,

než fakturoval) a fakturoval práce, ktoré vyhotovil nekvalitne a táto nekvalita musela byť do odovzdania diela žalovaným investorovi odstránená vo vlastnej réžii, teda žalobca nemá právny nárok na uplatnenie takýchto nekvalitných prác a nevykonaných prác. Žalobca poslednou faktúrou fakturoval práce, ktoré neboli žalovaným vôbec odsúhlasené. Táto faktúra bola faktúrou konečnou, kde sa mali vysporiadať všetky záväzky a pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca vykonal dielo s vadami, vady neodstránil, tieto museli byť odstránené žalovaným a jeho pracovníkmi a naviac žalobca fakturoval práce, ktoré nevykonal, ale ich vykonala firma Aret-Metal Levice. „Na V. N P - Stúpačka ,.D" pracoval navrhovateľ spolu s firmou Aret Metal, s.r.o. Levice, pričom firma Aret Metal vykonala z celého diela 2/3 a navrhovateľ 1/3, avšak navrhovateľ fakturoval odporcovi vykonanie celého úseku v sume 1.565,42 Eur, pričom mal účtovať z tejto sumy len sumu 521,81 Eur a teda neoprávnene fakturoval o 1.043,61 Eur viac. Na I. NP, sekcia A,B navrhovateľ vykonal nekvalitnú prácu pri montáži rozvodov, načo musel byť úsek o dĺžke 183 m demontovaný a znova vyhotovený, čo odporcu stálo sumu 1.532,52 Eur. musela sa vykonať tlaková skúška úseku 183 m, čo predstavuje sumu 60,39 Ku r. t.j. spolu 1.592,91 Eur. Keďže sa musel úsek demontovať, následne sa musel tlakovať celý úsek v dĺžke 640 m. čo predstavuje sumu 211,20 Eur.“ Na ďalšom úseku dlhom 764 m žalobca nekvalitne vykonal zvar potrubia, čím došlo k zatekaniu stropu zo sadrokartónu a jeho znehodnoteniu, ktorú závadu musel žalovaný „okamžite odstrániť, pričom musel odtlakovať a opätovne natlakovať potrubie v dĺžke 764 m, čo je v prepočte 504,24 Eur (2x764x0,33 Eur).“ Žalovaný ihneď, ako investor u neho reklamoval vady na diele, reklamoval tieto vady u žalobcu a žiadal žalobcu, aby tieto vady odstránil. Niektoré vady žalobca odstraňoval spoločne so žalovaným, avšak tie, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu a vadu, ktorá bola u neho reklamovaná v októbri 2016 vôbec neodstránil a ani sa nepodieľal na jej odstránení. Žalobca jednoducho žalovanému oznámil, že on nič odstraňovať nebude a na reklamáciu z októbra 2016, tak ako sa vyjadril aj na pojednávaní ani nereagoval, aj keď bol vyzvaný na jej odstránenie. Okrem fakturovania nevykonaných prác a nákladov na odstránenie vád, ktoré musel odstraňovať žalovaný, ktorá suma je vo výške 3.351,96 Eur a ktorá suma bola uplatnená aj v odpore a mala byť zohľadnená v predmetnej faktúre č. 6/2015, tak ako bolo so žalobcom dohodnuté, vznikli žalovanému aj náklady súvisiace s odstránením vady, ktorá bola u žalobcu reklamovaná v októbri 2016, a to vo výške 1.286,- Eur.

12. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pod 28) rozsudku, že e-mailovou komunikáciou mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode vo vzťahu k rozsahu prác i cene za tieto práce, ktoré boli fakturované uvedenou faktúrou, pretože predmetná e-mailová komunikácia prebiehala medzi manželkou žalobcu a manželkou konateľa žalovaného a nie medzi žalobcom a žalovaným. Manželka konateľa žalovaného nemala a nemá žiadne kompetencie v otázke schvaľovania, či neschvaľovania akýchkoľvek dokumentov, vrátane faktúr, súpisov prác a pod. Túto kompetenciu, odsúhlasovanie faktúr a súpisu prác má jedine konateľ žalovaného, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 29) rozsudku, že rozsah prác uvedených v súpise prác, ktorý tvorí prílohu faktúry č. 6/2015 je zhodný so súpisom, ktorý v konaní žalobca predložil ako súpis prác tvoriacich prílohu emailu žalovaného zo dňa 25.05.2015 a na základe tohto tvrdenia mal okresný súd preukázané, že práce boli žalovaným odsúhlasené.

