Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-318-2015.pdf
PDF · 140.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-10C/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: D. zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom ul. 1 mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Q. zastúpenému JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o neplatnosť závetu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 10 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21. 4. 2015 domáhal, aby súd určil, že závet poručiteľky, nebohej E. a zomrelej dňa X. X. XXXX, naposledy bytom Q. zo dňa 30. 8. 2014, je neplatný.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že on aj žalovaný sú bratmi poručiteľky, pričom na dedičskom konaní u notára JUDr. Dugasa dňa 31. 3. 2015 predložil žalobcovi a jeho sestre R. notár závet zo dňa 30.8.2014, ktorým mala údajne jeho sestra - poručiteľka vyjadriť pred svedkyňami J. G. svoju poslednú vôľu, že majetok tam uvedený odkazuje žalovanému. Tvrdil, že po predložení závetu on aj jeho sestra R. tento závet ihneď spochybnili a notárovi uviedli, že podpis na závete nepatrí poručiteľke a že tento je podľa ich názoru sfalšovaný, preto notárovi povedali, že sa odvolajú, pretože s predloženou listinou zo dňa 30. 8. 2014 nesúhlasia. V žalobe žalobca ďalej dôvodil tým, že napriek uisteniu súdneho komisára že sa majú možnosť odvolať, notár do samotného osvedčenia o dedičstve uviedol, že sa vzdávajú práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175 zsa ods. 4 O.s.p. Žalobca uviedol, že dňa 9. 4. 2015 podal na Okresnom súde Kežmarok ako aj súdnemu komisárovi žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve v ktorej poukázal na to, že ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové okolnosti na ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, nemá súd (súdny komisár) v nesporovom dedičskom konaní z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, ale v prvom rade sa má pokúsiť spor o dedičskom práve vyriešiť dohodou a ak sa spor nepodarí odstrániť dohodou a skutočnosti rozhodné pre posúdenie dedičského práva zostanú sporné, má súd vydať uznesenie, ktorým odkáže z toho účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde, pričom menej pravdepodobným sa spravidla javí dedičské právo u toho účastníka, ktorý spochybňuje zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul, napríklad tvrdí, že závet je neplatný. Žalobca poukazoval na to, že už v žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve uviedol, že podá žalobu o neplatnosť závetu lebo má za to, že na závete nie je podpis poručiteľky. Na požadovanom určení je podľa žalobcu daný naliehavý právny záujem, ktorý podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené,
alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Za účelom preskúmania pravosti podpisu jeho sestry na závete žalobca navrhol vykonať znalecké grafologické skúmanie podpisu.
3. Okrem znaleckého grafologického skúmania podpisu na závete žalobca za ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil fotokópiu závetu a osvedčenia o dedičstve zo dňa 31. 3. 2015, žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve a výsluch R. 4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že táto je v celom rozsahu nedôvodná a navrhuje ju preto zamietnuť. Podľa žalovaného na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu nie sú splnené zákonné podmienky, lebo osvedčenie o dedičstve zo dňa 31. 3. 2015 nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve čím sa dedičské konanie po poručiteľke právoplatne skončilo. Z ustanovenia § 175 k O.s.p. podľa tvrdenia žalovaného vyplýva, že podať žalobu o neplatnosť závetu možno len v rámci prebiehajúceho dedičského konania, teda len za splnenia podmienky, že doposiaľ nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva niektorým z dedičov a len ak súd uznesením odkáže dediča na podanie takej žaloby. Žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve podaná žalobcom nie je podľa žalovaného spôsobilá privodiť právne následky, ktoré by následne umožňovali podať žalobu o neplatnosť závetu, nakoľko žiadosť bola podaná až potom, čo osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a na právoplatne rozhodnutej dedičskej veci už nemôže nič zmeniť. Právoplatné skončenie dedičského konania je podľa žalovaného dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu. Poukazoval na to, že osvedčenie o dedičstve bolo vydané so súhlasom všetkých účastníkov konania o dedičstve a dedičia sa v ňom medzi sebou vyporiadali dohodou. Notár ich pritom o všetkom riadne poučil, všetko im vysvetlil a nakoľko sa po poučení účastníci dedičského konania vrátane žalobcu vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, toto hneď v deň jeho vydania nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, preto nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby o neplatnosť závetu, lebo tú je v súlade s § 175 k O.s.p. možné podať len v rámci prebiehajúceho dedičského konania. Tvrdenia žalobcu o tom, že boli aj so sestrou R. notárom uvedení do omylu ohľadom možnosti žiadať o pokračovanie v dedičskom konaní sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde, nakoľko títo sa po riadnom vysvetlení a poučení notárom práva žiadať o pokračovanie v konaní zriekli dobrovoľne a jednomyseľne. Nie je tiež podľa žalovaného pravdou, aby žalobca alebo R. na pojednávaní u súdneho komisára čokoľvek namietali. Obsah ani formu závetu, ktorý im bol riadne predložený a mali možnosť ho dôkladne si preštudovať nenamietali, ani raz počas celého konania nenamietali žeby podpis poručiteľky nemal byť jej podpisom a že by mal byť sfalšovaný, naopak, všetci účastníci uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej uznali dedičské tituly jednotlivých dedičov vrátane závetu. Závet podľa žalovaného navyše všetky formálne aj obsahové náležitosti podľa § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka spĺňa.
