Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/291/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobkyne N. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, K., zastúpená splnomocneným zástupcom B.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, K. proti žalovaným 1/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. X, K., 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. XX, K., žalovaní X/, 2/ právne zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom AK Moyzesova 12, Brezno, o zaplatenie 2 250,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 500,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 500,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby jej žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili 750,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 750,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia z a m i e t a.

III. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 33,34 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 17.07.2015 domáhala voči žalovanej 1/ zaplatenia sumy 2 250,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 250,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania. 2. V žalobe uviedla, že si so svojim bývalým priateľom M. P. od žalovanej v roku 2012 požičali sumu 1 500,- Eur, avšak po získaní prostriedkov žalobkyňa vykonala úhradu prostredníctvom svojho účtu vo výške 3 000,- Eur. Z uvedenej sumy 3 000,- Eur žalobkyňa vrátila žalovanej sumu 750,- Eur ako jednu polovicu z vyššie uvedenej pôžičky vo výške 1 500,- Eur. Nakoľko zo strany žalobkyne došlo k poskytnutiu 3 000,- Eur žalovanej, žalovaná disponuje sumou 2 250,- Eur bez právneho dôvodu, ktorých vrátenia sa žalobkyňa domáha.

3. Žalobkyňa pripojila k žalobe mimosúdnu výzvu, vyjadrenie k výzve, výpis z účtu žalobkyne a plnomocenstvo

4. Na základe výzvy súdu žalobkyňa zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 135,- Eur.

5. Platobným rozkazom č.k. 4C/291/2015-21 zo dňa 16.12.2015 súd uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 250,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 250,- Eur od

20.05.2015 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť jej trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 135,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 199,36 Eur, v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.01.2016 podala žalovaná 1/ odpor proti platobnému rozkazu č.k. 4C/10/2017-19 zo dňa 27.03.2017. Uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou nie sú pravdivé. V roku 2012, 2013 manžel žalovanej 1/ spolu so žalovanou z prostriedkov v BSM požičali žalobkyni a ich synovi spolu sumu 3 000,- Eur s tým, že pôžičku vrátia, keď budú pracovať v zahraničí. Tak sa aj stalo a syn žalovanej 1/ spolu so žalobkyňou vrátili požičanú sumu vo výške 3 000,- Eur na osobný účet manžela žalovanej. Nejedná sa teda o bezdôvodné obohatenie a namieta tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

7. Podaním doručeným súdu dňa 04.03.2016 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej 1/. Uviedla, že tvrdenia žalovanej 1/ sú účelové, nejasné, nepreskúmateľné, keďže nie je uvedené, kedy mali byť jednotlivé sumy požičané, akým spôsobom, kde a komu. Tvrdenia žalovanej 1/ o tom, že požičiavala peniaze spolu so svojim manželom zo zdrojov BSM je v rozpore s vyjadrením žalovanej 1/ v liste B.. J. (v tom čase zastupujúcej žalovanú 1/), ktorá v liste zo dňa 11.06.2015 uviedla, že ona sama poskytla túto sumu a za týmto účelom si zobrala úver. Žalobkyňa rovnako rozporovala skutočnosť, že by pôžička mala byť vo výške 3 000,- Eur, keďže žalovaná 1/ svoje tvrdenia v tomto smere nijako nepreukázala. Následne žalobkyňa navrhla súdu, aby pripustil vstup M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. XX, K., do konania ako žalovaného 2/ a pripustil zmenu žalobneného petitu tak, že tento znie:

"I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 250,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 250,- Eur od 28.05.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku za žalobu vo výške 135,- Eur a v trovách právneho zastúpenia."

8. Žalobkyňa v rámci podania doručeného súdu dňa 22.03.2016 na výzvu súdu uviedla, že žiada vstup M. P. do konania ako žalovaného 2/, keďže žalovaná suma mala byť poukázaná na účet, ktorý patrí údajne len jemu. Suma 3 000,- Eur bola vzhľadom na existenciu manželstva žalovanej 1/ a žalovaného 2/ a účel platby príjmom do masy BSM.

9. Na základe výzvy súdu žalobkyňa uviedla, že pre bankové tajomstvo nemohla zistiť, kto je majiteľom účtu, na ktorý bola prevedená peňažná čiastka 3 000,- Eur.