13. Tak, ako je uvedené aj na objednávke č. 252014 fakturácia bude na základe zrealizovaných a odsúhlasených výmerov súpisu prác z cenovej ponuky ZVARSTAV SLOVAKIA, s.r.o. na uvedených súpisoch, ktoré okresný súd v odôvodnení rozsudku v bode 29) uvádza, nie je odsúhlasenie výmerov objednávateľom, teda žalovaným, ale jedná sa len o súpis, ktorý bolo potrebné prejednať a žalovaným odsúhlasiť. K odsúhlaseniu nedošlo, avšak žalobca napriek tomu vystavil faktúru. Na predmetnom súpise nie je podpis a pečiatka žalovaného, ktoré by potvrdzovali jeho odsúhlasenie. Tak, ako sa konateľ žalovaného vyjadril aj na pojednávaní dňa 25.10.2016, celá fakturácia a hlavne odsúhlasenie prác malo prebehnúť na spoločnom stretnutí v Poprade, kde sa však de facto žiadne stretnutie neuskutočnilo, nakoľko žalobca nechcel s konateľom žalovaného vôbec komunikovať, a tak ako sa vyjadril aj konateľ žalovaného na pojednávaní, celé stretnutie trvalo cca 10 sekúnd, pričom žalobca nebol ochotný komunikovať o akomkoľvek odsúhlasovaní, resp. o akejkoľvek dohode. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 30) a 31) rozsudku, kde sa uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že žalobca nevykonal všetky práce a že ich vykonal nekvalitne, a že tvrdenie konateľa žalovaného o neodovzdaní diela považuje za účelové. V liste, ktorý žalovaný zaslal 28.5.2015 žalobcovi, a ktorý žalobca neprevzal a vrátil sa žalovanému ako nedoručený, boli presne vyznačené všetky práce, ktoré žalobca vykonal, ktoré mal vykonať a nevykonal, ako aj tie ktoré boli vykonané vadne. Tieto listinné dôkazy sú pripojené v prílohovej obálke súdneho spisu. Okresný súd sa týmito listinnými dôkazmi

vôbec nezaoberal. „Tieto listinné dôkazy, ako aj navrhované vypočutie svedkov ,ktoré súd zamietol, by jednoznačne potvrdili tvrdenia žalovaného o nedorobkoch, nekvalite a o neoprávnenom fakturovaní žalobcu.“ Tvrdenie okresného súdu v bode 33) rozsudku, že žalovaný nepreukázal, že by u žalobcu reklamoval vady nebolo možné akceptovať, nakoľko žalovaný všetky vady u žalobcu reklamoval a to osobne konateľom žalovaného, čo potvrdil aj konateľ žalovaného vo svojej výpovedi a žalovaný to uviedol aj vo svojom písomnom podaní z 30.09.2016. Navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 388 napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná trovy konania a trovy právneho zastúpenia, eventuálne aby predmetný rozsudok v zmysle § 389 v spojení s § 391 zrušil a vec vrátil súci u prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol že sa plne stotožňuje s odôvodnením okresného súdu v rovine vyhodnotenia tvrdení žalovaného. Vo svojom vyjadrení citoval § 196 ods. 1 CSP, § 197 ods. 1, 2 a uviedol, že súd nie je viazaný návrhom strany na výsluch svedka, čo vyplýva zo spojenia „súd môže na návrh...