5. Na uvedené žalobca reagoval tak, že na žalobe trvá, lebo § 175 k O.s.p. v spojení s § 175s O.s.p. nijakým spôsobom nevylučuje možnosť podania žaloby o neplatnosť závetu. Poukazoval na to, že platnosť závetu spochybňoval už v priebehu konania o dedičstve s tým, že ak písomný právny úkon nie je na znak súhlasu podpísaný osobou, ktorá ho urobila, pre chýbajúcu náležitosť vôle je absolútne neplatný a ako taký preto nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, teda aj voči žalovanému dedičovi na základe právoplatného skončenia dedičského konania a každý kto má na tom naliehavý právny záujem môže sa jej dovolávať bez časového obmedzenia. Toto právo podľa žalobcu nezaniká ani sa nepremlčuje, právne následky z takéhoto úkonu nenastanú ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu vôle a dôsledky z tejto neplatnosti súd musí vyvodzovať aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Základná sporná otázka v danom konaní sa podľa žalobcu môže ustáliť jedine vykonaným znaleckým grafologickým skúmaním podpisu nebohej.
6. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne dňa 8. 8. 2017 tak, že žaloba ktorú žalobca podal je určovacou žalobou kde základným predpokladom jej vyhovenia je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca splniť podmienku naliehavého právneho záujmu podľa žalovaného nemôže, lebo počas celého dedičského konania mal možnosť namietať neplatnosť závetu čo neurobil, resp. neuniesol dôkazné bremeno o tom, že tak urobil a preto bolo v priebehu dedičského konania notárovi ako súdnemu komisárovi znemožnené použiť postup podľa § 175 k ods. 2 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého by bol žalobca býval odkázaný na uplatnenie svojho práva žalobou na súde s určením lehoty na jej podanie. Správnosť uvedeného právneho názoru potvrdzuje podľa žalovaného aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/650/2014 zo dňa 14. 10. 2015. Keďže dedičské konanie po nebohej E.j bolo právoplatne
skončené, pričom účastníci sa vzdali práva žiadať o jeho pokračovanie, neexistuje zákonný dôvod na základe ktorého by bolo možné žalobe vyhovieť a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 21. 4. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. Ten bol dňom 1. 7. 2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa prechodných ustanovení CSP, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trval. Podpis na závete podľa žalobcu nie je podpisom poručiteľky, je to preto absolútne neplatný právny úkon a táto neplatnosť pôsobí voči každému, teda aj voči žalovanému a aj po skončení dedičského konania. Podľa žalobcu je nevyhnutné vykonať znalecké preskúmanie podpisu poručiteľky, pričom je tu naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo ak bude závet určený za neplatný, mohol by sa žalobca domáhať následne svojich práv, a to vydania časti dedičstva od nepravého dediča. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca nevyužil možnosť obrany v dedičskom konaní uviedol, že na absolútnej neplatnosti závetu to nič nemení, túto tým nie je možné napraviť, pričom v žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní žalobca tvrdil, že sa tým v dedičskom konaní bránil. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca vidí v tom, že ak by sa preukázalo, že závet nepodpísal poručiteľ, potom platí, že plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať. Žaloba je podľa žalobcu dôvodná, lebo inak si nemôže ďalej uplatňovať svoje práva pokiaľ ide o právo na vydanie časti dedičstva od nepravého dediča.
9. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na nesúhlasnom stanovisku k žalobe. Nad rámec svojich písomných vyjadrení uviedol, že hoci Občiansky súdny poriadok v čase podania žaloby upravoval takýto typ žaloby v § 80 písm. c), vzhľadom na ust. § 470 nového Civilného sporového poriadku je na konanie v súčasnosti potrebné použiť práve tento nový zákon, pričom § 137 Civilného sporového poriadku daný typ žaloby už nepripúšťa, nakoľko nejedná sa už o určovaciu žalobu ale o žalobu o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP. Taká žaloba je ale prípustná len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom v danom prípade žaloba žalobcu procesne prípustná v zmysle súčasnej právnej úpravy nie je a treba ju preto odmietnuť bez toho, aby sa súd vôbec zaoberal takýmto určovacím návrhom. Žalobca navyše podľa žalovaného nevyužil možnosť namietať neplatnosť závetu v dedičskom konaní, čo je tak podľa predošlej ako aj súčasnej právnej úpravy ďalší dôvod pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť a tým je aj to, že závet podľa hmotného práva je platný, nakoľko bol riadne spísaný, v prítomnosti svedkýň podpísaný poručiteľkou, čo je možné prípadne preukázať výpoveďami svedkýň prítomných pri jeho spísaní. Ak by aj súd danú žalobu posudzoval ako určovaciu žalobu, nebol by podľa žalovaného daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo žalobca mal možnosť namietať neplatnosť závetu v dedičskom konaní, pričom nepreukázal žeby tak urobil a obsah dedičského spisu a v ňom vydaných rozhodnutí to len potvrdzuje. Podľa názoru žalovaného, ak by bola relevantná argumentácia žalobcu o tom, že absolútnu neplatnosť možno tu namietnuť kedykoľvek, tak bolo by to v rozpore so zásadou právnej istoty a tiež so zásadou, že práva patria bdelým, ktoré platili už za účinnosti predošlej procesnej úpravy. Toto odôvodnenie žalobcu je preto podľa žalovaného nedôvodné a neprípustné, popiera uvedené zásady, keďže z § 175 k O.s.p. jasne vyplýva, že neplatnosť závetu mala byť namietaná v dedičskom konaní.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné. Nakoľko žalobca v žalobe ako listinné dôkazy označil aj fotokópie listín z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10D/6/2015 a odvolával sa v žalobe na tam podanú žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, vzhľadom na uvedené bolo vykonané dokazovanie aj oboznámením obsahu uvedeného dedičského spisu.
11. Čo sa týka návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom R. tak ako ho vzniesol v žalobe, tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní od tohto dôkazného návrhu ustúpil a na danom výsluchu sestry strán sporu ďalej netrval, týmto dôkazným návrhom sa súd ďalej nezaoberal.
12. Čo sa týka návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým grafologickým skúmaním podpisu nebohej E. na závete zo dňa 30. 8. 2014, tomuto dôkaznému návrhu súd nevyhovel a tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Pristúpiť k samotnému meritórnemu skúmaniu, či závet poručiteľky je alebo nie je platný by súd vzhľadom na žalobcom zvolenú určovaciu žalobu mohol len vtedy, ak by zistil že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené aby sa zároveň zaoberal vecou samou (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006). Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca podľa názoru súd naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal, bolo vylúčené zaoberať sa vecou samou a teda aj skúmaním pravosti podpisu poručiteľky na závete. Preto súd návrh na vykonanie znaleckého grafologického skúmania podpisu poručiteľky zamietol.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že na základe oznámenia Matričného úradu Mesta Poprad o úmrtí poručiteľky E. bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 9. 1. 2015 začaté konanie o dedičstve po poručiteľke. Vykonaním potrebných úkonov v konaní o dedičstve a v prípade splnenia podmienok uvedených v § 175zca Občianskeho súdneho poriadku aj na vydanie osvedčenia o dedičstve súd v súlade s ust. § 38 ods. 1 a § 175za Občianskeho súdneho poriadku poveril notára JUDr. Stanislava Dugasa. Poverený notár JUDr. Stanislav Dugas ako súdny komisár vydal dňa 31.3.2015 za prítomnosti účastníkov konania Q. osvedčenie o dedičstve, v ktorom je uvedené, že dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou. V tomto osvedčení, pod poučením o možnosti účastníka konania žiadať v lehote do 15 dní od jeho prevzatia súd o pokračovanie v konaní o dedičstve je obsiahnuté vyhlásenie, že cit.: „Účastníci prehlasujú, a svojimi podpismi potvrdzujú, že sa vzdávajú práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175zca, ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na uvedené nadobúda toto osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňom 31. 3. 2015. Nadobudnutie účinnosti osvedčenia o dedičstve vyznačí súd“. Na osvedčení bolo dňa 31. 3. 2015 vyznačené, že toto osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 31. 3. 2015. Uvedené skutočnosti boli zistené z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10D/6/2015.
