Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-32-2018.pdf
PDF · 116.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Obec Zákopčie, IČO: 00 314 358, so sídlom Zákopčie, Stred 824, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Májová 1582, proti žalovaným: 1/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. XXX/X, právne zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom E., Q. XXXX, 2/ I. Z., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. XXX/ X, o vypratanie bytu, na základe odvolania žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 6C/200/2012-223 zo dňa 8. augusta 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dodatku č. 3/2012. Vymedzil, že prerušenie konania nie je povinnosťou súdu, ale ide iba o jednu z alternatív možného postupu. Ak je potrebné v konaní riešiť otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, môže si túto otázku vyriešiť súd prejudiciálne sám, alebo môže konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania, v ktorom sa predmetná otázka rieši. V opísanej spojitosti preto s poukazom na ústavnú požiadavku konať rýchlo a bez zbytočných prieťahov konštatoval, že prerušenie konania do právoplatného skončenia konania 4C/86/2016 z dôvodov tam uvedených je významné z hľadiska otázky hradenia konkrétnej výšky nájomného zvýšeného zo strany žalobcu, nie však čo do trvania nájmu a aktuálneho užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu, pokiaľ nedošlo k predĺženiu nájomnej zmluvy.
2.Nadväzne vo veci samej súd prvej inštancie (výrokom II.) vyslovil povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vypratať špecifikovaný byt a odovzdať ho žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z výlučného vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti. Pri aplikácii § 710 ods. 2 OZ za nepochybné považoval, že strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu dňa 13.10.1998 na dobu 10 rokov, t.j. do 13.10.2008. Dodatkom č. 2/2011 bol nájomný vzťah predĺžený do 13.10.2012 za podmienky zaplatenia všetkých dlho zo strany žalovaných. Následne k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy, resp. dodatku, ktorý mal za následok predĺženie nájomnej zmluvy nedošlo a to napriek viacerých rokovaniam medzi stranami sporu aj počas prebiehajúceho súdneho konania. 3.Na základe opísaného okresný súd konštatoval, že nájom bytu žalovaným zanikol uplynutím dojednanej doby, t.j. 13.10.2012. Od 14.10.2012 byt užívali bez právneho dôvodu, z čoho vyplýva dôvodnosť žaloby. Pokiaľ právny zástupca žalovaného 1/ žiadal prideliť bytovú náhradu, v súdenej veci je to podľa súdu prvej inštancie vylúčené. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že k nepredĺženiu nájomnej
zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobca zvýšil neprimerane nájomné a žalovaní preto nepodpísali dodatok k nájomnej zmluve, v ktorom sa zvyšovalo nájomné, okresný súd uviedol, že nájomný vzťah je vzťah odplatný, pričom poukázal na ust. § 3 OZ, ktorý má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska predmetného interpretačného pokynu. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. 