Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: UFS s. r. o., Kráľová pri Senci 526, Kráľová pri Senci, IČO: 44 185 529, zastúpeného Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142, o vydanie veci a o vzájomnej žalobe, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi vec uvedenú v zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/ XXXX/XXXX, konkrétne rezervnú hasiacu látku FM200 v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých žalobcom v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 31. 03. 2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný vydal vec uvedenú v zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, konkrétne rezervnú hasiacu látku FM200 v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých žalobcom s odôvodnením, že žalobca uzatvoril dňa 14. 09. 2012 so žalovaným zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/ XXXX/XXXX. Zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR dňa 17. 09. 2012 s tým, že účinnosť nadobudla dňa 18. 09. 2012. K zmluve bol dňa 18. 12. 2012 uzatvorený Dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo doplnenie a rozšírenie zodpovednosti žalovaného za poskytnuté služby. Podľa čl. 2 bod 2.1 zmluvy žalovaný bol povinný pre žalobcu realizovať vykonávanie komplexného servisu a prepísaných revízií systému automatického stabilného hasiaceho zariadenia ASHZ FS-200/ FM-200TM, 25 bar a dodanie a uskladnenie rezervnej hasiacej látky FM200 v celkovom množstve 777,00 kg. Podľa bodu 13 prílohy č. 13 mal žalobca zaplatiť za nákup a uskladnenie rezervnej hasiacej látky žalovanému sumu vo výške 111 499,50 eur bez DPH (133 799,40 eur s DPH). Žalovaný v súlade so zmluvou rezervnú hasiacu látku pre žalobcu obstaral. Žalobca dodanú rezervnú hasiacu látku prevzal, čím prešlo v zmysle us. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka vlastnícke právo k rezervnej hasiacej látke na žalobcu. Následne v zmysle podpísaného preberacieho protokolu zo dňa 28. 09. 2012 žalobca odovzdal a žalovaný prevzal rezervnú hasiacu látku. Žalovaný dodanú rezervnú hasiacu látku uskladnil v súlade so zmluvou vo svojich nádobách a vo svojom sklade. Žalobca za nákup a uskladnenie rezervnej hasiacej látky zaplatiť žalovanému cenu dohodnutú v zmluve na základe vystavenej faktúry č. XXX/ XXX za dodanie a uskladnenie rezervnej hasiacej látky. Žalovaný mal povinnosť rezervnú hasiacu látku

skladovať po dobu, na ktorú bola zmluva uzatvorená. Podľa článku 2 bod 2.6 zmluvy sa zmluva uzatvorila na dobu určitú, a to na dobu 3 rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo do vyčerpania maximálnej dohodnutej ceny, podľa toho ktorá skutočnosť nastane skôr. Vzhľadom k tomu, že maximálny finančný objem predpokladaný zmluvou vyčerpaný nebol, platnosť a účinnosť zmluvy skončila uplynutím 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, t.j. dňa 18. 09. 2015. Prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 31. 08. 2015, čo bolo 19 dní pred uplynutím platnosti a účinnosti zmluvy okrem iného žalobca požiadal žalovaného o stanovenie postupu vrátenia rezervnej hasiacej látky patriacej žalobcovi, ktorá bola uskladnená v nádobách a skladoch žalovaného. Žalovaný navrhol postup odkúpenia tlakovej nádoby, pokračovanie v skladovaní rezervnej hasiacej látky, vykonávanie kontrol únikov a vedenie kompletnej dokumentácie do 31. 12. 2016. Následne žalobca požiadal o informáciu čo v prípade, ak tlakové nádoby žalobca neobjedná, na čo žalovaný odpovedal, že iná možnosť ako odkúpiť tlakové nádoby nie je. K dohode o odkúpení 5 ks tlakových nádob nedošlo, čo však nebránilo žalovanému opakovane odkúpenie tlakových nádob žalobcovi vnucovať. S ohľadom na to, že k dohode o vyriešení existujúcej situácie odkúpením tlakových nádob nedošlo v snahe získať svoj majetok späť iným spôsobom požiadal žalobca dňa 22. 10. 2015 žalovaného o zaslanie cenovej ponuky na prečerpanie rezervnej hasiacej látky do nádob, ktoré si zabezpečí žalobca. Žalovaný na žiadosť žalobcu neodpovedal a v emailovej správe len uviedol, že očakáva podpis dodatku k zmluve, ktorým sa odkúpia tlakové nádoby od žalovaného. Dňa 23. 10. 2015 bolo žalovanému opätovne oznámené, že žalobca schválil postup obstarať tlakové nádoby u iného dodávateľa a následne by žalobca zadal objednávku na prečerpanie rezervnej hasiacej látky žalovanému. Žalovaný s týmto postupom nesúhlasil, a naďalej trval na podpísaní predloženého dodatku k zmluve. Žalovaný zneužil vzniknutú situáciu, že majetok patriaci žalobcovi sa nachádza v jeho sklade, a začal žalobcovi zasielať akési zálohové faktúry za skladovanie rezervnej hasiacej látky v svojvoľne stanovených neprimeraných cenách, ktoré trojnásobne prevyšujú ceny na trhu. Každá faktúra znie na sumu 2 913,75 eur bez DPH, čo je zjavne neprimerané s ohľadom na ceny na trhu obvyklé za rovnakú službu (pozn. spoločnosť EMM ponúkla žalobcovi za uskladnenie rezervnej hasiacej látky v objeme 777 kg cenu na mesiac vo výške 337,- eur bez DPH a spoločnosť Fittich ponúkla za skladovanie rezervnej hasiacej látky v objeme max. do 800 kg na mesiac cenu vo výške 708,- eur bez DPH). Všetky zálohové faktúry, ktoré boli do súčasnosti žalobcovi doručené, boli žalovanému okamžite vrátené ako vystavené neoprávnene. Pre úplnosť sa javí ako vhodné uviesť, že žalovaný zaslal žalobcovi 6 neoprávnene vystavených zálohových faktúr, a tiež 20 výziev na ich zaplatenie. Žalobca sa naďalej snažil dohodnúť so žalovaným a emailom zo dňa 04. 11. 2015 bol žalovaný opätovne požiadaný o zaslanie cenovej ponuky na prečerpanie rezervnej hasiacej látky. Žalovaný na túto žiadosť opätovne nereagoval a opäť vnucoval uzatvorenie dodatku k zmluve. Po neúspešnom pokuse získať od žalovaného cenovú ponuku za to, že žalovaný prečerpá do nádob žalobcu rezervnú hasiacu látku patriacu žalobcovi a zjavnej nemožnosti sa so žalovaným dohodnúť, žalobca v snahe získať svoj majetok späť zaslal emailom zo dňa 09. 11. 2015 žalovanému žiadosť o stanovenie termínu za účelom prečerpania rezervnej hasiacej látky a poskytnutie súčinnosti. Túto žiadosť žalovaný opäť ignoroval, a naďalej vnucoval žalobcovi dodatok k zmluve napriek tomu, že mu bolo niekoľkokrát oznámené, že žalobca o riešenie situácie týmto spôsobom záujem nemá. Posledným pokusom žalobcu v snahe dosiahnuť vrátenie zadržiavanej rezervnej hasiacej látky dohodou bolo zvolané osobné stretnutie za účelom vrátenia rezervnej hasiacej látky. Zo stretnutia konanom dňa 27. 11. 2015 bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola následne zaslaná konateľovi žalovaného na prípadné pripomienky. Tento ju však v rozpore s tým, čo na stretnutí odznelo pozmenil do takej miery, že pre žalobcu bola neakceptovateľná, nakoľko po zmenách vykonaných žalovaným zápisnica nezachytávala skutočný stav veci tak, ako vec bola na stretnutí prerokovaná. Žalovaný sa v každej ďalšej emailovej komunikácii odvolával na záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému zálohové faktúry, na čo sa žalobca nikdy nezaviazal, a už vôbec nie na stretnutí konanom dňa 27. 11. 2015. Dňa 21. 12. 2015 bola žalovanému zaslaná výzva na bezodkladné vydanie rezervného hasiaceho plynu, v ktorej bolo žalovanému vysvetlené, že jeho konanie spočívajúce v zadržiavaní majetku štátu je protiprávne. Žalovaný na výzvu reagoval tým spôsobom, že sa odvolával na plnenie bodu 7 zápisnice zo stretnutia zo dňa 27. 11. 2015 (ktorú si v súlade so svojimi potrebami sám upravil), ktorý si žalovaný účelovo vysvetľuje ako záväzok zaplatenia zálohových faktúr. Posledný aktívny krok, ktorý žalobca pre ochranu svojho majetku podnikol, bolo dostavenie sa na miesto, kde bola rezervná hasiaca látka patriaca žalobcovi v skladoch žalovaného uložená so všetkou potrebnou technikou a odborne spôsobilým osobami na prečerpanie rezervnej hasiacej látky. Žalovaný bol o tomto plánovanom úkone žalobcom riadne oboznámený, a to listom zo dňa 07. 01. 2016 a následne v dôsledku zmeny termínu listom zo dňa 14. 01. 2016. Žalobca sa v súlade s tým čo bolo žalovanému oznámené dostavil na prevzatie rezervnej hasiacej látky do miesta, kde bola rezervná hasiaca látka uskladnená dňa 19. 01. 2016. Žalovaný rezervnú hasiacu látku bez akéhokoľvek dôvodu vydať odmietol. Po ukončení

