Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-311-2017.pdf
PDF · 122.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/311/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v spore žalobcov: 1/ F. D., nar. XX.XX.R., trvale bytom A. X. XXXX/XX, P. - N., 2/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. T. XXXX/ XX, P. - F., obaja právne zastúpení: JUDr. Marián Rojko, advokát so sídlom v F. W., N. XX/XX, proti žalovaným: 1/ Mgrr. P. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ PhDr. G. X., PhD., nar. XX.XX.XXXX, 3/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, 4/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, 5/ U. X., nar. XX.XX.XXXX a 6/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom F. XX, P., o zaplatenie 380,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16C/83/2015-116 zo dňa 31.05.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a V. p o t v r d z u j e.
V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 380,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 380,- eur od 27.10.2014 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 380,- eur od 24.09.2014 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaným v rade 3/ až 6/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcami a žalovanými v rade 1/ a 2/ vznikol nájomný vzťah na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy z 31.03.2014. Zmluvné strany sa dohodli na zložení kaucie vo výške 2-násobku mesačného nájomného, t.j. 760,- eur. Túto kauciu boli povinní žalovaní v rade 1/ a 2 / ako prenajímatelia vrátiť žalobcom po skončení nájomného vzťahu a po odrátaní nákladov, a to v prípade, ak nájomný vzťah bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. V prípade, ak dôjde k ukončeniu nájomnej zmluvy pred touto lehotou zo strany nájomcov sú prenajímatelia oprávnení ponížiť túto kauciu o 1 mesačný nájom. Právny úkon žalobcov označený ako výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 23.09.2014 má svojím obsahom charakter odstúpenia od zmluvy, nakoľko v tomto podaní uviedli ustanovenie nájomnej zmluvy, ktoré oprávňuje nájomcov od zmluvy odstúpiť. Po predbežnom právnom posúdení platnosti tohto právneho úkonu dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov je neplatné. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané naplnenie predpokladov na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 2 bod 3 nájomnej zmluvy, prípadne ustanovenia § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Z výsluchu strán ako aj z predložených listinných dôkazov, najmä fotografií vyplýva, že závady v byte
predstavujúce zatekanie komína a plesne neboli až takého závažného charakteru ako tvrdia žalobcovia. Medzi stranami nebolo sporné, že zatekanie komína bolo žalovanými v rade 1/ a 2/ odstránené. Žalovaná 2/ vyvinula úsilie na odstránenie tejto závady (komín), čo žalobcovia nerozporovali. Čo sa týka plesní, nemal preukázaný taký závažný charakter, aby to znemožňovalo užívanie bytu. Výskyt plesní nebol namietaný ani v odovzdávacom protokole zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ a rovnako neboli spomenuté ani pri preberacom protokole novými nájomcami dňa 27.10.2014. Jednorázový výskyt plesní, ktorý sa vyskytol len v auguste 2014 a až do odovzdania bytu sa neopakoval, nepovažuje za taký, ktorý oprávňuje žalobcov 1/ a 2/ platne odstúpiť od nájomnej zmluvy. Zároveň však dospel k záveru, že nájomný vzťah zanikol dohodou, a to ku dňu 27.10.2014, kedy došlo k odovzdaniu bytu. Žalovaní 1/a 2/ síce tvrdili, že podanie označené ako výpoveď z 23.09.2014 považovali za výpoveď, ak by sa však ňou riadili, nájomný vzťah by skončil až uplynutím výpovednej doby, a to v zmysle ust. § 710 ods. 3 OZ k 31.12.2014, keďže ustanovenie nájomnej zmluvy o výpovednej dobe je neplatné. Aj napriek tomu súhlasili s odovzdaním bytu k 27.10.2014, v ktorý deň súčasne došlo aj k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy. Za písomnú dohodu o zániku nájmu považuje odovzdávací protokol zo dňa 27.10.2014, ktorého platnosť žiadna zo strán nenamietala. Od 01.11.2014 už predmetný byt užívali noví nájomcovia. Ani jedna zo zmluvných strán nenamietala neplatné skončenie nájomného vzťahu a nedomáhala sa určenia neplatnosti zániku nájomného vzťahu. Jedinou spornou vecou medzi stranami bolo len vrátenie kaucie. Z tohto vyplýva, že zavinenie na zániku nájomného vzťahu nemožno pričítať žalobcom v rade 1/ a 2/ tak ako to pre nevrátenie časti kaucie vyžaduje čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy.
3. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4 % zo sumy 380,- eur od 24.09.2014 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/. Vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 380,- eur od 24.09.2014 do 27.10.2014 zamietol, nakoľko v tejto časti bol nárok žalobcov nedôvodný. Vrátenie kaucie nemohli žalobcovia požadovať až do odovzdania bytu, ku ktorému došlo dňa 27.10.2014.
4. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko títo boli neúspešní len v časti príslušenstva (úrokov z omeškania). Zároveň rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 3/ až 6/, nakoľko k zastaveniu konania voči ním došlo už skôr z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalobcovia nepreukázali, že by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaných v rade 3/ až 6/. Procesné zavinenie na zastavení tak nesú žalobcovia a nárok na náhradu trov konania svedčí žalovaným v rade 3/ až 6/, avšak z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by im vznikli akékoľvek trovy konania, títo si náhradu trov konania ani neuplatnili, preto im ich nepriznal.
5. V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, a to voči výroku I., ktorým boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom istinu 380,- eur s príslušenstvom a voči výroku V., ktorým bol žalobcom v rade 1/ a 2/ priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Záver súdu, že k zániku nájomného vzťahu došlo dohodou považujú za nesprávny, nakoľko odovzdaním bytu nedochádza automaticky aj ku skončeniu nájomného vzťahu. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval takúto dohodu. 23. septembra 2014 prevzali od žalobcov výpoveď nájomnej zmluvy a podľa ich názoru začala plynúť dohodnutá 2-mesačná výpovedná lehota od 01. októbra 2014 do 30. novembra 2014. Na základe toho začali iniciovať úkony vedúce k hľadaniu nových nájomníkov a tým museli znášať rôzne súvisiace náklady (náklady na naftu, amortizáciu vozidla, čas pre uskutočnenie niekoľkých obhliadok, atď.). Po nájdení nového nájomníka kontaktovali žalobcov, či je možné kľúče od prenajatého bytu prevziať aj skôr spolu s odpisom aktuálnych stavov meračov. S uvedeným žalobcovia súhlasili, a preto v žiadnom prípade nedošlo k ukončeniu nájmu dohodou. Nájom bol jednoznačne ukončený až uplynutím výpovednej lehoty, a to k 30.11.2014. Teda k ukončeniu nájomného vzťahu prebehlo na základe jasných a vopred zmluvne dohodnutých podmienok, a to podanie výpovede a jej prevzatie, začatie 2-mesačnej výpovednej lehoty, odovzdanie a prevzatie bytu a odpis stavov a ukončenie nájomného vzťahu vypršaním výpovednej lehoty. Možnosť odovzdať byt skôr ponúkli žalobcom, aby týmto predišli prípadným škodám na svojom majetku z dôvodu napr. nevykurovania bytu v zimnom období, riziku zdĺhavého domáhania sa prípadne nedomoženia sa nákladov za nájom a spotrebované energie vo výpovednej lehote a pod. To, že nájomný vzťah sa skončil dohodou je nesprávne posúdenie veci, a to hlavne nezohľadním kauzálnej súvislosti právnych úkonov, ktoré v časovej osi nastali. Ukončenie nájomného vzťahu bolo vyvolané právnym úkonom žalobcov, a to odovzdaním výpovede nájomnej zmluvy, na základe ktorej začala plynúť zmluvne dohodnutá výpovedná lehota. Táto nebola žiadnym zmluvným dodatkom ani dohovorom prerušená či inak zrušená. Odovzdávací protokol nemôže