4.Rozvinúc opísané súd prvej inštancie zdôraznil, že nie je možné nútiť prenajímateľa (žalobcu), aby uzavrel iba na podklade dobrých mravov so žalovanými nájomnú zmluvu. Pokiaľ podľa vyjadrení žalovaného 1/ (žalovaná 2/ ostala absolútne nečinná v priebehu celého súdneho sporu) koná žalobca v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ jednostranne zvyšuje nájomné, ktoré sa javí žalovaným ako neprimerané, ani žalovaný 1/ preukázateľne nekoná v súlade s dobrými mravmi, pričom súd poukázal na priestupkové konania, ktoré sa týkali mnohých skutkov čo do parkovania jeho motorových vozidiel pred bytovým domom žalobcu, kde žalovaní naďalej bývali. Taktiež opísal výzvy adresované obci (školská rada a pod.), ktorými bola žiadaná obec o zjednanie nápravy vo vzťahu ku konaniu žalovaného 1/, ktoré skutočnosti tiež nenasvedčujú slušnému správaniu sa žalovaného 1/, pokiaľ on na druhej strane vyžaduje správanie založené na dobrých mravoch od samotného žalobcu. 5.S prihliadnutím na dobu trvania súdneho sporu mali podľa okresného súdu žalovaní reálnu možnosť nájsť si bývanie, keď od počiatku mali vedomosť o tom, že nejde o bývanie "navždy", nakoľko už zo znenia nájomnej zmluvy uzatvorenej v roku 1998 vyplýva, že byt poskytuje prenajímateľ nájomcovi na dobu maximálne 10 rokov do vyriešenia vlastného bývania. Preto ani neobstojí poznámka žalovaného, že im nechcel byt žalobca predať a tým sa mohla vyriešiť sporná otázka a nemuselo byť navyšované nájomné. Skutočnosť, že aktuálne majú žiť v dvojizbovom byte minimálne štyri dospelé osoby a dve maloleté deti (syn a vnuk žalovaných) nenasvedčuje komfortu bývania ani pre jedného z nájomcov. Naviac žalovaný 1/ naďalej podniká a teda pokiaľ by bola situácia ohľadne jeho príjmov dlhodobo nepriaznivá, mal možnosť upustiť od takejto formy získavania príjmu pre svoju rodinu a zamestnať sa s pravidelným príjmom a tak vyriešiť spoločne so žalovanou 2/ svoju bytovú otázku prinajmenšom vo vzťahu k tomu, že vedel už v roku 1998 že tento byt je iba dočasným riešením ich bytovej otázky. Pokiaľ poukazujú žalovaní na nájomné, okresný súd argumentoval, že počas desiatich rokov bolo nájomné 202,- Sk, následne bolo nájomné zvýšené dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve na sumu 59,11 €. Až v roku 2012 došlo v k zvýšeniu nájomného na sumu 117,18 € (uznesenie OZ 8/2012), ktorý dodatok však žalovaní nepodpísali a tento sa stal predmetom samostatného konania (súdneho sporu), ktorý však nemá žiadny následok vo vzťahu k obnoveniu nájomného vzťahu. 6.Žalovaní po zániku práva nájmu vo vzťahu k spornému bytu tento naďalej užívajú bez existencie právneho dôvodu na ujmu vlastníka - obce a ktorý má preto právo na právnu ochranu z titulu vlastníctva proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje, za podmienok podľa cit. ust. § 126 ods.1, ods.2 Obč. zákonníka. Okresný súd preto žalobe o vypratanie sporného bytu v celom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil na vypratanie bytu (bez podmienky zabezpečenia bytovej náhrady) lehotu do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (pre účely zabezpečenia si vhodného bývania).
7.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešným žalovaným 1/ a 2/. O konkrétnej sume rozhodne po právoplatnosti rozsudku poverený súdny úradník.
8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že vec posudzoval striktne s poukazom na § 663 a nasl. OZ a bez podrobnejšieho prieskumu rozporu s dobrými mravmi v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Vo veci nariadil pojednávanie pričom ani nevypočul všetkých účastníkov konania. Odvolateľ nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý svoj záver založil na tom, že už samotné podanie žaloby a predchádzajúca predžalobná výzva znamenajú, resp. podporujú a preukazujú odôvodnenosť podanej žaloby. Osobitne poukázal na úvahu okresného súdu, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného o rozpore s dobrými mravmi neboli vyvrátené, avšak nie je možné nútiť žalobcu, aby uzavrel na podklade dobrých mravov s nimi nájomnú zmluvu. V tejto spojitosti nie je odvolateľovi zrejmé, na základe akej váhy, resp. spravodlivosti súd prvej inštancie ospravedlnil