14. Zo žiadosti žalobcu o pokračovanie v dedičskom konaní a dedičského spisu súd tiež zistil, že žalobca podal žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve po vyššie uvedenej poručiteľke skončeného vydaním osvedčenia o dedičstve notárom JUDr. Stanislavom Dugasom dňa 31. 3. 2015. Túto žiadosť odôvodnil tým, že je bratom poručiteľky, pričom na dedičskom konaní u notára JUDr. Dugasa dňa 31. 3. 2015 predložil jemu aj jeho sestre notár závet zo dňa 30. 8. 2014, ktorým mala údajne jeho sestra vyjadriť pred svedkyňami p. J. svoju poslednú vôľu, že majetok tam uvedený odkazuje bratovi Q. Tvrdil, že po predložení závetu on aj jeho sestra R. tento závet ihneď spochybnili a notárovi uviedli, že podpis na závete nepatrí poručiteľke a že tento je podľa ich názoru sfalšovaný s tým, že po uvedenej ich námietke im notár uviedol, že on vydá osvedčenie o dedičstve a oni sa môžu proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odvolať, resp. podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, na čo mu povedali, že sa odvolajú, pretože s predloženou listinou zo dňa 30. 8. 2014 nesúhlasia. V tejto žiadosti žalobca ďalej dôvodil tým, že napriek uisteniu súdneho komisára že sa majú možnosť odvolať, notár do samotného osvedčenia o dedičstve uviedol, že sa vzdávajú práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, čo si oni pri podpise nevšimli, nakoľko notárovi plne dôverovali. Uvedeným konaním notár podľa tvrdenia D. uviedol jeho aj jeho sestru do omylu v tom, že majú možnosť podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, čím došlo k odňatiu ich možnosti konať pred súdom, preto navrhuje, aby súd v konaní o dedičstve pokračoval s tým, že bude podaná aj žaloba o neplatnosť závetu poručiteľky.
15. Po zabezpečení vyjadrení notára a ostatných účastníkov dedičského konania - R. k uvedenej žiadosti žalobcu o pokračovanie v konaní o dedičstve dedičský súd uznesením zo dňa 29. 1. 2016, č. k. 10D/6/2015-74 o tejto žiadosti rozhodol tak, že ju zamietol.
16. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve žalobca podal odvolanie o ktorom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21. 6. 2016 č. k. 5CoD/4/2016-87 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie potvrdil a toto tak dňa 5. 8. 2016 nadobudlo právoplatnosť. K argumentácii žalobcu že on ani jeho sestra si pri podpisovaní osvedčenia o dedičstve nevšimli, že notár do textu osvedčenia mal zakomponovať vzdanie sa práva na pokračovanie v dedičskom konaní krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že táto argumentácia sa javí v kontexte s tým, že v ten istý deň bol súd prvého stupňa požiadaný o vyznačenie právoplatnosti osvedčenia o dedičstve ako zjavne pochybná. Pri hodnotení úkonov účastníka konania je podľa krajského súdu potrebné vychádzať zo základného predpokladu racionálneho počínania osôb a ak má osoba, ktorej sa môže dotknúť
rozhodnutie príslušného orgánu akúkoľvek pochybnosť, resp. obavy v tom zmysle, že rozhodnutie príslušného orgánu sa jej môže negatívne dotknúť, resp. nesplniť jej očakávania, je pravidlom, že pred podpisom listiny, ktorá sa jej môže dotknúť alebo je predstavy ovplyvniť si túto prečíta.
17. Keďže žalovaný na pojednávaní argumentoval nedostatkom procesných podmienok pre samotný prieskum žaloby (poukazujúc na nové ust. § 137 písm. d/ CSP) vyjadrí sa súd najskôr k tomu, prečo uvedené námietky žalovaného nepovažoval za relevantné a prečo žalobu neodmietol, ako to žalovaný navrhoval, ale túto zamietol.
