Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/368/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému - Z. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, X. S., t. č. v O. sociálnych služieb SENIRES, n. o., so sídlom v Likavke 10, okres Ružomberok, žalovaný je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, zastúpený opatrovníkom - Mesto Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 1.920,98 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/133/2015 - 121 zo dňa 27.6.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/133/2015-155 zo dňa 10.8.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povolení žalovanému zaplatiť žalobcovi dlh v splátkach, ďalej vo výroku zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšnej časti.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 1.920,98 eur, nezaplatené úroky vo výške 102,88 eur, úroky z omeškania vo výške 1,76 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.920,98 eur od 28.2.2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 30 eur, splatných vždy ku 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. V dopĺňacom rozsudku ( na č.l. 155 spisu ) priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.6.2014 zmluvu o úvere č. 00000000000138839, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.100 eur. Účastníci dohodli fixnú úrokovú sadzbu 17,9 % p. a., ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) 24,23 %, celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť - 2.846,04 eur, priemernú hodnotu RPMN 18,9 %, úrok z omeškania 5 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 36 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 76,14 eur, splatných 25.dňa v kalendárnom mesiaci. Zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá obsahovala náležitosti vyžadované Z.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov... Žalovaný si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, preto ho žalobca výzvou zo dňa 27.2.2015 vyzval na predčasné splatenie úveru, resp. celého dlhu vo výške 2.085,62 eur s

príslušenstvom. Ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. 27.2.2015 nebola zaplatená istina v sume 1.920,98 eur a úroky 102,88 eur, sankčné poplatky vo výške 1,76 eur, uvedené sumy súd žalobcovi priznal, konštatujúc v tejto časti dôvodnosť žaloby. Súd nemal preukázanú obranu opatrovníka žalovaného, že žalovaný pre svoj nepriaznivý zdravotný stav existujúci už v čase uzavretia zmluvy nebol schopný úverovú zmluvu uzavrieť. Vyplynulo z dokazovania, že žalovaný Z. N. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, 1Ps/13/2015-64 zo dňa 5.4.2016 (právoplatne dňa 28.4.2016). Že by v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 25.6.2014 žalovaný trpel duševnou poruchou, ktorá by ho na tento úkon robila nespôsobilým na právne úkony, dokazovanie nepreukázalo. Žalovaný Z. N. sa začal psychiatricky liečiť v roku 2015, dňa 17.9.2015 sám vyhľadal ambulantného psychiatra, t.j. začal sa liečiť viac ako rok po uzatvorení zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy nebol v starostlivosti žiadnej psychiatrickej ambulancie. V starostlivosti Domova sociálnych služieb sa nachádza od 9.3.2016, absolvoval protialkoholickú liečbu v psychiatrickej liečebni Hronovce od 8.11.2015. Na základe takto zistených skutočností súd uzavrel, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere netrpel duševnou poruchou v takej podobe, aká je u neho v súčasnosti a pre ktorú bol súdom právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

3. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania od 28.2.2015, úver sa totiž stal splatný 27.2.2015 v dôsledku vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom. Na tomto základe žalobca má právo aj na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v zákonom stanovenej prípustnej výške (§ 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.) a to z dlžnej istiny, t.j. zo sumy 1.920,98 eur. Úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 102,88 eur súd žalobcovi nepriznal, konštatujúc, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania aj z úrokov, pričom Obchodný ani Občiansky zákonník neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z úrokov. Súd žalovanému povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 30 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu (§ 232 ods. 4 .V tejto časti rozhodovania súd zohľadnil, že žalovaný je osobou odkázanou na sociálnu službu, je poberateľom dôchodku vo výške 512,40 eur a povolením splácania dlhu nebudú neprimerane ohrozené ani práva žalobcu.

3. Podľa § 255 ods.1 priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Vychádzal z toho, že žalobca bol plne úspešný do uplatnenej istiny a žaloba bola zamietnutá len čo do nároku na úroky z omeškania z nezaplatených úrokov.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, jeho odvolanie smeruje do výroku zamietnutia žaloby vo zvyšku - o úrok z omeškania vo výške 5% z úrokov v sume 102,88 eur. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že ani Občiansky ani neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva. V súvislosti s riešeným nárokom odkázal odvolateľ na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že žalobcovi bol priznaný nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov, „ vychádzajúc z § 2 písm. c/, g/, h/ zák. č. 129/2010 Z.z. a z bodov 2.4 a 2.5.2 Obchodných podmienok pre úvery občanom patria do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom aj dohodnuté úroky, pričom strany sa zmluvne dohodli na úrokovej sadzbe úveru, na výške anuitnej splátky a na tom, že sa úver úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru odo dňa predchádzajúceho splatenia úveru a dohodnuté úroky sú súčasťou anuitnej splátky, z čoho vyplýva zmluvné dojednanie, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny..., v prípade, keď sa zmluvné úroky stali súčasťou istiny ( tak, ako tomu je aj v aktuálne súdenej veci), môže žalobca po práve požadovať aj úrok z omeškania aj z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver...“ (cituje zo záverov rozhodnutia odvolateľ).

