Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1T/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Matúša Tarcalu a prísediacich H. W. a Y.. P. P. v trestnej veci proti obžalovaným N. V. a Z. L. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 28. marca 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

X. iXX/X,, nar. XX.XX.XXXX v X. na D., bytom ulica W. 27/5, O.rXX.XX.XXXX X. Z.y, nar. XX.XX.XXXX v J. na D., bytom ulica Z. XX, G., J., D.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 21.03.2017 v čase o 20.06 hod. došli na osobnom motorovom vozidle AUDI A4, evidenčné čísloL.medzinárodná poznávacia značka Poľskej republiky, do blízkosti čerpacej stanice palív STAVBET- OP na ulici Bardejovskej číslo 207/30 vo Svidníku, tu na odľahlom a neosvetlenom mieste vozidlo zaparkovali, vypli motor, na mieste vodiča zostal sedieť XX,-y a N. V. z vozidla vystúpil a šiel do predajnej časti uvedenej čerpacej stanice palív, kde vykonal nákup jedného balenia cigariet značky PS a na zaplatenie použil falzifikát bankovky o nominálnej hodnote 50,- €, sériové číslo U., označenej po preskúmaní Národnou bankou Slovenska ako falzifikát stupňa kvality 3 - podarený falzifikát, pričom táto bankovka u obsluhujúceho predavača čerpacej stanice palív vzbudila podozrenie, že sa môže jednať o falzifikát, preto ju opakovane preveril na bezpečnostnom skeneri, ktorý mu signalizoval, že sa jedna o falzifikát, čo aj oznámil N. N., ktorý na tieto slová nereagoval, otočil sa a z priestorov čerpacej stanice odišiel, no obsluhujúci sa za ním vydal, pričom dostihnúť sa mu ho podarilo až v čase, keď už sedel na mieste spolujazdca, pristúpil k vozidlu a N. V. oznámil, že bankovka , ktorou platil je falošná, že už zavolal políciu a požiadal ho, aby sa vrátil do predajne čerpacej stanice palív, pričom N. V. predavača požiadal, aby to nechal tak, z vozidla vystúpil, po čom mu Z. L. podal výdavok vo výške 46,90 € a zakúpené balenie cigariet, ktoré hodil na zem a súčasne žiadal vrátenie 50 eurovej bankovky, čo však predavač opakovane odmietal, pričom Z. L. povedal N. V. , aby sadol do auta, na čo N. V. nasadol na predné sedadlo spolujazdca a rýchlou jazdou bez zapnutých svetiel z miesta odišli smerom do centra U. a následne smerom na obec Ladomirová v okrese Svidník, kde po zídení z hlavnej cesty na cestu vedľajšiu v obci Ladomirová, boli zastavení a zadržaní hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svidníku,

t e d a

- obž. N.I dal falšované peniaze ako pravé,

- obž. Z. L. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, ktorý dal falšované peniaze ako pravé,

č í m s p á c h a l i

- obž. Xr V. zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona a

- obž. X L. zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

rozhodol:

obž. N. V.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1 Tr. zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci a to bankovky nominálnej hodnoty 50,- (päťdesiat) eur, sériové číslo U91558726047.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

obž. Z. L.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1 Tr. zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 13.07.2017, sp. zn. Pv 91/17/7712 obžalobu na obv. N. V. a obv. Z. L. a to pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.03.2017 v čase o 20.06 hod. došli na osobnom motorovom vozidle AUDI A4, evidenčné číslo RP XXXXX, medzinárodná poznávacia značka Poľskej republiky, do blízkosti čerpacej stanice palív STAVBET-OP na ulici X. číslo 207/30 vo Svidníku, tu na odľahlom a neosvetlenom mieste vozidlo zaparkovali, vypli motor a zhasli svetlá, na mieste vodiča zostal sedieť Z. L. a N. V. z vozidla vystúpil a šiel do predajnej časti uvedenej čerpacej stanice palív, kde vykonal nákup jedného balenia cigariet značky PS a na zaplatenie použil falzifikát bankovky o nominálnej hodnote 50,- €, sériové číslo D označenej po preskúmaní Národnou bankou Slovenska ako falzifikát stupňa kvality 3 - podarený falzifikát, pričom táto bankovka u obsluhujúceho predavača čerpacej stanice palív vzbudila podozrenie, že sa môže jednať o falzifikát, preto ju opakovane preveril na bezpečnostnom skeneri, ktorý mu signalizoval, že sa jedna o falzifikát, čo aj oznámil N. V., ktorý na tieto slová nereagoval, otočil sa a z priestorov čerpacej stanice