byť považovaný ako písomný dodatok uzavretej nájomnej zmluvy, nakoľko nebol na tento účel vytvorený, neobsahuje potrebné náležitosti, neobsahuje žiadny relevantný zmluvný dodatok, resp. text, ktorý by mohol byť považovaný za písomný dodatok pre účely zmeny či doplnenia tejto zmluvy, nie je podpísaný všetkými zmluvnými stranami, nakoľko za zmluvnú stranu nie je možné považovať podpis prevzatia dokumentu od jedného z participantov zmluvnej strany. Preto žiadajú, aby odvolací súd žalobu zamietol v celom rozsahu a nepriznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadrili. Navrhujú napadnuté výroky ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenie žalovaných, že nájomný vzťah sa ukončil uplynutím výpovednej lehoty je nesprávne, účelové a najmä v rozpore s tvrdeniami žalovaných. Inak by nemohli účinne uzatvoriť nájomnú zmluvu na totožný predmet nájmu s iným nájomcom od 27.10.2014. Zotrvali na tom, že od nájomnej zmluvy odstúpili v zmysle čl. II. ods. 3 podaním zo dňa 23.09.2014. Preto sa žalovaní nemohli domnievať, že sa jedná o výpoveď nájomnej zmluvy a s poukazom na ust. § 710 ods. 3 OZ výpovedná lehota by uplynula až 31.12.2014. Naopak z konania žalovaných 1/ a 2/ (vyhotovenie vyúčtovania, uskutočnenie obhliadok, náklady inzertných webových portálov, uzatvorenie novej nájomnej zmluvy 27.10.2014) vyplýva, že žiadnu výpovednú dobu nerešpektovali a súčasne so spísaním odovzdávacieho protokolu uzatvorili novú nájomnú zmluvu. Tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/ o tom, že ich kontaktovali, či je možné kľúče od bytu prevziať skôr, je nepravdivé. Nemali žiadnu vedomosť o tom, že žalovaní idú byt prenajať ďalším nájomcom. Je pravdou, že pri odchode z bytu na schodisku žalobca v rade 1/ stretol dve osoby, ale že sa má jednať o nových nájomcov sa dozvedel od žalovaných až na pojednávaní. Naopak byt bol žalovaným v rade 1/ a 2/ odovzdaný na podnet žalobcov v rade 1/ a 2/. Od zmluvy odstúpili z dôvodu výskytu plesní v byte, ktorý sa stal pre ich vtedy trojmesačné dieťa nevhodným na bývanie, pričom s prichádzajúcim jesenným a zimným obdobím bol predpoklad zhoršovania stavu plesní v byte. Preto boli nútení hľadať si iné bývanie. Preukázané závady - plesne a zatekanie je potrebné hodnotiť najmä v tej súvislosti, že v predmetnom byte býval s nimi ich maloletý syn U. a dlhodobý pobyt detí v prostredí, kde sa vyskytujú plesne vedie k precitlivenosti slizníc s rozvojom alergickej reakcie a celkovému oslabeniu nezrelého imunitného systému. Bolo preukázané, že rozsah plesní bol taký, že povlak prešiel až na nábytok, čo je stav, ktorý už ohrozoval zdravie dieťaťa. Článok IV. ods. 3 druhá veta nájomnej zmluvy považujú za neplatný, nakoľko ide o dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad výkonu práva odstúpenia od zmluvy a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, čo je v rozpore s § 544 OZ, a teda neplatný podľa § 39 OZ. Odstúpenie od zmluvy bolo vykonané na základe čl. II. ods. 3 zmluvy a jedná sa teda o výkon práva žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorý im podľa § 48, § 679 OZ a čl. II. ods. 3 zmluvy patrí, a preto nemôže byť kvalifikovaný ako porušenie zmluvy. Pokiaľ však súd prvej inštancie konštatoval, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo dohodou 27.10.2014, toto nerozporujú. Za rozhodujúce považujú, že žalovaní v rade 1/ a 2/ neoprávnene uplatnili nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. IV. ods. 3 druhá veta nájomnej zmluvy a sú povinní túto zmluvnú pokutu žalobcom vrátiť. Samotní žalovaní v rade 1/ a 2/ v podanom odvolaní potvrdzujú, že po nájdení nových nájomníkov prevzali od nich byt, vykonali odpis meračov, spísali odovzdávací protokol a byt odovzdali novým nájomcom, a teda týmito úkonmi reálne došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a z nijakej skutočnosti nemožno vyvodiť, že by mala naďalej plynúť výpovedná doba, o to viac, že výpovedná doba ani nemohla začať plynúť, pretože výpoveď ani nebola podaná.