10. Dňa 08.06.2016 zaslal súdu B.. M. C., zástupca žalobkyne upovedomenie o pozastavení výkonu advokácie a doložil plnomocenstvo oprávňujúceho ho ako fyzickú osobu zastupovať žalobkyňu.

11. Uznesením č.k. 4C/291/2015-45 zo dňa 17.06.2016 súd nepripustil, aby do konania na strane žalovanej vstúpil ďalší účastník M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. XX, K., ako žalovaný 2/.

12. Žalobkyňa podala dňa 11.07.2016 odvolanie proti uzneseniu č.k. 4C/291/2015-45 zo dňa 17.06.2016. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych záverov, skutkových zistení a nie je v súlade s právnym stavom. Poukázala na to, že ona a syn žalovanej prevzali od žalovanej sumu 1 500,- Eur pre nich dvoch, a preto žalobkyňa mala povinnosť vrátiť žalovanej len polovicu požičanej sumy 750,- Eur a 750,- Eur mal vrátiť žalovanej, t. j. svojej matke, jej syn. Žalobkyňa mala žalovanej na označený účet vrátiť sumu 750,- Eur, avšak nedopatrením poukázala naň účet sumu 3 000,- Eur, čím poskytla žalovanej bezdôvodné obohatenie. Až z odporu žalovanej sa žalobkyňa dozvedela, že účet, ktorý jej bol oznámený na vrátenie dlhu 750,- Eur, má byť údajne účtom žalovaného 2/, teda jej manžela, teda manžela žalovanej a otca, bývalého priateľa žalobkyne; keďže nemá vedomosť, kto sumu 3 000,- Eur vybral z účtu a zrejme ich vybrali spoločne žalovaná s manželom (t. j. subjektom, ktorého vstup do konania navrhuje), je potrebné, aby na strane žalovaných boli obaja, keďže im vzniklo bezdôvodné obohatenie.

13. Uznesením č.k. 13Co/413/2016-53 zo dňa 27.01.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil uznesenie č.k. 4C/291/2015-45 zo dňa 17.06.2016 tak, že pripustil, aby do konania na strane žalovanej pristúpil ako žalovaný 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. XX, K.. V odôvodnení krajský súd uviedol, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd posudzoval návrh vo vzťahu k tomu, či je „osvedčený“ nárok hmotnoprávne. Odvolací súd poukázal na to, že takýto záver nie je v súlade s výkladom predmetného ustanovenia, keď súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho účastníka konania nerieši otázku hmotnoprávnej pasívnej legitimácie, nakoľko túto môže vyriešiť len na základe dokazovania a táto súvisí s rozhodovaním vo veci samej. Za daného stavu konania o vecnej legitimácii navrhnutého žalovaného 2/ neboli vykonané žiadne dôkazy v konaní, teda nie je žiadny priestor v posudzovaní otázky jeho pasívnej vecnej legitimácie a nemôže to mať význam ani pre rozhodnutie súdu o tom, či súd pripustí ďalšieho účastníka do konania. Pri rozhodovaní o vstupe ďalšieho účastníka do konania súd vychádza tiež z hľadiska hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strane umožniť, uznesením pripustí tento vstup. V opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne. Z obsahu spisu vzhľadom na štádium konania možno vyvodiť záver o tom, že vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania treba považovať za hospodárny.

14. Podaním doručeným súdu dňa 16.03.2017 sa žalovaní 1/, 2/ vyjadrili k vyjadreniam žalobkyne. Uviedli, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou nie sú pravdivé. V roku 2012, 2013 žalovaný 2/ spolu s manželkou - žalovanou 1/ z prostriedkov v BSM požičali žalobkyni a ich synovi spolu sumu 3 000,- Eur s tým, že pôžičku vrátia, keď budú pracovať v zahraničí. Tak sa aj stalo a syn žalovanej 1/ spolu so žalobkyňou vrátili požičanú sumu vo výške 3 000,- Eur na osobný účet žalovaného 2/. Nešlo teda o bezdôvodné obohatenie. V rámci podania vzniesli námietku premlčania proti uplatnenému nároku. Žiadali žalobu zamietnuť; uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