18. Ak žalovaný argumentoval procesnou neprípustnosťou žaloby poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP, v prvom rade je treba uviesť, že žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 21. 4. 2015, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý takýto typ určovacej žaloby pripúšťal (viď § 80 písm. c/ O.s.p.) Hoci žalovaný svoj názor opieral aj o prechodné ustanovenia CSP, tak k tomu súd uvádza, že ani prechodné ustanovenia nového Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 2 prvá veta) nepodporujú výklad žalovaného, ktorý v podstate tvrdil, že vzhľadom na novú právnu úpravu by sa súd žalobou vôbec nemal zaoberať a túto by mal bez ďalšieho odmietnuť. Je zrejmé, že ak zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP), zostávajú zachované aj účinky žaloby ako takej a teda ak bola žaloba procesne prípustná v čase podania, táto jej procesná prípustnosť „zostáva zachovaná“ a súd sa žalobou musí zaoberať a rozhodnúť o nej a nemôže ju odmietnuť. Nemôže ísť na ťarchu akéhokoľvek žalobcu podávajúceho žalobu v tom čase prípustnú a viesť k odopretiu spravodlivosti, ak nová právna úprava daný typ žaloby na rozdiel od predošlej nepripúšťa, keďže právne postavenie žalobcu nemôže byť závislé od toho, kedy súd o jeho žalobe rozhodne. Preto súd má za to, že hoci § 137 písm. c/ CSP už v súčasnosti neumožňuje žalovať neplatnosť právnych úkonov, vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 CSP a zásadu ochrany legitímnych očakávaní je potrebné v takomto prípade o žalobe konať a naliehavý právny záujem posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby. Aj všeobecná súdna prax sa po zavedení nového procesného kódexu - CSP s otázkou ako posudzovať naliehavý právny záujem vo vzťahu k jeho prechodným ustanoveniam (§ 470 ods. 1 a 2 CSP) za stavu, kedy žaloba bola na súd podaná pred 30. 6. 2016 a súd 1. inštancie o nej rozhoduje po 1. 7. 2016 vysporiadala tak, že o žalobách konať treba a naliehavý právny záujem je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby. Poukazuje sa pritom napr. na paralelu s prípustnosťou dovolania, ktorú Najvyšší súd SR posudzuje takisto podľa procesnej úpravy účinnej v čase podania dovolania. 19. Vzhľadom na uvedené súd o žalobe žalobcu konal a keďže sa jednalo o určovaciu žalobu podanú podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30. 6. 2016, ako základnú otázku riešil to, či na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. 20. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti každej určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016 (ďalej len „O.s.p.“) bol naliehavý právny záujem, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia, cit. „Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“.
21. Súd z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia je názoru, že v danom prípade žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal a preto žalobu žalobcu zamietol bez toho, aby sa zaoberal vecou samou, t.j. posúdením platnosti závetu skrz to, či podpis na závete patrí alebo nepatrí poručiteľke.
22. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa judikatúry Z IV s-176 (zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983) procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie ( z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
23. Účelom určovacej žaloby je eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu, vniesť istotu do neistých právnych vzťahov (nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla, viď tiež publikáciu Zo súdnej praxe 6/2003 str. 163.), ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a má miesto aj tam, kde sa jej prostredníctvom vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov účastníkov a spravidla nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba je vylúčená tam, kde by neslúžila skutočným potrebám, ale len zbytočnému rozmnožovaniu alebo zdražovaniu sporov.
24. V tu súdenej veci žalobca žiadal v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. určiť, že závet poručiteľky E. zo dňa 30. 8. 2014 je neplatný. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť pre preukázanie naliehavého právneho zaťažovala tu žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol.
25. Podľa § 175k ods. 1 a 2 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
26. Podľa § 175s ods. 1 O.s.p. prejednanie dedičstva je skončené a) nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa § 175p a 175q <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>, alebo b) vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>.
27. Podľa § 175 zca ods. 1 a 3 O.s.p. notár poverený súdom (§ 38 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101>) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak a) dedičstvo nadobudol jediný dedič, b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou, d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov. Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa § 175b až 175q <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101>. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom.
28. Podľa § 175 zca ods. 4 O.s.p. účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101>. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101>, § 175l <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101> a 175o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/20160101>]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie.
29. Podľa § 175 zca ods. 5 O.s.p. účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto prípade dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
30. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že jedným zo spôsobov skončenia dedičského konania bolo vydanie tzv. osvedčenia o dedičstve, pričom zákonnými predpokladmi jeho vydania sú 1./ jeho vydanie notárom povereným súdom, aby ako súdny komisár viedol konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve, 2./ súhlas účastníkov konania o dedičstve s vydaním osvedčenia, teda je nevyhnutný súhlas všetkých účastníkov konania ktorého formu zákon nepredpisuje, musí však ísť o prejav výslovný, zrozumiteľný a určitý a pokiaľ nie je daný písomne, bude udelenie súhlasu poznačené v zápisnici, že sa tak stalo a 3./ vydanie osvedčenia o dedičstve je možné len v zákonom stanovených prípadoch, ktorých výpočet je taxatívny pričom jedným z nich
je práve prípad, keď sa dedičia vyporiadali medzi sebou dohodou (podporne pozri napr. Števček, M., Ficová , S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2009, strana 520).
