Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Areko Group k.s., Vrátna č.28, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 632 836, správca konkurznej podstaty úpadcu MMF Slovakia s.r.o. v konkurze, Trnková č.49, 040 14 Košice, IČO: 45 987 483, zast. JUDr. Vladislavom Vašivom, advokátom, konateľom Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna č.28, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: Johannes Fuchs, Huptstrasse č.96, 2454 Trautmannsdorf, Rakúsko, zast. Mgr. Ivanom Ivančom, advokátom, konateľom IURISTICO s.r.o., Cimborkova č.13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 293.421,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.1.2017, č.k. 29Cbi/12/2013-89 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 293.421,63 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca Ing. Jozef Marcinčin, správca konkurznej podstaty úpadcu MMF Slovakia s.r.o. v konkurze sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 293.421,63 eur s prísl. z titulu nevrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o pôžičke.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že nie je si vedomý skutočnosti, že by sa bezdôvodne obohatil na úkor spoločnosti MMF Slovakia s.r.o. Aj z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca mu poskytol peňažné prostriedky na základe pôžičky.

4. Na základe dohody s pánom Hansom Petrom Mayerom, konateľom spoločnosti Mayer & Co GmbH, ktorá je jedným zo spoločníkov MMF Slovakia s.r.o. v roku 2011 súhlasil žalovaný s tým, že časť hotovostných peňažných prostriedkov vo vlastníctve spoločnosti bude z účtovného hľadiska zaevidovaná ako pôžička spoločnosti MMF Slovakia s.r.o. Johannesovi Fuchsovi.

5. Z právneho hľadiska sa ako konatelia spoločnosti ustálili, že predmetné peňažné prostriedky poskytne spoločnosť žalovanému na základe ústnej Zmluvy o bezúročnej pôžičke s tým, že časť splnenia tohto dlhu určí dlžník.

6. K výške peňažnej sumy zodpovedajúcej pôžičke poskytnutej žalobcom žalovaný uviedol, že nepredstavuje sumu vo výške 293.421,63 eur, ale nižšiu sumu. Sumu pôžičky uvedenú v dokumentoch priložených k žalobe vníma žalovaný ako výsledok chýb v účtovníctve, čo si vysvetľuje tým, že v období rokov 2011-2012, keď vykonával funkciu konateľa spoločnosti bol veľký počet finančných transakcií realizovaný prostredníctvom hotovostných platieb. Hoci bol tento vtedy zaužívaný spôsob obchodného vedenia spoločnosti v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, viedol pravdepodobne k účtovným nepresnostiam.

7. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

8. Okresný súd Košice I Uznesením zo dňa 21.11.2012 č.k. 26K/33/2012-115, vyhlásil na majetok dlžníka MMF Slovakia s.r.o. konkurz, za správcu konkurznej podstaty ustanovil: Ing. Jozef Marcinčin, so sídlom kancelárie Štúrova 44, 040 01 Košice, zn. správcu: S1292 a vyzval všetkých veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky.

9. Uznesením zo dňa 03.07.2014 č.k. 26K/33/2012-317 súd odvolal: Ing. Jozef Marcinčin, so sídlom kancelárie Štúrova 44, 040 01 Košice, zn. správcu: S1292 z funkcie správcu podstaty a ustanovil: Ing. Viliam Lafko, so sídlom kancelárie Žriedlová 10, 040 01 Košice, zn. správcu: S1424 do funkcie správcu podstaty.

10. Uznesením zo dňa 10.03.2016 č.k. 26K/33/2012-249 súd odvolal: Ing. Viliam Lafko, so sídlom kancelárie Žriedlová 10, 040 01 Košice, zn. správcu: S1424 z funkcie správcu podstaty a zvolal schôdzu veriteľov na 13.04.2016 o 10.00 hod. za účelom schválenia návrhu na nového správcu.