konanie žalobcu (zámerné neuzavretie nájomnej zmluvy) a podotkol, že žalobcu nemôže nútiť, aby uzavrel nájomnú zmluvu. Uvedené je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie jasne hovorí, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa teda prenajímateľ ohrádza, že nebola predĺžená alebo uzatvorená nová nájomná zmluva, súd nemal vychádzať len z tejto tvrdenej skutočnosti a založiť svoje rozhodnutie len na tejto okolnosti, ale skúmať rozpor s dobrými mravmi a takémuto výkonu práv nepriznať právnu ochranu. Inými slovami, súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu napriek tomu, že nebolo vyvrátené, že koná v rozpore s dobrými mravmi. 9.Pokiaľ okresný súd v ďalšej časti poukazuje na priestupkové konanie voči osobe žalovaného 1/, odvolateľ zdôraznil, že predmetom konania je vypratanie bytu a (iné) priestupkové konania, ktoré nesúvisia s predmetom žaloby sú bezpredmetné. Parkovanie motorových vozidiel nie je možné pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko motorové vozidlo má odparkované na mieste, kde nebola umiestnená dopravná značka zakazujúca zastavenie na tomto mieste. Na tomto parkovacom mieste navyše parkoval od počiatku, kedy mu bol byt pridelený, avšak zrazu sa jeho parkovanie zdalo nedôstojné, preto ho obral o parkovacie miesto. V tom je vidieť ješitnosť a malichernosť zo strany predstaviteľa obce. Starosta si prostredníctvom tohto sporu rieši osobné spory, nakoľko odvolateľ prostredníctvom svojej obchodnej firmy pre starostu vykonával rôzne stavebné práce, za ktoré mu doteraz neuhradil príslušné finančné čiastky, ohľadne ktorých sú vedené súdne spory. Odvolateľ tu považoval za dôležité objasniť aj genézu vzniku sporného bytu a jeho rekonštrukciu. V tejto spojitosti uviedol, keď bol starostom obce Zákopčie pán E., ten urobil z predmetného bytového domu holé byty s cieľom prenajímať ich ako byty, avšak následný starosta pán B. plánoval z predmetného bytového domu spraviť zdravotné stredisko, z tohto dôvodu všetky priestory, ktoré sa nachádzali v spornom bytovom dome, boli nebytovými priestormi. Súčasný starosta obce Zákopčie všetky byty na náklady obce prerobil okrem bytu č. X, ktorý nechal ako holý bytový priestor. Po prestavaní jednotlivých bytov tieto následne prenajal a stanovil pritom výšku nájomného, ktoré odzrkadlilo stavebné úpravy, ktoré vykonal. V roku 1998 podpísal s odvolateľom nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu bol prenajatý byt č. X ako „holý nebytový priestor“, ktorý si odvolateľ sám na vlastné náklady prerobil kompletne - nové kúrenie s plynovým kotlom, novú kuchynskú linku vrátane spotrebičov a plynového sporáku, nové omietky, nové vnútorné dvere, vonkajšie vchodové dvere, zateplenie stropu, podlaha, kúpeľňa a wc. Práve z dôvodu, že sa jedná o neprerobený byt, žalobca stanovil výšku nájomného na 202,- Sk a po čase po vzájomnej podobe bola výška nájomného nastavená na 59,11 eur, ktorá zodpovedala kritériám a príslušnej kategórii bytu z hľadiska jeho vybavenosti a kvality. Následne v dôsledku súdnych sporov medzi starostom obce Zákopčie a odvolateľom mu žalobca začal robiť rôzne prieky, až v konečnom dôsledku Dodatkom č. 3/2012 jednostranne zvýšil nájomné o 100 % na sumu 117,18 eur. Zdôraznil, že sa s