Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-10-2018.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/10/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: A.. H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX, Bratislava, zastúpená: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti odporcovi: BR INVESTMENT s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 43 896 758, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto:
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2018 domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi pokračovať vo výkone zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti - L. Č.. X na X. J.. Y. L. G. na N. H. XX Y. L. so súpisným číslom XXXXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, popis stavby: bytový dom, a so súpisným číslom XXXXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, popis stavby: bytový dom, a ku ktorému patrí spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 16000/96196 k celku, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: Staré Mesto, obec: BA-m.č. STARÉ MESTO, okres: Bratislava I (ďalej len "Byt"). Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca v postavení predávajúceho a L. S., X.. XX.XX.XXXX, L. D. XX, Bratislava (ďalej len "Dlžník"), v postavení kupujúceho, uzatvorili dňa 04.06.2014 zmluvu o kúpe pozemku, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva odporcu k nehnuteľnostiam
- pozemkom: parcela registra "C parc. č. XXXX/X, výmera: 699 m2, druh pozemku: Záhrady a parcela registra "C" parc. č. XXXX/XX, výmera: 16 m2, druh pozemku: Ostatné plochy, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: Staré Mesto, obec Bratislava-m.č. STARÉ MESTO, okres Bratislava I. Na základe tejto zmluvy vznikol Dlžníkovi záväzok zaplatiť odporcovi kúpnu cenu vo výške 280.000,- eur.
3. Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka Bytu uzatvorila dňa 05.06.2014 s odporcom v postavení veriteľa zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky odporcu voči Dlžníkovi, a to formou dočasného prevodu vlastníckeho práva k Bytu na odporcu. Navrhovateľka lustráciou listu vlastníctva č. 2663 pre katastrálne územie Staré Mesto, obec: BA-mč. STARÉ MESTO, okres Bratislava I zistila, že odporca oznámil príslušnému katastru nehnuteľností začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zapísaného vkladom č. Y.-XXXX/XX záložným veriteľom - odporcom, a to formou priameho predaja nehnuteľnosti. Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva bola na liste vlastníctva zaznamenané poznámkou P-2691/17.
4. Navrhovateľka má vedomosť, že odporca Byt už skutočne ponúka na predaj, hoci nesplnil zákonné predpoklady výkonu zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle § 553c ods. 3 OZ, a je toho názoru,
že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery k Bytu súdnym rozhodnutím, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Staré Mesto je zapísaná plomba Y. XXXX/XXXX, ktorá by sa mala týkať realizácie výkonu záložného práva priamym predajom. Keďže Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor je povinný rozhodovať na základe stavu, ktorý je daný v čase jeho rozhodovania, je povinný zohľadniť aj prípadné neodkladné opatrenia, ktoré zakazuje výkon záložného práva, hoci úkony týkajúce sa výkonu záložného práva už boli uskutočnené, a teda dôsledkom protizákonného výkonu záložného práva možno nariadením neodkladného opatrenia aj v tejto fáze zabrániť. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že odporca napriek skutočnosti, že neboli splnené zákonné predpoklady na výkon zabezpečovacieho prevodu práva k Bytu, k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou priameho predaja Bytu pristúpi a preto sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia.