zmluvy bol žalovaný povinný rezervnú hasiacu látku žalobcovi vydať, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami Obchodného zákonníka vzťahujúcimi sa na zmluvu o uložení veci, keďže na tú časť právneho vzťahu založeného zmluvou, ktorá sa týka skladovania a opatrovania veci sa s ohľadom na absenciu zmluvných podmienok pre skladovanie a opatrovanie veci v zmluve subsidiárne používajú ustanovenia o zmluve o uložení veci podľa Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 516 ods. 2, § 522, § 523 ods. 1 a § 524 Obchodného zákonníka vyplýva, že žalovaný ako opatrovateľ bol povinný v miest, kde mala byť rezervná hasiaca látka podľa zmluvy uložená, rezervnú hasiacu látku žalobcovi ako uložiteľovi vydať, a to len čo ho žalobca o to požiadal. Napriek viacerým žiadostiam zo strany žalobcu a aktívnym úkonom smerujúcim k vráteniu rezervnej hasiacej látky (dostavenie sa na miesto vrátane techniky na prečerpanie rezervnej hasiacej látky) žalovaný túto rezervnú hasiacu látku nevydal.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že potvrdil, že má vo svojom sklade uskladnených 777 kg hasiacej látky FM 200, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a je kedykoľvek po splnení zákonom požadovaných podmienok zo strany žalobcu pripravený túto hasiacu látku žalobcovi odovzdať. Žalovaný popieral, že by 777 kg hasiacej látky FM200 zadržiaval bez právneho dôvodu. Žalovaný od 19. 09. 2015, teda od ukončenia zmluvy, hasiacu látku v prospech žalobcu skladuje vo svojich priestoroch bez toho, aby žalobca za uskladnenie hasiacej látky žalovanému uhradil peňažnú náhradu vo forme skladného. Žalobca nesplnil zákonom požadované podmienky pre prečerpanie hasiacej látky napriek tomu, že nevyhnutnosť splnenia týchto podmienok žalobcovi bola riadne opakovane oznámená, ako to vyplýva aj z listinných dokladov predložených žalobcom. Žalobca neposkytol žalovanému nevyhnutnú súčinnosť k tomu, aby žalovaný mohol v súlade s platnými právnymi predpismi prečerpať hasiacu látku do tlakových nádob žalobcu a túto riadne odovzdať žalobcovi. Žalovaný je dlhodobo držiteľom platných certifikátov, oprávňujúcich ho k manipulácií s hasiacimi zariadeniami a hasiacimi látkami, ktoré sú v zmysle legislatívy zaradené v oblasti fluórovaných skleníkových plynov. Hasiaca látka FM200 je plyn a pri teplote 20°C má tlak 4 bar. Žalovaný ako zodpovedná certifikovaná osoba je povinný rešpektovať zákonné normy pri manipulácii s hasiacimi látkami a nemôže si profesionálne dovoliť akékoľvek pochybenie pri manipulácii s hasiacou látkou. Je jeho povinnosť dodržiavať právne predpisy na úseku protipožiarnej ochrany a v prípade, ak má dať do dispozície hasiacu látku žalobcovi, musí mať nesporne za preukázané, že žalobca je oprávnený s hasiacou látku nakladať, spĺňa právnymi predpismi požadovanú odbornú spôsobilosť a zariadenie, do ktorého má žalovaný hasiacu látku prečerpať, spĺňa stanovené technické požiadavky. Od septembra 2015 strany sporu vzájomne intenzívne komunikovali o predmetnej veci, pričom žalobca viac krát zmenil spôsob riešenia v uvedenej veci. V rámci prvého spôsobu riešenia veci žalobca požiadal žalovaného o predloženie návrhu dodatku k zmluve, ktorého predmetom malo byť dodanie 5 ks tlakových nádob stabilného hasiaceho zariadenia v zmysle zmluvy, príloha č. 13, položka č. 94, do ktorých mal žalovaný prečerpať hasiacu látku, následne ich mal žalovaný inštalovať do objektu žalobcu - L., na inštalované tlakové nádoby mal žalovaný inštalovať zariadenie na meranie úniku fluórovaných skleníkových plynov a následne vykonávať kontrolu úniku fluórovaných skleníkových plynov počas platnosti dodatku, t.j. do roku 2016. Uvedený spôsob riešenia veci bol súladný s typom zariadenia, ktoré bolo predmetom zmluvy, t.j. K.-IZ W 25 bar, výrobcom ktorého je žalovaný a činnosti ktoré sa riadia vyhláškou MV SR č. 169/2006 Z.z. o konkrétnych vlastnostiach SHZ a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly a s požiadavkami na odbornú spôsobilosť pre nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi. Napriek skutočnosti, že žalovaný predložil žalobcovi návrh dodatku s vyššie uvedeným obsahom, žalobca obratom predložil žalovanému vlastný návrh dodatku, neupravujúci otázku prečerpania hasiacej látky do tlakových nádob vo vlastníctve žalobcu, ktorý dňa 14. 09. 2015, teda v čase bezprostredne pred uplynutím platnosti zmluvy, predložil žalovanému druhý návrh dodatku, v ktorom rovnako ako v prvom návrhu dodatku neuviedol predmet plnenia - prečerpanie hasiacej látky do vlastných tlakových nádob žalobcu, ale výlučne zmenil termín platnosti Dodatku, a to do 31. 12. 2016 a naviac žiadal od žalovaného, aby uvedený dodatok podpísal so spätnou platnosťou po ukončení platnosti Zmluvy, t.j. dňa 30. 09. 2015. Dňa 23. 10. 2015 oznámil žalobca žalovanému ďalší spôsob riešenia prečerpania hasiacej látky, a to obstaranie tlakových nádob zo strany žalobcu a následné prečerpanie. Dňa 29. 12. 2015 bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX, na základe ktorej navrhovateľ obstaral 8 ks tlakových nádob na uskladnenie hasiacej látky v objeme 777 kg s termínom dodávky do 31. 12. 2015. Dňa 19. 01. 2016 sa pred sídlo žalovaného dostavili osoby, prezentujúce sa ako zástupcovia žalobcu a žiadali prečerpanie hasiacej látky a jej následné vyskladnenie zo skladu žalovaného. Na výzvu žalovaného tieto osoby odmietli predložiť splnomocnenie ku konaniu v mene žalobcu, ukázať a umožniť žalovanému obhliadku zariadenia, do ktorého žiadali prečerpať hasiacu látku, predložiť doklady k zariadeniu a predložiť doklady o odbornej spôsobilosti na činnosť s hasiacou látkou. Za danej situácie žalovaný bol

pripravený poskytnúť žalobcovi súčinnosť a hasiacu látku prečerpať, nebol však kompetentný hasiacu látku v hodnote 133 799,40 eur odovzdať osobám, ktoré sa nepreukázali poverením konať v mene žalobcu. Naviac tieto osoby neumožnili žalovanému obhliadku zariadenia, do ktorého žiadali prečerpať hasiacu látku, nepredložili nijaké doklady o privezenom zariadení a ani sa nepreukázali dokladom k nakladaniu s hasiacou látkou. Žalovaný v záujme ochrany vlastných práv, a najmä bezpečnosti a rešpektovania platných právnych predpisov, nebol oprávnený odovzdať hasiacu látku dňa 19. 01. 2016 uvedeným osobám. Žalovaný je pripravený hasiacu látku kedykoľvek odovzdať žalobcovi potom, ako tento preukáže splnenie nevyhnutných zákonných podmienok k bezpečnému prečerpaniu hasiacej látky. Nemožno totiž od žalovaného spravodlivo požadovať, aby porušil právne predpisy na úseku stabilného hasiaceho zariadenia s hasiacou látkou FM200, ktorá je fluórovaný skleníkový plyn a prečerpal hasiacu látku do 2 ks starých nijako neidentifikovateľných sudových nádob bez akýchkoľvek relevantných dokladov a odovzdal ju osobám, ktorých totožnosť a oprávnenosť k uvedenému konaniu nie je preukázaná.

Žalovaný si počas konania uplatnil vzájomnú žalobu voči žalobcovi, spočívajúcu v nároku na zaplatenie odplaty za skladovanie 777 kg hasiacej látky v celkovej sume 31 468,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne takto:

- zo sumy 3 496,50 eur od 25. 11. 2015 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 13. 11. 2015 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 30. 11. 2015 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 30. 12. 2015 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 30. 01. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 30. 02. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 30. 03. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 03. 05. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 3 496,50 eur od 01. 06. 2016 až do zaplatenia, na základe zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 20. 10. 2015, splatnej dňa 24. 11. 2015 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 17. 09. 2015 - 17. 10. 2015, zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 04. 11. 2015, splatnej dňa 12. 11. 2015 na sumu 33 496,50 eur za obdobie 18. 10. 2015 - 18. 11. 2015, zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 19. 11. 2015, splatnej dňa 29. 11. 2015 na sumu 33 496,50 eur za obdobie 19. 11. 2015 - 19. 12. 2016, zálohovej faktúry č.. XXXXXXX zo dňa 20. 12. 2015, splatnej dňa 29. 12. 2015 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 20. 12. 2015 - 20. 01. 2016, zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 21. 01. 2016, splatnej dňa 29. 01. 2016 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 21. 01. 2016 - 21. 02. 2016, zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 22. 02. 2016, splatnej dňa 29. 02. 2016 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 22. 02. 2016 - 22. 03. 2016, zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 23. 03. 2016, splatnej dňa 29. 03. 2016 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 23. 03. 2016 - 23. 04. 2016, zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 24. 04. 2016, splatnej dňa 02. 05. 2016 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 24. 04. 2016 - 24. 05. 2016 a zálohovej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 25. 05. 2016, splatnej dňa 31. 05. 2016 na sumu 3 496,50 eur za obdobie 25. 05. 2016 - 25. 06. 2016. Z dôvodu, že žalobca neumožnil žalovanému vykonať prečerpanie a s tým súvisiace vyskladnenie hasiace látky zo skladu žalovaného, pričom žalovaný skladuje pre žalobcu hasiacu látku aj po termíne platnosti zmluvy, uplatnil si žalovaný voči žalobcovi svoj nárok na odplatu za takéto uskladnenie 777 kg hasiacej látky. Žalobca vyzval žalovaného na rokovanie o cene za skladovanie hasiacej látky, pričom súčasťou rokovaní medzi stranami sporu bola aj žalobcom požadovaná zľava zo skladného za obdobie od septembra 2015, ktorú žalovaný žalobcovi následne poskytol a písomne potvrdil v rozsahu 2 % z ceny bez DPH. Nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby skladovanie a odbornú starostlivosť o 777 kg hasiacej látky vykonával od septembra 2015 v prospech žalobcu bezodplatne. Z preukázaných listín je totiž zrejmé, že k jej prečerpaniu do vlastných nádob žalobcu nedošlo z dôvodov na strane žalobcu.