“. Súd teda zhodnotí, či návrh strany na vykonanie takéhoto dôkazu, teda výsluchu svedka je dôvodný a potrebný pre konanie, pričom vykonanie tohto dôkazu môže odmietnuť. Práve strana sporu je tá, ktorá má zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní. V prípade, ak strana nevie zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní, požiada o predvolanie svedka súd. Žalobca však poukázal na to, že návrhom na výsluch svedka žalovaný nepreukázal a „neuviedol nič podstatné prečo a v čom by výsluch konkrétneho svedka mohol mať vplyv na rozhodnutie, žalovaný aj napriek tomu, že mal dostatok času navrhnúť výsluch ním tvrdených svedkov tak neurobil, - na súdnom pojednávaní a ani podaným odvolaním nepreukázal, že by tohto svedka nevedel a nemohol sám zabezpečiť tak ako mu to prioritne ukladá CSP. Z uvedeného dôvodu teda máme za to, že súd nebol povinný akceptovať návrh žalovaného a v konaní vykonať dôkaz výsluchom svedkov, ktorých by žalovaný dodatočne oznámil súdu. Návrh žalovaného na vykonanie dokazovania priamo na prebiehajúcom pojednávaní považujeme za účelové, a to z dôvodu snahy žalovaného o predĺženia konania.“ Úmyslom navrhovaného dokazovania žalovaného bolo preukázať skutočnosť, že žalobca predmetné dielo vykonal nekvalitne a s vadami. Predmetom súdneho konania však nebolo skúmanie, či práce vykonané žalobcom vykazovali známky vád, ale to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi za ním odsúhlasený súpis prác a následne vystavenú faktúru č. 6/2015. Žalovaným navrhované vykonanie dôkazov by bolo mimo merita veci predmetného konania a v žiadnom prípade by neviedlo k spochybneniu žalobcovho nároku, ale iba k zbytočnému predĺženiu konania a navýšeniu jeho nákladov. Zároveň odkázal aj na princíp hospodárnosti konania ustanovený v Civilnom sporovom poriadku v Čl. 17. Okresný súd postupoval správne, ak žalovaným navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu jeho nadbytočnosti. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, že: „Žalobca poslednou faktúrou fakturoval práce, ktoré neboli žalovaným vôbec odsúhlasené. Táto faktúra bola faktúrou končenou, kde sa mali vysporiadať všetky záväzky a pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným." Žalobca k týmto tvrdeniam žalovaného uvádzal, že sú nepravdivé a zavádzajúce, čo bolo napokon aj preukázané na pojednávaní dňa 25.10.2016. Žalobca dňa 31.10.2014 zaslal žalovanému cenovú ponuku na vykonané práce, ktoré žalovaný žiadal vykonať. Dňa 03.11.2014 žalovaný žiadal prehodnotiť ceny niektorých položiek, čo žalobca vykonal a dňa 17.12.2014 zaslal žalovanému opravenú cenovú ponuku na vykonané práce, s ktorou žalovaný súhlasil. Súčasťou tejto cenovej ponuky bolo viacero faktúr, medzi nimi aj predmetná faktúra č. 06/2015, pričom žalovaný predošlé faktúry č. 12/2014 a č. 13/2014 uhradil a v týchto faktúrach boli použité rovnaké cenové položky ako vo faktúre č. 06/2015, preto bolo nesporné, že s cenovou ponukou, na základe ktorej bola vyhotovená aj samotná faktúra č. 6/2015, žalovaný súhlasil. Pokiaľ ide „o samotnú faktúru č. 6/2015, žalovaný v mailovej komunikácii so žalobcom jednoznačne potvrdil správnosť vyhotovenej faktúry (množstvo vykonaných prác a stanovené ceny), čo potvrdzuje aj e-mailová komunikácia zo dňa 25.05.2015 a 04.06.2015, v ktorej žalovaný uviedol: „je to v poriadku", a súčasne žiadal žalobcu o zaslanie originálu predmetnej faktúry č. 6/2015. Z uvedeného konania žalovaného (s odkazom na e-mail komunikáciu a žiadosť o zaslanie originálu faktúry) jednoznačne vyplýva, že s predmetnou faktúrou súhlasil, čím medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode vo vzťahu k rozsahu prác i cene za tieto práce fakturované faktúrou č. 6/2015, tak ako to uviedol súd v odôvodnení rozsudku.“