obcou snažil viackrát mimosúdne dohodnúť, niekoľkokrát sa stretli, pričom žiadal, aby obec predmetný byt prerobila tak, ako ostatné tri byty v tejto bytovke, t.j. vymeniť staré okná za nové plastové, zatepliť podlahu a namontovať plávajúcu podlahu, preplatiť nový plynový kotol, namontovať plynový sporák, ako aj novú kuchynskú linku, vymeniť vchodové dvere za protipožiarne, urobiť nové odsávanie wc, kúpeľne a kuchyne, pričom po takejto rekonštrukcii by byt spadal do prvej kategórie, kedy by bol ochotný zaň zaplatiť 117,18 eur. V rámci týchto mimosúdnych rokovaní samotný žalobca uznal, že sporný byť si odvolateľ výlučne sám na vlastné náklady prestavil, aby bol užívateľný, pričom ostatné byty prestavil žalobca. 10.Ďalej podľa odvolateľa okresný súd zohľadnil majetkové záujmy žalobcu avšak nezohľadnil sociálne a rodinné pomery žalovaného 1/, keď v byte býva s 13-ročným synom a 3-ročným vnukom. Žalobca v priebehu celého súdneho konania nepreukázal naliehavosť vypratania sporného bytu, keď nepredložil potvrdenie alebo nejaký zoznam sociálne slabších rodín, ktoré čakajú na prenájom tohto bytu. Aj z tohto je možné usúdiť, že žalobca koná účelovo a snaží sa riešiť osobné konflikty. Žalobca si robí rôzne obchody s bytmi, byty dáva do podnájmu takým ľuďom, ktorí sú v poradí na pridelenie bytu ďalej a uprednostňuje známych. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že mali dostatok času nájsť si nové bývanie. Po uzatvorení nájomnej zmluvy určitú dobu nemala dôvod hľadať si nové bývanie, keďže mu starosta sľúbil obnovenie nájomnej zmluvy, čo sa napokon aj stalo. So starostom rokovali o odkúpení bytu, pričom starosta až na poslednú chvíľu zmenil svoj postoj. Tieto rokovania prebiehali dlhšie časové obdobie, boli dohodnutí, preto nemal dôvod hľadať si nové bývanie. Vo vzťahu k úvahe súdu, že ak je dlhodobo v nepriaznivej finančnej situácii, mal by si zabezpečiť inú prácu, uviedol, že ak by mal možnosť lepšieho zabezpečenia finančnej situácie, bol by to bez váhania urobil. Okresnému súdu vytýkal, že hoci konštatuje nepriaznivú finančnú situáciu, následne rozhodne v prospech žalobcu a rodinu odvolateľa, kde sú maloleté deti, „kľudne vyhodí na ulicu“. Uzavrel, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1 OZ a takémuto konaniu nemá prislúchať právna ochrana. Pokiaľ by žalobca nekonal nezákonne, nezvýšil účelovo nájomné, bolo by došlo k odpredaju alebo prenájmu sporného bytu a predmetná situácia by nevznikla.
11.Napokon podľa odvolateľa okresný súd nesprávne rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ bude totiž sporný dodatok vyhodnotený ako neplatný, tak uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na predmetné konanie, nakoľko by zostalo v platnosti pôvodné nájomné. Žalobca by určite uzatvoril novú nájomnú zmluvu a uvedené konanie by mohlo byť zastavené.
12.Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s obsahom odvolania predloženého žalovaným 1/.
13.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že podstatou celého súdneho konania je posúdenie nájomnej zmluvy, pričom žalovaní uzavreli zmluvu na dobu určitú a po uplynutí dojednaného času nájomná zmluva zaniká a žalovaní bývali v predmetnom byte bez právneho dôvodu. Súčasne poukázal na to, že žalovaní si opakovane neplnili svoje záväzky voči obci z predmetného prenajatého bytu. Pokiaľ ide o argumentáciu dobrými mravmi, poukázal žalobca na viacero skutočností, predovšetkým, že žalovaný 1/ má voči obci judikovanú pohľadávku (správne zrejme dlh - pozn. odvol. súdu) 2.157,97 