Podľa ust. § 147 ods. 1 C.s.p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

Podľa ust. § 147 ods. 3 C.s.p. na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

Žalobca k veci ešte uviedol, že žalovanému patrí odplata za skladovanie predmetnej hasiacej látky iba po dobu prvej výzvy, ktorá bola dňa 09. 11. 2015 a to iba vo výške účelne vynaložených nákladov na takéto skladovanie. Po 09. 11. 2015 žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť s vrátením tejto látky, ktorú nedôvodne zadržiaval.

Žalovaný k veci ešte uviedol, že žalovaný petit je nevykonateľný vzhľadom k tomu, že na vydanie predmetnej hasiacej látky je potrebná súčinnosť žalobcu pri zachovaní odborných a bezpečnostných opatrení.

Konateľ žalovaného D. k veci uviedol, že na výtku žalobcu, že rokovanie strán sporu nemalo právny význam, keďže na ňom nebol prítomný štatutárny zástupca žalobcu a osoby na ňom písomné za žalobcu nemali právo rozhodovať uvádzal, že o toto rokovanie požiadal žalobca, on z neho robil zápis a doteraz ho nerozporoval, pričom prítomné osoby neuviedli, že nemajú právo rozhodovať. Na základe tohto rokovania žalovaný poskytol zľavu.

Svedkyňa Ing. B. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je zamestnancom železničných telekomunikácií od roku 1998, v súčasnosti vo funkcii prednostu sekcie ekonomiky a technickej správy. Na stretnutí dňa 27. 11. 2015 boli prítomní traja pracovníci železničných telekomunikácií, jeden pracovník centra logistiky a obstarávania a za žalovaného pán H.. Toto stretnutie bolo vyvolané za účelom dohodnutia výšky ceny za uskladnenie hasiacej látky. Za železničné telekomunikácie nikto z prítomných nemal mandát rozhodovať, nakoľko sa ich bývalý riaditeľ tohto stretnutia nezúčastnil, preto malo stretnutie iba diskusnú úroveň a nič na ňom dohodnuté nebolo. Komunikácia so žalovaným prebiehala štandardnou formou cez žalobcu, ale okrem tohto im konateľ žalovaného zasielal maily a chodili výzvy na úhradu ceny za skladovanie. Konateľ žalovaného komunikoval aj telefonicky, pričom keďže už na záver obdobia mu nemala k veci čo povedať, ona jeho hovory nebrala. Žalovaný zaslal celkom 23 výziev, pričom koncom roka 2015 tak urobil takmer každý druhý deň. Po uvedenom stretnutí dostali pokyn vec odstúpiť právnemu odboru čo urobili, neskôr bol zasielaný žalovanému list s oznámením termínu, pričom po tomto stretnutí už svedkyňa vo veci nevystupovala. V danej dobe mal mandát u žalobcu vo veci rozhodovať pravdepodobne bývalý riaditeľ. V súčasnosti majú vymenovaného nového riaditeľa telekomunikácií, ktorý je kompetentný v danej veci rozhodovať. Vedúcim oddelenia technickej správy je pán R., ktorý komunikoval o technických záležitostiach, tiež nemá mandát vo veci rozhodovať. Oni dávajú len podnety na obstaranie centru logistiky a obstarávania. V decembri 2015 boli ohľadom prečerpania látky obstarané nádoby. Bol žalovanému zaslaný list s uvedením, že hasiaca látka bude prečerpaná, potom mu bola nahlásená zmena termínu a výjazd sa uskutočnil, ale svedkyňa sa ho nezúčastnila. Tohto výjazdu sa zúčastnil pán R.. Železničné telekomunikácie nemajú právnu subjektivitu, sú odštepným závodom žalobcu a poskytujú služby v oblasti telekomunikácií a informatiky. Po ukončení zmluvy dňa 17. 09. 2015 mal žalobca snahu uzavrieť dodatok, čo však stroskotalo na formulácii bodu č. 13, ktorý žalobca nechcel preformulovať v zmysle návrhu žalovaného, pričom mal žalobca snahu prečerpať látku do menej objemových nádob. Vo veci dodatku oni so žalovaným nekomunikovali, ale robilo tak centrum logistiky a obstarávania. Žalobca nebol ochotný pristúpiť na znenie bodu 13 v zmysle formulácie žalovaného, pretože by sa textáciou tohto bodu žalovaného menila zmluva, pričom finančné prostriedky na nákup nových fliaš mal žalobca vyčlenené, avšak žalovaný žalobcovi nedôveroval, že príde k nákupu týchto fliaš a látka bude do nich prečerpaná. Zo strany žalobcu prišlo k ústupku, že navrhol predĺženie lehoty zmluvy do 30. 06. 2016, pričom žalovaný požadoval predĺženie do konca roka 2016. Po zlyhaní komunikácie žalobca zabezpečil obstaranie nádob inak, čo žalovanému tiež oznamoval. Na rokovaní dňa 27. 11. 2015 sa hovorilo o cene skladného, pričom žalobca nedostal rozklad ceny, ale centrum logistiky a obstarávania požadovalo zníženie ceny s tým, že na rokovaní uviedlo, že ak žalobca dostane zľavu, faktúry budú uhradené, pričom zápisnica z tohto stretnutia nebola všetkými 3 stranami odsúhlasená, a teda nie je právoplatná. V zápisnici je uvedené, že žalovaný navrhol upraviť cenu o 2 % dolu a centrum logistiky a obstarávania povedalo, že po odsúhlasení tohto návrhu bude možné pristúpiť k úhrade faktúr. Nevedela uviesť kedy žalovaný signalizoval problém s prečerpaním látky.

Svedok Bc. G. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalobcu od 01. 01. 2007 ako vedúci oddelenia technickej správy. Na základe komunikácie so žalovaným ešte pred ukončením zmluvy v auguste 2015 ohľadom prečerpania látky požiadal ich dodávateľa o uvedenie spôsobu, akým by sa to mohlo uskutočniť. Na základe mailovej komunikácie žalovaný navrhol zakúpiť tlakové nádoby, do ktorých by sa látka prečerpala, pričom tento návrh žalovaného svedok predostrel riaditeľovi, na základe čoho prišlo k stretnutiu riaditeľa s dodávateľom, ktorého však svedok nebol účastný. Na základe tohto stretnutia sa začal pripravovať dodatok č. 1 k zmluve. Požiadal dodávateľa o zaslanie dodatku, ktorý bol zaslaný, pričom nakoľko bolo zariadenie uvedené v zmluve už demontované, dodávateľ navrhol zmenu predmetu zmluvy na dodanie fliaš, prečerpanie látky do nich a ich uskladnenie. Oni ako