15. K tvrdeniu žalovaného, že emailová komunikácia prebiehala medzi manželkou žalovaného a žalobcom, pričom manželka žalovaného nemala žiadne kompetencie v otázke schvaľovania či neschvaľovania dokumentov, žalobca vo vyjadrení uviedol, že toto tvrdenie žalovaného považoval za zavádzajúce a ničím nepodložené. Žalobca znova poukázal na skutočnosť, že predošlé faktúry č. 12/2014 a č. 13/2014, boli zo strany žalovaného uhradené, pričom celú komunikáciu od rozpočtu

jednotlivých faktúr až po schválenie týchto faktúr viedla manželka konateľa žalovaného so žalobcom. „Je nezmyselné, aby pri faktúrach č. 12/2014 a č. 13/2014 manželka konateľa žalovaného mala oprávnenie komunikovať so žalobcom (pričom došlo aj k vyplateniu predmetných faktúr a žalovaný nijakým spôsobom výšku týchto faktúr nenamietal!!!), a pri faktúre č. 6/2015 toto oprávnenie už nemala. Tvrdenia žalovaného sa tým prinajmenšom javia ako nelogické a súd zavádzajúce.“ Poukázal na výpoveď konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 25.10.2016, ktorý na otázku okresného súdu, kto rieši otázku správnosti rozsahu objemu fakturovaných prác, žalovaný uviedol, že: „Týmto sa zaoberám ja." Z uvedeného teda jasne, podľa žalobcu, vyplývalo, že konateľ žalovaného musel mať vedomosť o výške faktúry č. 6/2015, pričom e-mailom zo dňa 04.06.2015 túto výšku aj potvrdil a s predmetnou faktúrou súhlasil. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil, že žalobca predmetnú faktúru fakturoval neoprávnene a odkazoval na sumy, ktoré údajne žalovaný vynaložil na opravu diela, tak žalobca mal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto finančných prostriedkov na opravu diela, teda nepredložil okresnému súdu žiadne dôkazy - faktúry, dodacie listy, úhrady faktúr a pod. na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, „že gro predmetného konania nie je žalovaného nárok z údajných vád na diele, ale žalobcov nárok na zaplatenie neuhradenej faktúry žalovaným, pričom ako bolo v konaní preukázané, žalovaný s výškou predmetnej faktúry súhlasil. Nevyvrátiteľným dôkazom o tom, že zo strany žalovaného ide len o špekulácie je to, že prvá reklamácia zo strany žalovaného prišla až po tom, čo žalobca podal žalobu na súd“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného sú účelové a irelevantné. Žalovaný už v podanom odpore si uplatnil kompenzačnou námietkou nárok na zľavu z ceny za vady a odstránenia vád, ktoré musel vykonať žalovaný, resp. tretie osoby. Faktúra č. 6/2015 bola faktúrou konečnou, ktorou žalobca mal vykonať celkové vyúčtovanie prác, ktoré pre žalovaného dodal na stavbe AVIATICA Praha. Na uvedenom diele žalobca nevykonal žiadne práce naviac, naproti tomu fakturoval práce, ktoré nevykonal v rozsahu, v akom ich fakturoval (vyhotovil ich v menšom rozsahu, než fakturoval) a fakturoval práce, ktoré vyhotovil nekvalitne a táto nekvalita musela byť do odovzdania diela žalovaným investorovi odstránená vo vlastnej réžii, teda žalobca, podľa žalovaného, nemá právny nárok na uplatnenie takýchto nekvalitných prác a nevykonaných prác. Žalovaný ihneď, ako investor u neho reklamoval vady na diele, reklamoval tieto vady u žalobcu a žiadal žalobcu, aby tieto vady odstránil. Niektoré vady žalobca odstraňoval spoločne so žalovaným, avšak tie, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu ako aj vadu, ktorá bola u neho reklamovaná v októbri 2016 vôbec neodstránil a ani sa nepodieľal na jej odstránení. Žalobca jednoducho žalovanému oznámil, že on nič odstraňovať nebude a na reklamáciu z októbra 2016, tak ako sa vyjadril aj na pojednávaní, ani nereagoval, aj keď bol vyzvaný na jej odstránenie. Konaním žalobcu vznikol žalovanému nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 3.351.96 Eur, ktorá v zmysle § 439 ods. 1 a 2 zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Kupujúci v zmysle tohto ustanovenia môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu, ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502 OBZ.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z Obchodného zákonníka, v časti upravujúcej nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je: 1/ existencia vád, 2/ ich včasné uplatnenie, 3/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4/ neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej primeranej dostatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom. Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 564 prvá veta Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441 Obchodného zákonníka. Nároky z vád diela v prípade, keď je zmluva porušená podstatným spôsobom, upravuje § 436 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním nového alebo chýbajúceho tovaru, odstránením vád opravou, primeranou zľavou alebo od zmluvy odstúpiť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote, alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Obdobné právo na primeranú zľavu po