odišiel, no obsluhujúci sa za ním vydal, pričom dostihnúť sa mu ho podarilo až v čase, keď už sedel na mieste spolujazdca, pristúpil k vozidlu a N. V. oznámil, že bankovka , ktorou platil je falošná, že už zavolal políciu a požiadal ho, aby sa vrátil do predajne čerpacej stanice palív, pričom N. V. predavača požiadal, aby to nechal tak, z vozidla vystúpil, po čom mu Z. L. podal výdavok vo výške 46,90 € a zakúpené balenie cigariet, ktoré hodil na zem a súčasne žiadal vrátenie 50 eurovej bankovky, čo však predavač opakovane odmietal, pričom Z. L. zakričal "sadaj, davaj het" , na čo N. V. nasadol na predné sedadlo spolujazdca a rýchlou jazdou, bez zapnutých svetiel, z miesta odišli smerom do centra Svidníka a následne smerom na obec Ladomirová v okrese Svidník, kde po zídení z hlavnej cesty na cestu vedľajšiu v obci Ladomirová, boli zastavení a zadržaní hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svidníku.

Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní N. V. a Z. L. urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že sú nevinní zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní tak súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných N. V., Z. L., výsluchom svedkov G. V., práp. T.. L. Y. a práp. T. R., prečítaním výpovede svedka Y. X., znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu, prehratím videozáznamov z bezpečnostných kamier na čerpacej stanici STAVBET-OP a kruhovom objazde vo Svidníku a listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o previerke výpovede na mieste, príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemkov a zápisnicou o prehliadku iných priestorov a pozemkov, príkazmi na osobnú prehliadku a zápisnicami o osobnej prehliadke, zápisnicou o vydaní veci, žiadosťou a vyjadreniami (posudkami) Národnej banky Slovenska, zápisnicami o vydaní a o vrátení vecí, záznamom o vrátení vozidla, záznamom policajnej hliadky, fotokópiami cestovných pasov, záznamami národnej ústredne Interpol, odpismi z registra trestov a výpismi z evidencie priestupkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný N. V. vo svojej výpovedi uviedol, že 50-eurovú bankovku zakúpil na prechode hranice medzi Ukrajinou a Poľskom od neznámej osoby za zvýhodnený kurz. Pôvodne chcel kúpiť poľské zloté, no keďže nemali, zmenárne boli zatvorené, kúpil túto bankovku, pričom nevedel, že je falošná. Vo Svidníku na benzínovej pumpe za túto bankovku kúpil cigarety a keď mu pumpár povedal, že bankovka je falošná a aby počkal na políciu, zľakol sa, že prístup polície bude taký ako na Ukrajine, a teda že ich zbijú. Preto v šoku utiekli preč. Policajnej hliadke zastavili hneď, ako ju videli. Až potom zistil, že sú na Slovensku, pretože cieľom ich cesty bolo pomôcť manželke L. s rekonštrukciou bytu v Poľsku a potom sa mali vrátiť na Ukrajinu.