31. Z obsahu dedičského spisu a osvedčenia o dedičstve vyplýva, že poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná, jej rodičia ju predomreli, pričom zanechala závet. K dedeniu povolaní boli dedičia zo zákona a dedič zo závetu, a to.1 / Q. - brat poručiteľky, 2./ D. - brat poručiteľky, a 3./ R. - sestra poručiteľky, pričom z obsahu osvedčenia o dedičstve vyplýva, že pri prejednaní dedičstva dňa 31. 3. 2015 boli všetci títo dedičia osobne prítomní. Rovnako z jeho obsahu vyplýva, že osvedčenie bolo vydané so súhlasom všetkých účastníkov konania, pričom títo uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu. Vychádzajúc z obsahu tohto osvedčenia preto súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že toto vyjadrovalo skutočnú a slobodnú vôľu tam prítomných, všetkých účastníkov konania a na jeho vydanie tak boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky.
32. V danom prípade sa všetci účastníci konania o dedičstve výslovne vzdali práva na podanie žiadosti o jeho pokračovanie, preto v zmysle § 175zca ods. 5 O.s.p. dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudlo osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Preto v konaní o dedičstve nie je možné pokračovať, čo bolo premietnuté do právoplatného rozhodnutia dedičského súdu o zamietnutí žiadosti žalobcu o pokračovanie v konaní o dedičstve. V uvedenom rozhodnutí v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pritom bola jasne odmietnutá a vyvrátená argumentácia žalobcu na ktorej založil aj túto svoju žalobu (ktorá obsahovo a argumentačne je z veľkej časti totožná práve so žiadosťou žalobcu o pokračovanie v konaní o dedičstve), že mal pred notárom spochybniť podpis poručiteľky na závete a byť notárom uvedený do omylu ohľadom možnosti žiadať o pokračovanie v konaní o dedičstve.
33. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 15/2007).
34. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti závetu poručiteľky, lebo aj keby súd určil v tomto konaní závet poručiteľky za neplatný, vôbec nič by to nezmenilo na tom, že stále by tu bolo právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľke na základe osvedčenia o dedičstve. Navyše v ňom sa dedičia vyporiadali medzi sebou dohodou, a teda ani určenie závetu za neplatný by na tomto výsledku nič nezmenilo. Naviac podľa názoru súdu už len samotná skutočnosť, že proti osvedčeniu o dedičstve je možné podať mimoriadny opravný prostriedok smerujúci priamo k jeho zrušeniu (napr. návrh na obnovu konania, k tomu podporne pozri napr. R 96/2002) vylučuje, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu na základe samostatnej žaloby podanej mimo dedičského konania ktorá žiaden taký priamy účinok nemá.
35. V danom prípade žalobca bol účastníkom dedičského konania. Nepreukázal, žeby tam čímkoľvek namietal platnosť závetu poručiteľky. Už len skutočnosť, že dedičské konanie skončilo osvedčením o dedičstve na základe dohody všetkých dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorí hneď v deň vydania osvedčenia, ako z neho vyplýva išli na súd vyznačiť na ňom právoplatnosť vyvracia tvrdenie žalobcu, žeby počas prejednania dedičstva pred notárom čokoľvek namietal. Z uvedeného jasne vyplýva, že uznal tam platnosť závetu a preto je viazaný rozhodnutím, ktoré bolo vydané v dedičskom konaní. Právoplatne skončené dedičské konanie bráni tomu, aby sa otázka dedičstva žalobcu mohla opätovne prejednávať v tomto konaní (k tomu podporne pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/94/2013 zo dňa 22. 4. 2015 verejne dostupný na webovom sídle ministerstva spravodlivosti SR)
36. Ak žalobca argumentoval v prospech existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tým, že ak by bol závet určený za neplatný, mohol by sa domáhať následne vydania časti dedičstva od nepravého dediča, tak táto jeho argumentácia neobstojí.
37. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
38. Predpokladom pre postup podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je skutočnosť, že rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť, pričom za oprávneného dediča je považovaný len ten, kto mal mať v dedičskom konaní postavenie dediča, avšak z rôznych dôvodov, napr. preto že bol neznámeho pobytu, alebo až dodatočne sa našiel závet a podobne došlo k prejednaniu dedičstva bez neho a nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené inému, alebo mu bolo potvrdené vo väčšom podiele, ako by mu patril. Aktívne legitimovanou osobou je tu však len ten, kto sa nezúčastnil dedičského konania. Ten kto sa zúčastnil dedičského konania nie je aktívne legitimovanou osobou, a to ani vtedy, ak bol na dedičskom práve ukrátený. Zákon vychádza z toho, že táto osoba mala možnosť domáhať sa svojich práv na základe opravných prostriedkov upravujúcich prejednanie dedičstva.
39. Tento záver, ktorý jednoznačne vyvracia argumentáciu žalobcu o jeho naliehavom právnom záujme opakovane a dlhodobo podporuje aj judikatúra, viď napr. R 44/1986, podľa ktorého žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka môže podať s úspechom len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve. V zmysle uvedeného rozhodnutia ochrana oprávnených záujmov tých, ktorí boli účastníkmi konania o dedičstve môže byť zabezpečená iba cestou mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku.
40. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 4902/2009 aktívnu vecnú legitimáciu na vydanie dedičstva podľa ustanovení § 485 ods. 1 a § 487 Občianskeho zákonníka má, ako vyvodila aj judikatúra súdov (poukazuje sa tam na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 3. 10. 2007 sp. zn. 21Cdo 980/2007, rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 23. 2. 1999 sp. zn. 21Cdo 1465/98 alebo rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 30. 1. 2008 sp. zn. 21Cdo 1854/2006) ten, kto nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi a kto je oprávneným (pravým) poručiteľovým dedičom, ak bolo dedičstvo právoplatne skončené. Oprávneným (pravým) dedičom poručiteľa sa rozumie ten, kto mal na základe dedenia zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto titulov nadobudnúť dedičstvo (úplne alebo čiastočne) namiesto toho, komu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva súdom v konaní o dedičstve.
41. V danom prípade pritom zo žaloby žalobcu je zrejmé, že ten bol účastníkom konania o dedičstve a že o tvrdenej skutočnosti spočívajúcej v nepravosti podpisu poručiteľky na závete a jeho neplatnosti mal vedieť už počas prebiehajúceho dedičského konania, keďže v žalobe a aj v žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve sám výslovne tvrdil, že (ne) pravosť podpisu poručiteľky namietal už v pôvodnom dedičskom konaní. Je potom absolútne vylúčené, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu za situácie, keď nenamietal neplatnosť závetu o ktorej mal vedieť už vtedy v pôvodnom dedičskom konaní, kde navyše žiadosť o pokračovanie konaní založená aj na tomto tvrdení bola právoplatne zamietnutá. Inými slovami, nejedná sa tu o prípad, kedy by žalobca tvrdil (a následne preukázal), že o nepravosti podpisu poručiteľky mal sa dozvedieť až dodatočne, ale sám žalobca v žalobe tvrdil, že o nepravosti podpisu mal vedieť už pri prejednávaní dedičstva pred notárom, ktorému túto skutočnosť mal aj namietať, čo sa ale ničím nepreukázalo, preto táto jeho samostatná žaloba nemôže obstáť.
42. Ani argumentácia žalobcu, že absolútnu neplatnosť závetu možno namietať kedykoľvek, aj po skončení dedičského konania tu neobstojí. Správne tu žalovaný poukázal na § 175 k O.s.p. účinný do 30. 6. 2016. Súd sa plne stotožňuje aj so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/650/2014 na ktoré žalovaný poukázal. Súd súhlasí s tým, že nakoľko žalobca tu počas dedičského konania (do vydania osvedčenia o dedičstve, ktoré má účinky právoplatného uznesenia o dedičstve) nenamietal závet, keďže nepreukázal, žeby tak urobil, nemohlo sa ani použiť ustanovenie § 175k ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého by bol žalobca odkázaný na podanie určovacej žaloby, a že teda neučinením závetu sporným už v dedičskom konaní zanikol právny záujem žalobcu na určení sporného práva takou žalobou, ktorý by počas dedičského konania vyplýval práve z tohto právneho predpisu. Keďže možnosť podania žaloby v určenej lehote vyplývala v danom prípade a za daných okolností z osobitného zákonného ustanovenia - § 175k ods. 2 O.s.p., nevyužitím možností daných týmto zákonným ustanovením žalobcom právny záujem na určení sporného práva v rámci samostatného konania podľa § 80 písm. c) O.s.p. zanikol (podporne pozri Uznesenie Ústavného súdu ČR I.ÚS 230/98 zo dňa 10. 8. 1998).