neodstránení vád kupujúcemu priznáva aj 437 ods. 5 pre prípad zmluvy porušenej nepodstatným spôsobom. V liste, ktorý žalovaný zaslal 28.5.2015 žalobcovi a ktorý žalobca neprevzal a vrátil sa žalovanému ako nedoručený, boli presne vyznačené všetky práce, ktoré žalobca vykonal, ktoré mal vykonať a nevykonal, ako aj tie, ktoré boli vykonané vadne. Tieto listinné dôkazy sú pripojené v prílohovej obálke súdneho spisu. Okresný súd sa však týmito listinnými dôkazmi vôbec nezaoberal. Tieto listinné dôkazy, ako aj navrhované vypočutie svedkov, ktoré okresný súd zamietol, by jednoznačne potvrdili tvrdenia žalovaného o nedorobkoch, nekvalite a o neoprávnenom fakturovaní žalobcu. Žalovaný všetky vady u žalobcu reklamoval, a to osobne konateľom žalovaného, čo potvrdil aj konateľ žalovaného vo svojej výpovedi a žalovaný to uviedol aj vo svojom písomnom podaní z 30.09.2016. Nebolo podľa žalovaného pravdivé tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení, že zo strany žalovaného sa jedná o predĺženie konania a navýšeniu jeho nákladov. Žalovaný v celom konaní poukázal na nekalé praktiky žalobcu a na jeho konanie v rozpore so zmluvou o dielo, ako aj v rozpore s platnou právnou úpravou. Navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle 388 napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, eventuálne aby predmetný rozsudok v zmysle § 389 v spojení s § 391 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu bolo dňa 19.06.2017 doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.05.2017, v ktorom v plnom rozsahu zotrval na podaných vyjadreniach pričom odkázal na svoje všetky písomné ako aj ústne podania pričom zdôraznil, že predmetné dielo bolo odovzdané bez vád. Vady, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom u žalobcu nereklamoval. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že v liste zo dňa 28.05.2015, ktorý zaslal žalobcovi boli uvedené práce, ktoré neboli vykonané, resp. ktoré boli vykonané vadne. Žalobca však poukázal na mail žalovaného zo dňa 04.06.2015, v ktorom žalovaný potvrdil správnosť výpočtu spornej faktúry č. 6/2015, ako aj správnosť súpisu prác pričom uviedol „Je to v poriadku." Je teda nepochopiteľné podľa žalobcu, prečo by najprv žalovaný zaslal žalobcovi list, v ktorom by mu vytýkal vady diela a následne o niekoľko dní neskôr mailovou komunikáciou potvrdil správnosť výšky vyhotovenej faktúry za vykonané práce. Jediným záverom, ktorý z tvrdení žalovaného mohol žalobca vyvodiť, bol ten, že zo strany žalovaného ide o účelové a vykonštruované tvrdenia v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlžnej faktúry č. 6/2015. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že mu vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny a nakoľko išlo o faktúru konečnú, v tejto mali byť zohľadnené všetky vzájomné pohľadávky a záväzky žalobcu a žalovaného, vrátane kompenzačnej námietky žalovaného. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný odsúhlasil správnosť faktúry č. 6/2015 pričom nárok na ním vyprodukované vady si voči žalobcovi uplatnil až po podaní žaloby na okresný súd. Žalobca však znova uvádzal, že predmetom súdneho konania nie je skúmanie, či práce vykonané žalobcom vykazovali známky údajných vád, ale to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi za ním odsúhlasený súpis prác a následne vystavenú faktúru č. 6/2015. Žalobca teda na záver poukázal na to, že gro predmetného konania nie je nárok žalovaného z údajných vád na diele, ale žalobcov nárok na zaplatenie neuhradenej faktúry žalovaným, pričom ako bolo v konaní preukázané, žalovaný s výškou predmetnej faktúry súhlasil. Nevyvrátiteľným dôkazom o tom, že zo strany žalovaného ide len o špekulácie, bolo podľa žalobcu to, že prvá reklamácia zo strany žalovaného prišla až po tom, čo žalobca podal žalobu na okresný súd.

19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril, pričom vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené podľa doručenky na č.l. 117 rub spisu dňa 6.7.2017.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 35 postupom podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď konanie vo veci samej začalo podaním žaloby dňa 17.8.2015 (č.l. 1 spisu), bolo v odvolacom konaní od 1.7.2016 postupované podľa zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 (§ 473 . Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 , krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

27. V podanom odvolaní žalovaný namietal skutkové aj právne závery okresného súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu, odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalovaného v odvolaní boli v rámci odvolacieho konania vyhodnotené ako nedôvodné. Žalovaný primárne v podanom odvolaní namietal, že žalobca nemá právny nárok na zaplatenie nekvalitných prác a nevykonaných prác, pretože žalobca vyhotovil dielo nekvalitne, pričom tieto vady odstraňoval žalovaný a vo vzťahu k reklamácii z októbra 2016, a to ani na pojednávaní žalobca vôbec nereagoval. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného v odvolaní sa odvolací súd dôsledne oboznámil s obsahom spisového materiálu s výpoveďami žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného, jeho právneho zástupcu ako i s ostatnými dôkazmi, ktoré z obsahu spisového materiálu vyplývali. Vo vzťahu k záverom okresného súdu práve v tejto rovine, však odvolací súd konštatuje, že sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného v odvolaní. Východiskom boli žalovaným namietané odvolacím súdom posudzované závery okresného súdu, s ktorými sa ako s vecne správnymi odvolací súd stotožnil, a to, že žalovaný svoju obranu nepreukázal v rozsahu potrebnom na zbavenie sa povinnosti uloženej mu okresným súdom. Ak žalovaný tvrdil vadné plnenie, tak bolo povinnosťou žalovaného preukázať takéto vadné plnenie žalobcu z uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej platnosť ani jedna zo strán nenamietala, pričom okresný súd z úradnej povinnosti ju ani nezistil v rovine prípadnej absolútnej neplatnosti. Ak došlo na základe zmluvného vzťahu k plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného a vadnosť poskytnutého plnenia tvrdil žalovaný, tak bolo povinnosťou žalovaného tieto vady preukázať. Okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku konštatoval, že „...Žalovaný ani toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Samotná obálka a odovzdávajúci protokol pre práce na základe objednávky číslo 032014 zo dňa 1. 11. 2014, ktoré žalovaný v konaní na preukázanie ním uvádzaných tvrdení o uskutočnenej reklamácii predložil, toto tvrdenie žalovaného bez ďalšieho nepreukazujú. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny ďalší dôkaz o tom, že do začatia súdneho konania ním tvrdené vady diela u žalobcu reklamoval, a to napríklad aj formou emailu, ktorý so žalobcom na vzájomnú komunikácia využívali. Podľa názoru súdu, ak konateľ žalovaného v konaní tvrdil, že žalobca v podstate polovicu diela vyhotovil zle, je v prípade tvrdenia takéhoto veľkého rozsahu vadnosti diela na