eur, ktorú do dnešného dňa neuhradil. Ďalej zo strany žalovaných dochádza k sústavnému porušovaniu domového poriadku, pričom ohrozujú aj malé deti v blízkej materskej škôlke nezodpovedným parkovaním vozidiel a znečisťovaním životného prostredia vytekaním olejov, nerešpektovaním zákazových značiek, pričom po krádeži dopravnej značky, pre ktorú mal motív iba žalovaný 1/, bol namontovaný kamerový systém. Žalovaný ešte z podnikateľskej činnosti má za bytovkou vyhorený bager, ktorého torzo je umiestnené na zelenej trávnatej ploche, pričom má niekoľko výziev ohľadom tohto zariadenia, na ktoré nereagoval, žalovaný opakovane skladuje stavebný materiál v blízkosti bytového domu, rôzny štrk, tehly a iný stavebný odpad. Žalovaný 1/ bol mnohokrát zachytený fotopascou ako zo svojej podnikateľskej činnosti vyváža stavebný odpad a do prírody vysypal množstvo odpadu, napr. toalety z rekonštrukcie železničnej stanice v Čadci. V priebehu júla 2017 opakovane do obce Zákopčie doviezol čiernu skládku - 5 nákladných áut zn. Tatra stavebnej sute, tieto skutky boli nahlásené polícii. Je preto zarážajúce, ako môže argumentovať ust. 3 ods. 1 OZ. Okrem toho si neplnia povinnosti voči daňovému úradu, spoločnosti Sevak, ani dodávateľom a iným podnikateľským subjektom. 14.Žalobca dodal, že riadnym spôsobom preukázal, že žalobcovia majú možnosť iného bývania, vedia sa zabezpečiť. Poprel skutočnosť, že išlo o osobný spor a zdôraznil, že starosta obce je povinný sledovať najlepší záujem obce, náležité hospodárenie so zverenými hodnotami tak, aby bolo zabezpečený trvalo udržateľný rozvoj obce a stabilita. Nevidí dôvod, prečo by mali preukazovať naliehavosť vypratania bytu pre sociálne slabšiu rodinu. Poradovník na obecné byty v obci Zákopčie je plný a čakacie doby sú dosť veľké, pričom ide o rodiny, ktoré by mali záujem plniť si svoje povinnosti voči obci a platiť nájomné za predmetný byt. Predovšetkým však zdôraznil, že predmetom sporu je ukončenie nájomnej zmluvy, keď nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú končí uplynutím tohto času bez ohľadu na akékoľvek iné atribúty. Od skončenia nájomného vzťahu prebieha súdny spor, keď žalovaní mali čas takmer 5 rokov zabezpečiť si iné bývanie. 15.Vo vzťahu k „invektívam“ žalovaných poznamenal, že obec so žalovaným nepodpísala žiadne zmluvy, ani nevystavila objednávky na vykonávanie stavebných prác. Ďalej zdôraznil, že materská škola je organizačne priamo podriadená obci, preto nepovoleným parkovaním pred vchodom do materskej školy priamo zasahuje do práv žalobcu a vstupoval do sporu s obcou. Nie je tiež pravda, že p. B. plánoval urobiť zdravotné stredisko. To bolo situované v ľavej a pravej časti celej budovy. Stredná časť stavby - terajší sporný bytový dom bol projekčne určený a vybodovaný jednoznačne ako bytový priestor so 4 bytmi pre zamestnancov zdravotného strediska. Nie je tiež pravdou, že aktuálny starosta dal byty prerobiť v čase, keď nastúpil do funkcie, už boli totiž 9 rokov obývané. Taktiež nie je pravda, že uprednostil známych a obchoduje s bytmi. Túto kompetenciu dal do rúk poslancom obecného zastupiteľstva práve z dôvodu, aby nenastala situácia, z ktorej ho obžalovaný 1/ obviňuje. 16.Pokiaľ ide o finančnú situáciu žalovaných, odhaduje ju na priemernú. Nemožno hovoriť o zlej finančnej situácii aj z dôvodu, že žalovaný 1/ si vedel uhradiť poľovnícky kurz, nakúpiť si zbrane, byť plnohodnotným členom poľovníckeho združenia v obci Zákopčie. Nie je pravdou, že sa nestará o nezaopatrené deti ani to, že nemajú kde bývať.