7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v replike uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením žalobcov a vnímajú ho ako pokračovaciu snahu odporovať, vyhýbať sa a prevziať zodpovednosť vyplývajúcu zo vzájomných dohôd. Súd odstúpenie od zmluvy považoval ako nedôvodné a neplatné, to znamená, že v byte v žiadnom prípade nenastali také závady, aby odôvodňovali žalobcov na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy a rozhodnutia súdu prvej inštancie o neplatnosti ich odstúpenia od nej povinní znášať spomínanú zmluvnú pokutu vo výške 1 mesačného nájmu, o ktorú bola kaucia ponížená v zmysle čl. 4 ods. 3 nájomnej zmluvy, nakoľko nájomný vzťah trval menej ako 12 mesiacov. Bolo preukázané, že dôvod sporu, pre ktorý žalobcovia pristúpili k podaniu žaloby je neopodstatnený, čím sa samotná žaloba stala neopodstatnenou, a teda nedôvodnou.
8. Žalobcovia v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a opätovne navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukazujú na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatné, no žalovaní zároveň neprihliadajú na to, že dňa 27.10.2014 spísali odovzdávací protokol a byt od nich prevzali, čím došlo k obojstrannému ukončeniu nájomnej zmluvy a súčasne uzatvorili novú nájomnú zmluvu s novými nájomníkmi. Túto skutočnosť žalovaní vo vyjadrení zamlčujú, resp. nie je zrejmé, ako malo dôjsť k ukončeniu zmluvy. Vo vyjadrení si žalovaní z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vybrali iba jednu časť právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy, avšak toto nemôže zakladať nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaným nárok na zmluvnú pokutu nevznikol.
9. Žalovaní v rade 1/ a 2/ k duplike žalobcov uviedli, že bolo preukázané, že v prenajímanom priestore nenastali také závady, ktoré by odôvodňovali žalobcov na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Odovzdávací protokol je iba záznamom o skutkových stavoch energií, a to kľúčov predmetného bytu z jednej osoby na inú a nejde o žiadne zmluvné dojednanie či úkon zmeny zmluvy. . dodatok by musel byť taktiež podpísaný všetkými zmluvnými stranami. Majú za to, že výpoveď nájomnej zmluvy žalobcami nesporne znamenala úkon naštartovania procesu ukončenia doby trvania nájmu podľa čl. II. ods. 1 nájomnej zmluvy. Teda iniciácia ukončenia nájomného vzťahu nájomcom je v tomto prípade nespochybniteľná. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo ukončením výpovednej lehoty. Aj vzhľadom na to, že im prvostupňový súd dal za pravdu, čo sa týka neopodstatnenosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, nemyslia si, že je spravodlivé, aby trovy konania hradili, nakoľko sa pokúšali o komunikáciu a zmier už od počiatku sporu, teda dohodnúť sa mimosúdne objektívnym a nestranným posúdením s cieľom minimalizácie ďalších nákladov. Majú za to, že týmto sa stala žaloba nedôvodnou a mala byť v celom rozsahu zamietnutá a pokiaľ existuje iná vec, ktorú žalobcovia rozporujú, táto by mala byť riešená samostatne s podaním vo veci samej.