mieste konanie, pri ktorom poškodený subjekt využije všetky právne prostriedky na dosiahnutie nápravy. Žalovanému nič nebránilo, ak dielo vykazovalo vady takéhoto ním tvrdeného rozsahu, aby minimálne po tom, čo ho žalobca vyzýval emailom zo dňa 15. 7. 2015 a 17. 7. 2015 na úhradu faktúry, žalobcovi oznámil tieto ním tvrdené vady ako okolnosti, pre ktoré k úhrade faktúry nepristúpil, keď už v tom čase mu bolo známe, že obálka s ním tvrdenou reklamáciou sa od žalobcu vrátila ako nevyzdvihnutá. Žalovaný v konaní v tomto smere opätovne žiadny právne relevantný dôkaz na preukázanie ním uvádzaných tvrdení nepredložil. Prvá v konaní riadne preukázaná reklamácia žalovaného adresovaná žalobcovi bola až zo dňa 13. 10. 2016 (termín pojednávania bol vytýčený na deň 25. 10. 2016) a pri jej doručovaní už žalovaný využil poštu, aj email. Na okraj súd iba uvádza, že na odovzdávajúcom protokole, ku ktorému žalovaný tvrdí, že ho žalobcovi zaslal ako reklamáciu, je uvedené iné číslo objednávky, než je číslo objednávky, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal montáž RTCH rozvodov na stavbe Aviatica Praha.“ Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania v tejto rovine odvolacej argumentácie žalovaného nemal potom dôvod odvolací súd na odklon od prijatých záverov súdom prvého stupňa a cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 sa s nimi stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti.

28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal vo vzťahu k záveru okresného súdu o vadách diela, že žalobca nevykonal všetky práce, že ich vykonal nekvalitne, tak odvolací súd zvýrazňuje, že na to, či vady diela žalovaný notifikoval zákonným spôsobom, vykonal okresný súd v dostatočnom rozsahu dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správne nielen skutkové ale aj právne závery. Z § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vadách diela platia primerane § 436 a 431 Obchodného zákonníka. Práve z § 436 a § 431 Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitého úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho zrealizoval včas, a to vo vzťahu k obrane žalobcu v zmysle § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a preto správne postupoval okresný súd, pokiaľ k obrane žalovaného o vadnosti diela neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú. K úplnosti sa akcentuje, že žalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom, preto odvolací dôvod vadnosti diela nemohol byť vyhodnotený ako opodstatnený. „V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. „...Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010). Na základe vykonaného dokazovania okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu správne konštatoval, že žalovaný úspešne nepreukázal, že žalobca nevykonal všetky práce, že ich vykonal nekvalitne, a že žalovaný tvrdené vady diela u žalobcu riadne, kvalifikovane uplatnil.

29. Len pre úplnosť a nad rámec odvolacích záverov, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, v rozsahu odvolacej námietky žalovaného „V liste, ktorý žalovaný zaslal 28.5.2015 žalobcovi, a ktorý