Obžalovaný Z. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v polovici marca išiel k manželke do Poľska odviesť nejaké veci. Taktiež jej chcel kúpiť auto, našiel inzerát a známy mu mal pri Viedni pomôcť s kúpou. Kvôli tomu išiel cez Slovensko do Viedne. Spoluobžalovaného N. vzal so sebou, pretože je zručný a plánoval, že cestou naspäť z Viedne sa zastavia u jeho manželky a N. mu pomôže s rekonštrukciou bytu, ktorý má ona v podnájme. Obžalovaný L. ďalej uviedol, že nechtiac odbočil do Svidníka, kde vôbec neplánoval ísť a N. ho požiadal, aby zastavil, pretože si chcel kúpiť cigarety. Tak zastavil na parkovisku, pretože na Ukrajine nemajú radi, keď niekto parkuje na benzínke a netankuje. N. odišiel z auta a asi o 5-10 min. sa vrátil, nasadol a vložil niečo do priehradky, keď si L. všimol, že za ním ide nejaký pán a volá ho pohybom ruky. N. vystúpil a o niečom sa s tým pánom bavil, L. nepočul o čom, no bol tam konflikt. B. N. nastúpil do auta a povedal, aby išli, pretože ešte tú dostanú bitku. Vtedy tam prichádzal niekto ďalší, a tak L. v strese išiel, pričom keď zistil, že ide opäť na Poľsko, v obci Ladomirová odbočil a po zaznamenaní policajných majákov zastavil. Obž. L. uviedol, že o bankovke nevedel, pretože N. bral do auta až v Poľsku.

Svedok G. V. vypovedal, že pracoval na čerpacej stanici, keď prišiel nejaký sivý pán a povedal, že chce "sinije PS". Svedok mu podal modré PS cigarety, za čo ten pán zaplatil 50 eurovkou. Svedok dal bankovku do prístroja, ktorý ju vyhodnotil ako falošnú s nápisom INFARED, po čom tomu pánovi 2x oznámil, že je falošná a opakovane ju aj vložil do prístroja. Ten pán sa ale otočil a odišiel preč. Svedok išiel za ním a keď bol pri ňom, pán už sadal do auta. Povedal mu, že bankovka je falošná, na čo ten pán povedal, že to nie je možné, že takú dostal. Potom ten pán prišiel k sedadlu spolujazdca, nahol sa dnu, niečo si povedali s druhým pánom v aute. Potom ten pán podal svedkovi peniaze, pričom niektoré mu spadli a žiadal vrátiť 50 eurovku. To už k autu prichádzal svedkov kamarát, na ktorého svedok zavolal, aby volal policajtov. Na to pán, ktorý dal tú 50 eurovku, nasadol do auta a vyrazili do protismeru a smerom na kruhový objazd. Svedok si všimol, že išli smerom na Komárnik a bez svetiel.

Svedok Y. X. vypovedal, že vo večerných hodinách okolo 20.00 hod. bol na benzínovej pumpe Stavbet vo Svidníku. Zaparkoval v blízkosti stojana a keď išiel do predajne, vyšiel z nej G. V., ktorý sa ho opýtal, kde išiel nejaký pán. Svedok mu ukázal smerom k parkovisku pri klzisku. Potom počul, ako sa V. s nejakým pánom rozprávajú pri nejakom aute pri dverách vodiča. Počul, ako V. hovoril, že bankovka je falošná, na čo ten pán povedal, že také dostal. Potom svedok videl, ako sa G. (V.) zhýba pre peniaze a zbiera ich a ten pán hovoril G. (V.) "daj tu, daj tu", akoby chcel G. (V.) niečo vybrať z ruky. Kvôli G. bezpečnosti sa svedok pobral smerom k nim, na čo počul, ako vodič povedal pánovi, ktorý sa rozprával s G., aby sadal do auta. Ten pán nasadol do auta a vodič vyrazil bez svetiel ku kruhovému objazdu

Svedkovia práp. T. L. Y. a práp. T. R. v podstate zhodne vypovedali, že po tom, čo ako policajná hliadka dostali hlásenie z operačného strediska, aby zastavili motorové vozidlo, toto vozidlo zaznamenali v obci Ladomirová odbočujúce na obec Vagrinec. Svedkovia otočili motorové vozidlo, zapli svetelnú signalizáciu (maják) a potom po niekoľkých metroch toto motorové vozidlo zastavilo na krajnici. Vo vozidle boli dve osoby, ktoré nekládli odpor, spolupracovali a po ich stotožnení a oznámení operačným strediskom o tom, že je potrebné im obmedziť slobodu, im spolu obmedzili osobnú slobodu, spolu s ďalšou hliadkou eskortovali na obvodné oddelenie a odovzdali vyšetrovateľovi. Obaja svedkovia taktiež zaznamenali pred zastavením vozidla to, že vozidlo narazilo na obrubník a že pri vykonanej kontrole zistili drobné poškodenie na pravej prednej pneumatike.