železničné telekomunikácie neboli oprávnení uzavrieť tento dodatok, a tak jeho návrh zaslali centru logistiky a obstarávania, ktoré však povedalo, že nemožno meniť predmet zmluvy. K podpisu dodatku nedošlo, pretože nemohli akceptovať zmenu zmluvy a dodávateľ neakceptoval nimi navrhovanú zmenu dodatku. Na základe príkazov nadriadených začali komunikovať s dodávateľom o tom, aby dodal technické parametre k prečerpaniu látky. Nezávisle na tom robili verejné obstarávanie na tlakové nádoby, pričom bol žalovaný okrem požiadavky na dodanie technických parametrov požiadaný aj o súčinnosť pri prečerpaní látky. Požiadavky na prečerpanie boli mailom zaslané zo strany žalovaného, pričom išlo o všeobecné požiadavky dodržať platnú legislatívu. Svedok ešte žiadal poslať cenovú ponuku na cenu samotného prečerpania žalovaným, na čo však žalovaný neodpovedal. Následne sa vec predložila právnemu odboru, pričom oni už nemali ďalej s dodávateľom komunikovať. Boli koncom roka zaslané žiadosti žalovanému na poskytnutie súčinnosti pri prečerpaní látky právnym odborom, o čom bol informovaný aj právnym odborom, aj riaditeľom, v ktorých bolo žalovanému oznámené, že dňa 15. 01. 2016 prídu prečerpať látku. Nakoľko prišlo k poruche vozidla dodávateľa, žalovaný bol vyzvaný, že k prečerpaniu príde 19. 01. 2016, kedy prišli na miesto určenia s kolegom a dodávateľom určeným na prepravu, stretli sa s konateľom žalovaného a D. H., ktorí žiadali preukázanie oprávnenia vedenia žalobcu, že svedok je oprávnený prevziať látku, čo svedok spochybnil vzhľadom k tomu, že z predchádzajúcej komunikácie sa poznali. Zároveň žiadali o predloženie dokladov tlakovej nádoby určené na prepravu, a keďže ich nepredložili, k prečerpaniu neprišlo, pričom uskutočnili aspoň prehliadku skladu žalovaného, pričom látka sa v ňom v tom čase nachádzala. Pred týmto prečerpaním žalovaný nešpecifikoval, ktoré doklady majú predložiť pri prečerpaní. Podieľal sa na príprave podkladov k zmluve, obstarávaní tlakových nádob, do ktorých mala byť látka prečerpaná, pričom komunikáciu so žalovaným zabezpečoval pracovník ich oddelenia. Ani svedok, ani iný pracovník ich oddelenia nemá licenciu na nakladanie s takýmto plynom. Dňa 19. 01. 2016 bol na stretnutí prítomný aj svedkov podriadený K. T. a za dodávateľa pán C. L., pán O. a ďalší dvaja zamestnanci. Podľa informácií dodávateľa mala niektorá z týchto osôb oprávnenie na nakladanie s predmetným plynom. Ich dodávateľom bola spoločnosť EMM- T s.r.o., a za ňu bol prítomný C. L., pán O. bol prítomný za spoločnosť EMM-I s.r.o. Tlakové nádoby sa verejne obstarávali koncom roka 2015 a následne boli dodané, pričom nešlo o nádoby, s ktorými dňa 19. 01. 2016 prišli prečerpať látku. Na prečerpanie látky prišla jedna tlaková nádoba určená na transport, ktorú videl prvý krát v sídle žalovaného. Žalobca nebol vlastníkom tejto nádoby. Nevidel certifikát alebo technický list od tejto nádoby. Záznam z výjazdu bol spísaný svedkom v sídle žalobcu. Išlo o protokol o výjazde, žiadne technické parametre v ňom uvedené neboli a podpísal ho svedok a páni L. a O.. Keďže prečerpanie látky bolo v tom čas plne v kompetencii právneho odboru, oni konali len na ich pokyn. Uskutočnilo sa nejaké stretnutie ohľadom výšky skladného, ale nakoľko tohto stretnutia účastný nebol, podrobnosti o ňom uviesť nevedel. Právny odbor podal trestné oznámenie pre zadržiavanie veci alebo také niečo a pre žalobcu skončilo neúspešne.

Svedok Ing. D. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konateľ žalovaného je jeho synom a je zároveň pracovníkom spoločnosti žalovaného od roku 2008, má na starosti realizáciu zákaziek a starostlivosť o technickú podporu a sklad. Žalovaný vykonával servis zariadení žalobcu na L. ulici v R. a Čiernej na Tisou, pričom tlakové nádoby boli cca 608 kg plynu a 137 kg plynu, takže bola vytvorená rezervná zásoba hasiacej látky, spolu 773 kg plynu. Predmetná hasiaca látka sa skladuje v kvapalnom sklade 4 bary tlaku pri 20 stupňov Celzia, teda sa uvoľňuje a musí byť pod dozorom. Patrí do skupiny flurovaných skleníkových plynov podľa zákona č. 286/2009 Z.z., pričom od 01. 01. 2016 je účinný zákon č. 348/2015 Z.z. Bolo oznámené, že v januári 2014 pre rekonštrukciu budovy na L. bude vymenené zariadenie, tak sa 05. 05. 2014 obrátil na generálneho riaditeľa žalobcu s otázkou o podstatnosti výmeny zaradenia, ktorý mu listom zo dňa 19. 05. 2014 potvrdil výmenu zariadenia. Dňa 28. 08. 2014 Ing. H. ako riaditeľ oddelenia (od 30. 11. 2012 do 19. 08. 2016) mu oznámil, že zariadenie bolo odinštalované a nahradené iným typom, preto bolo zrejmé, že žalovaný nebude vykonávať servis pôvodného zariadenia. Koncom augusta 2015 začali komunikovať so žalobcom ohľadom hasiacej látky a žalobca vyzval žalovaného na riešenie tejto otázky. Na základe uvedenej výzvy dňa 04. 09. 2015 predložil žalovaný dodatok č. 1 k zmluve žalobcovi. Následne prišlo k rokovaniu medzi svedkom, Ing. H. a Ing. D., kde si ozrejmili spôsob preskladnenia a vyskladnenia plynu a záver tohto rokovania bol, že žalobca mal požiadať o doplnenie finančných prostriedkov. Dňa 11. 09. 2015 žalobca predložil ním zmenený dodatok č. 1 a dňa 14. 09. 2015 predložil ten istý dodatok, pričom zmenil iba jeho platnosť z pôvodného 30. 06. 2016 na 31. 12. 2016. Dňa 30. 09. 2015 žalobca poslal mail so žiadosťou o podpísanie dodatku. Dna 23. 10. 2015 žalobca mailom žalovanému oznámil spôsob riešenia problému. Nakoľko danú látku celý čas mal po skončení zmluvy žalovaný u seba, prebehlo dňa 27. 11. 2015 stretnutie na základe iniciatívy žalobcu v sídle žalobcu, na ktorom bol prítomný svedok a za žalobcu

Ing. D., Ing. G., Ing. L. a Ing. I.. Záverom tohto stretnutia bolo, že žalobca poslal žalovanému dňa 01. 12. 2015 zápisnicu z tohto rokovania, ktorú žalovaný doplnil a potvrdil 2% zľavy z ceny skladného a zápisnicu doručil žalobcovi. Bol svedkom pokusu o prevzatie látky pracovníkmi žalobcu dňa 19. 01. 2016, kedy prišli do skladu žalovaného 3 motorové vozidlá s viacerými ľuďmi, ktorí však na jeho výzvu nepreukázali splnomocnenie konať za žalobcu, odmietli ukázať tlakové nádoby, do ktorých mala byť prečerpaná látka a odmietli ukázať doklady týchto tlakových nádob. Vyzval pracovníka žalobcu pána R., aby sa presvedčil v sklade, že sa tam predmetná látka nachádza. Po 19. 01. 2016 žalovaný vyzval aj generálneho riaditeľa žalobcu viacerými listami o predloženie potrebných dokladov potrebných k prečerpaniu látky, avšak žalobca tieto doklady žalovanému nepredložil. Žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 01. 12. 2015 obstaral 8 ks tlakových nádob od spoločnosti EMM-T s.r.o., ktoré mali pravdepodobne slúžiť na prečerpanie látky, pričom z dokumentácie trestného oznámenia sa dozvedel, že dňa 19. 01. 2016 boli pristavené dve tlakové nádoby, jedna veľká a jedna malá, ktoré mali v uvedený deň slúžiť na prečerpanie. Predmetnú zápisnicu zo dňa 27. 11. 2015 žalovaný poslal ním doplnenú žalobcovi, ktorý ju prijal a následne Ing. D. žalovanému oznámila, že v budúcnosti nech sa veci dejú cez sledovanie zmien. Bod 7 zápisnice od začiatku ostal bez zmeny. Po ukončení zmluvy komunikoval aj s pánom R., aj s pani Ing. D., pričom pán R. od nich žiadal technické podklady. Žalobca neumožnil žalovanému obhliadku tlakových nádob, ich ventilov ani dokladom k nim, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy z decembra 2015. Ohľadom ceny za skladovanie uviedol, že na cenovom rokovaní bol žalobca úspešný, čo potvrdzuje bod 7 zápisnice z rokovania. Cenu za skladovanie si žalovaný uplatnil na základe nákladov, zodpovednosti a ceny, ktorú spravuje. Zmluva v položke č. 13 uvádzala povinnosti žalovaného uskladniť látky a vyhotovenie kontrol a skúšok, zároveň aj samotné dodanie látky. Žalovaný má nárok na zaplatenie látky, ktorú má u seba a keby žalobca v roku 2015 postupoval inak, nemusel by predmetný spor vzniknúť. Žalovaný je zodpovedný za majetok, ktorý má u seba a nemôže ho vydať niekomu, kto na jeho prevzatie nie je oprávnený. Dňa 19. 01. 2016 prišli k žalovanému prevziať látku osoby, ktoré neboli žalobcom oprávnené na prevzatie látky a nepredložili ani potrebné doklady ohľadom nádob, do ktorých mala byť látka preskladnená. Žalovaný predložil žalobcovi oznámenie o požadovaných dokladoch, pričom uviedol aké parametre majú spĺňať nádoby na prečerpanie látky. Odborná spôsobilosť s nakladaním sa viaže na potrebný certifikát. Zo strany žalobcu so žalovaným nikto v súčasnosti nekomunikuje. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin sprenevery, pričom toto trestné oznámenie bolo zo strany polície a neskôr dozorujúceho prokurátora zamietnuté.