43. Bolo by nielen v rozpore s podstatou a zmyslom úpravy v § 175k ods. 2 O.s.p., ale aj v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, ak by dedič ktorý bol účastný na dedičskom konaní a ktorý mal mať vedomosť o neplatnosti závetu túto priamo tam nenamietal, ale uzavrel by dedičskú dohodu s ostatnými
dedičmi a po právoplatnom skončení dedičského konania a disponovaní s dedičstvom by, v zmysle tvrdenia žalobcu v podstate kedykoľvek, bez časového obmedzenia mohol bez podania mimoriadneho opravného prostriedku, iba samostatnou žalobou o neplatnosť závetu meniť dedičské pomery. Takýto výklad nemá oporu v zákone ani v platných právnych princípoch. Nenamietnutím neplatnosti závetu v dedičskom konaní o ktorej dedič (tu žalobca) mal mať už počas neho vedomosť stratil tento dedič (tu žalobca) naliehavý právny záujem na určení závetu za neplatný, preto žaloba žalobcu už len z toho dôvodu musela byť zamietnutá.
44. Na zamietnutie žaloby bol tu navyše aj ďalší samostatný dôvod, a to je nedostatok vecnej legitimácie, nakoľko z obsahu dedičského spisu a osvedčenia o dedičstve jasne vyplýva, že dedičom po poručiteľke a účastníkom dedičského konania bola aj sestra žalobcu a žalovaného, pani R., ktorá by tak pre úspech žaloby žalobcu nevyhnutne musela byť stranou aj v tomto konaní o určenie neplatnosti závetu, čo sa nestalo. Aj preto žaloba musela byť zamietnutá.
45. Podľa § 91 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase, keď žalobca podával túto svoju žalobu ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
46. V súčasnosti úprava nerozlučného spoločenstva je upravená v § 77 CSP.
47. Aj podľa právnej teórie (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Praha : C.H.Beck, 2009, 227 s.) „nerozlučné spoločenstvo budú tvoriť účastníci konania o vyslovenie neplatnosti závetu- nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený za neplatný a vo vzťahu k inému dedičovi by bol platný“.
48. V súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konštatuje, že v prejednávanej veci po poručiteľke dedičmi sú žalobca, žalovaný a R.. Títo z procesného hľadiska v súvislosti v týmto sporovým konaním majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Táto charakteristika totiž vyplýva z predmetu konania a teda z hmotnoprávnej úpravy, kde ich spoločenstvo má charakter nerozlučného spoločenstva, pričom úkony jedného účastníka zásadne zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom tohto procesného spoločenstva. Rozhodnutie v tejto veci o určení neplatnosti závetu sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane. V konaní o vyslovenie neplatnosti závetu nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený za neplatný a vo vzťahu k inému dedičovi, aby bol tento závet považovaný za platný. Okrem toho, že ide o nerozlučné spoločenstvo, toto spoločenstvo má charakter aj núteného spoločenstva, keď priamo z hľadiska vecnej legitimácie (vyplývajúcej z hmotného práva) je nevyhnuté, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Platí, že ak žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva zažaloval len niektoré zo subjektov tohto procesného spoločenstva, alebo len jeden zo subjektov, a nie všetkých nútených spoločníkov, je nutné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Uvedené vyplýva aj z doterajšej judikatúry a súdnej praxe, napr. rozsudku Krajského súdu v Brne sp. zn. 20Co/283/96, podľa ktorého pre sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. na oboch stranách, t.j. žalobcov aj žalovaných. Postavenie žalobcu je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, kde ostatní účastníci musia vystupovať v konaní ako žalovaní, aj keď v konaní o dedičstve sa niektorí z nich nestavali odmietavo k spornej otázke, prípadne boli pasívni. Ak sa sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie (k tomu podporne pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/116/2014 ale tiež napr. aj R 1/1975).
49. Keďže v prejednávanej veci žalobca nezažaloval všetkých dedičov po poručiteľke ako nerozlučných spoločníkov podľa v tom čase účinného § 91 ods. 2 O.s.p. (teraz § 77 CSP) a jeho sestra R. nevystupovala tu ani ako ďalšia žalobkyňa, súd aj z uvedených dôvodov žalobu musel zamietnuť.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže žaloba proti nemu bola v celom rozsahu zamietnutá,
preto podľa § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.