Z predbežného posudku a odborného posudku Národnej banky Slovenska súd zistil, že vydaná 50 eurová bankovka (sériové číslo D je známym falzifikátom indikatívu Q P XXXXX, pričom tie pochádzajú podľa indícií z neapolského falšovateľského zdroja. Je zaradená do stupňa kvality "3" - podarený falzifikát. Bankovka môže byť za nepriaznivých podmienok pre prijímateľa zameniteľná za pravú bankovku.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu ČES:PPZ-KEU-BA- EXP-2017/5722 súd zistil, že z mobilného telefónu Samsung, model SM-G531F, ktorý bol vydaný obž. Z. L., boli vyextrahované údaje o zaznamenaných trasách v aplikácii určenej pre navigáciu NAVIGON. Dňa 21.03.2017 bola zaznamenaná trasa na území Slovenskej republiky (obrázok č. 16) od obce Krajná Poľana po hlavnej ceste, pričom po obídení mesta Svidník pred obcou Stročín je zaevidované odbočenie z hlavnej cesty na mesto Svidník, po prejdení mesta Svidník je trasa ukončená na ceste smerom k obci Nižný Mirošov a trasa pokračuje naspäť do mesta Svidník, kde po odbočení vľavo (smer sever) prechádza mestom Svidník a za mestom sa napája na cestu smerom na Poľsko a končí v obci Ladomirová po odbočení smerom na obec Vagrinec.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.

Podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník). Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 21 ods. 2 Tr. zákona).

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že obž. N. V. platil dňa 21.03.2017 na čerpacej stanici STAVBET-OP vo Svidníku 50 eurovou bankovkou (vyplýva to z výpovede samotného obžalovaného V., svedka G. V., videozáznamu z tejto čerpacej stanice) a že táto bankovka bola falšovaná (vyplýva to z odborného posudku Národnej banky Slovenska). Tým obžalovaný N. V. naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona - dal falšované peniaze ako pravé. Obaja obžalovaní sú trestne zodpovední páchatelia (majú viac ako 14 rokov a v čase skutku neboli nepríčetní) - subjekt trestného činu. Konaním páchateľov bol zasiahnutý objekt trestného činu (zločinu), ktorým je ochrana, bezpečnosť a funkčnosť peňažného styku a iných cenín v menovej oblasti. Za spornú, vzhľadom na výpovede obžalovaných, súd považoval naplnenie subjektívnej stránky trestného činu (zavinenie) a to u oboch obžalovaných. Zločin

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona je totiž úmyselným trestným činom, a teda pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Úmysel oboch obžalovaných súd vyvodil z ich správania pred skutkom, počas skutku a aj po jeho dokonaní.