17.V stanovisku k vyjadreniu žalobcu žalovaná 2/ uviedla, že žalobca je plný nenávisti, ohovárania, osočovania, čím potvrdzuje, že starosta obce má so žalovaným 1/ osobný problém, ktorý skrýva za hodnotenie dobrých mravov. Zdôraznila, že domový poriadok nikdy neporušovali. Za zarážajúce považovala konštatovanie, že iba žalovaný 1/ mal záujme na krádeži zákazových značiek, čím ho nepriamo obvinil z krádeže. K odstráneniu bagru podľa nej nedošlo z dôvodu, že ku dnešnému dňu nie je
ukončené vyšetrovanie a príčina požiaru. Po ukončení vyšetrovania bude bager odstránený. O žiadnej upomienke na odstránenie bagra nemajú vedomosť. Nie je pravdou, že by v blízkosti domu žalovaný nahádzal štrk, tehly a iný stavebný materiál. Pokiaľ ide o priestupkové konanie vedené voči žalovanému 1/, ktorý mal byť prichytený ako vyváža stavebný odpad, žalobca zámerne neoznámil, že toto konanie bolo zastavené. Stavebný odpad z rekonštrukcie železničnej stanice v Čadci bol zvezený a uskladnený na vopred určené miesto po dohode so správcom krátkodobej skládky mesta Čadce pán J., z ktorej sa stavebná suť a odpady postupne odoberajú na ďalšie zhodnocovanie, alebo slúžia ako konštrukčný násyp pri stavebnej činnosti. V júli 2017 bola do obce Zákopčie vyvezená hlina a nie stavebná suť, a to na rovnaké miesto, na ktoré dáva vyvážať starosta stavebný odpad. Vo zvyšnej časti odkázala na doterajšie písomné a ústne vyjadrenia.
18.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
19.Primárne je z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci určujúcim (ako správne poznamenáva žalobca) konštatovanie o zániku nájomného vzťahu uplynutím dojednanej doby. Dňom nasledujúcim po jej uplynutí užívajú žalovaní sporný byt bez právneho titulu a žalobou uplatnený nárok (na vypratanie bytu) je preto vo všeobecnosti opodstatnený (vrátane relevantnej právnej úprave zodpovedajúceho záveru o nemožnosti priznať v takomto prípade bytovú náhradu). Z tohto zásadného aspektu je irelevantná podstatná časť odvolacej argumentácie týkajúca sa napr. opisu „genézy“ vzniku daného sporu.
20. Nadväzne (sekundárne) je obrana žalovaných postavená na tvrdení o existencii kvalifikovaného rozporu konania žalobcu - v podobe jednostranného zvýšenia nájomného - s dobrými mravmi, v dôsledku ktorého majú (žalovaní) za to, že nepredlženie nájomnej zmluvy nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd sa však - rovnako ako súd prvej inštancie - nestotožnil s touto argumentáciou. Náležite v tejto spojitosti východiskovo okresný súd pojmovo vymedzil inštitút dobrých mravov, pričom sám žalovaný 1/ (resp. obaja žalovaní) tvrdil (napr. vyjadrenie na č.l. 50 spisu), že jednostranné zvýšenie nájomného je v rozpore s príslušnou právnou úpravou (ktorú argumentáciu prevzal aj okresný súd - viď rozsudok č.k. 6C/200/201-84 zo dňa 13.5.2013, str. 4, odseky 5 a 6) a naopak vôbec nekonkretizuje/ nešpecifikuje s akým okruhom/druhom spoločenských pravidiel by mal byť v rozpore postup žalobcu. Inými slovami, rozpor s právnou úpravou a rozpor s dobrými mravmi sú dve odlišné právne kategórie/ inštitúty s vlastnou obsahovou náplňou, ktoré nemožno svojvoľne a účelovo zamieňať. Neobstojí teda odvolacie tvrdenie, že okresný súd nepostupoval v intenciách predchádzajúceho/zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu o potrebe zistiť a vyhodnotiť skutkové okolnosti z pohľadu danosti/ posúdenia existencie rozporu s dobrými mravmi. 21.Pokiaľ v tejto spojitosti odvolateľ podporne argumentuje bývaním maloletých detí (syn a vnuk) v dotknutom byte, je v plnej miere náležitou úvaha predostretá okresným súdom, v zmysle ktorej s ohľadom na dobu trvania predmetného súdneho sporu (aktuálne už 6 rokov) a súčasne (s ohľadom) na vedomosť žalovaných (od počiatku existencie nájomného vzťahu) o tom, že ide o nájom dočasný (pričom už v roku 2012 došlo k podmienečnému predĺženiu viazanému na úhradu dlhov nájomcu), mali žalovaní viac než postačujúcu a reálnu možnosť uspokojivo si zabezpečiť/vyriešiť bytovú otázku. Žalovaní 1/ nepoprel tvrdenie žalobcu o úhrade poľovníckeho kurzu (žalovaným 1) a nákupe zbraní, ktorá okolnosť (nepochybne prevyšujúca štandard bežných výdavkov) v spojení s dlhodobým výkonom podnikateľskej činnosti žalovaným 1/ (keď podstatná časť jeho samotnej argumentácie sa týka práve výkonu jeho podnikateľskej/stavebnej činnosti) sú dostatočnými podkladmi umožňujúcimi vylúčiť záver o sociálnej odkázanosti žalovaného 1/ a jeho rodiny. Taktiež žalovaný 1/ akceptovateľným spôsobom nevyvrátil okolnosť existencie inej možnosti ubytovania, minimálne napr. v dvojgeneračnom dome u rodičov žalovanej 1/, kde odišiel bývať syn žalovaných. Púha zmienka o „zlých vzťahoch so svokrou“ vypovedá nie o objektívnej nemožnosti iného bývania, skôr dokresľuje celkový obraz konfliktnosti odvolateľa.