10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po zopakovaní dokazovania v zmysle ust. § 384 ods. 1 CSP na nariadenom pojednávaní odvolacím súdom, a to výsluchom žalobcu v rade 1/, žalovaných v rade 1/ a 2/, oboznámením listinných dôkazov : nájomnou zmluvou z 31.03.2014 a preberacím protokolom, potvrdením o vykonaní čistenia a kontroly komína, fotodokumentáciou, vyúčtovaním nájomnej zmluvy ku dňu 27.10.2014, mailovou komunikáciou medzi sporovými stranami, listom vlastníctva č. XXXX, poznámkami o poškodeniach a z nich plynúcich náhrad, preberacím protokolom z 27.10.2014 a nájomnou zmluvou z 27.10.2014, časovou osou o priebehu nájmu bytu, lekárskym potvrdením a čestným prehlásením a na základe takto zisteného skutkového stavu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. V ostatnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Žalobca v rade 1/ pred odvolacím súdom uviedol, že situáciu bol nútený riešiť a konať s poukazom na ohrozenie zdravia ich maloletého dieťaťa. So žalovanými v rade 1/ a 2/ uzavreli nájomnú zmluvu 31.03.2014. Vlhkosť v byte bola stále, avšak pleseň sa objavila až časom, niekedy v auguste, v septembri. Prenajímateľov upozorňovali na túto vlhkosť a títo mu kázali odstraňovať to savom. Dávali mu nejaké prípravky na odstránenie vlhkostí a na chvíľu to vždy pomohlo. Že tam boli nejaké nádobky na odstraňovanie vlhkosti o tom nevedel, až keď ho o tom prenajímateľ upozornil, a to bolo stále plné vody. Keď postupoval v zmysle rady prenajímateľov, pleseň na jeden, dva týždne sa stabilizovala, ale opäť sa to vrátilo. Ústne sa dohodli, niekedy v auguste 2014, že si musia hľadať nové ubytovanie pre tieto závady. Nevedel sa vyjadriť, kto bol iniciátorom, aby došlo k odovzdaniu bytu práve dňa 27.10.2014. Nejak sa na tom ústne dohodli, prenajímatelia už mali nových nájomcov a bolo to pre nich vyhovujúce.
12. Žalovaný v rade 1/ nesúhlasí s tvrdením žalobcov, nakoľko prenajatý byt bol plne spôsobilý na bývanie, čo napokon konštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.09.2014 považujú za neplatné, a preto od tohto obdobia začala plynúť dohodnutá výpovedná lehota. Nesúhlasí s tým, že so žalobcami uzavrel nejakú dohodu o zániku nájomnej zmluvy, nakoľko táto musí byť písomná a podpísaná všetkými stranami. Oni ako nájomcovia si plnili všetky povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Podľa jeho názoru dňa 27.10.2014 nešlo o odovzdanie bytu, ale o odpísanie stavov meračov a o odovzdanie kľúčov, ktoré iniciovala žalujúca strana a báli sa, aby nejakým spôsobom nedošlo k poškodeniu predmetného bytu. To, že mali uzatvorenú počas ním tvrdenej výpovednej doby novú nájomnú zmluvu, zákon predsa nezakazuje prenajať nehnuteľnosť aj dvakrát. Žalobcovia z bytu odišli, preto im oni odpustili nájom vo výpovednej lehote a započítali si iba zmluvnú pokutu, nakoľko k ukončeniu nájomného vzťahu došlo do 12 mesiacov a táto zmluvná pokuta pokrývala náklady na získanie nových nájomníkov. Kľúče od žalobcov prebrala manželka (žalovaná v rade 2/) a nepamätá si, či mal vedomosť o tomto, že tie kľúče prebrala, avšak nebola nikým poverená, aby tento byt odovzdala. Noví nájomcovia sa nasťahovali do bytu v ten istý deň ako boli odovzdané kľúče 27.10.2014.