15. Súd vytýčil termín pojednávania na 22.05.2017. V priebehu pojednávania žalobkyňa na dopyt sudcu uviedla, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť jej sumu 2 250,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 250,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia. V priebehu pojednávania krátkou cestou predložila dôkaz (zmluvu o úvere, resp. doklad o preposlaní tejto čiastky žalovaným 1/, 2/) o tom, že žalobkyňa si zobrala v júli 2013 pôžičku 3 000,- Eur na žiadosť žalovaných z konca júna alebo začiatku júla 2013, ktorí nedisponovali žiadnymi prostriedkami, pretože neustále platili dlh za svojho syna, ktorý bol v tom čase druhom žalobkyne a žil s ňou. Tento spočíval v platení za motorové vozidlo, ktoré si kúpil. Hneď ako žalobkyni prišli peniaze tak ich preposlala na účet žalovaných 1/, 2/. Ohľadom tvrdenia žalovanej 1/, ktoré sa malo týkať poskytnutia peňažných prostriedkov na úhradu leteniek pre žalobkyňu a syna žalovanej 1/ za účelom transportu zo Slovenska do zahraničia, kde mali pracovať uviedla, že nie je pravdivé; je to účelové tvrdenie, keďže predmetné letenky si uhradila žalobkyňa zo svojich prostriedkov. Len raz poskytli žalovaní 1/, 2/ peňažné prostriedky vo výške 500,- Eur na cestu do Bavorska, kde sa žalobkyňa spolu so svojim druhom - synom žalovanej 1/ presunuli. K vznesenej námietke premlčania uviedla, že je povinnosťou žalovaných vznesenú námietku premlčania konkretizovať a uviesť, ktoré nároky sa mali kedy premlčať s uvedením presného dátumu.

16. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že žiadny právny predpis nepredpisuje povinnosť konkretizovať vznesenú námietku premlčania; keď je námietka premlčania vznesená, súd je povinný sa ňou zaoberať. Súd následne vykonal výsluch žalobkyne, ktorá popísala svoju situáciu po skončení Hotelovej akadémie v Brezne roku 2011, cesty do zahraničia za prácou a náklady spojené s týmito cestami. Počas práce v zahraničí žalovaná 1/ platila synovi každý mesiac sumu 200,- Eur na auto, ktoré žalobkyňa spolu so synom žalovanej užívala. Syn žalovanej 1/ a žalobkyňa sa snažili splácať na účet žalovanej za poskytnuté peňažné prostriedky, ale dlžoba napriek tomu narastala na sumu 1 500,- Eur. Žalovaná 1/ mala následne poprosiť žalobkyňu, aby aspoň časť peňazí z podlžností jej syna zaplatila; tieto mali spočívať v podlžnostiach za motorové vozidlo a za dlh za používanie kreditnej karty. Následne si žalobkyňa zobrala úver, ktorý previedla na účet žalovaných. Z dlhu vo výške 1 500,- Eur, ktorý mal predstavovať úhrady žalovanej 1/ na motorové vozidlo, predstavoval dlh žalovanej sumu 750,- Eur, ktorý uhradila na účet udaný žalovanou 1/ (ktorý mal byť jej osobný účet) a zvyšok sumy (z 3 000,- Eur) predstavoval výpomoc žalovanej 1/ na vyplatenie dlžôb jej syna. Žalovaní 1/, 2/ boli manželia aj v dobe, kedy im poskytla pôžičku. Žalobkyňa následne uviedla, že pokiaľ žalovaná 1/ obdržala sumu 3 000,- Eur v júli 2013, nemôže byť nárok žalobkyne premlčaný, keďže v čase podania žaloby neuplynula objektívna a ani subjektívna premlčacia doba. O tom, že účastníkom

predmetného právneho vzťahu by mal byť aj žalovaný 2/ sa žalobkyňa dozvedela až z písomných vyjadrení žalovaných 1/, 2/, kde bolo uvedené, že k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť z prostriedkov patriacich do BSM žalovaných 1/, 2/ a že predmetný účet nepatrí žalovanej 1/, ale žalovanému 2/. Z hľadiska právnej istoty navrhla alternatívny žalobný petit a to, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť celú istinu s príslušenstvom, trovy konania a alternatívne je žalovaný 2/ povinný zaplatiť celú istinu s príslušenstvom a trovy konania.

17. Podaním doručeným súdu dňa 28.06.2017 žalovaní 1/, 2/ súdu predložili čestné prehlásenie syna žalovaných 1/, 2/ a výpis z VÚB účtu žalovaného 2/.