Obžalovaní hodnoverne nepreukázali, čo bolo cieľom ich cesty na území Slovenskej republiky, t.j. po prechode Ukrajinsko - Poľskej hranice najbližšej krajiny eurozóny, kde bolo možné platiť predmetnou 50 eurovou bankovkou v bežnom platobnom styku. Tvrdeniu obžalovaného L., že cez Slovenskú republiku prechádzali, pretože cieľom ich cesty bola Viedeň (Rakúsko), kde plánoval kúpiť motorové vozidlo, súd neuveril, pretože obžalovaný V. vypovedal, že cieľom ich cesty bolo Poľsko, kde mal pomôcť manželke spoluobžalovaného L. s rekonštrukciou bytu a že ani nevedel, že sa nachádza na Slovensku. Súd neuveril tomu, že by sa obž. L. dohodol s obž. V. na tom, že pôjdu pomôcť s rekonštrukciou bytu v Poľsku a bez jeho vedomia by cestou vykonal „zachádzku“ do ďalších minimálne dvoch krajín (Slovensko, Rakúsko) dlhú cca 1000 km (len vzdialenosť medzi Poľsko-Slovenskou hranicou v obci Vyšný Komárnik a Viedňou je vyše 550 km) s možnými ďalšími zachádzkami po ceste (obž. L. uviedol, že cestou bola možnosť ísť obzrieť aj iné autá). Obž. V. vypovedal, že ak by s rekonštrukciou bytu manželky obž. L. skončili v ten istý deň, predpokladal, že sa vrátia v ten istý deň a keď by skončili neskoro, prespia a vrátia sa nasledujúci deň. Ak by mala výkonu práce predchádzať cesta do Viedne, bolo by to objektívne nemožné, a tak súd neuveril tvrdeniu obž. L., že cieľom ich cesty bola Viedeň, čo bol dôvod ich vstupu na územie Slovenskej republiky. Súd taktiež neuveril tvrdeniu obž. L., že sa len pomýlil a nechtiac odbočil do mesta Svidník. Zo záznamu trasy z ním používanej navigácie v telefóne je totiž zrejmé, že obžalovaní po prekročení Poľsko - Slovenskej hranice pokračovali po hlavnej ceste, ktorá obchádza mesto Svidník, ktoré sa im v čase jeho obchádzania nachádzalo po pravej strane. Vzhľadom na ročné obdobie a čas (21.03.2017 cca o 20.00 hod) museli zaznamenať, že ide prakticky o prvé väčšie mesto po ich trase (do tohto momentu prechádzali len cez drobné obce, kde v čase okolo 20.00 hod. nie je tak pravdepodobná možnosť použitia bankovky ako v meste). Až po obídení celého mesta zišli z hlavnej cesty (ktorá pokračovala rovno na obec Stročín) naspäť smerom do Svidníka, po prejazde ktorého zastavili na predmetnej čerpacej stanici, po ktorej by nasledoval koniec mesta Svidník a cesta smerom na mesto Bardejov cez ďalšie malé obce. Súd tak neuveril tvrdeniu obž. U., že z hlavnej cesty len nechtiac odbočil do mesta Svidník. Taktiež následné zastavenie a zaparkovanie motorového vozidla obžalovaných pri čerpacej stanici naznačuje úmysel vyhnúť sa pozornosti a v prípade potreby si zabezpečiť čo najrýchlejší únik. Obžalovaný L. zaparkoval motorové vozidlo na odľahlom a neosvetlenom mieste mimo záberu bezpečnostných kamier vzdialenom od dverí predajne čerpacej stanice 44,6 m (podľa zápisnice o previerke výpovede na mieste) oproti výjazdu na hlavnú cestu, hoci motorové vozidlo bolo možné zaparkovať priamo na čerpacej stanici, čo je zrejmé jednak z fotodokumentácie z previerky výpovede na mieste, z videozáznamov bezpečnostných kamier ako aj výpovede svedka G. V., ktorý vypovedal, že v tom čase tam aj jedno auto parkovalo, no ďalšie miesta boli voľné. G. tak súd neuveril obžalovanému L., že dôvodom zaparkovania motorového vozidla mimo čerpaciu stanicu bolo to, že na Ukrajine nemajú radi, keď tam parkuje niekto, kto netankuje. Obž. L. sám uviedol, že dôvodom zastavenia mala byť kúpa cigariet obž. V., a teda že budú platiacimi zákazníkmi čerpacej stanice. Parkovať na čerpacej stanici bolo možné aj mimo stojanov, pri ktorých sa tankuje, a to po oboch stranách čerpacej stanice, pričom tieto parkovacie miesta boli podľa výpovede svedka G. V. voľné. Bolo teda evidentne možné zaparkovať tak, aby neprekážali nikomu, kto by chcel tankovať.

Vedomosť obžalovaného V. o tom, že platil falšovanou bankovkou vyplýva aj z výpovede svedka G. V., ktorý uviedol, že po tom, čo skontroloval bankovku na zariadení, povedal obžalovanému, že bankovka je falošná a zopakoval mu to. Potom sa obžalovaný otočil a odišiel von. Zopakoval mu to aj pri aute, na čo obžalovaný mal uviesť, že to nie je možné, že takú bankovku dostal a od svedka V. chcel, aby mu bankovku vrátil. Pokiaľ obhajoba tvrdila, že to nevyplýva zo záznamu videokamery nachádzajúcej sa pri pokladni, tak tu je potrebné uviesť, že záber kamery je spoza chrbta svedka V. a nezaznamenáva jeho tvár. Súd neuveril obžalovanému V. ani to, že sa až potom, ako bol vzatý na políciu, dozvedel, že je na Slovensku. Z videozáznamu je zrejmé, že po vypýtaní cigariet za ne zaplatil priamo predmetnou 50 eurovou bankovkou. Ak by obžalovaný nevedel, že je na Slovensku, kde je možné platiť eurami, ale stále by si myslel, že je v Poľsku, ako tvrdil, tak by sa logicky buď snažil zaplatiť poľskými zlotými, ak by ich nemal, tak by sa na zloté opýtal spolucestujúceho, alebo by sa minimálne opýtal predavača, či je možné platiť aj cudzou menou - eurom. Obžalovaný ale priamo zaplatil eurami a aj bez váhania prijal