13. Žalovaná v rade 2/ sa vyjadrila, že pamätá si to, že žalobca v rade 1/ chcel odísť z bytu a prevzala od neho výpoveď. Vždy si plnia povinnosti tak ako to majú uzatvorené v zmluve. Hlavne ona prichádza do styku s nájomcami a títo si môžu dohodnúť všetko, čo v zmluve chcú, majú možnosť si ju prečítať a môžu ju aj namietať, tak isto sú oboznámení so zmluvnou pokutou. Podľa jej názoru zo strany žalobcov sa jednalo o špekuláciu, nakoľko v lete žalobca v rade 1/ sa mal pred ňou vyjadriť, že si chcú kúpiť nejaký malý byt. Keď si následne uvedomili, čo je v nájomnej zmluve, tak hľadali dôvody na odstúpenie od tejto nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o nimi tvrdené závady, jednalo sa o novozrekonštruovaný byt bez závad. Má zato, že žalobcovia sa nesprávne starali o ich nehnuteľnosť a zapríčinili, že v ňom vznikla pleseň. Keď sa žalobcovia z bytu odsťahovali, chodila do bytu a nebola tam vtedy žiadna pleseň, čiže keby sa bolo v byte kúrilo a vetralo nebola by vznikla žiadna pleseň. Nevedela sa presne vyjadriť, kedy sa žalobcovia mali z bytu odsťahovať, ale už počas výpovednej lehoty robila ohliadky s novými záujemcami o nájom a vtedy byt už bol vyprázdnený. Podľa jej názoru k ukončeniu nájomného vzťahu došlo uplynutím výpovednej doby, dvojmesačnej, dňa 30.11.2014, keď žalobcovia podali výpoveď dňa 24.09.2014. Nájomnú zmluvu nikdy nemenia ústne, vždy túto menia iba písomne. Nová nájomná zmluva s novými nájomcami bola uzatvorená dňa 27.10.2014, v ktorý deň sa aj nasťahovali do tohto bytu. Túto uzatvárali počas výpovednej doby práve z toho dôvodu, že mali strach, nakoľko sa často stáva, že počas tejto dvojmesačnej výpovednej doby tam nájomcovia ešte stále bývajú a potom nemajú zaplatené nájomné a sú stratoví. I keď majú zloženú dvojmesačnú kauciu, z toho je jednomesačná zmluvná pokuta a ešte odrátajú z toho i poškodenia a z tejto kaucie sa im často nevráti nič. Aj keď zmenu zmluvy robia písomnou formou, v tomto prípade, keď uzavreli novú nájomnú zmluvu s novými nájomníkmi, so žalobcami nemali písomne ošetrené to, že súhlasia s tým, že už nechcú bývať do konca výpovednej doby v tomto byte. Iba ústne sa vyjadrili, že v tom byte už nechcú bývať.
14. Z opakovaného dokazovania pred odvolacím súdom bolo preukázané, že strany žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako nájomcovia a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako prenajímatelia dňa 31.03.2014 uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol trojizbový obytný priestor v rodinnom dome na Ul. A. XX, P.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V čl. II. bod 3 zmluvné strany dohodli, že nájomník má právo odstúpiť od tejto zmluvy, ak nastanú v byte závady závažného charakteru, znemožňujúce jeho užívanie a prenajímateľ ani po písomnom upozornení nevyvíja úsilie k ich odstráneniu. V čl. IV. bod 1 bolo dohodnuté, že nájomník sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi pri podpise tejto zmluvy k zaisteniu všetkých nárokov prenajímateľa z tohto zmluvného vzťahu kauciu vo výške dvojnásobku výšky dohodnutého mesačného nájmu, a to v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. V bode 3 tohto článku bolo dohodnuté, že prenajímateľ sa zaväzuje, že po skončení nájmu vráti nájomníkovi kauciu pri odovzdaní bytu za predpokladu, že nájomník splnil všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a tiež za predpokladu, že nájomný vzťah bude trvať minimálne 12 mesiacov. V prípade ukončenia nájomného vzťahu pred touto lehotou zo strany nájomcu, je prenajímateľ oprávnený ponížiť kauciu o jeden mesačný nájom, teda o 380,- eur. K odovzdaniu bytu na základe preberacieho protokolu došlo 04.04.2014. V priebehu tohto nájomného vzťahu nájomcovia (žalobcovia) upozorňovali prenajímateľov, že v byte vznikajú plesne a je tam zvýšená vlhkosť. Prenajímatelia sa uvedené snažili odstrániť, čo preukazovali aj potvrdením