Žalobca k veci záverom uviedol, že v zmysle ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Keďže sa ale zmluvný vzťah medzi stranami sporu týkal organizačnej zložky žalobcu, bol v zmysle ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka splnomocnený za žalobcu robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku vedúci organizačnej zložky. V čase konania predmetného stretnutia boli vedúcimi, resp. riaditeľmi zúčastnených organizačných zložiek žalobcu Mgr. D. H., riaditeľ Železničných telekomunikácií a Ing. A. H., riaditeľka Centra logistiky a obstarávania. Nakoľko sa ani jeden z uvedených zamestnancov stretnutia nezúčastnil, nikto z prítomných zamestnancov žalobcu nemal mandát rozhodovať a zaväzovať žalobcu k úhrade faktúr. Ako uviedla svedkyňa B.. B. D. vo svojej výpovedi, Ing. D. H. bol na stretnutí upozornený, že riaditeľ Železničných telekomunikácií sa tohto stretnutia pre pracovné povinnosti nezúčastní. Žalovaný si vo svojom podaní úmyselne prispôsobuje interpretáciu jednotlivých bodov zápisnice. Podľa bodu 3. „Mgr. E. G. vyzvala pána H., aby vysvetlil skladbu ceny za uskladnenie hasiacej látky a jej výšku. Ďalej uviedla, že žalobca vykonal prieskum trhu a majú k dispozícii cenové ponuky od iných firiem s nižšími cenami, preto požadujú zľavu z ceny. Ako vyplýva z bodu 4., Ing. D. H. sa k skladbe ceny nevyjadril. Požadoval predloženie predmetných ponúk, čím podmieňoval svoje stanovisko k skladbe ceny. Žalobca ako osobitá právnická osoba zriadená zákonom č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spravuje majetok štátu. Pri nakladaní s týmto majetkom je žalobca povinný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi rešpektovať zásady hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Vzhľadom k vykonanému prieskumu trhu je výška faktúr vystavených žalovaným vysoko nadhodnotená a nedôvodná. Aj v prípade, ak by na stretnutí dňa 27. 11. 2016 bola osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať a robiť právne úkony za žalobcu, tento úkon (napr. dohoda), ako povinne zverejňovaná zmluva, by nadobudla účinnosť len v prípade jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR. V zmysle uvedeného dohoda o cene resp. zľave by nadobudla účinnosť len v prípade, ak by bola urobená písomne osobou na úkon oprávnenou a riadne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR v súlade s ust. § 47a Občianskeho zákonníka. Predmetná zápisnica nebola odsúhlasená a podpísaná všetkými stranami po jej pripomienkovaní zo strany žalovaného, ktorý jej znenie podstatným spôsobom pozmenil. Ing. D.

H. síce vo svojej výpovedi uvádzal, že žalobca konkludentne odsúhlasil znenie predmetnej zápisnice e- mailom, avšak žalobca mal za to, že požiadavku Ing. D. na žalovaného zo dňa 08. 12. 2015, aby do budúcna zasahoval do textu predkladaných listín prostredníctvom sledovania zmien, nie je možné pokladať za odsúhlasenie zápisnice. Žalobca vo výzve zo dňa 21. 12. 2015 presne špecifikoval termín prečerpania rezervnej hasiacej látky, ako aj zariadenia a príslušenstvo, ktoré budú použité na prečerpanie a prevoz tejto látky. Na túto ani žiadnu z predošlých výziev žalovaný nereagoval, pričom naďalej zasielal vystavené faktúry a ich uhradením podmieňoval ďalšie konanie vo veci. V zmysle ust. § 11 zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch vykonáva štátny dozor vo veciach nakladania s fuórovanými skleníkovými plynmi, výrobkami a zariadeniami inšpekcia. Fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nakladá s fluórovanými skleníkovými plynmi alebo inými fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v osobitnom predpise, výrobkami alebo zariadeniami, alebo prevádzkovateľ zariadenia je povinný umožniť orgánom štátneho dozoru prístup do priestorov, objektov a zariadení, na vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivú a úplnú evidenciu, dokumentáciu a informácie súvisiace s nakladaním s fluórovanými skleníkovými plynmi, výrobkami a zariadeniami. Ako ďalej uvádza zákon, osoby vykonávajúce štátny dozor sú povinné preukázať sa písomným poverením orgánu, na ktorého pokyn vykonávajú dozor alebo služobným preukazom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal žalobca za to, že žalovaný ani Ing. D. H. neboli oprávnení žiadať od zamestnancov žalobcu, resp. ďalších prítomných osôb, oprávnenie alebo iné doklady na nakladanie s rezervnou hasiacou látkou. Navyše žiadny z príslušných právnych predpisov neustanovuje povinnosť, resp. oprávnenie vlastníka alebo prevádzkovateľa zariadenia obsahujúceho skleníkový plyn požadovať od obchodného partnera predloženie oprávnení ustanovených zákonom. Z uvedeného dôvodu osoby prítomné dňa 19. 01. 2016 v sídle žalovaného pri pokuse o prečerpanie rezervnej hasiacej látky neboli povinné žalovanému preukázať príslušné oprávnenia. Žalobca ako vlastník majetku zadržiavaného žalovaným si osobne prišiel do miesta, kde bol tento majetok uskladnený svoj majetok prevziať. Na tento úkon si žalobca obstaral právnickú osobu, ktorá po technickej stránke bola spôsobilá a pripravená majetok žalobcu prevziať. Žalovaný nemal žiadny právny dôvod na to, aby vlastníkovi, ktorý si prišiel riadne technicky vybavený svoj majetok prevziať, majetok nevydal. Bc. R. ako vedúci oddelenia technickej správy je oprávnený v zmysle svojich kompetencií prebrať rezervnú hasiacu látku podľa ust. § 15 Obchodného zákonníka. Pán Bc. R. bol žalovanému, ako j Ing. D. H. známou osobou, nakoľko v období platnosti zmluvy poskytoval za žalobcu súčinnosť pri plnení predmetu zmluvy. Žalovaný teda dňa 19. 01. 2016 pri stretnutí ohľadom prečerpania rezervnej hasiacej poznal pána Bc. R. ako osobu, ktorá mu dlhoročne poskytovala súčinnosť pri plnení predmetu zmluvy, pričom nesporne v tejto veci mal za žalobcu oprávnenie na odovzdanie a prevzatie rezervnej hasiacej látky, čoho dôkazom je jeho podpis preberacieho protokolu za žalobcu pri zverení tejto látky žalovanému. Žalobca sa so žalovaným uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX dohodol na dočasnom opatrovaní veci, ktorá bola a stále je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný zadržiavaním rezervnej hasiacej látky porušuje základné ústavné právo žalobcu na výkon vlastníckeho práva, a to nakladanie s vlastným majetkom podľa vlastného uváženia. Žalovaný podmieňuje vydanie tejto látky zaplatením ním zaslaných faktúr, ktoré však podľa názoru žalobcu sú nedôvodné a navyše v neodôvodenej výške. Žalobca uznal, že žalovaný má nárok na úhradu len nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov pri vykonávaní svojich povinností, t.j. opatrovaní zverenej veci, a to len za obdobie po ukončení zmluvy od 19. 09. 2015 do 09. 11. 2015, teda dátumu prvej žiadosti o bezodkladné vydanie opatrovanej rezervnej hasiacej látky zo strany žalobcu listom č. XXX-XX/Xa, 15/SEaTS/201 5 zo dňa 06. 11. 2015. Predmetným listom žalobca súčasne požiadal žalovaného o poskytnutie technických a organizačných informácií nevyhnutne potrebných na samotný úkon vydania a prebratia rezervnej hasiacej látky do držby žalobcu, t.j. o poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti. Nakoľko žalovaný na predmetnú žiadosť nereagoval a neposkytol potrebnú súčinnosť, nesplnil si svoju zákonnú povinnosť vydať uloženú vec hneď, ako ho o to žalobca požiadal. Žalobca rozporoval žalovaným stanovenú výšku od platy za skladovanie jemu zverenej hasiacej rezervnej látky, pretože žalovaný nešpecifikoval, na základe čoho bola táto cena určená. Žalobca poukázal na zjavný nepomer medzi cenou dohodnutou v zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/ XXXX a sumou, ktorú žalovaný fakturuje od ukončenia predmetnej zmluvy. V prílohe č. 13 bode 13. predmetnej zmluvy bola za dodanie rezervnej hasiacej látky, vykonávanie meraní, kontrol, prehliadok a samotné skladovanie tejto látky dohodnutá cena vo výške 111 499, 50 eur bez DPH. Zmluva bola podpísaná na dobu 3 rokov, resp. do vyčerpania finančných prostriedkov. Keďže k vyčerpaniu finančných prostriedkov nedošlo, zmluva zanikla uplynutím doby na ktorú bola uzatvorená. V zmysle sporných faktúr vystavených žalovaným po ukončení

zmluvy by bola celková cena len za skladovanie predstavovať za rovnaké obdobie (3 roky) vo výške 104 895,- eur bez DPH, t.j. skoro totožná so sumou dohodnutou v zmluve, ktorá okrem skladovania zahŕňa cenu za samotnú hasiacu látku, cenu za merania, cenu za vykonávanie kontrol a prehliadok. Údaje uvedené v dokumentoch spoločnosti DICIT spol. s.r.o. sú totožné s údajmi, ktoré má k dispozícii žalobca. Tieto dokumenty potvrdzujú skutočnosti uvádzané žalobcom v priebehu konania, že žalobca a ním obstaraná spoločnosť DICIT spol. s.r.o. pri neúspešnom pokuse o prečerpanie rezervnej hasiacej látky dňa 19. 01. 2016 spĺňali technické podmienky na prevzatie rezervnej hasiacej látky FM 200 v celkovom množstve 777 kg. Tvrdenie žalovaného, že sa žalobca pri pokuse o prečerpanie rezervnej hasiacej látky dňa 19. 01. 2016 nepreukázal uvedenými dokumentmi je irelevantné, nakoľko žalovaný nebol oprávnený požadovať predloženie týchto dokumentov, ako aj predložením uvedených dokumentov podmieňovať vydanie rezervnej hasiacej látky. Žalobca ako vlastník rezervnej hasiacej látky bol oprávnený požadovať vydanie tejto látky a žalovaný bol povinný na základe žiadosti túto látku vydať bez akýchkoľvek podmienok.