výdavok v eurách. Obž. V. taktiež podľa výpovedí svedkov V. a X. žiadal vrátenie predmetnej 50 eurovej bankovky od V.. Urobil tak podľa výpovede svedka V. po tom, čo ním bol opakovane upozornený na to, že bankovka je falošná. Toto konanie svedčí o pokuse získať do svojej dispozície dôkaz, ktorý by obžalovaných mohol usvedčiť z protiprávneho konania a neriešiť túto situáciu zákonnou cestou (počkať na políciu).

Podľa výpovedí svedkov G. V. ako aj Y. X. obž. V. nasadol do auta po tom, čo na neho vodič (ktorým bol aj podľa výpovede samotných obžalovaných obž. L.) skričal, aby sadol do auta. Bolo to teda rozhodnutie oboch obžalovaných ujsť z miesta činu a nepočkať na políciu.

Taktiež konanie obžalovaných bezprostredne po odchode z čerpacej stanice svedčí o tom, že sa chceli vrátiť naspäť na územie Poľska, odkiaľ prišli (a teda nepokračovať ďalej). Namiesto toho, aby po výjazde z parkoviska odbočili doľava (smer Bardejov), teda smerom ktorým podľa výpovede oboch obžalovaných išli (obaja zhodne uviedli, že až po prejdení okolo čerpacej stanice sa vrátili, pretože obž. V. si chcel kúpiť cigarety), odbočili doprava smerom na centrum mesta Svidník. Tam po niekoľkých metroch na kruhovom objazde vychádzajúc zo záznamu z použitej navigácie použili až tretí výjazd (prvý výjazd je smerom na obec Mestisko, druhý výjazd je smer na obec Stročín a tretí je smer na Poľsko), pričom aj na zázname bezpečnostnej kamery nachádzajúcej sa na tomto kruhovom objazde, ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní, je zreteľne viditeľná veľká návesná tabuľa označujúca smer RZESOW. Obž. Pryistay (šofér vozidla) sám vypovedal, že sa viac orientuje podľa návesných tabúľ ako podľa navigácie. Na konci mesta Svidník prišli z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, ktorou už predtým išli smerom z Poľska, no namiesto toho, aby odbočili na túto hlavnú cestu vpravo v smere ich pôvodnej cesty (smer Stročín) odbočili vľavo (smer Poľsko), kde až v obci Ladomirová odbočili smerom z hlavnej cesty na obec Vagrinec, kde boli po pár metroch zastavení policajnou hliadkou.

Obaja obžalovaní vypovedali rozdielne aj o tom, či sa po odchode z čerpacej stanice rozprávali o tom, čo sa na čerpacej stanici stalo. Kým obž. L. vypovedal, že sa s obž. V. o tom vôbec nebavil, pretože to ani nechcel vedieť, obž. V. vypovedal, že povedal obž. L., že konflikt sa týkal peňazí, na čo mu mal L. povedať, že „čo môže byť s tvojimi peniazmi“. Tento rozpor vo výpovediach nie je takého charakteru, že by ho bolo potrebné odstraňovať za účelom objasnenia priebehu obžalobného skutku, svedčí ale o tom, že minimálne jeden z obžalovaných nevypovedá pravdu, čo znižuje vierohodnosť ich výpovedí.

O tom, že obžalovaní odišli z čerpacej stanice bez zapnutých svetiel, svedčí výpoveď svedka G. V. ale aj svedka Y. X. a pripustil to aj samotný obž. L..