žalobca neprevzal a vrátil sa žalovanému ako nedoručený, boli presne vyznačené všetky práce, ktoré žalobca vykonal, ktoré mal vykonať a nevykonal, ako aj tie ktoré boli vykonané vadne. Tieto listinné dôkazy sú pripojené v pri1oho vej obálke súdneho spisu. Súd sa týmito listinnými dôkazmi vôbec nezaoberal“, krajský súd uvádza, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi a uvádza, že listiny pripojené v prílohovej obálke rovnako obsahovo nemohli byť vyhodnotené ako reklamácia, notifikácia vád, resp. uplatnenie zodpovednostného nároku, keďže tieto listiny nespĺňali požiadavku konkrétnosti a určitosti popisu vád žalovaným a zvoleným jeho zodpovednostným nárokom. Navyše, ak poukazoval žalovaný na dátumové označenie listiny 28.5.2015, tak potom bez logickej súvislosti vyvstáva mail zo dňa 4.6.2015, v ktorom žalovaný uviedol „...Je to v poriadku....“ vo vzťahu k spornej faktúre č. 6/2015, čiže ani túto argumentáciu žalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov konštatovaných okresným súdom v napadnutom rozsudku. Ak práve vo vzťahu k vyhodnoteniu predmetnej emailovej komunikácii namietal žalovaný v odvolaní závery okresného súdu v tejto rovine, tak podľa odvolacieho súdu nebol dôvod na odklon od týchto vecne správnych záverov okresného súdu napriek odvolacej argumentácii žalovaného, že „prebiehala medzi manželkou žalobcu a manželkou konateľa žalovaného a nie medzi žalobcom a žalovaným. Manželka konateľa žalovaného nemala a nemá žiadne kompetencie v otázke schvaľovania, či neschvaľovania akýchkoľvek dokumentov, vrátane faktúr súpisov prác a pod. Túto kompetenciu, odsúhlasovanie faktúr a súpisu prác má jedine konateľ žalovaného, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi“ (č.l. 96 spisu), keďže z výpovede samotného konateľa žalovaného pred súdom prvého stupňa, ktorý bol poučený podľa § 203 a 195 ods. 4 CSP, vyplynulo, že táto komunikácia prebiehala čiastočne z jeho strany, čiastočne zo strany sekretárky, väčšinou zo strany sekretárky a tvrdenie, že uvedená mailová komunikácia potom prebiehala medzi manželkou žalobcu a manželkou konateľa žalovaného, pričom manželka konateľa žalovaného nemala a nemá žiadne kompetencie v otázke schvaľovania či neschvaľovania akýchkoľvek dokumentov, zostáva vo výraznom rozdiele oproti skutočnostiam, ktoré uvádzal pred súdom prvého stupňa, pričom uvedený posun v skutkovej rovine tvrdenej v odvolaní, že manželka nemá žiadne kompetencie, nemôže schvaľovať akékoľvek dokumenty, vrátane faktúr a súpisov prác, nevyvracia skutočnosť, že práve manželka konateľa žalovaného bola oprávnená na vybavovanie záležitostí týkajúcich sa žalovaného, pretože v opačnom prípade zostáva bez akýchkoľvek logických súvislostí tvrdenie konateľa žalovaného, po zákonnom poučení pred okresným súdom dňa 25.10.2016 „Po vstupe účastníkov do pojednávacej miestnosti vo vzťahu k otázke súdu adresovanú na konateľa žalovaného, aby sa vyjadril k tomu, vzhľadom k svojmu tvrdeniu uvedenému v odpore, že neboli vykonané všetky práce v rozsahu, v akom boli fakturované a v emaily, ktorý bol zo dňa 3.6.2015 z emailovej adresy R..E.@gmail.com, sú uvedené ceny RLV ventilov a je uvedené, že treba vylúčiť iba montáž rámu, to sa dohodne osobe, k tomu konateľ žalovaného udáva: Toto bolo možno iba uvedené po telefóne s manželkou“, z ktorého tvrdenia rozhodne nie je možné prijať záver o spochybnení, resp. vyvrátení oprávnenia manželky konateľa žalovaného konať za žalovaného.

30. Ak potom na základe výsledkov konaného dokazovania okresný súd nemal pochybnosti o tom, že manželka konateľa žalovaného nekonala v rozpore s vôľou žalovaného a konala v jeho mene, tak s týmto záverom vzhľadom na obsah spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil. Krajský súd len pre úplnosť v rovine záveru okresného súdu uvádza, že „Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav veci, nebol

pre krajský súd priestor na základe odvolacej argumentácie žalovaného a ani ním produkovanej obrany pred okresným súdom, na odklon od záverov súdu prvého stupňa.

