Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Co-3-2017.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, I. T., o zaplatenie 3 166,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/5/2016 - 48, zo dňa 27. septembra 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku II. v časti úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 295,48 eur od 04.10.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 166,53 eur, úrok z úveru vo výške 295,48 eur, úrok z omeškania vo výške 6,17 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 166,53 eur od 04.10.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobu v časti úroku 19,53 % ročne zo sumy 3 166,53 eur od 04.10.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 295,48 eur od 04.10.2013 do zaplatenia zamietol. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy o úvere č. 07/205-12-Optim pôžička, uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 13.01.2012. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3 400 eur. Úver bola žalovaná povinná splácať mesačne v 96-tich anuitných splátkach vo výške po 70,25 eur, splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci, posledná splátka bola splatná dňa 15.01.2020 (konečná splatnosť úveru). Výška úroku bola dohodnutá na 19,53 % p. a., RPMN 23,33 %. Žalovaná bola povinná celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 7003,04 eur. Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy žalovanou vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 15.08.2013 na splatenie celého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Žalovaná pohľadávku uznala, potvrdila, že predmetnú zmluvu uzatvorila a má záujem predmetnú sumu žalobcovi zaplatiť.
3. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 3 166,53 eur, úroku vo výške 295,48 eur (z neuhradených splátok do dňa predčasnej splatnosti úveru), úrokov z omeškania 6,17 eur (z neuhradených splátok do dňa predčasnej splatnosti úveru), úroku 19,53 % ročne z nesplatnej istiny vo výške 3 166,53 eur od 04.10.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z
nesplatnej istiny 3 166,53 eur a nesplatených úrokov 295, 48 eur od 04.10.2013 do zaplatenia. Žiada nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
4. Súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 3 166,53 vyhovel. Túto sumu žalovaná nerozporovala. Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z úveru 295,48 eur, ktorý bol vyčíslený do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a úrok z omeškania vo výške 6,17 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Súd tak rozhodol na základe uzavretej úverovej zmluvy a v konaní nebolo sporné, že žalovanej bol úver poskytnutý a úver čerpala a nevykonával pravidelné mesačné splátky.
5. Súd nepriznal žalobcovi úrok 19,53 % ročne z priznanej sumy (z istiny od 4.10.2013 do zaplatenia). Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky a doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca neoprávnene žiada zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu preto súd v tejto časti nárok zamietol. Aj zo znenia § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že po tzv. zosplatnení úveru má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi a ďalšie nároky neuvádza. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie od dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania a dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dohoda, v zmysle ktorej má spotrebiteľ platiť úroky do splatnenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
6. Dôvodný je nárok, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia zákonného úroku z omeškania 8 % p. a. zo sumy 3 166,53 eur od 04.10.2013 do zaplatenia, ako sankcie zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť včas a riadne. V časti o priznanie úroku z omeškania zo sumy 295,48 eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z úveru do zosplatnenia istiny, však súd žalobu zamietol. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosti úveru a súd mal zato, že mu neprináleží úrok z omeškania aj z úrokov, lebo vytvoriť novú kategóriu príslušenstva z príslušenstva, a to ani dohodou účastníkov by znamenalo chovať sa v rozpre so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
7. Súd nevyhovel žiadosti žalovanej súdom uloženú povinnosť plniť v splátkach, pretože žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti (nepredložila listinné dôkazy o výdavkoch a jej príjme) odôvodňujúce takéto rozhodnutie.
8. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol o trovách konania a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči zamietavému výroku II a to v časti úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 295,48 eur od 04.10.2013 do zaplatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel (§ 388 CSP). Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.
10. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec v odvolaním napadnutej časti (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. K uplatnenému úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uvádza: „S poskytnutím úveru sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 360 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania“. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má žalobca za to, že má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru.
11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa zamietnutia žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 295,48 eur od 04.10.2013 do zaplatenia sú správne. Námietky odvolateľa nie sú opodstatnené z dôvodov, ktoré okresný súd uvádza v odôvodnení rozhodnutia. Reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva.
15. V danom prípade spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie všetkých iných právne relevantných skutočností z právneho vzťahu založeného zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka). Právna úprava v Obchodnom zákonníku, ktorá by znamenala obmedzenie práv spotrebiteľa, má za následok neplatnosť, či už zmluvného dojednania alebo neplatnosť jednostranného prejavu spotrebiteľa.
16. Predmetom odvolania žalobcu, je otázka nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne zo sumy 295,48 eur (úrok vypočítaný do predčasnej splatnosti úveru) od 04.10.2013 do zaplatenia. Úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny. Ak tak účastníci úverového zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ urobia, uvedená dohoda podlieha prieskumu súdu z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, či prípadne nespôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, či nepredstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu.
17. Z hľadiska spotrebiteľského práva v prípade uzavretia takej dohody, podľa ktorej spotrebiteľ je povinný platiť úroky z omeškania aj v prípade omeškania s platením príslušenstva by išlo o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (porušenie generálnej klauzuly uvedenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), lebo takéto dojednanie značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, ktorý má dodávateľovi platiť viac, ako mu patrí v zmysle zákona a smeruje k zvyšovaniu dlhu spotrebiteľa. Ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je zakázané v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, z vecne správnych dôvodov.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).