18. Súd vytýčil termín pojednávania na 03.07.2017. Na pojednávaní žalovaná 1/ uviedla, že žalovaní 1/, 2/ požičali žalobkyni sumu peňazí tak, ako je uvedené v žalobe, avšak nie je pravda, že by im bola samotná žalobkyňa požičala sumu 3 000,- Eur tak, ako je uvedené v prednese žalobkyne v zápisnici z pojednávania vykonaného dňa 22.05.2017. Na otázku právneho zástupcu žalovanej 1/, či je pravdou, že potom, ako jej žalobkyňa vrátila na účet sumu 3 000,- Eur, po tomto období platila ešte nejaké peniaze navyše, žalovaná 1/ uviedla, že žalobkyňa vybavila svojej starkej mobilný internet na syna žalovanej 1/, lebo žalobkyňa už mala vtedy exekúciu na mobil, čiže sa to cez ňu nedalo vybaviť. Žalovaná nemala ani číslo toho účtu, len jej chodili na syna exekučné príkazy, tak volala žalobkyni do Nemecka, že čo sa deje, prečo stará mama neplatí, tak ju poprosila, aby to uhradila a potom obratom jej posielala peniaze na účet. Stalo sa tak aj v októbri, čo už vlastne bolo tri mesiace potom, ako žalobkyňa povedala, že žalovaným 1/, 2/ poslala omylom peniaze na účet; poslala jej vtedy ešte 150,- Eur, čo vlastne žalobkyňa zaplatila za ten mobilný internet. Keby žalovaná 1/ dlhovala žalobkyni sumu 3 000,- Eur, tak nechápe, prečo by jej posielala ďalších 150,- Eur; bola by si ich z tej dlžnej čiastky odrátala. Na otázku zástupcu žalobkyne žalovaná 1/ uviedla, že peňažné prostriedky vo výške 3 000,- Eur pochádzali ako z úveru, tak aj z ich vlastných prostriedkov. Jednalo sa o spotrebný úver z VÚB banky, pričom úver si brala spolu s manželom, žalovaným 2/, keďže jej manžel má vedený účet vo VÚB banke. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi poukázal na doterajšie vyjadrenia žalovanej 1/ a uviedol, že nemá čo k veci dodať.

19. Žalobkyňa následne uviedla, že ohľadom sumy 150,- Eur, ktorá súvisí s internetom, je pravdou, že syn žalovaných 1/ a 2/ v čase, keď ešte mal dobré vzťahy so žalobkyňou, žil určitý čas u jej starej mamy na ulici P. XX v K., teda v byte starej mamy žalobkyne, a preto si tam zriadil internet nie na svoje meno, avšak internet používal prakticky len on. Keď sa vzťahy zhoršili práve vinou syna žalovaných, tak stará mama žalobkyne prestala platiť za tento internet, avšak vzhľadom na žiadosť syna žalovaných 1/, 2/, ako aj na žiadosť žalovanej 1/, túto sumu poukázala žalobkyňa na účet žalovaného 2/, inak aj v tom čase ešte v domnení, že ide o účet žalovanej 1/ s tým účelom, aby boli zaplatené tieto náklady za neuhradené faktúry za internet. Išlo o tri platby, a teda zjavne nešlo o nič iné, ako platenie dlhu za iného, a nie za vrátenie pôžičky. Súdu krátkou cestou predložila internetovú komunikáciu z roku 2014, ktorá má preukazovať vyššie uvedené skutočnosti. S ohľadom na čestné prehlásenie syna žalovaných 1/, 2/ poukázala na rozpor predmetného prehlásenia s vyjadrením vtedajšej právnej zástupkyne žalovanej 1/ na č.l. 3 spisu. Žalovaní 1/, 2/ dosiaľ v priebehu celého konania nepreukázali, že by žalobkyni a svojmu synovi poskytli pôžičku vo výške 3 000,- Eur. Záverom navrhla, aby súd zaviazal obidvoch žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 250,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.05.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania.

20. Žalovaní 1/, 2/ ďalej poukázali na vznesenú námietku premlčania, ako aj na otázku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Tvrdili, že od začiatku mali byť pasívne legitimovaní a žalovaní obidvaja manželia ako účastníci konania. Ďalej poukázali na ustanovenie § 454 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.); ak sa teda žalobkyňa domnievala, že platila v tomto prípade za svojho druha, teda syna žalovaných, v tomto prípade sa bezdôvodne obohatil on, nie žalovaní 1/, 2/. Minimálne vo výške 750,- Eur by bol v tomto spore pasívne legitimovaný syn žalovaných 1/, 2/. Záverom uviedli, že pôžička zo strany žalovaných 1/, 2/ bola žalobkyni poskytnutá z prostriedkov BSM a jej poskytnutie bola v priebehu konania preukázané.