5. V ďalšej časti odvolania namieta žalobca rozhodnutie súdu v časti, v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 30 eur mesačne. Podľa jeho názoru rozsudok súdu nie je v tejto dotknutej časti náležite odôvodnený. Nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité ak súd priznáva splnenie v splátkach, avšak svoj názor nepodloží náležitou právnou argumentáciou a riadne vykonaným dokazovaním. Žalovaný žiadnym spôsobom svoje pomery nepreukázal. V súvislosti s danou odvolacou argumentáciou odkazuje žalobca aj na závery rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 23Co/498/2016-72 zo dňa 15.5.2017, Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.5.2017 a ďalšie. Osobitne zdôrazňuje, že na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne lehota 3 dni, pri určení dlhšej lehoty treba vziať na zreteľ osobitné okolnosti prípadu, súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu a povolenie splácanie dlhu v

splátkach musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, v opačnom prípade by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

6. V súhrne všetkých odvolacích argumentácií sa žalobca domáha v odvolaním napadnutej časti zmeny rozsudku a žiada priznať trovy odvolacieho konania, vrátane zaplatenej sumy súdnych poplatkov.

7. Opatrovník žalovaného písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , proti rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania pre vecnú správnosť podľa § 387 ods.1 CSP.

9. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý žalobca a žalovaný založili zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 25.6.2014. Nenamietal ani tú okolnosť, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. V konaní bolo preukázané, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi neplnil riadne a včas a na tomto základe výzvou zo dňa 27.2.2015 žalobca ho vyzval na predčasné splatenie úveru, úver bol zosplatnený ku 27.2.2015. Nebol spor o tom, že výška nezaplatenej istiny ku dňu zosplatenia bola v sume 1.920,98 eur, nezaplateného úroku v sume 102,88 eur.

10. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvo sa viaže k hlavnej veci, v danom prípade tak nárok na úroky z omeškania sa viaže k hlavnej veci (k istine), tak aj nárok na úrok z úveru ako príslušenstvo sa viaže k hlavnej veci. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. Povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi úroky z poskytnutého úveru (t.j. príslušenstvo pohľadávky - § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniká z ich vzájomného záväzkového vzťahu, založeného zmluvou o poskytnutí úveru. Úroky z omeškania sú sankciou za omeškanie dlžníka, majú charakter sankčný, je povinnosťou dlžníka ich zaplatiť v prípade, ak po splatnosti dlhu neplní, teda dlh nezaplatí a dostane sa omeškania. Ako je zrejmé, žalobca úrok z omeškania (príslušenstvo z pohľadávky) neviaže k hlavnej veci (k istine), ale k ďalšiemu príslušenstvu pohľadávky (úrok z úveru). Ak sa pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumie istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže vyplývať ani zo znenia ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je potom správny záver okresného súdu, že Občiansky ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (Rc 5/2006).

11. Rozhodnutie súdu v časti pokiaľ povolil splácať žalovanému dlh žalobcovi v splátkach, má oporu v zistených pomeroch žalovaného, ktorý je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, v celom rozsahu odkázaná na starostlivosť v sociálnom zariadení, je klientom Ústavu sociálnej starostlivosti, poberateľom dôchodku, z ktorého prevažná časť je poukazovaná za služby, ktoré žalovanému v súvislosti s jeho pobytom v tomto sociálnom zariadení sa poskytujú. Sociálne, príjmové pomery žalovaného umožňujú aj podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok dlhu v rozsahu a spôsobom ako to okresný súd vo výrokovej vete svojho rozhodnutia vymedzil. Napokon povolením splátok dlhu nenastane ani výrazné zhoršenie v majetkovej sfére žalobcu ( podnikateľský subjekt), navyše v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky nastane splatnosť celého dlhu a bude povinnosťou žalovaného plniť žalobcovi všetko naraz. Okresný súd vyargumentoval v dôvodoch rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne jasne ktoré úvahy ho viedli k uvedenému záveru, zohľadnil okolnosti a individualitu prejednávanej veci a nepriaznivé sociálne a príjmové pomery žalovaného. 12. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu má oporu v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vychádza zo zásady úspechu/neúspechu účastníkov v spore.

13. Podľa § 396 ods. 1 v aplikácii s § 255 ods. 1 stranám sporu krajský súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní ohľadne svojho odvolania úspešný nebol, a úspešnej strane sporu - žalovanému - ako to preukazuje aj obsah spisu trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu nevznikli.

14. Krajský súd sa nedotýkal rozsudku v odvolaním nenapadnutej časti.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.