Žalovaný k veci záverom uviedol, že z výsluchu Ing. B. D. vyplynulo, že na stretnutí dňa 27. 11. 2015, predmetom ktorého bolo rokovanie o cene za uskladnenie hasiacej látky, nikto z prítomných za stranu žalobcu nemal mandát rozhodovať. Vyjadrenie svedkyne Ing. B. D. je v rozpore so skutočnosťou, že na stretnutí dňa 27. 11. 2015 žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie zľavy z ceny za skladovanie hasiacej látky, na stretnutí dňa 27. 11. 2015 žalovaný, na základe požiadavky žalobcu, poskytol zľavu 2 % z ceny za skladovanie hasiacej látky, na stretnutí dňa 27. 11. 2015 žalobca požiadal žalovaného o písomné potvrdenie poskytnutej zľavy 2 % z ceny za skladovanie hasiacej látky a žalobca sa vyjadril, že potom bude možné pristúpiť k úhrade faktúr, a žalobca predložil dňa 01. 12. 2015 žalovanému zápisnicu z rokovania o cene za skladovanie hasiacej látky, kde v bode č. 7 okrem iného uviedol, že žalobca požaduje zľavu z ceny, čo musí p. H. potvrdiť písomne. Svedkyňa prestala so žalovaným telefonicky komunikovať a nemala presnú vedomosť o tom, kto má mandát za žalobcu rozhodovať. Žalobca v rámci rokovania o cene za skladovanie hasiacej látky prijal žalovaným poskytnutú zľavu 2 % z ceny za skladovanie hasiacej látky, skutočnosť ktorú žalobca potvrdil ústne na rokovaní dňa 27. 11. 201 5 a aj následne v bode č. 7 zápisnice z rokovania. Z výsluchu svedka Bc. G. R. vyplynulo, že požiadavky na prečerpanie boli mailom zaslané zo strany žalovaného, žalovaný a D. H. dňa 19. 01. 2016 žiadali preukázanie oprávnenia, že Bc. G. R. je oprávnený prevziať látku a predloženie dokladov tlakovej nádoby určenej na prepravu; keďže doklady predložené neboli, k prečerpaniu nedošlo, hasiaca látka sa dňa 19. 01. 2016 v sklade žalovaného nachádzala, ani Bc. G. R. ani iný pracovník žalobcu nemá licenciu na nakladanie s hasiacou látkou, niektorá z osôb prítomných na prečerpaní hasiacej látky dňa 19. 01. 2016 mala mať oprávnenie na nakladanie s predmetným plynom, tlakové nádoby, obstarané v decembri 2015, neboli tlakovými nádobami, s ktorými prišiel žalobca dňa 19. 01. 2016 prečerpať hasiacu látku; tieto nádoby dňa 19. 01. 2016 videl svedok prvýkrát, nevedel označiť, kto je vlastníkom uvedenej nádoby, nevidel certifikát ani technický list od nej. Z výsluchu Ing. D. H. vyplynulo, že od roku 2014 žalovaný avizoval žalobcovi potrebu prečerpania rezervnej zásoby hasiacej látky, z dôvodov na strane žalobcu sa prečerpanie hasiacej látky nepodarilo doriešiť, dňa 27. 11. 2015 medzi stranami sporu prebehlo rokovanie ohľadne výšky odplaty za uskladnenie hasiacej látky; žalovaný potvrdil zľavu vo výške 2% z ceny odplaty za uskladnenie a žalobca sa zaviazal po takomto potvrdení zľavy pristúpiť k úhrade faktúr, aj po 19. 01. 2016 žalovaný opakovane písomne vyzval žalobcu k predloženiu dokladov a prečerpaniu hasiacej látky, dňa 19. 01. 2016 prišli k žalovanému prevziať látku osoby, ktoré neboli žalobcom oprávnené na prevzatie látky a nepredložili ani potrebné doklady ohľadom nádob, do ktorých mala byť látka preskladnená. Ako bolo preukázané výpoveďou svedkov, v čase pred 19. 01. 2016 strany sporu komunikovali o technických požiadavkách žalovaného, majúcich oporu v platných právnych predpisoch, ktoré musí žalobca pri prevzatí hasiacej látky splniť. Žalobca teda preukázateľne mal a má vedomosť, že k prevzatiu hasiacej látky nevyhnutne musí splniť zákonom vyžadované podmienky. Napriek tomu žalobca v tomto smere ostal nečinný. Z predložených listinných dôkazov, ako aj výpovede svedkov vyplýva, že po 19. 01. 2016 napriek viacerým aktívnym snahám žalovaného so žalovaným vo veci prečerpania hasiacej látky nikto nekomunikoval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dôvodom neprečerpania hasiacej látky je práve nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu (omeškanie veriteľa). Z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo, že zamestnanci žalobcu sa od celej záležitosti dištancujú s odôvodnením nedostatku svojej kompetencie činiť vo veci akékoľvek záväzné rozhodnutia. Petit žalobného návrhu žalovaný považuje za materiálne nevykonateľný, nakoľko samotné uloženie povinností žalovanému, bez určenia ďalších nevyhnutných podmienok majúcich byt' splnené pri plnení povinnosti žalovaného, je na účely prípadného výkonu rozhodnutia nerealizovateľné. Žalovaný si je vedomý toho, že po uplynutí času, na ktorý bola dojednaná zmluva, už žalovaný nemá titul

na skladovanie hasiacej látky a túto skladuje a opatruje v prospech žalobcu bez právneho dôvodu. Na uvedenom však nič nemení to, že žalovaný neustále má všeobecnú povinnosť s odbornou starostlivosťou túto hasiacu látku v prospech jej vlastníka - žalobcu opatrovať v súlade s platnými právnymi predpismi, za čo mu patrí odplata. Ponuky spoločností Fittich ZA, s.r.o. EMM-T spol.s r.o. na uskladnenie hasiacej látky, ktoré sa dostali do dispozície žalovaného až spolu so žalobou doručenej zo strany súdu, nemajú žiadny vecný a ani relevantný základ z dôvodu, že uvedené spoločnosti žiadnym vecným a ani relevantným spôsobom nepreukázali odbornú spôsobilosť s nakladaním s hasiacou látkou FM 200 (HFC 227 ea), ktorá patrí do fluórovaných skleníkových plynov. Obchodná spoločnosť Fittich ZA, s.r.o. nemá žiadne oprávnenie (podľa výpisu z obchodného registra) na skladovanie fluórovaných skleníkových plynov, a preto nimi predložená ponuka nemá žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu vo vzťahu k bežnej výške skladného. Obchodná spoločnosť E-MMT, spol. s.r.o. síce v predmete podnikania príslušné oprávnenia má, avšak podľa informácií žalovaného žiadne fluórované skleníkové plyny v uvedenom období neskladovala a neskladuje. Je dôvodné sa preto domnievať, že cenová ponuka je účelovo znížená, nekorešpondujúca základným objektívnym obchodno-ekonomickým kritériám pri určení ceny skladného.

Ministerstvo životného prostredia SR oznámilo súdu, že nedisponuje žiadnymi údajmi oznámenými spoločnosťou Fittich ZA, s.r.o. za roky 2015 a 2016 v zmysle vyhlášky č. 314/2009 Z. z. a táto spoločnosť sa nenachádza ani v zozname spoločností, ktoré sú držiteľmi certifikátu odbornej spôsobilosti na nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi, ktorý vydáva certifikačný orgán ustanovený ministerstvom. Spoločnosť DICIT, s.r.o. (predtým E-MMT spol. s r.o.) má udelené certifikáty o odbornej spôsobilosti na nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi príslušným orgánom podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 314/2009 Z. z. za roky 2015 a 2016.

Žalobca a právny zástupca žalovaného nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 19. 03. 2018 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po ich záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a odročil toto pojednávanie z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 28. 03. 2018 s tým, že podľa § 219 ods. 2 C.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného D. H., svedkov Ing. B. D., Bc. G. R. a Ing. D. H., a tiež listinnými dôkazmi, konkrétne: zmluvou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 14. 09. 2012, návrhmi dodatku č. 1 a dodatku č. 2 k tejto zmluve, protokolom o vykonanom predmete plnenia zmluvy zo dňa 28. 09. 2012, faktúrou žalovaného žalobcovi č. XXXX/XXX na sumu 133 799,40 eura, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 20. 11. 2012, mailovou komunikáciou strán sporu, zálohovými faktúrami žalovaného žalobcovi, výzvami žalovaného žalobcovi na zaplatenie nákladov na skladovanie látky, listom o vrátení faktúr žalobcu žalovanému zo dňa 23. 11. 2015, cenovou ponukou spoločnosti EMM-T spol. s r.o. zo dňa 18. 11. 2015, cenovou ponukou spoločnosti Fittich ZA spol. s r.o. zo dňa 13. 11. 2015, výzvami žalobcu žalovanému na vrátenie rezervného hasiaceho plynu zo dňa 06. 11. 2015 a 21. 12. 2015, listom žalobcu žalovanému zo dňa 20. 11. 2015, zápisnicou z rokovania zo dňa 27. 11. 2015, oznámením žalobcu žalovanému o termíne realizácie prečerpania rezervnej hasiacej látky zo dňa 07. 01. 2016, oznámením žalobcu žalovanému o zmene termínu realizácie prečerpania rezervnej hasiacej látky zo dňa 14. 01. 2016, fotokópiami fotografií, listami žalovaného žalobcovi zo dňa 15. 02. 2016, 18. 02. 2016, 25. 04. 2016 a 26. 04. 2016, certifikátmi o odbornej spôsobilosti na nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi spoločnosti DICIT, s.r.o. (predtým E-MMT spol. s r.o.), protokolom o odovzdaní zo dňa 29. 04. 2016 z kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX, osvedčeniami o stavebnej a prvej tlakovej skúške zo dňa 03. 03. 2016, stanoviskom k výkonu odbornej skúšky zo dňa 04. 04. 2016, výpisom z obchodného registra strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust.§ 516 ods. 2 Obchodného zákonníka ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezodplatne, a opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci.

