Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. T., nar. XX.X.XXXX bytom P. F. P., P. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matka - D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. nad P., P. XXX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o. so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, a otec - D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. F. P., P. XXX, právne zastúpený JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou so sídlom P. F. E., A. XXX, v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10P/24/2016-61 zo dňa 16.decembra 2016, takto

rozhodol:

I.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že

- otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 170 eur mesačne za obdobie od 21.6.2016 do 31.12.2016, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého;

- vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta;

- zameškané výživné na maloletého D. za obdobie od 21.6.2016 do 31.12.2016 vo výške 190 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 11P/36/2011-54 zo dňa 23.11.2011 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému D. T., nar. XX.X.XXXX.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 11P/36/2011 zo dňa 23.11.2011 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca k mal. D. T., nar. XX.X.XXXX tak, že predmetné výživné počnúc 21.6.2016 zvýšil zo sumy 140 eur na sumu 220 eur mesačne. Východiskovo vymedzil základný predpoklad zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného v podobe preukázania relevantnej zmeny pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Následne konštatoval, že po komplexnom posúdení pomerov dotknutých subjektov zistil existenciu podstatnej zmeny pomerov a to na strane maloletého D., ktorý už navštevuje strednú školu. Túto okolnosť ustálená súdna prax považuje za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, odôvodňujúcu úpravu výšky výživného rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zvýšené výdavky z tohto titulu matka špecifikovala a preukázala predložením listinných dôkazov i prostredníctvom šetrenia vykonaného súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom. Pokiaľ ide o matku

maloletého, s výnimkou všeobecného rastu životných nákladov nedošlo k zmene pomerov a štruktúry jej príjmov. Spolu s maloletým D. a maloletým Q. (žiakom základnej školy) býva v rodinnom dome, kde uhrádza náklady spojené s jeho užívaním. Je nezamestnaná, opatruje svoju matku, jej príjem tvorí cca 100 eur + prídavky na deti a výživné. Na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, keď pri poslednom rozhodovaní súdu uvádzal príjem vo výške 430 eur. Aktuálne príjem otca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, predstavuje 610 eur. 2.Na základe opísaného súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na sumu 220 eur mesačne, vo zvyšku návrh matky ako nedôvodný zamietol, majúc za to, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Čadca je nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany otca maloletého D. na zabezpečenie jeho riadnej výživy. Poznamenal, že s ohľadom na povahu veci starostlivosti o maloleté deti, kde nie je viazaný návrhom, pokiaľ návrhu vyhovel len čiastočne, výrok nemusí obsahovať vetu o výslovnom zamietnutí návrhu matky v zostávajúcej časti. Dodal, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Takto určené výživné na maloletého D. zodpovedá požiadavke zabezpečenia opodstatnených potrieb maloletého vzhľadom na jeho vek, školskú dochádzku, mimoškolské aktivity a jeho zdravotný stav, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako povinných. Ak sú súčasné pomery oboch rodičov maloletých detí a ich objektívne schopnosti a možnosti vo vzťahu k plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti značne rozdielne, takto stanovená výška výživného na maloleté dieťa túto okolnosť podľa názoru súdu v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávajúcej veci dostatočne zohľadňuje. Uzavrel, že výživné ma maloleté deti ako zákonom jednoznačne adresné plnenie nemôže slúžiť súčasne na kompenzáciu prípadnej rozdielnej životnej úrovne rodičov maloletých detí.

3.S ohľadom na zmenu/zvýšenie výživného so spätnou účinnosťou okresný súd samostatným výrokom uložil otcovi povinnosť dodatočného zaplatenia v čase vyhlásenia rozsudku súdu už zročného/ zameškaného výživného, vyčísleného ako rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za čas od 21.06.2016 do 31.12.2016, a to v splátkach po 50,-€ splatných spolu s bežným výživným, pod sankciou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.

4.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 .

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 140 eur na sumu 220 eur. Uviedol, že počas konania došlo k zmene pomerov na jeho strane, keď v januári 2017 utrpel úraz - viaceré zlomeniny predkolenia. V spojitosti s uvedeným podstúpil operačný zákrok, v dôsledku ktorého je dodnes práceneschopný, pričom prognóza zdravotného stavu je 6 mesiacov práceneschopnosti. Zdravotný stav bude záležať od rekonvalescencie, bude však musieť absolvovať rehabilitačnú liečbu, ktorá je dlhodobá. Nakoľko pracuje manuálne, je potrebné, aby bol zdravý, pričom nemá zaručené, že bude svoju prácu môcť ďalej vykonávať. Aktuálne žije z dávky z dočasnej práceneschopnosti, nemá žiadne úspory, ani iný majetok, ktorý by mohol speňažiť a platiť zvýšené výživné, nemôže si zobrať ani žiadnu pôžičku, nakoľko svojej bývalej manželke na jej požiadanie išiel za ručiteľa, už po rozvode manželstva.