5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi: Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 26.02.2018, zverejnená inzercia na 4-izbový byt na H.S. N. Y. L. zo dňa 29.01.2018, Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 04.06.2014, Dodatok č. 1 k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 05.06.2014 a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Medzi stranami bola uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode práva dňa 04.06.2014, ktorou sa navrhovateľka zaviazala poskytnúť zabezpečenie záväzku Dlžníka zaplatiť Kúpnu cenu zo zmluvy o kúpe pozemku, a to prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k Bytu v zmysle tejto Zmluvy na odporcu (bod 1.4 Zmluvy). Zabezpečenou pohľadávkou sa rozumie nárok odporcu na riadne a včasné plnenie zabezpečeného záväzku - kúpnej ceny vo výške 280.000,- eur s príslušenstvom (bod 2.1 a 2.2 Zmluvy). Na základe tejto Zmluvy navrhovateľka na zabezpečenie riadneho a včasného splnenia zabezpečenej pohľadávky dočasne previedla na odporcu svoje vlastnícke právo k Bytu tak, že odporca sa dočasne stal výlučným vlastníkom Bytu v pomere 1/1 k celku (bod 3.1 Zmluvy). Súčasťou Zmluvy je aj Zmluva o výpožičke (čl. 9 Zmluvy), v zmysle ktorej má navrhovateľka a ňou určené osoby počas trvania Zmluvy právo Byt bezplatne užívať a vykonávať všetky práva patriace vlastníkovi Bytu, s výnimkou práva disponovať s Bytom, práva prenechať Byt na užívanie inému za odplatu a práva zaťažiť Byt akýmkoľvek právom v prospech tretej osoby (bod 9.1 Zmluvy). V prípade, ak zmluva o výpožičke zanikne doručením oznámenia odporcu o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k Bytu, navrhovateľka je povinná vypratať byt najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia (bod 9.4 Zmluvy). Článok 11 Zmluvy upravuje výkon zabezpečovacieho prevodu. Navrhovateľka súhlasila a potvrdila, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k Bytu v zmysle Zmluvy sa stane vykonateľným, a že odporca je oprávnený bez ďalšieho začať s výkonom, ak Dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku riadne a včas (bod. 11.1). Po tom, ako sa zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k Bytu v zmysle tejto Zmluvy stane vykonateľným a po tom, ako odporca doručí oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva Dlžníkovi a navrhovateľke, je odporca oprávnený podľa vlastného uváženia, avšak v súlade s ustanoveniami Zmluvy a kogentnými ustanoveniami OZ predať Byt akejkoľvek osobe (bod 11.2 Zmluvy). Navrhovateľka výslovne súhlasila a podriadila sa spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k Bytu na základe tejto Zmluvy ako dohodnutému primeranému spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle tejto Zmluvy (bod 11.4 Zmluvy). V zmysle bodu 14.2 písm. d) je akékoľvek oznámenie, či iná písomnosť (doporučená zásielka na adresu uvedenú v zmluve) považovaná za doručenú dňom, aj keď k jej prevzatiu z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, a to ani v lehote 18 pracovných dní od jej uloženia na príslušnom poštovom podniku (fikcia doručenia).
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 druhá časť vety CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. V súlade s cit. právnou úpravou je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav.
14. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na navrhovateľovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť jeho nariadenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému navrhovateľ navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Jedným z predpokladov je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia.
15. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáha, aby súd zakázal odporcovi pokračovať vo výkone zabezpečovacieho prevodu práva k Bytu, napriek tomu, že sa sama slobodne a z vážnej vôle zaviazala Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva plniť za Dlžníka v prípade, že Dlžník nebude riadne a včas plniť zo Zmluvy o kúpe pozemku, a to predajom Bytu. Navrhovateľka vo svojom návrhu neuvádza, aký je jej vzťah k Dlžníkovi, ani to, či má vedomosť o súčasnom stave jeho záväzku. Súd sa môže len domnievať, že Dlžník sa dostal do omeškania so svojim plnením a preto odporca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva. Navrhovateľka opiera svoj návrh výlučne o skutočnosť, že jej odporca "do dnešného dňa neoznámil (rovnako písomné oznámenie odporca nedoručil ani Dlžníkovi)" v zmysle § 553c ods. 3 OZ začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a z tohto dôvodu označila výkon záložného práva za protizákonný. V tejto súvislosti súd poukazuje na spôsoby doručovania písomností, ktoré si strany zvolili priamo v zmluve, bod 14.2, kedy sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa o obsahu zásielky adresát nedozvedel, či už z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote alebo z dôvodu odmietnutia prevzatia zásielky. Tvrdenie navrhovateľky o nesplnení si povinnosti odporcu informovať navrhovateľku a Dlžníka o začatí výkonu zabezpečovacieho právo nemá súd preukázané, a to aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka sa určitým spôsobom o začatí výkonu dozvedieť musela, keď požiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia vychádza výlučne z tvrdení navrhovateľky a dôkazov, ktoré k návrhu pripojila. Navrhovateľka vo svojom návrhu opomenula opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov, prípadnú nenapraviteľnú, či len ťažko napraviteľnú ujmu, či škodu. Z obsahu návrhu možno len vyvodiť, že má obavu o stratu Bytu. Súd má za to, že o skutočnosti, že k tejto situácii môže dôjsť, bola navrhovateľka informovaná okamihom podpisu Zmluvy a pre ten prípad s ňou bola uzrozumená. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je
oprávnený dotvárať prostriedky procesného útoku navrhovateľky, ktorej povinnosťou bolo v zmysle § 326 CSP uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán.
17. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Súd má za to, že navrhovateľka neosvedčila naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s § 328 ods.1 CSP, rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. Vo veci nebola podaná žaloba, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP úspešnou stranou bol odporca, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.