Podľa ust.§ 522 Obchodného zákonníka opatrovateľ je povinný uloženú vec uložiteľovi vydať v mieste, kde vec mala byť podľa zmluvy uložená, inak vo svojom sídle alebo v mieste podnikania, prípadne bydlisku alebo v mieste, kde je jeho organizačná zložka opatrujúca vec.

Podľa ust. § 523 ods. 1 Obchodného zákonníka aj keď sa dohodla doba, po ktorú má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vec vydať bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to uložiteľ požiadal.

Podľa ust. § 524 Obchodného zákonníka ak nie je dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplýva, ako dlho má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vydať vec uložiteľovi, len čo ho o to uložiteľ požiada, a uložiteľ je povinný prevziať vec bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd považoval zo zhodných vyjadrení strán sporu a z vykonaných dôkazov skutkový stav za preukázaný nasledovne: žalobca uzatvoril dňa 14. 09. 2012 so žalovaným zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR dňa 17. 09. 2012 s tým, že účinnosť nadobudla dňa 18. 09. 2012. Podľa čl. 2 bod 2.1 zmluvy žalovaný bol povinný pre žalobcu realizovať vykonávanie komplexného servisu a prepísaných revízií systému automatického stabilného hasiaceho zariadenia ASHZ FS-200/FM-200TM, 25 bar a dodanie a uskladnenie rezervnej hasiacej látky FM200 v celkovom množstve 777,00 kg. Podľa bodu 13 prílohy č. 13 mal žalobca zaplatiť za nákup a uskladnenie rezervnej hasiacej látky žalovanému sumu vo výške 111 499,50 eura bez DPH (133 799,40 eur s DPH). Žalovaný v súlade so zmluvou rezervnú hasiacu látku pre žalobcu obstaral. Žalobca dodanú rezervnú hasiacu látku prevzal, čím sa stal v zmysle us. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka vlastníkom tejto rezervnej hasiacej látky. Následne v zmysle podpísaného preberacieho protokolu zo dňa 28. 09. 2012 žalobca odovzdal a žalovaný prevzal túto rezervnú hasiacu látku. Žalovaný dodanú rezervnú hasiacu látku uskladnil v súlade so zmluvou vo svojich nádobách a vo svojom sklade. Žalobca za nákup a uskladnenie rezervnej hasiacej látky zaplatiť žalovanému cenu dohodnutú v zmluve na základe vystavenej faktúry č. XXX/XXX za dodanie a uskladnenie rezervnej hasiacej látky. Žalovaný mal povinnosť rezervnú hasiacu látku skladovať po dobu, na ktorú bola zmluva uzatvorená. Podľa článku 2 bod 2.6 zmluvy sa zmluva uzatvorila na dobu určitú, a to na dobu 3 rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo do vyčerpania maximálnej dohodnutej ceny, podľa toho ktorá skutočnosť nastane skôr. Platnosť a účinnosť zmluvy skončila uplynutím 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, t.j. dňa 18. 09. 2015. Prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 31. 08. 2015, čo bolo 19 dní pred uplynutím platnosti a účinnosti zmluvy, žalobca požiadal žalovaného o stanovenie postupu vrátenia rezervnej hasiacej látky patriacej žalobcovi, ktorá bola uskladnená v nádobách a skladoch žalovaného. Žalovaný navrhol postup odkúpenia tlakovej nádoby, pokračovanie v skladovaní rezervnej hasiacej látky, vykonávanie kontrol únikov a vedenie kompletnej dokumentácie do 31. 12. 2016. Žalobca dňa 22. 10. 2015 požiadal žalovaného o zaslanie cenovej ponuky na prečerpanie rezervnej hasiacej látky do nádob, ktoré si zabezpečí žalobca. Dňa 23. 10. 2015 bolo žalovanému opätovne oznámené, že žalobca schválil postup obstarať tlakové nádoby u iného dodávateľa a následne by žalobca zadal objednávku na prečerpanie rezervnej hasiacej látky žalovanému. Žalovaný medzičasom zasielal žalobcovi zálohové faktúry za skladovanie rezervnej hasiacej látky, pričom každá faktúra znie na sumu 2 913,75 eur bez DPH. Všetky zálohové faktúry, ktoré boli žalobcovi doručené, boli žalovanému vrátené ako vystavené neoprávnene. Dňa 27. 11. 2015 bolo zvolané osobné stretnutie za účelom vrátenia rezervnej hasiacej látky, pričom zo stretnutia konanom bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola následne zaslaná konateľovi žalovaného. Dňa 21. 12. 2015 bola žalovanému zaslaná výzva na bezodkladné vydanie rezervného hasiaceho plynu, v ktorej bolo žalovanému vysvetlené, že jeho konanie spočívajúce v zadržiavaní majetku štátu je protiprávne. Žalobca sa prostredníctvom svojich pracovníkov a pracovníkov spoločnosti DICIT spol. s.r.o. dňa 19. 01. 2016 dostavil na miesto, kde bola rezervná hasiaca látka patriaca žalobcovi v skladoch žalovaného uložená, o čom bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 07. 01. 2016 a následne v dôsledku zmeny termínu listom zo dňa 14. 01. 2016. Žalovaný však rezervnú hasiacu látku vydať odmietol z dôvodu, že príduvšie osoby nemajú potrebnú odbornú spôsobilosť a že žalovaný nemal možnosť ohliadnuť privezené tlakové nádoby a posúdiť ich technologický stav.

Z vyššie uvádzaného nesporného skutkového stavu v konaní vyvstali na základe protichodných stanovísk strán sporu nasledovné otázky:

- Mal žalovaný právo nevydať predmetnú hasiacu látku žalobcovi?

- Mal žalovaný nárok na skladné?

- Uznal žalobca nárok žalovaného na skladné na stretnutí dňa 27. 11. 2015?

Mal žalovaný právo nevydať predmetnú hasiacu látku žalobcovi? V konaní nebolo sporné, že po uplynutí doby platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/ XXXX/XXXX, čo bol deň 18. 09. 2015, mal žalovaný vydať predmetnú hasiacu látku jej vlastníkovi, teda žalobcovi, ako o tom hovoria ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný túto svoju povinnosť nespochybňoval, iba tvrdil, že má v zmysle zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch povinnosť vynaložiť riadnu odbornú starostlivosť pri zaobchádzaní s predmetnou rezervnou hasiacou látkou (konkrétne FM200 v celkovom množstve 777,00 kg) a nevydať ju osobám, ktoré nemajú potrebnú odbornú spôsobilosť alebo nemajú k dispozícii tlakové nádoby na prečerpanie tejto v potrebnej technologickej kondícii.