31. Je zrejmé, že v rámci svojej výpovede žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na nej nie je žiadny podpis ani „razítko“, je to mail pani E. nie konateľa spoločnosti, avšak nie je bližšie ozrejmené zo strany žalovaného, prečo by takáto komunikácia nemohla byť vyhodnotená ako taká, aký záver z nej vyvodil okresný súd. Okresný súd v rovine tejto argumentácie nemal pochybnosti, že za danej skutkovej situácie konanie manželky konateľa žalovaného a opäť s dôrazom na všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, nevidel relevantný dôvod, prečo by manželka nemohla viesť takúto mailovú komunikáciu, v rovine ktorých záverov sa žiada odvolaciemu súdu na tomto mieste pritom poukázať na výpoveď právneho zástupcu žalovaného, tak ako vyplýva z č.l. 59 spisu, z ktorej nevyplýva popretie konania žalovaného i prostredníctvom manželky konateľa žalovaného v rovine a vo väzbe na mailovú komunikáciu, pričom sa poukazuje na výpoveď právneho zástupcu žalovaného, a to v rozsahu viažuceho sa k tejto argumentácii. Ak poukazoval na potrebu odsúhlasenia, tak odvolací súd na tomto mieste opäť poukazuje na výpoveď konateľa žalovaného pred okresným súdom zo dňa 25.10.2016, z ktorej vyplýva, že „Po vstupe účastníkov do pojednávacej miestnosti vo vzťahu k otázke súdu adresovanú na konateľa žalovaného, aby sa vyjadril k tomu, vzhľadom k svojmu tvrdeniu uvedenému v odpore, že neboli vykonané všetky práce v rozsahu, v akom boli fakturované a v emaily, ktorý bol zo dňa 3.6.2015 z emailovej adresy R..E.@gmail.com, sú uvedené ceny RLV ventilov a je uvedené, že treba vylúčiť iba montáž rámu, to sa dohodne osobe, k tomu konateľ žalovaného udáva: Toto bolo možno iba uvedené po telefóne s manželkou“ a tiež na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z Objednávky č. 252014 (č.l. 5 spisu) nevyplýva osobitná forma, podmienky a ani spôsob, akým by mali byť uvedené súpisy odsúhlasené, preto ak okresný súd ustálil, že došlo k naplneniu tejto zmluvnej podmienky spôsobom ním dôsledne ozrejmeným, tak odvolací súd sa na základe argumentácie okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 s týmito závermi okresného súdu stotožnil a mal za to, že sú vecne správne. Že došlo k takémuto odsúhlaseniu vyplýva teda nielen z tvrdení žalobcu, ale aj z predloženej emailovej komunikácie, z ktorej ustálil okresný súd, že bol žalovaným zaslaný konečný súpis prác a bola riešená aj otázka konečnej fakturácie a následne na to žalovaný žiadal o zaslanie originálu predmetnej faktúry. Zdôrazňuje odvolací súd, že týmto záverom korešpondujú dôkazy pripojené v spise a ak okresný súd konštatoval, že je bez logickej súvislosti, „zaslať žalobcovi konečný súpis prác na diele, v emailovej komunikácii jednať o rozsahu prác, ktoré majú byť zahrnuté do konečnej faktúry a ich cene, na základe týchto jednaní žiadať o zaslanie originálu faktúry číslo 6/2015 a až následne po tejto žiadosti o zaslanie originálu faktúry opätovne jednať o rozsahu prác, ktoré majú byť do faktúry zahrnuté. Ako logické sa naopak súdu javilo najskôr jednať o tom, čo má byť predmetom fakturácie z hľadiska rozsahu prác a ceny a až následne žiadať o vystavenie a zaslanie originálu faktúry. Jednať o rozsahu fakturácie v už vystavenej faktúre by podľa názoru súdu prichádzalo do úvahy tam, kde vystavená faktúra nebola predmetom predchádzajúcich jednaní, čo sa však nevzťahuje na daný prípad, keďže v danom konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný pred vystavením faktúry číslo 6/2015 o tejto faktúre jednania viedli a ich výsledkom bola žiadosť žalovaného o zaslanie jej originálu“ (č.l. 86 rub spisu), tak odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil ako s vecne správnym. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania namietal, že na predmetnom súpise nie je podpis, pečiatka žalovaného, ktoré by potvrdzovali takýto súpis, tak odvolací súd uvádza, že zmluvné dojednanie vychádzajúce z Objednávky č. 252014 (č.l. 5 spisu) v časti fakturácia neobsahuje takéto kritériá pre uvedené výmery súpisu práce z cenovej ponuky. S dôrazom na skutočnosť, že nebola osobitne dohodnutá forma súpisu prác z cenovej ponuky a ak sa stotožnil odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi bol zaslaný konečný súpis prác v rámci emailovej komunikácie, v ktorej boli riešené otázky konečnej fakturácie, pričom následne žalovaný žiadal o zaslanie originálu faktúry č. 6/2005, tak s týmto záverom sa odvolací súd ako s vecne správnym stotožnil. Len na základe argumentácie žalovaného tak nebolo možné bez ďalšieho konštatovať, že by tvrdenia žalobcu neboli preukázané, keďže ním korešpondujú i skutočnosti v spise, vykonané dôkazy a ak žalovaný svojou dôkaznou aktivitou nedokázal presvedčiť okresný súd o relevancii svojich tvrdení, tak potom sa odvolací súd nemohol stotožniť so závermi žalovaného v odvolaní a ani konštatovať relevanciu tejto odvolacej argumentácie. Odvolací súd pripomína, v rovine svojich záverov, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí

byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011).

32. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

33. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

34. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

35. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

36. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Ak žalobe žalobcu bolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CPS o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.