o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu zo dňa 20.07.2014, keď malo dochádzať k zatekaniu komína a tým k vlhkosti v byte. Následne na odporúčanie prenajímateľa vzniknuté plesne, ktoré vyplývajú aj z pripojenej fotodokumentácie mali žalobcovia odstraňovať postriekaním savom. Na základe toho nájomcovia dňa 23.09.2014 podaním nazvaným „Výpoveď nájomnej zmluvy" doručili priamo do rúk žalovanej v rade 2/, v ktorom uvádzajú, že podávajú výpoveď nájomnej zmluvy podľa čl. II. bod 3 tejto nájomnej zmluvy ku dňu 30.09.2014. Z tohto dôvodu žiadajú o vrátenie kaucie 760,- eur a nájomného a zálohy na energie za mesiac október vo výške 450,- eur. Prevzatie výpovede podpísala žalovaná v rade 2/ 23.09.2014. Dňa 27.10.2014 žalobcovia ako nájomníci a žalovaná v rade 2/ ako prenajímateľka podpísali odovzdávací protokol, v ktorom boli poznámky o opotrebovaní sporného bytu. V tomto odovzdávacom protokole sa neuvádzajú žiadne plesne na stenách alebo nábytku. Žalovaní aj vyúčtovanie za užívanie bytu vykonali ku dňu 27.10.2014. Žalovaní v rade 1/ a 2/ dňa 27.10.2014 podpísali novú nájomnú zmluvu s nájomcami Y. O., A. O. a S. M., a to na dobu neurčitú od 01.11.2014. V ten istý deň bol podpísaný i preberací protokol, ktorý podpísala za prenajímateľov žalovaná v rade 2/ a za nájomníkom O. Y. a O. A.. Uvedené skutočnosti neboli sporné ani medzi sporovými stranami.
15. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď právny úkon žalobcov označený ako výpoveď nájomnej zmluvy svojim obsahom vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy a následne toto odstúpenie po právnej stránke posúdil, že je neplatné, nakoľko neboli preukázané také závady bytu, ktoré by mali charakter, že byt nebol schopný užívania. Následne bolo nutné právne posúdiť, ako došlo k zániku nájomného
vzťahu medzi sporovými stranami. I odvolací súd sa prikláňa k právnemu názoru súdu prvej inštancie, že nájomný vzťah zanikol dohodou ku dňu 27.10.2014, nakoľko v tento deň došlo k reálnemu odovzdaniu bytu žalovaným a títo zároveň v ten istý deň uzatvorili aj novú nájomnú zmluvu na predmetný byt s novými nájomcami a aj v tento deň im reálne odovzdali byt na užívanie. Nájomnú zmluvu ohľadom konkrétneho bytu možno uzavrieť platne len za predpokladu, že ide o byt právne voľný, inými slovami, že ide o byt, na ktorý netrvá platný nájomný vzťah iného nájomcu. Za trvania platného nájomného vzťahu by plnenie z neskôr uzatvorenej nájomnej zmluvy k tomu istému bytu bolo pre prenajímateľa nemožné v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ. Uvedená počiatočná nemožnosť plnenia je dôvodom absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej v čase, keď trvá platný nájomný vzťah iného nájomcu. Z uvedeného vyplýva, že ak by neboli sporové strany dohodou zrušili nájomný vzťah vzniknutý zmluvou z 31.03.2014, nemohli žalovaní v rade 1/ a 2/ uzatvoriť platnú nájomnú zmluvu s novými nájomníkmi dňa 27.10.2014. Pokiaľ poukazovali žalovaní v rade 1/ a 2/, že i hotel tú istú nehnuteľnosť opakovane prenajíma, odvolací súd dáva za pravdu žalovaným v tom, že nehnuteľnosť je možné opakovane prenajímať avšak nie v rovnakom časovom období, ako to vyššie konštatované.
16. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že žalobcovia dňa 23.09.2014 podali výpoveď z nájmu bytu a nájomný pomer mal skončiť ukončením výpovednej lehoty, odvolací súd poukazuje na to, že predmetná výpoveď bola doručená iba žalovanej v rade 2/ avšak nebola doručená žalovanému v rade 1/. Účinky výpovede nastávajú až dňom jej doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt. V takýchto prípadoch zánik nájmu bytu v zmysle § 710 ods. 1 a 3 OZ nastať nemôže. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti majú právo prenajímať nehnuteľnosť iba spoločne. Nedieľnosť tohto práva sa v hmotno- právnej oblasti okrem iného prejavuje tým, že výpoveď musí byť doručená obom prenajímateľom a obom aj doručená.