Právnym vzťahom medzi stranami sporu po uplynutí doby platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, čo bol deň 18. 09. 2015, bol nárok žalobcu na vydanie zadržiavanej veci žalovaným s otázkou, ktorá zo strán sporu sa týmto bezdôvodne obohatila. Súd za použitia zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch však mal za to, že žalovaný nebol oprávnený žiadať od žalobcu, prípadne jeho zamestnancov oprávnenie alebo iné doklady na nakladanie s predmetnou rezervnou hasiacou látkou, nakoľko ani uvedený zákon, ani iný právny predpis neustanovuje oprávnenie prevádzkovateľa zariadenia obsahujúceho skleníkový plyn požadovať od vlastníka tohto plynu predloženie oprávnení ustanovených zákonom č. 286/2009 Z.z., pretože tak môže urobiť iba orgán štátneho dozoru. Z uvedeného dôvodu osoby prítomné dňa 19. 01. 2016 v sídle žalovaného pri pokuse žalobcu o prečerpanie rezervnej hasiacej látky neboli povinné žalovanému preukázať zákonom predpísané oprávnenia a žalovaný nebol oprávnený ich predloženie požadovať. Žalobca si ako vlastník majetku zadržiavaného žalovaným (predmetnej rezervnej hasiacej látky) osobne prišiel svoj majetok prevziať do miesta, kde bol tento majetok uskladnený. Na tento úkon si žalobca obstaral právnickú osobu (spoločnosť DICIT spol. s.r.o., konkrétne jej pracovníkov), ktorá bola po technickej stránke bola spôsobilá a pripravená majetok žalobcu prevziať, pretože údaje uvedené v dokumentoch spoločnosti DICIT spol. s.r.o. potvrdzujú, že žalobca a ním obstaraná spoločnosť DICIT spol. s.r.o. pri neúspešnom pokuse o prečerpanie rezervnej hasiacej látky dňa 19. 01. 2016 spĺňali technické podmienky na prevzatie rezervnej hasiacej látky FM 200 v celkovom množstve 777,00 kg. Pracovník žalobcu Bc. R. ako vedúci oddelenia technickej správy, ktorý dňa 19. 01. 2016 bol prítomný pri pokuse žalobcu prevziať predmetnú rezervnú hasiacu látku od žalovaného prevziať, bol oprávnený ju prebrať podľa ust. § 15 Obchodného zákonníka, pričom Bc. R. bol žalovanému známou osobou, nakoľko v období platnosti zmluvy poskytoval za žalobcu súčinnosť pri plnení predmetu zmluvy, takže žalobca nemohol mať o oprávnení Bc. R. vystupovať v mene žalobcu pri preberaní predmetnej rezervnej hasiacej látky. Na základe uvedeného mal súd za to, žalovaný zadržiavaním predmetnej rezervnej hasiacej látky po skončení platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX porušuje základné právo žalobcu na výkon vlastníckeho práva k predmetnej rezervnej hasiacej látke. Súd je zároveň toho názoru, že ak by aj žalobca pre poberaní predmetnej hasiacej látky nemal zabezpečenú potrebnú odbornú kvalifikáciu preberajúcich pracovníkov alebo predložil na prečerpanie technologicky nevhodné nádoby, ide o riziko a zodpovednosť žalobcu a žalovaný má by v takom prípade mal iba povinnosť žalobcu na nevhodnosť a odbornú nedostatočnosť upozorniť, ale nemal a nemá právo z takéhoto dôvodu žalobcovi predmetnú látku nevydať. Z tohto dôvodu má súd za to, že nie žalobca, ale žalovaný je pri vydaní predmetnej hasiacej látky podľa ust. § 324 ods. 1 a § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v omeškaní Záverom k odpovedi na položenú otázku teda súd konštatuje, že žalovaný nebol oprávnený požadovať od žalobcu predloženie potvrdenia o potrebnej odbornej spôsobilosti osôb príduvších na prečerpanie predmetnej rezervnej hasiacej látky a potvrdenie o technologickom stave tlakových nádob, do ktorých by žalobca uvedenú látku prečerpával, z čoho vyplýva, že žalovaný bol povinný po skončení platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX predmetnú rezervnú hasiacu látku FM 200 v celkovom množstve 777,00 kg vydať bez ďalšieho žalobcovi. Keďže tak žalovaný neurobil, porušil svoje zákonnú povinnosť vrátiť vec jej vlastníkovi, čo znamená, že od skončenia platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX žalovaný zadržiava predmetnú rezervnú hasiacu látku neoprávnene. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žalovaný je povinný predmetnú rezervnú hasiacu látku vydať žalobcovi. Z ohľadom na závery súdu nebolo možné prisvedčiť obrane žalovaného, že žalobca pri pokuse o prevzatie predmetnej hasiacej látky neposkytol potrebnú súčinnosť a neposkytuje ju doteraz ako neodôvodnenej s argumentom, že žalobca špeciálnu súčinnosť, ktorú požadoval a požaduje žalovaný, nebol povinný poskytnúť. Rovnako tak súd nemohol vyhovieť obrane žalovaného o predčasnosti podanej žaloby, pretože žaloba bola žalobcom podaná v čase, kedy mu žalovaný protiprávne zadržiaval jeho vec (predmetnú rezervnú hasiacu látku).

Mal žalovaný nárok na skladné? Žalovaný podmieňoval vydanie predmetnej rezervnej hasiacej látky zaplatením ním zaslaných faktúr, ktorými si od žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie skladného za skladovanie predmetnej rezervnej hasiacej látky. Súd vychádzal z predpokladu, že nakoľko žalovaný od skončenia platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, teda od 18. 09. 2015 zadržiava predmetnú rezervnú hasiacu látku žalobcovi neoprávnene, nevznikol žalovanému nárok na skladné, pretože ak by žalovaný postupoval v zmysle ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetnú rezervnú hasiacu

látku vydal žalobcovi, nemusel by túto látku opatrovať a nemusel by teda vynakladať prostriedky na jej skladovanie, ktoré vynaložil len v priamej súvislosti s vlastným porušením zákona, takže za ich vynaloženie nesie zodpovednosť sám žalovaný, pričom nezákonný výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu súd celú vzájomnú žalobu žalovaného, spočívajúcu v nároku na skladné predmetnej rezervnej hasiacej látky ako neodôvodnenú a uplatnenú v rozpore so zákonom zamietol. Na uvedenom názore súdu nič nemení skutočnosť, že žalobca uznal, že žalovaný má nárok na úhradu len nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov pri opatrovaní zverenej veci za obdobie po ukončení zmluvy od 19. 09. 2015 do 09. 11. 2015, teda dátumu prvej žiadosti o bezodkladné vydanie opatrovanej rezervnej hasiacej látky zo strany žalobcu listom č. XXX-XX/Xa, XX/SEaTS/XXX 5 zo dňa 06. 11. 2015, nakoľko toto vyjadrenie žalobcu nemohlo privodiť zmenu rozhodnutia súdu o zamietnutí vzájomnej žaloby.

Uznal žalobca nárok žalovaného na skladné na stretnutí dňa 27. 11. 2015? Celý právny vzťah medzi stranami sporu sa týkal organizačnej zložky žalobcu, takže v zmysle ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka bol splnomocnený za žalobcu robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku vedúci organizačnej zložky. V čase konania predmetného stretnutia dňa 27. 11. 2015 boli vedúcimi, resp. riaditeľmi zúčastnených organizačných zložiek žalobcu Mgr. D. H., riaditeľ Železničných telekomunikácií a Ing. A. H., riaditeľka Centra logistiky a obstarávania. Zo zápisnice o tomto stretnutí je zrejmé, že sa ani jeden z uvedených zamestnancov tohto stretnutia nezúčastnil a nikto z prítomných zamestnancov žalobcu nemal mandát rozhodovať a zaväzovať žalobcu k úhrade faktúr, ako to vyplynulo okrem iného aj z výpovedí svedkov Ing. D. a Bc. R.. Navyše je žalobca pri nakladaní s majetkom štátu povinný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi rešpektovať zásady hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti, takže aj v prípade, ak by na stretnutí dňa 27. 11. 2016 bola prítomná osoba, ktorá by bola oprávnená rozhodovať a robiť právne úkony v mene žalobcu, úkon ako dohoda o cene skladného by ako povinne zverejňovaná zmluva nadobudla účinnosť len v prípade jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR. Nakoľko sa tak nestalo a zadržanie predmetnej hasiacej látky žalovaným u seba (protiprávne, ako to súd skonštatoval v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku) nebolo dohodnuté zmluvou, napr. zmluvou o skladovaní alebo iným typom zmluvy so všetkými náležitosťami upravenými pri uzatváraní zmlúv v ust. § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka, žalovaným tvrdená dohoda o cene skladného, resp. o zľave z ceny skladného by nadobudla účinnosť iba v prípade, ak by bola urobená písomne osobou na úkon oprávnenou a riadne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR. Keďže teda ani zmluva o skladovaní predmetnej rezervnej hasiacej látky, ani dohoda o cene za jej skladovanie ani neboli medzi stranami dohodnuté, a to ani v potrebnej písomnej forme vo vzťahu k špecifickému postaveniu žalobcu ako podnikateľa nakladajúceho s majetkom štátu a ani osobou oprávnenou na takýto právny úkon v mene žalobcu, súd nemohol považovať zápisnicu zo stretnutia dňa 27. 11. 2015 za písomnú dohodu o cene skladného, resp. o zľave z ceny skladného za skladovanie predmetnej rezervnej hasiacej látky, a to aj z dôvodu, že jej skladovanie bolo zo strany žalovaného nezákonným a v rozpore s právnymi predpismi.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného ako neodôvodnenú zamietol.

Podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Na pojednávaní dňa 20. 03. 2017 navrhol právny zástupca žalovaného, aby súd zabezpečil vydanie odborného vyjadrenia k otázke zistenia trhovej ceny skladného. Súd uznesením č.k. 23Cb 113/2016-225 zo dňa 31. 07. 2017 zaviazal žalovaného na zloženie preddavku na trovy dôkazu vo výške 800,- eur v zmysle ust. § 253 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalovaný predmetný preddavok v súdom stanovenej lehote nezložil, súd podľa ust. § 253 ods. 1 C.s.p. právnym zástupcom žalovaného navrhnutý dôkaz - odborné vyjadrenie k otázke zistenia trhovej ceny skladného - nevykonal.

Súd nehodnotil pri svojom rozhodovaní ďalšie vyjadrenia strán sporu ani nevykonal tie dôkazy navrhnuté stranami sporu (podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka ďalších dôvodov oprávnenosti nároku žalovaného na skladné ani výška takéhoto skladného), pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, ktorým bol fakt, že žalobný nárok žalovaného, uplatnený vzájomnou žalobou a týkajúci sa takéhoto skladného, bol súdom vyhodnotený ako nedôvodný v celom rozsahu tak, ako to bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozsudku.

Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Keďže súd nemusí dať v zmysle vyššie uvedeného odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie tvrdenia a skutočnosti uvádzané stranami sporu, ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka ďalších dôvodov oprávnenosti nároku žalovaného na skladné ani výška takéhoto skladného), nakoľko tieto skutočnosti by nemali na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, preto ich ani v rozsudku nehodnotil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalobcu ako nedôvodne uplatnenú zamietol.

Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.