Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/225/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcov: 1. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX N. H., 2. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zast.: JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, IČO: 31 262 597, proti žalovaným: 1. DPS Financial Consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930 so sídlom Tomáškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, 2. Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Gunduličová 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, zast. Advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & partneri s. r. o., IČO: 36 795 038, so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, v konaní o neplatnosť právnych úkonov s prísl. t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu súd zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,

III. Žalovanému v 2. rade súd priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade je v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neplatná a určenia, že Zmluva o poskytnutí Flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade je neplatná a zároveň určenia, že právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade nevzniklo právo na začatie výkonu záložných práv podľa §151 l/ a z. č. 257/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zo Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX obe zo dňa XX.XX.XXXX.

2. V priebehu konania došlo k pribratiu strany sporu do konania, a to na strane žalobcu a k pripustení zmeny strany sporu na strane žalovaného v 1. rade, a to uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, kedy súd do konania pribral na strane žalobcu manželku žalobcu v 1. rade L. Z., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného v 1. rade tak, že namiesto pôvodného žalovaného v 1. rade: Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava do konania vstúpila spoločnosť DPS Financial Consulting, s. r. o., Trnava. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

3. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X XXX k. ú. N. H. ako pozemky, parcely reg. C, parc. č. X XXX/X - vinice vo

výmere XXX m2, parc. č. X XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parc. č. X XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXmX a stavby č. s. X XXX na parc. č. X XXX/X - druh stavby rodinný dom. Táto nehnuteľnosť mala byť predmetom opakovanej dražby - druhého kola, na základe oznámenia o opakovanej dražbe zaslaného žalovaným v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX zn. XXX/XXXX. Opakovaná dražba sa mala vykonať dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. na Notárskom úrade JUDr. W. W., notár so sídlom v N., I. T. XX. Opakovaná dražba - 2. kolo sa mala vykonať z rovnakého dôvodu ako prvá dražba, ktorá sa mala vykonať dňa XX.XX.XXXX, lebo žalobcovia nesplácali hypotekárny úver právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade poskytnutú im na základe Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zdôraznili, že ich dlh z titulu tejto Flexihypotéky ku dňu XX.XX.XXXX činil 16 426,45 Eur. Žalovaní im dňa XX.XX.XXXX oznámili schválenie splátkového kalendára mesačne po 270,- Eur, od tej doby uhradili sumu 3 330,- Eur, no je pravda, že nie vždy zaplatili dohodnutú mesačnú splátku, lebo nemali peniaze. Žalovaný v 2. rade aj napriek tomu, že hypotéku splácali navrhol vykonanie dražby. Prvé kolo sa malo realizovať dňa XX.XX.XXXX, preto sa s návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhali na Okresnom súde G. vydania predbežného opatrenia, a to zákazu vykonania dražby dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd G. uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ich návrh zamietol. Poukázali aj na konanie vedené na Okresnom súde G. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd zastavil konanie o vydanie predbežného opatrenia pre nedostatky podmienky konania, a to prekážky začatého konania alebo budúcej prekážky veci právoplatne rozhodnutej.

4. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplnili všetky podmienky dražby v zmysle z. č. 527/2005 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), a to konkrétne ust. §11 ods. 4 cit. zák., lebo v periodickej tlači neoznámili to, že sa má vykonať voči ním dražba, čo spôsobilo v zmysle §21 cit. zák. neplatnosť dražby, ktorej by sa museli domáhať osobitnou žalobou na súde. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XMCdo/XX/XXXX, v zmysle ktorého je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR), aby mohlo konanie (právne úkony určitých subjektov) zasahovať do právneho postavenia tretej osoby bez jej súhlasu. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba. Poukázali aj na stanovisko Európskej komisie vo veci B. a S. W. proti Financial, s. r. o. uvedené pod ID C-XXX/XX, č. reg. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že dobrovoľné dražby sú v rozpore s Euro konformným výkladom práva. Právna úprava vzťahujúca sa na výkon záložného práva bez schválenia súdu alebo iného nezávislého tribunálu je v rozpore s právom Európskej únie, závažné zasahuje do práv žalobcov garantovaných Ústavou SR (čl. 19 a 20). Zdôraznili, že výkonom dobrovoľnej dražby by prišli o svoje jediné obydlie, nemajú kde bývať a právo na bývanie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných ľudských práv. Žalobcovia boli toho názoru, že sú oprávnení namietať výkon záložného práva ak je vykonaný v rozpore s cieľmi Smernice Rady č. 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bez súdneho procesu. Zdôrazňovali, že žalovaní sa nepreukázali právoplatným súdnym rozhodnutím na výkon dobrovoľnej dražby, a preto ich konanie považujú za protizákonné. Úverovú zmluvu, zabezpečenú záložným právom veriteľa považujú za neplatnú, pretože obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore so slovenskou ale aj európskou právnou úpravou a judikatúrou, za ktoré je možné považovať ustanovenia o poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za vedenie úverového účtu, poplatku za upomienky ako aj ich záväzok o povinnosti uhradiť banke škodu (skutočnú škodu a ušlý zisk), ktorý jej vznikne v dôsledku akéhokoľvek porušenia zmluvných podmienok. Za neprijateľnú podmienku v Úverovej zmluve považujú aj rozhodcovskú doložku, ktorá je v hrubom nepomere v prospech žiadateľa o úver spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy keďže rozhodcovská doložka im znemožnila dosiahnuť rozhodnutie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní, čím nemali v podstate na výber, považujú túto rozhodcovskú doložku za neplatnú (§53, 54 . Úverovú zmluvu citovanú vo výroku rozsudku považujú za spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej musia byť dodržané kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ak sa zmluva od týchto ustanovení odchýli, treba takéto zmluvné dojednanie považovať za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žiadali rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.

5. Právny predchodca žalovaného v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že na základe Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky (citovanej vo výroku rozsudku) zo dňa XX.XX.XXXX poskytli žalobcom hypotekárny úver vo výške 375 000,- Sk. Tento úver bol zabezpečený záložným právom zriadeným v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku uzavretú so žalobcom v 1. rade ako záložcom na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X XXX k. ú. N. H..

Vklad záložného práva v KN bol povolený Správou katastra G. dňa XX.XX.XXXX. Podstatou Zmluvy o úvere bol záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Jeho záväzku zodpovedal záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Žalobcovia sa zaviazali úver splácať v lehote splatnosti XX rokov formou mesačných anuitných splátok. Prvý krát sa do omeškania so splácaním úveru dostali už v apríli XXXX. Posledná splátka zo strany žalobcov bola uhradená v apríli XXXX. V priebehu roka XXXX a XXXX boli zo strany veriteľa viac krát kontaktovaní formou sms správ a telefonátov a upozorňovaní na nesplácanie splátok úveru a zároveň boli im zasielané upomienky o nezaplatenej splátke. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobcom zaslaný pokus o zmier. Dňa XX.XX.XXXX zaslali žalobcom výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v zmysle uzavretej Úverovej zmluvy.

6. Žalobcovia od apríla XXXX do mája XXXX nezaplatili ani jednu splátku poskytnutého úveru a nenamáhali sa vyvinúť žiadnu aktivitu smerujúcu k riešeniu dlhodobého porušovania záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy. Na základe toho v marci XXXX právny predchodca žalovaného v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva. Táto skutočnosť podnietila žalobcov k aktivite a v apríli XXXX bol s nimi uzatvorený mimoriadny splátkový kalendár, ale tento nebol zo strany žalobcov dodržaný.