Je pravdou, že vo výpovediach svedkov práp. T. L. Y. a práp. T. R., ktorí ako policajná hliadka zastavila po skutku obžalovaných, sú drobné rozpory, tie ale nie sú takého charakteru, aby spochybňovali vierohodnosť ich výpovedí alebo mohli mať vplyv na vyhodnotenie priebehu skutku či jeho posúdenie. Išlo hlavne o rozpory v subjektívnom vnímaní situácie (subjektívny odhad vzdialeností, subjektívny pocit zrýchľovania a pod.), ale nie v podstatných okolnostiach. Obaja títo svedkovia vypovedali zhodne, že motorové vozidlo, v ktorom boli obžalovaní, zastavilo až po náraze na obrubník a súd tak považoval za nepotrebné odstraňovať rozpory plynúce v subjektívnych pocitov svedkov, či po zaznamenaní policajnej hliadky vozidlo s obžalovanými najprv zrýchlilo, alebo či zastavilo ihneď. Súd tak nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie zabezpečením a prehratím záznamu z videokamery nachádzajúcej sa vo vozidle zasahujúcej policajnej hliadky, ako navrhoval prokurátor. Vzhľadom na v podstate zhodnú výpoveď oboch svedkov, by prípadný videozáznam (aj to za predpokladu, že by ho bolo možné vzhľadom na odstup času vôbec zabezpečiť) mohol preukázať len reakčný čas vodiča vozidla, v ktorom sa viezli obžalovaní po zapnutí majáku na vozidle policajnej hliadky, ktorý už podľa výpovede oboch svedkov nemal byť takého charakteru, aby bolo možné konštatovať, že obžalovaní pred policajnou hliadkou úmyselne unikali (resp. boli ňou prenasledovaní po takú dobu, aby bolo možné konštatovať, že tento únik je zámerný). Navyše je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že v zasahujúcom policajnom vozidle sa nachádza (alebo sa môže nachádzať) videokamera zaznamenávajúca priebeh policajného zásahu, musela byť známa orgánom činným v trestnom konaní a mohli ju zabezpečiť (alebo sa pokúsiť zabezpečiť) už v prípravnom konaní. Preto súd návrh prokurátora na vykonanie dôkazu vyžiadaním záznamu z kamery nachádzajúcej sa vo vozidle zasahujúcej hliadky odmietol.

Na druhej strane aj za predpokladu, že obžalovaní zastavili motorové vozidlo po zaznamenaní policajnej hliadky, táto skutočnosť nepreukazuje ich nevinu. Je nesporné, že obžalovaní z čerpacej stanice ušli

(potvrdzujú to výpovede svedkov G. V. a Y. X. ako aj oboch obžalovaných, ktorí svoj útek odôvodňovali strachom) bez toho, aby vyčkali na políciu, unikali smerom naspäť na Poľsko a motorové vozidlo zastavili až po tom, čo za sebou zaznamenali policajnú hliadku so zapnutým majákom a po náraze predného kolesa o obrubník (náraz potvrdzuje výpoveď svedkov práp. T. L. Y. a práp. T. R. ako aj fotodokumentácia motorového vozidla). Dohady o tom, či poškodenie pneumatiky spôsobilo alebo nespôsobilo ďalšiu pojazdnosť vozidla, sú pritom nepodstatné. Ani samotný vodič vozidla po náraze kolesom o obrubník nemohol v danom momente vyhodnotiť stav poškodenia vozidla (či vozidlo bude pojazdné a ak áno, tak ako dlho), čo v spojení s tým, že sa nachádzali na bočnej ceste (po odbočení z hlavnej cesty na obec Vagrinec) v pre nich neznámom prostredí s policajnou hliadkou za sebou mohlo viesť k rýchlemu rezignovaniu a upusteniu od úmyslu utiecť.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú, že obaja obžalovaní vedeli o tom, že predmetná 50 eurová bankovka, ktorú obž. N. V. dal ako pravú, je falzifikátom a spôsobom opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku konali vo forme priameho úmyslu, čím bola naplnená aj subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona.