6.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka maloletého uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol 16.12.2016, pričom úraz otca nastal v januári 2017, preto považuje túto skutočnosť za irelevantnú, nakoľko pre rozhodnutie súdu je podstatný skutkový a právny stav v čase jeho rozhodovania (217 ods. 1 . V danej spojitosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 10/2013, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní vo veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Súčasne za zavádzajúce uviedla tvrdenie, že otec detí nemá žiadne úspory, keďže na pojednávaní dňa 16.12.2016 jeho právna zástupkyňa uviedla, že chce zrekonštruovať dom a vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Tak isto nie je pravda, že si nemôže vziať pôžičku, nakoľko je ručiteľom matky maloletého, nakoľko dlh už je vyplatený. Záverom poukázala na okolnosť, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 5 rokov, pričom maloletý začal navštevovať strednú školu, došlo k podstatnému zvýšeniu jeho výdavkov a na strane otca došlo k navýšeniu príjmov zo 430 na 600 eur.

7.V písomnom stanovisku k vyjadreniu matky otec uviedol, že jej tvrdenia nemôže akceptovať, nakoľko sú nepravdivé. Opakovane zotrváva na svojich tvrdeniach a uviedol, že jeho zdravotný stav je tak

vážny, že skutočne nie je v jeho zárobkových možnostiach platiť výživné vo výške stanovenej citovaným rozhodnutím.

8.Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 v spojení s § 34 , po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 v spojení s § 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 a § 378 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil za obdobie od 21.6.2016 do 31.12 2016 podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 388 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti (t.j. pokiaľ ide o výživné za obdobie od 1.1.2017 do budúcnosti) zrušil a vrátil (v rozsahu zrušenia) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 389 písm. c/ CSP.

10.Matka maloletého dieťaťa síce vo vyjadrení správne poznamenáva, že odvolateľom vznesená námietka sa vzťahuje na obdobie po vyhlásení rozsudku okresného súdu, je však nevyhnutné dať jej do pozornosti špecifický charakter súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti (§ 231 CSP, resp. § 78 ods. 1 veta prvá ZoR), ktorý výslovne počíta s tým, že takýto rozsudok v prípade relevantnej zmeny pomerov (z ktorých pri pôvodnom rozhodovaní bolo vychádzané) možno zmeniť. 11.V okolnostiach súdenej veci sa nebude jednať o zmenu rozsudku, nakoľko tento zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, ale o zistenie a vyhodnotenie (napr. v podobe diferencovanej výšky vyživovacej povinnosti za rôzne obdobia v rámci toho istého rozsudku) z hľadiska kritérií určovania výšky vyživovacej povinnosti zásadného tvrdenia - úrazu a následnej prácenechopnosti otca pri strate príjmu - ktorú okolnosť nie je možné prehliadnuť. Na tom nič nemení skutočnosť, že k predmetnej skutočnosti malo dôjsť po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie. Opačný výklad by znamenal nemožnosť posúdenia kvalifikovaných skutkových okolností len z dôvodu termínu/dátumu, kedy nastali, čo je neakceptovateľné a zjavne v rozpore so zmyslom aplikovanej právnej úpravy. 12.Nakoľko však k tvrdenej okolnosti na strane otca došlo v januári 2017 a vec bola odvolaciemu súdu predložená vo februári 2018, skutkové zisťovanie všetkých rozhodných kritérií pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti za takýto časový úsek (významne prekračujúci dobu, za ktorú výživné určil okresný súd - bod 13 tohto odôvodnenia) presahuje rámec a účel odvolacieho/prieskumného konania. Inými slovami, vo vzťahu k obdobiu od 1.1.2017 bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom postupe riadne zistiť/ustáliť relevantné skutkové okolnosti (primárne vo vzťahu k tvrdeniu otca o jeho úraze a jeho následkom) a určiť výživné za uvedené obdobie v zmysle takto zabezpečeného dôkazného stavu.

13. Z opísaných dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku okresného súdu za obdobie od 1.1.2017 do budúcnosti. Pokiaľ ide o časový úsek od 21.6.2016 (podanie návrhu) do 31.12.2016, skutkové zistenia (bod 1 tohto odôvodnenia) súdu prvej inštancie možno považovať za postačujúce. Relevantnej právnej úprave zodpovedá i porovnanie pomerov v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti s aktuálnou situáciou dotknutých subjektov ako i následné pomenovanie/ označenie okolností, ktoré predstavujú relevantnú zmenu určujúcich pomerov. Nadväzne je dôvodnou úvaha okresného súdu o nevyhnutnosti zmeny výšky vyživovacej povinnosti s ohľadom na konštatovanú zmenu pomerov a na zákonné kritériá pre posudzovanie vyživovacej povinnosti. Krajský súd sa však čiastočne odchýlil od vyhodnotenia dotknutých okolností z pohľadu primeranej výšky výživného a dospel k záveru, že požiadavke spravodlivej rovnováhy pri zvážení zistených skutkových okolností tak na strane výživou oprávnenej, ako aj výživou povinnej osoby zodpovedá stanovenie (nižšieho) výživného v sume 170 eur. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

14. V nadväznosti na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom. Za obdobie od 21.6.2016 do 31.12.2016 ide o sumu 190 eur (6 mesiacov x zvýšenie 30 eur + alikvótna časť za 10 dní mesiaca jún 2016), ktorú čiastku umožnil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.