11. Uznesením zo dňa 13.4.2016 č.k. 26K/33/2012-263 súd ustanovuje správcu podstaty: Areko Group, k.s., so sídlom kancelárie: Vrátna 28, 040 01 Košice, značka správcu: S1689.

12. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu a následne aj z účtovníctva úpadcu bolo zistené, že žalovaný v roku 2011, v tomto období jediný konateľ spoločnosti vybral z bankového účtu a z pokladne spoločnosti MMF Slovakia s.r.o. finančné prostriedky vo výške 293.421,43 eur, ktoré nevyúčtoval a ani spoločnosti nevrátil.

13. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. V danom prípade nie je sporné, že bola uzatvorená Zmluva o pôžičke v ústnej forme, čo potvrdil aj žalovaný v písomnom podaní zo dňa 30.6.2014.

15. Podľa ust. § 142 ods. 2 uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

16. Podľa ust. § 143 ods. 1 súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

17. Podľa ust. § 143 ods. 2 súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

18. Podľa ust. § 143 ods. 3 ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

19. Ustanovenie § 140 upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

20. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k zmene žaloby.

22. V súvislosti s právomocou súdu je potrebné poukázať, že na predmetné konanie nie je možné uplatniť ustanovenia Nariadenia Brusel I, nakoľko ako vyplýva z článku 66 Nariadenie Brusel I sa uplatní len na konania začaté od 10.1.2015. Na konania začaté pred 10.1.2015 je potrebné aplikovať ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.

23. Osobitnú právomoc upravuje článok 5 Nariadenia č.44/2001, ktorý je obsahovo takmer totožný s článkom 7 Nariadenia Brusel I. Tento článok poskytuje možnosť voľby súdu, na ktorú poukázal aj právny zástupca žalovaného aj v zmluvných veciach podľa miesta plnenia, ktoré je predmetom žaloby.

24. V danom prípade je potrebné poukázať aj na zákonné účinky vyhlásenia konkurzu. Vyhlásenie konkurzu spôsobuje vznik hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov nielen vo vzťahu k dlžníkovi, ale aj k tretím osobám. Vo vzťahu k tretím osobám sa tieto účinky prejavujú najmä v zmene práv a povinnosti zo záväzkových vzťahoch. Podľa ust. § 44 ods. 3 dochádza v dôsledku vyhlásenia konkurzu ex lege k zmene platobného miesta všetkých pohľadávok tak, že dlžníci úpadcu sú povinní plniť výlučne k rukám správcu. Miestom plnenia záväzku z právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, teda miestom vrátenia požičaných peňažných prostriedkov je sídlo správcu úpadcu.

25. Taktiež je potrebné poukázať na ust. čl. 24 Nariadenia 44/2001 a na skutočnosť, že v predmetnej veci boli uskutočnené viaceré pojednávania, ktorých sa žalovaný zúčastnil prostredníctvom ním splnomocneného právneho zástupcu, čím de facto prijal právomoc súdov SR v tejto veci.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je daná právomoc Okresného súdu Košice I.

27. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný Johannes Fuchs je potrebné uviesť nasledovné.

28. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Pri právach vymáhateľných na súde premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť prvýkrát na súde. Možnosť uplatnenia práva na súde, ako aj možnosť urobiť právny úkon, treba posudzovať objektívne. To znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu alebo uskutočniť právny úkon.

31. Keď záväzok spočíva v plnení, je pre začiatok premlčacej doby rozhodujúca doba splatnosti. Doba splatnosti je určená buď všeobecne, alebo osobitne pri jednotlivých typoch záväzkov.

32. V danom prípade splatnosť poskytnutej pôžičky nastala vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t.j. zverejnením Uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 26K/33/2012-115 zo dňa 21.11.2012, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 233/2012 dňa 3.12.2012. Žaloba, ktorou sa uplatňuje právo na vrátenie pôžičky bola okresnému súdu doručená dňa 27.11.203 podľa odtlačku pečiatky.

33. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že nedošlo k premlčaniu.

34. Súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená, nakoľko žalovaný aj keď bol v roku 2011 jediným konateľom spoločnosti, nemôže peniaze spoločnosti bez akéhokoľvek preukázania a vyúčtovania nakladať s nimi, zo spoločnosti vybrať a použiť napr. na súkromné účely, resp. na akékoľvek iné účely, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že peniaze použil v rámci podnikateľskej činnosti, nepredložil žiadne reálne vyúčtovanie.

35. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že výška pôžičky predstavuje nižšiu sumu, vzhľadom na predložené listinné dôkazy.

36. Súd neumožnil žalovanému písomne sa vyjadriť k podaniu žalobcu zo dňa 14.12.2016 na základe výzvy súdu z dôvodu, že súd si vyžiadal len reakciu na námietku právomoci, ktorú predniesol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.

37. Vo vyjadrení formuloval žalobca svoje vlastné názory a nepredkladal žiadne nové dôkazy.

38. Ak by sa prijala argumentácia žalovaného, tak súdne konanie by nikdy nemohlo byť skončené, v rámci konania by vznikol nekončiaci kolotoč vyjadrenia jednej strany ako reakcia na vyjadrenie druhej strany.

39. Taktiež vypočutie svedka vzhľadom na listinné dôkazy nepovažoval súd za potrebné.

40. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 293.421,63 eur.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.

44. Odvolanie odôvodnil tým, že v roku 2016 na pojednávaní dňa 29.9.2016 došlo k zmene žaloby zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia na žalobu o zaplatenie sumy z titulu pôžičky, a teda zo zmluvy, ohľadne stanovenia právomoci konajúceho súdu podľa jeho názoru bolo potrebné aplikovať ust. čl. 26 v spojení s čl. 4 (príslušnosť podľa domicilu) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EˇU č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I“), a z jeho strany bolo v danom okamihu opodstatnené i nevyhnutné vznesenie námietky nedostatku právomoci konajúceho súdu.

45. Prostredníctvom právneho zástupcu v konaní viackrát a opakovane (okrem ústnych pojednávaní už aj v svojom prvom podaní k súdu zo dňa 30.6.2014) navrhoval, aby súd vypočul pána Hansa Petra Mayera - konateľa spoločnosti Mayer&Co KmbH, ktorý je jedným zo spoločníkov žalobcu. Práve na základe dohody s vyššie uvedeným svedkom v roku 2011 súhlasil, že časť hotovostných peňažných prostriedkov vo vlastníctve spoločnosti bude z účtovného hľadiska „zaevidovaná“ ako pôžička spoločnosti MMF Slovakia, s.r.o. jeho osobe. Naďalej má za to, že práve tento svedok mohol prispieť k objasneniu skutkových okolností, vrátane zistenia a preukázania skutočnej sumy pôžičky, ktorej výške od začiatku rozporoval. Tým, že súd nesúhlasil s výsluchom navrhnutého svedka, sám zmaril možnosť vykonať veľmi podstatné dokazovanie jeho výsluchom a náležite zistiť skutkový stav.

46. Odôvodnenie, v ktorom súd iba opisuje zo spisu skutkové prednesy účastníkov je v rozpore so zákonom. Súd je povinný odôvodnenie formulovať vlastnými slovami, pretože doň musí nevyhnutne zakomponovať aj vlastné úvahy a právne argumenty tak, aby výsledkom bolo rozhodnutie zrozumiteľné a preskúmateľné v odvolacom konaní.

47. Ak teda súd svoje rozhodnutie neodôvodní ústavne prijateľným spôsobom, fakticky odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (k tomu napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 342/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/171/2005).