Obžalovaný N. V. sa dopustil zločinu pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona ako priamy páchateľ, keď osobne aj napriek vedomosti o tom, že bankovka je falšovaná, dal ju ako pravú. Obž. Z. L. úmyselne poskytol obž. N. V. pomoc na spáchanie uvedeného zločinu, čím sa taktiež dopustil tohto zločinu ako účastník vo forme pomoci podľa citovaného § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Pre prípad uznania viny obhajoba žiadala, aby sa konanie obžalovaných kvalifikovalo ako prečin uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona, s čím sa ale súd nestotožnil. Prečin uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona je privilegovanou skutkovou podstatou vo vzťahu k zločinu pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona, ktorá vyžaduje, aby páchateľ dal do obehu ako pravé peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými. Páchateľom takéhoto prečinu je osoba, ktorá bola v minulosti sama obeťou obdobného konania za predpokladu, že takéto peniaze alebo cenné papiere prijala ako platbu za ňou dodaný tovar, službu alebo ako odplatný výkon. Získanie takýchto peňazí výmenou alebo kúpou (napr. pri nákupe valút) či darom túto podmienku nespĺňa. V tomto prípade ale obžalovaný V. sám uviedol, že predmetnú bankovku nezískal ako platbu za tovar, službu alebo odplatný úkon, ale získal ju tak, že ju zamenil za ukrajinské hrivny pri výhodnom kurze. Takéto konanie tak nebolo možné kvalifikovať ako prečin uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona.

Súd upravil skutkovú vetu v súlade s výsledkami dokazovania a to tak, že z dokazovania nevyplynulo, že Z. L. zakričal slová „sadaj, davaj het“. Preto túto priamu reč v skutkovej vete nahradil tak, že Z. L. povedal, aby sadol do auta, čo vyplýva z výpovede svedka Y. X..

Trest

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovaným sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestných činov a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobami páchateľov, ich pomermi a možnosťou ich nápravy.

U oboch obžalovaných súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedli riadni život. Obaja nemajú žiaden záznam v odpise z registra trestov a ani priestupkov. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol tak u oboch obžalovaných 1:0 v prospech poľahčujúcich okolností.

Vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery páchateľov súd dospel k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (t.j. 7 až 10 rokov odňatia slobody) bolo pre páchateľov neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Aj napriek tomu, že obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej podstaty zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej

výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona (obž. Prystay vo forme účastníctva

- pomoci), tak táto skutková podstata má postihovať v prvom rade falšovateľov peňazí alebo cenných papierov. V tomto prípade ale nešlo o falšovateľov (podľa predbežného posudku Národnej banky Slovenska predmetná bankovka podľa indícií pochádza z neapolského falšovateľského zdroja) ale o osobu, ktorá dávala falšované peniaze ako pravé (obž. V.) a o osobu, ktorá poskytla pomoc, pri takomto konaní (obž. L.). Nešlo pritom o hromadné, opakované či systematické uvádzanie falšovaných peňazí do obehu, ale len o platbu jednou bankovkou. U obžalovaných taktiež nejde o osoby s kriminálnou minulosťou, pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, a tak súd dospel k záveru, že u obžalovaných účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania ako je 7 rokov (dolná hranica trestnej sadzby stanovená zákonom) odňatia slobody a teda aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. por. o mimoriadnom znížení trestu.

Za primeraný trest súd u oboch obžalovaných považoval trest odňatia slobody v trvaní 3 roky v spojení s trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 6 rokov. Tento trest je spôsobilý naplniť tak svoju výchovnú, represívnu ako aj preventívnu funkciu, umožní obžalovaným uvedomiť si protiprávnosť svojho konania a odradí ich od ďalšieho protiprávneho konania. Vyhostenie z územia Slovenskej republiky taktiež zabráni obžalovaným páchaniu protiprávneho konania na území Slovenskej republiky aj na dobu 6 rokov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ obž. L. v záverečnej reči uviedol, že by mu vyhostenie z územia Slovenskej republiky nevadilo, tak súd musel okrem trestu vyhostenia uložiť aj trest odňatia slobody a to podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Ani obžalovaný V. a ani obžalovaný L. neboli v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto ich súd oboch zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému V. zároveň súd uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia veci a to falšovanej bankovky, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.