Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23Co-41-2017.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8, P.O.Box 205, Bratislava proti žalovanej: J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X., F., o zaplatenie 1633,18 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C/25/2015-224 zo dňa 24.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.633,18 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
- Slovenská sporiteľňa, a.s. zriadila v prospech žalovanej bežný účet, na ktorý jej poskytla úver vo forme povoleného prečerpania až do výšky 1.427,34 eur. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanou došlo k vzniku nepovoleného prečerpania a neskôr boli splnené podmienky pre mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Tým nastala konečná splatnosť pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade neboli splnené pri postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu podmienky vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 zákona 83/2001 Z.z., keď žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky. Žalobca predložil síce list, ktorého obsahom bola výzva na úhradu pohľadávky, avšak nepreukázal, že bol tento list odoslaný žalovanej. Nesplnenie podmienky vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, a preto súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej trovy nepriznal, pretože jej trovy konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešnej žalovanej priznal trovy konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že relevantným oznámením o postúpení pohľadávky riadne preukázal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001 z 11.06.2013, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpenie pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na to, že predložil aj výzvu svojho právneho predchodcu zo dňa 29.02.2012, ktorou preukazoval splnenie zákonných podmienok pre platné
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná nepoprela doručenie dotknutej výzvy. Jej nedoručenie zo spisu nevyplýva, a preto nie je daný dôvod túto skutočnosť spochybňovať. Je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. K § 92 ods. 8 zákona o bankách považoval za potrebné uviesť, že zákon o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku. Okrem jazykového výkladu je nevyhnutné pri výklade právnych predpisov brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Uviedol, že súd pochybil, keď priznal nárok na náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa, ktorého postavenie ako vedľajšieho účastníka účinnosťou Civilného sporového poriadku k 01.07.2016 zaniklo ex lege. Na základe odvolania navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade a návrhu vyhovel.
3. Vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadril, ani žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
5. Štrnásta časť zákona o bankách s názvom „OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO“ v ustanovení § 92 ods. 8 obsahuje úpravu, podľa ktorej ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Právna norma je formulovaná tak, že výzva na splnenie záväzku a viac ako 90 dní trvajúce omeškanie sú podmienkami pre možnosť postúpenia pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia nie je len prelomenie bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov bánk. Výzva na splnenie záväzku a viac ako 90 dní trvajúce omeškanie sú prvkami ochrany klienta banky pred tým, aby bola pohľadávka postúpená subjektu, s ktorým klient zmluvu neuzatváral. Ak klient dlh vyrovná, nemôže byť pohľadávka postúpená. Ak klient nie je pred postúpením vyzvaný na vyrovnanie dlhu, nebol naplnený účel zákona - ochrana klienta banky.
6. Podľa § 39 OZ je neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Postúpenie pohľadávky v rozpore s pravidlami obsiahnutými v § 92 ods. 8 Zákona o bankách zakladá neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor so zákonom.
7. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd konajúci v tejto veci bol teda povinný prihliadnuť na neplatnosť postúpenia pohľadávky.
8. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení nie je v tomto prípade aplikovateľné. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa uložilo súdu v tejto veci na neplatnosť postúpenia prihliadnuť aj bez aktivity účastníkov zmluvy.
9. Podľa § 470 ods. 2 CSP zostáva zachovaný aj právny účinok vstupu vedľajšieho účastníka, teda účastnícke práva vedľajšieho účastníka, vrátane práva na náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie správne priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, pretože tento vystupoval na strane procesne úspešného účastníka.
10. Odvolací sú sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané doručenie výzvy pôvodného veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorá by spĺňala podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nestačí preukázať existenciu výzvy, je potrebné preukázať aj jej doručenie. Preto je postúpenie neplatné a záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.