22.Odhliadnuc od vyššie konštatovaného záveru, bez právneho významu nie je zásadná konštrukcia okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutie o nepriznaní relevancie tvrdenému rozporu konania žalobcu s dobrými mravmi založil na tom, že samotný žalovaný 1/ - domáhajúci sa posúdenia rozporu konania žalobcu s dobrými mravmi - koná v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený postulát plne
zodpovedá predmetnému inštitútu (dobrých mravov) založenému na požiadavke rešpektovať okrem právnych noriem aj všeobecne akceptované pravidlá slušnosti. Odvolací súd sa s takouto myšlienkovou konštrukciou stotožnil a dodáva, že nemožnosť osobitne zohľadniť údajné porušenie dobrých mravov vo vzťahu k žalovanému 1/ je daná nie len jeho konaním porušujúcim takéto pravidlá (napr. v podobe ignorácie bezpečnosti maloletých detí navštevujúcich Materskú školu svojvoľným parkovaním obmedzujúcim výhľad pri prechode, resp. znečisťovania týchto priestorov) ale aj konaním v rozpore s právnymi normami. Z tohto hľadiska, hoci odvolateľ paušálne popiera akúkoľvek svoju nezákonnú činnosť, predloženými rozhodnutiami o priestupkoch (č.l. 212 - 218 spisu), ktoré odvolateľ osobitne nepoprel, je preukázané, že sa opakovane/sústavne (v prvom prípade ide o 17 čiastkových skutkov, v druhom prípade o 5) dopúšťal protiprávneho konania na príslušnom úseku verejnej správy a to práve v obci Zákopčie (odhliadnuc od neplnenia si povinností voči iným/ďalším verejno-právnym ako i súkromno-právnym subjektom). 23.Opísané vo svojom súhrne viedlo krajský súd k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaných vypratať sporný byt, nakoľko ho užívajú bez právneho titulu. Súčasne platí, že v okolnostiach súdenej veci nie je možné dospieť k záveru, že by výkonu uplatneného práva žalobcu nemala byť poskytnutá súdna ochrana.
24.Opodstaneným je následne aj zamietnutie návrhu na prerušenie konania. Ani prípadné konštatovanie neplatnosti dodatku č. 3/2012 (ktoré je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 4C/86/2016) nemá (nemôže mať) vplyv na záver o zániku nájomného vzťahu uplynutím dohodnutej doby. Na tomto určujúcom závere nič nemení úvaha hypotetická odvolateľa, že ak by nebolo dodatku, bolo by došlo k predĺženiu nájomného vzťahu. Z oznámenia o nepredĺžení nájomnej zmluvy navyše vyplýva, že prenajímateľ evidoval u žalovaného aj nedoplatok na elektrickej energii za spoločné priestory (nielen nedoplatok na zvýšenom nájomnom).
25.Napokon je vecne správnym aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd relevantnej procesnej norme zodpovedajúco aplikoval zásadu úspechu sporových strán v konaní.
26.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu vznikol voči protistrane - žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
27.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.