17. Z prílohy č. 3 - odovzdávací protokol zo dňa 27.10.2014, ako aj vyúčtovania podľa nájomnej zmluvy z 31.03.2014 vyplýva, že žalobcovia reálne odovzdali byt žalovaným dňa 27.10.2014. Obe zmluvné strany nájomnej zmluvy pred súdom potvrdili, že k odovzdaniu kľúčov, vyčísleniu hodnôt na meračoch jednotlivých poskytovaných služieb (voda, teplo, elektrina) došlo ku dňu 27.10.2014 a týmto dňom zároveň bol sporný byť odovzdaný na užívanie novým nájomcom, s ktorými bola v ten istý deň uzavretá nájomná zmluva (teda počas plynutia výpovednej lehoty tvrdenej žalovanými).
18. Vzhľadom k tomu, že odstúpenie od zmluvy bolo konštatované, že je neplatné, výpoveď z nájmu nebola doručená obom prenajímateľom, bolo nutné uzatvoriť ako došlo k zániku nájomného vzťahu medzi stranami. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že reálne žalobcovia byt prestali užívať dňom 27.10.2014 po vzájomnej dohode so žalovanými, kedy zároveň tento sporný byt začali užívať už noví nájomcovia, a preto nemožno pričítať žalobcom v rade 1/ a 2/, že zavinili zánik nájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu si žalovaní v rade 1/ a 2/ nemali právo ani nárokovať zmluvnú pokutu v zmysle čl. IV. bod 3 nájomnej zmluvy vo výške jednomesačného nájmu, ktorá predstavuje nevrátenú časť kaucie.
19. Žalovaní na obranu svojho konania uvádzali, že bránili iba svoje záujmy, keď uzavreli novú nájomnú zmluvu pred uplynutím výpovednej lehoty s novými nájomcami a z tohto dôvodu i žalobcom znížili nájomné za uvedený mesiac. Na takúto obranu nie je možné prihliadať s poukazom už aj na vyššie konštatované, že pokiaľ nie je predmetný byt právne voľný, nie je možné naň uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Ak mali obavy z nezaplatenia nájomného za celú výpovednú lehotu, na túto skutočnosť mali predsa zloženú kauciu vo výške dvojmesačného nájomného.
20. Napokon žalobcovia poukazovali na neplatnosť dojednania v čl. IV. bod 3 nájomnej zmluvy, nakoľko zmluvnú pokutu nie je možné uzavrieť z dôvodu odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade bolo posúdené, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov bolo neplatné a následne súd uzavrel ako došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, teda dohodou zmluvných strán, z ktorého dôvodu nebolo možné aplikovať ustanovenie o zmluvnej pokute nájomnej zmluvy, nakoľko k ukončeniu nájomného vzťahu skôr ako 12 mesiacov od jeho uzavretia nedošlo jednoznačne iba zo strany nájomcov (žalobcov). Taktiež žalovaní skutkovo uvádzali, že zmluvnú pokutu si ponechali z dôvodu, že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu pred uplynutím 12 mesiacov z dôvodu podania výpovede z nájmu, a nie z dôvodu odstúpenia od zmluvy.
21. Na základe zopakovaného dokazovania pred odvolacím súdom tento má za to, že skutkové závery súdu prvej inštancie sú správne, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
22. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP (o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie). V predmetnom konaní mali plný úspech žalobcovia v rade 1/ a 2/, preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd neprihliadal v tejto časti na tvrdenia žalovaných, že sa vec snažili mimosúdne urovnať, nakoľko z mailovej komunikácie medzi sporovými stranami vyplýva, že každá strana zotrvávala na svojich tvrdeniach a žalovaní odmietali vrátiť žalobcom kauciu vo výške jednomesačného nájmu (380,- eur), z ktorého dôvodu boli žalobcovia nútení podať predmetnú žalobu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)