21. V priebehu pojednávania sudca vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu pôvodne podanej žaloby tak, že táto znie:

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 250,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 250,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Uznesením č.k. 4C/291/2015-116 zo dňa 10.08.2017 súd doplnil uznesenie tunajšieho súdu vyhlásené na pojednávaní dňa 03.07.2017 v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ nasledovne:

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 250,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 250,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

23. Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2017 podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie proti uzneseniu č.k. 4C/291/2015-116 zo dňa 10.08.2017 a žiadali odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/391/2017-144 zo dňa 19.12.2017 odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu č.k. 4C/291/2015-116 zo dňa 10.08.2017 odmietol.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, ďalej mimosúdnych výziev, vyjadrenia k výzve o zaplatenie 2 250,- Eur, mimosúdnej výzvy, vyjadrenia k výzve, výpisu z účtu žalobkyne, rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory, rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie, výpisu z úverového účtu, potvrdenia o zrealizovaní transakcie, čestného prehlásenia, e- mailovej komunikácie zástupcu so žalobkyňou, ako aj výsluchom strán sporu.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil v podstate tento skutkový stav :

27. Žalobkyňa sa v rámci predmetného konania domáha v zmysle uznesenia vyhláseného na pojednávaní dňa 03.07.2017 a uznesenia č.k. 4C/291/2015-116 zo dňa 10.08.2017, aby súd I. zaviazal žalovaných 1/, 2/ povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu vo výške 2 250,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 250,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. sa domáha, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť jej trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podanú žalobu odôvodnila v podstate tým, že zo strany žalovaných 1/, 2/ boli žalobkyni a synovi žalovaných 1/, 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len M.R.) poskytnuté peňažné prostriedky z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaných 1/, 2/ (ďalej len BSM) vo výške 1 500,- Eur na splácanie zakúpeného motorového vozidla, ktoré užívala žalobkyňa spolu s M.R. Žalobkyňa si následne zobrala v zahraničnej banke úver vo výške 3 000,- Eur, ktorý dňa 25.07.2013 previedla na účet určený žalovanou 1/ jednak na úhradu svojej dlžoby voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 750,- Eur (teda jednej polovice zo sumy 1 500,- Eur) a zvyšok ako výpomoc pre žalovaných 1/, 2/ na úhradu podlžností M.R. S ohľadom na obsah a vyjadrenia žalobkyne sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 2 250,- Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. O.z.

28. Žalovaní 1/, 2/ s podanou žalobou nesúhlasia, žiadajú ju v celom rozsahu zamietnuť. Proti uplatnenému nároku vzniesli námietku premlčania, ak nie voči žalovanej 1/ tak minimálne voči žalovanému 2/; rovnako popierajú svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže v časti uplatneného nároku sa na úkor žalobkyne obohatil M.R. Ďalej uvádzajú, že suma 3 000,- Eur zaplatená žalobkyňou mala predstavovať splatenie dlhu poskytnutého jej a M.R. Taktiež namietajú, že ak by žalobkyni nebola poskytnutá pôžička zo strany žalovaných 1/, 2/, tak by neuhradila žalovanej 1/ sumu 150,- Eur dňa 07.10.2013, ale by si predmetnú sumu započítala na svoju pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/.

29. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

30. Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 107 ods. 2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 32. Podľa § 1112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

33. Podľa § 143 ods. 1 O.z., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 454 O.z., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

37. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa § 511 ods. 1 O.z., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

39. Podľa § 511 ods. 2 O.z., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

40. Podľa § 517 ods. 1 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 580 ods. 1 O.z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

43. Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

44. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaní 1/, 2/ poskytli žalobkyni a M.R. pôžičku v roku 2012 vo výške 1 500,- Eur z prostriedkov patriacich do BSM v zmysle § 143 ods. 1, § 567 O.z. Keďže v priebehu konania nebola zistená žiadna dohoda o podieloch na dlhu, bol podiel žalobkyne a M.R. na dlhu rovnaký, t.j. každý z nich mal uhradiť žalovaným 1/, 2/ pohľadávku vo výške 750,- Eur do masy BSM. Žalobkyňa dňa 25.07.2013 previedla na účet vedený na žalovaného 2/ peňažné prostriedky vo výške 3000,- Eur, čiže preplatila predmetný dlh o 2 250,- Eur. Na strane žalovaných 1/, 2/ tak vzniklo v zmysle § 454 O.z. bezdôvodné obohatenie, ktoré sú povinní vrátiť tomu, na koho úkor sa získalo, teda žalobkyni.

45. Bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 O.z. doplňuje prípady uvedené v § 451 ods. 2 O.z.. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti: 1. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; 2. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Takýto prípad sa môže vyskytnúť napríklad vtedy, keď niekto omylom plní za iného, pretože sa domnieva, že má sám povinnosť plniť

46. Súd v časti akceptoval námietky žalovaných 1/, 2/, ohľadom skutočnosti, že časť nároku vo výške 750,- Eur, ktorá má predstavovať polovicu z dlhu M.R. voči žalovaným 1/, 2/, ktorú žalobkyňa za neho uhradila, je nedôvodný. V zmysle § 454 O.z. sa M.R. bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, keďže žalobkyňa za neho uhradila dlh vo výške 750,- Eur, ktorého existenciu sama žalobkyňa v rámci žaloby a aj v priebehu konania potvrdila. Žalovaní 1/, 2/ teda v časti nároku vo výške 750,- Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania nie sú pasívne vecne legitimovanými subjektmi, t.j. nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti vyplatiť žalobkyni sumu 750,- Eur, keďže hmotnoprávnu povinnosť na vyplatenie predmetnej sumy má voči žalobkyni M.R. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona preto súd žalobu v časti povinnosti žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 750,- Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 750,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia, zamietol (výrok II. rozsudku).

47. V zmysle vyššie uvedených skutočností má súd preukázané, že žalovaní 1/, 2/ sa na úkor žalobkyne v zmysle § 451 O.z. bezdôvodne obohatili sumou vo výške 1 500,- Eur.

48. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

49. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných 1/, 2/ súd preveril prípadné premlčanie uplatneného nároku žalobkyne v zmysle § 107 ods. 1, 2 O.z.. Žalobkyňa uhradila sumu 3 000,- Eur na účet žalovanej 1/ dňa 25.07.2013, pričom už v čase predmetného plnenia žalobkyňa vedela, že jej pohľadávka voči žalovanej 1/ predstavuje len sumu 750,- Eur. Dvojročná subjektívna premlčacia doba uplatneného nároku voči žalovanej 1/ začala plynúť dňa 25.07.2013 a uplynula by dňa 25.07.2015, ak by dňa 17.07.2015 nedošlo k podaniu žaloby voči žalovanej 1/, podaním ktorej sa premlčacia doba voči žalovanej 1/ v zmysle § 112 O.z. prerušuje. Dvojročná subjektívna premlčacia doba uplatneného nároku voči žalovanému 2/ začala plynúť dňa 22.02.2016 (teda dňa 22.02.2016, kedy zástupcovi žalobkyne bol doručený odpor žalovaných 1/, 2/, z ktorého vyplýva, že peňažné prostriedky, o ktorých sa žalobkyňa domnievala, že boli poskytnuté žalovanou 1/, boli v skutočnosti poskytnuté žalovanými 1/, 2/ z peňažných prostriedkov patriacich do BSM, rovnako, že žalovaná hradila na účet žalovaného 2/, nie na účet žalovanej 1/, ako sa domnievala a teda, že pre úspech v rámci predmetného konania si musí žalobkyňa uplatniť nárok voči ako žalovanej 1/, tak aj žalovanému 2/) a uplynula by 22.02.2018, ak by dňa 04.03.2016 nedošlo k uplatneniu nároku voči žalovanému 2/ (podanie na č. l. 30), podaním ktorého sa premlčacia doba voči žalovanému 2/ v zmysle § 112 O.z. prerušuje. V čase podania žaloby a v čase uplatnenia nároku voči žalovanému 2/ rovnako neuplynula ani objektívna premlčacia doba v dĺžke trvania troch rokov v zmysle § 107 ods. 2 O.z., ktorá začala plynúť dňa 25.07.2013. Uplatnený nárok žalobkyne teda nie je premlčaný voči žalovaným 1/, 2/.