48. Po vznesení námietky nedostatku právomoci konajúceho súdu jeho právnym zástupcom na pojednávaní dňa 29.9.2016 ho konajúci súd vyzval na podanie písomného vyjadrenia k tejto námietke a zaslať toto vyjadrenie aj právnemu zástupcovi žalobcu. Svoje vyjadrenie doručil do podateľne konajúceho súdu dňa 3.11.2016 a v ten istý deň elektronicky aj právnemu zástupcovi žalobcu. Vyjadrenie žalobcu k predmetnému vyjadreniu zo dňa 14.12.2016, bolo jeho právnemu zástupcovi doručené až na pojednávaní, konaného dňa 20.1.2017 krátkou cestou.

49. Vzhľadom na uvedené, s vyššie uvedeným stanoviskom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, pričom zastáva názor, že procesné strany by v konaní mali možnosť predovšetkým včas sa dozvedieť a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, a rovnako aj k stanoviskám druhej strany pripojených v spise. Nakoľko išlo o písomné podanie žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené až na pojednávaní, a v ktorom žalobca uviedol svoje stanovisko k podaniu žalovaného, sudca mal umožniť žalovanému poskytnúť primeranú lehotu na možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, uvádzaných v podaní druhej strany, najmä, ak o to žalovaný výslovne požiadal.

50. Poukazuje pritom aj na skutočnosť uvádzanú už vyššie, že súd prvej inštancie predtým v konaní umožnil žalobcovi, aby sa ten písomne a v dostatočnej lehote vyjadril k ešte na pojednávaní vznesenej a neskôr aj písomne odôvodňovanej námietke nedostatku právomoci, na druhej strane však žiadosti právneho zástupcu druhej strany o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie sa k skutočnostiam, uvádzaných v písomnom podaní žalobcu nevyhovel. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvej inštancie nezaobchádzal s procesnými stranami rovnako, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: „Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške vyčíslenej žalovaným v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

52. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie podľa ust. § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

53. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

54. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

55. Žaloba bola podaná osobne na súde dňa 27.11.2013, teda za účinnosti O.s.p..

56. Z obsahu žaloby vyplýva, že z návrhu na vyhlásenie konkurzu a následne aj z účtovníctva úpadcu správca zistil, že žalovaný, v roku 2011, v tomto období jediný konateľ spoločnosti, vyberal z bankového účtu a z pokladne spoločnosti finančné prostriedky a sumu 293.421,43 eur nevyúčtoval a spoločnosti nevrátil.

57. V Občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada „iura novit curia“. Strany sporu nie sú povinné uplatnené nároky ani obranu proti nim právne kvalifikovať, lebo právna kvalifikácia je vecou súdu.

58. V návrhu sa musia uviesť rozhodne skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby nárok žalobcu prípadne obranu žalovaného právne kvalifikoval.

59. Súd v konaní skúma, či v žalobe tvrdené skutočnosti možno podradiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné dôvodiť znenie (prípadne určenie) požadované v petite žaloby, prípadne skutočnosti brániace žalobe vyhovieť.

60. V danej veci žalobca v žalobe uviedol rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok.

61. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v priebehu konania nedošlo k zmene žaloby, tak ako sa to nesprávne domnieva žalovaný.

62. Pokiaľ ide o právomoc súdov, súd prvej inštancie postupoval správne, ak dospel k záveru, že je oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť čo aj náležite odôvodnil. V tomto smere nie je možné súdu prvej inštancie nič vytknúť. Správne je aj posúdenie premlčania súdom prvej inštancie.

63. Zásadnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či žalovaný ako jediný konateľ spoločnosti vybral z bankového účtu spoločnosti sumu 293.421,43 eur.

64. Vybratie uvedenej sumy žalovaný v priebehu konania nepoprel - neskôr polemizoval len o jej výške, ale nič konkrétne neuviedol.

65. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Ide o všeobecnú úpravu bezdôvodného obohatenia, z ktorej je zrejmé, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že obohatený sa obohatil na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Spôsob a rozsah vydania bezdôvodného obohatenia upravuje § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

66. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

67. Podľa § 453 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

70. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).