Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Csp-72-2017.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, proti žalovanej G. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., štátna občianka SR, o zaplatenie 227,23 € s príslušenstvom rozsudkom pre zmeškanie, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 227,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 227,23 € od 13.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.4.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) zo dňa 18.4.2017, ktorou sa domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 227,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 227,23 € od 13.2.2016 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Y. XX, K. F. podľa § 46 zákona č.251/2012 Z.z.. Žalobca faktúrou za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval sumu 227,23 €, pričom predmetná faktúra č.XXXXXXXXXX bola splatná dňa 12.2.2016. Žalovaná ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradila, a to ani na základe zaslanej výzvy. Žalobca poukázal na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č.251/2012 Z.z. o energetika, v zmysle ktorého pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z.. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, žalobca poukázal na ustanovenie § 3 nariadenia vlády č.20/2013 Z.z..
2. Na návrh vydal súd dňa 24.5.2017 platobný rozkaz sp.zn. 10Csp/72/2017-19, ktorý však musel v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k. 10Csp/72/2017-40 zo dňa 17.1.2018 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd postupoval analogicky podľa § 116 C.s.p., keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe a v Registri obyvateľov SR má žalovaná ako trvalý pobyt evidovanú len Obec Vígľaš, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Zo správy OO PZ Zvolen súd zistil, že na predmetnej adrese sa nachádza opustený rodinný dom, ktorý je majetkom Obce Zvolenská Slatina. Nimi vykonaným šetrením sa nepodarilo zistiť, kde sa žalovaná v súčasnosti zdržiava. Lustráciou v registri ZVJS bolo zistené, že žalovaná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne sa nepodarilo zistiť žiaden aktuálny zamestnávateľ žalovanej, prostredníctvom ktorého by súd mohol doručovať žalovanej súdne zásielky. Taktiež ani na ďalšej adrese, ktorú súd zistil lustráciou žalovanej v registroch tunajšieho súdu, sa žalovanej nepodarilo súdnu zásielku doručiť s tým, že aj na tejto adrese bola neznáma. Zo správy Obce Vígľaš súd zistil, že žalovaná je od 19.2.2016 bezdomovec a obec nemá vedomosť o mieste jej aktuálneho pobytu. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 8.2.2018 považuje za doručenú žalovanej.
5. Súd uznesením zo dňa 17.1.2018 sp.zn. 10Csp/72/2017-41 v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p. vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a tiež označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Taktiež bola žalovaná v tomto uznesení poučená o tom, že ak vyššie špecifikovanú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Súd toto uznesenie doručoval spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 106 ods. 3 C.s.p., pričom tieto písomnosti sa považujú za doručené žalovanej dňom 8.2.2018.
6. Dňa 29.1.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.1.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že trvajú na podanej žalobe, s tým, že v nej bol uplatnený nárok predstavujúci škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom na odbernom mieste K. F., Y. XX, číslo odberného miesta (ďalej len „ČOM“) XXXXXXX podľa zákona č.251/2012 Z.z. o energetike. Konkrétne poukázali na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a) a § 39 ods. 13 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike. Poukázali tiež na princíp objektívnej zodpovednosti s odkazom na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona o energetike, keď v zmysle existujúcej právnej úpravy je daná absolútna objektívna zodpovednosť odberateľa za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Pri výpočte škody vyúčtovanej v predmetnej faktúre č.XXXXXXXXXX sa postupovalo v zmysle vtedy platnej vyhlášky MH SR č.154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Škoda sa vypočítala podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MH SR č.292/2012 Z.z.. V tomto prípade sa pri výpočte použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - distribúcia, a.s., platné a aktualizované v roku 2016. Súčasťou vyčíslenej škody je zisťovací poplatok vo výške 166,- € bez DPH, pričom oprávnenosť tejto fakturácie sa opiera o ustanovenie § 1 ods. 5 vyhlášky č.154/2005 Z.z.. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Konkretizácia položiek: 1. administrácia zákazky v systéme MOO:
- práca vo fakturačnom systéme, vyhľadanie OM,
- zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere,
- generovanie služobného príkazu na odpojení prípojky na OM a na kontrolu OM atď. čiastková cena 4,- € bez DPH 2. riešenie OM „KOM“ NN-MOO:
- zistenie miesta neoprávneného napojenia,
- odstránenie neoprávnenej manipulácie,
- odpojenie neoprávneného napojenia,
- odpojenie OM,
- vystavenie písomného dokladu - protokolu o zistení NO,
- vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu,
- vystavenie kalkulácie - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom čiastková cena 147,- € bez DPH 3. autodoprava osobná:
- od 20 km do 40 km vrátane čiastková cena 15,- € zisťovací poplatok 166,- € celkový výpočet škody za neoprávnený odber elektriny 61,23 € + 166,- € = 227,23 €. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedli, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3. zákona č.251/2012 Z.z. o energetike na časti vymedzeného územia. Teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a to vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého napätia alebo nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. SSE-D, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a.s. (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná od prenosovej sústavy SEPS do distribučnej sústavy SSE-D, a.s. je meraná SEPS-om. SSE-D, a.s. je pripojený k SEPS, a.s. a SSE-D, a.s. ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle Technických podmienok a Obchodných podmienok pripojenia. SSE-D, a.s. je povinná zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinná viesť evidenciu odberateľov. Merať elektrinu a viesť evidenciu je povinná SSE-D, a.s. preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS, a.s., priradiť ku konkrétnym odberným miestam, pripojením k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Konkrétnym odberným miestom pripojením k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná, teda ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber § 46 zákona o energetike), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s. z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na SSE-D, a.s., ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda spoločnosť SSE-D, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE-D, a.s. fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví priamo spoločnosti SSE-D, a.s. v znení článku 8 bod 8.5., kde je uvedené, že pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu.
7. V súlade s § 273 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p. a § 275 C.s.p. oznámil súd na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci na deň 28.3.2018 o 13.00 hod., č.pojednávacej miestnosti 10 (vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 28.2.2018) a vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
8. Podľa § 273 C.s.p., súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Podľa § 275 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
9. Súd o tejto žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to podľa nasledujúcich ustanovení zákona č.251/2012 Z.z. o energetike, vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č.87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „citovaná vyhláška“) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V takom prípade možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.