50. Keďže žalovaní 1/, 2/ napriek výzve žalobkyne nevydali bezdôvodné obohatenie vo výške 1 500,- Eur, súd ich zaviazal na úhradu sumy 1 500,- Eur žalobkyni spoločne a nerozdielne tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

51. Žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila voči žalovaným 1/, 2/ aj nárok na priznanie úroku z omeškania v zákonnej výške v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ nevrátili žalobkyni sumu vo výške 1 500,- Eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie hneď potom, ako predmetnú čiastku obdržali od žalobkyne t.j. 25.07.2013, dostali sa s úhradou svojho záväzku voči žalobkyni do omeškania. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 1, 2 zákona O.z. Preto súd aj vyššie uvedený nárok priznal žalobkyni.

52. Súd neakceptoval tvrdenia žalovaných 1/, 2/ ohľadom pôžičky vo výške 3 000,- Eur, ktorá mala byť poskytnutá žalobkyni a M.R. a ktorú mala žalobkyňa svojou úhradou vo výške 3 000,- Eur dňa 25.07.2013 uhradiť, keďže žalovaní 1/, 2/ v priebehu celého konania nijako relevantne nepreukázali, že by žalobkyni a M.R. požičali sumu 3 000,- Eur. Súd vyhodnotil dôkaz predložený žalovanými 1/, 2/ na č. l. 94 - čestné prehlásenie M.R., ktorý mal potvrdiť, že žalovaní 1/, 2/ poskytli žalobkyni a M.R. v období od septembra 2012 do decembra 2012 pôžičku vo výške 3 000,- Eur, ako nevierohodný berúc do úvahy rodinné väzby M.R. voči žalovaným 1/, 2/, negatívny vzťah medzi žalovanou a M.R., ako aj skutočnosť, že uvedené čestné prehlásenie je v nesúlade s predošlými vyjadreniami žalovanej 1/ na č. l. 3, 24 ako aj vyjadrením žalovaného 2/ na č. l. 62, keď v každom z týchto podaní je uvedený rozdielny časový úsek, kedy mala byť pôžička nie v malej výške 3 000,- Eur (dátum poskytnutia ktorej by s ohľadom na finančnú situáciu žalovaných 1/, 2/ logicky nemohol upadnúť do zabudnutia) poskytnutá žalobkyni a M.R. Rovnako skutočnosť, že dňa 07.10.2013 mala žalobkyňa v zmysle potvrdenia z č. l. 98 uhradiť žalovanej 1/ sumu 150,- Eur, čo by v prípade existencie podlžností žalovaných 1/, 2/ voči žalobkyni neurobila, nie je v tomto konaní právne relevantná. Účastníci konania môžu mať medzi sebou, ako bolo v rámci predmetného konania preukázané, aj iné právne vzťahy nemajúce žiadny súvis s uplatneným nárokom žalobkyne (v danom prípade plnenia za poskytnuté služby súvisiace s internetom) a môžu, ale nemusia si svoje vzájomné nároky voči sebe riešiť započítaním v zmysle § 580 O.z.

53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

56. V danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal pri posudzovaní miery úspechu strán konaní s poukazom na priznaný nárok z ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá na náhradu trov právo.

57. Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby, t. j. dňa 17.07.2015. Žalobkyňa požadovala od žalovaných 1/, 2/ zaplatenie sumy vo výške 2 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 250,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 18,36 Eur).

58. Žalobkyni bol predmetným rozhodnutím priznaný voči žalovaným 1/, 2/ nárok spočívajúci v sume vo výške 1 500,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 500,- Eur od 20.05.2015 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 12,24 Eur),.

59. Z uplatnenej celkovej sumy 2 268,36 Eur (do podania žaloby) bolo žalobkyni priznaných 1 512,24 Eur (vyčíslené do podania žaloby). Úspech žalobkyne tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 66,67 % a neúspech 33,33 %. Úspech žalovaných 1/, 2/ predstavuje 33,33 % a neúspech 66,67 %. Žalobkyňa bola teda v predmetnej veci úspešnejšou stranou sporu. Po odrátaní úspechu žalobkyne v konaní od jej neúspechu (66,67 % - 33,33 %), má táto právo na náhradu 33,34 % trov konania.

60. S ohľadom na úspech žalobkyne v časti uplatneného nároku a neúspech žalovaných 1/, 2/ v prevyšujúcej časti uplatneného nároku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 33,34 %. O samotnej výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.