Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/ X, O., o zaplatenie 1.971,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 9C/15/2016-58 zo dňa 15.03.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.045,52 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.971,34 eur od 20.11.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75, 48 % z celkových trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny, úveru vo výške 1.971,34 eur, poplatkov za poistenie vo výške 1,46 eur, úroku vo výške 72,03 eur, úroku z omeškania 0,69 eur, pričom úroky a úroky z omeškania vznikli z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Ďalej sa domáhal zaplatenia úroku vo výške 11,5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.971,34 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.971,34 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a taktiež z nezaplatených úrokov vo výške 72,03 eur od 20.11.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli zmluvu dňa 27.05.2015, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000 eur a žalovaný sa ho zaviazal zaplatiť v 108 mesačných splátkach po 29,90 eur. Súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci režimu zákonu 129/2010 Z.z.. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný uhradil žalobcovi iba jednu splátku úveru vo výške 28,66 eur, preto súd považuje postup žalobcu, ktorý rozhodol o predčasnej splatnosti úveru a vyzval žalovaného na splatenie celého úveru do 29.11.2015, za súladný s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie celého zostatku úveru, ktorého hodnota ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 29.11.2015 predstavoval sumu 1.971,34 eur. Okrem toho súd žalobcovi priznal aj nárok na kapitalizovaný úrok vo výške 72,03 eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti. Za dôvodný súd považoval aj nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 0,69 eur a taktiež poplatkov za poistenie vo výške 1,46 eur. Súd priznal žalobcovi v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie úrokov 5 % ročne z istiny

nesplateného úveru. Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému v petite žaloby na zaplatenie úroku 11,5 % ročne z nezaplatenej istiny súd poukázal na ust. § 503 Obchodného zákonníka a uviedol, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má za následok povinnosť dlžníka splatiť úver v celosti k určitému dňu. Tým, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť mu istinu úveru a dohodnuté úroky k 19.11.2015, čo však znamená, že žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti úveru až do jeho zaplatenia. Súd žalobcovi nepriznal ani uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy nezaplatených úrokov z dôvodu, že tak úroky, ako aj úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Občiansky ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (v tomto prípade úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úrokov). Preto žalobu súd v tejto časti zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP, prihliadol na čiastočný úspech žalobcu, ktorý bol vo výške 87,74 % a neúspech vo výške 12,26 %. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Poukázal na komentár IURA EDITION k Obchodnému zákonníku a na to, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Podľa § 497 Obchodného zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný ich platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu reálneho vrátenia. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka. Omeškanie zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ust. § 506 Obchodného zákonníka upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku od počiatku. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinnosti dlžníka. Odstúpením od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka zmluva od začiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. V rozhodnutí NS SR 4Obo/143/98 uviedol, že v danej veci Najvyšší súd riešil prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a samotné konštatovanie Najvyššieho súdu SR aké skutočnosti má prvostupňový súd skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR. Konštatovanie, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, je vytrhnuté z kontextu a nie je možné paušálne ho uplatňovať vo všetkých konaniach. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014, vyslovil s ním nesúhlas, poukázal na to, že rozsudok krajského súdu je rozhodnutím súdu v jednotlivej konkrétnej veci a nie je záväzný pre rozhodovaciu činnosť iných súdov, nakoľko nebol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Rozhodnutie, ak má byť považované za judikát, musí byť publikované, a teda všeobecne dostupné a poznateľné. Nesúhlasil s názorom, že Občiansky ani neumožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Zvolen, ktorý takéto nároky priznal. Uviedol, že pri výpočte náhrady trov konania postupoval súd nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu, ale aj na úroky. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98, ktoré je publikované v právnom systéme ASPI vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že úrok z omeškania možno priznať len z pohľadávky samotnej, nie z jej príslušenstva

(rozhodnutie NS SR 6Obdo 4/94 zo dňa 13.11.1995). Niet pritom sporu o tom, že aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, nie sú pohľadávkou. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, urobil tak správne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 s výnimkou výroku o trovách konania. 5. Výrok o trovách konania bol zmenený postupom podľa § 388 CSP, pričom odvolací súd vychádzal z toho, že pre posúdenie úspechu a neúspechu je podstatný úspech a neúspech v rozsahu uplatňovanej istiny. V časti istiny bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, a preto odvolací súd postupom podľa § 388 zmenil napadnutý výrok o trovách konania a rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.