7. Právny predchodca žalovaného v 1. rade zdôraznil, že od prvého omeškania dlžníkov so splácaním úveru sa pokúšali s nimi o komunikáciu, navrhovali riešenia, vytvorili dlžníkom dostatočný časový rámec na plnenie povinností vyplývajúcich pre nich z Úverovej zmluvy, napriek tomu ich nesplnili. V tomto smere boli voči dlžníkom mimoriadne ústretoví, princíp primeranosti bol z ich strany zachovaný v najširšom možnom ponímaní, lebo sa snažili uplatniť najviac dostupných riešení v priebehu štyroch rokov evidencie žalobcov a až po ich zlyhaní pristúpili k výkonu záložného práva v zmysle uzavretej Úverovej zmluvy a Záložnej zmluvy.

8. Právny predchodca žalovaného v 1. rade odmietol tvrdenia žalobcov o tom, že Úverová zmluva je neplatná, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie úverového účtu, poplatky za upomienky sú uvedené priamo v Úverovej zmluve určito, jasne a zrozumiteľne a sú odlíšené samostatným čl. 12 a bodom 6 Základných podmienok úveru a tiež samostatným názvom. Sú osobitne formulované odkazom aj na Cenník. Právny predchodca žalovaného v 1. rade teda považuje svoj postup voči žalobcom za úplne transparentný, lebo vedeli aké poplatky bude od nich veriteľ požadovať a pri vyhodnocovaní ich ponuky mohli a mali túto okolnosť zvážiť a vykonať jednoduchú kalkuláciu nákladov úveru v porovnaní s konkurenciou a slobodne sa rozhodnúť či úver s takýmito vlastnosťami a s takýmito celkovými nákladmi je pre nich najvýhodnejší a či sa preň rozhodnú. Žalobcovia teda boli s týmito poplatkami riade oboznámení, vzali ich na vedomie a dobrovoľne sa zaviazali ich uhradiť.

9. Právny predchodca žalovaného v 1. rade poukázal na to, že §53 ods. 1 vylučuje z preskúmavania tie zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli prijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Ustanovenie s rovnakým významom je zakotvené aj v čl. IV. ods. 2 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom cieľom tohto ustanovenia je ochrana autonómie vôle a obmedzenie súdnej kontroly nekalej povahy podmienok uzatvorených v zmluvách, aby sa uprednostnila sloboda strán nezávisle upraviť svoje vzťahy v záujme fungujúceho trhu založeného na konkurencii cien a plnení. Zmluvné strany samostatne definovali plnenie a protiplnenie, na ktorých výmenu uzatvárajú zmluvu. Táto sloboda je v súlade so zákonmi trhu a hospodárskej súťaže, ktoré by boli čiastočne ohrozené, ak by bolo treba preskúmať primeranosť alebo ekvivalenciu plnenia a protiplnenia, čo by predajcom alebo dodávateľom bránilo, aby na trhu uplatnili plánované správanie, ktoré by bolo upravené v súlade s vyššie uvedenými zákonmi.

11. Poplatky namietané žalobcami boli súčasťou ceny za dojednaný úver, nie je možné ich posudzovať izolovane od poplatkov za osobitné služby alebo ako súčasť celkovej odplaty veriteľa za poskytnutie úveru. Platné právne predpisy nikde nezakazujú, aby veriteľ svoju odplatu rozdelil do viacerých súčastí, prípadne do úroku a poplatku, ktoré spolu tvoria odplatu za úver. Právny predchodca žalovaného v 1. rade zdôraznil aj to, že postupoval s bežnou a všeobecne akceptovanou obchodnou praxou a nemal dôvod predpokladať, že by konal v rozpore so zákonmi, či v rozpore s dobrými mravmi alebo žeby

poškodzoval práva spotrebiteľov. Naopak tvrdil, že s poplatkami súvisiacimi s poskytnutím úveru ráta aj právny poriadok SR napr. v §75 ods. 4 písm. d/ zákona o bankách č. 383/2001 Z.z., §4 ods. 1 písm. i/ a §9 ods. 1 písm. n/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., §499 OBZ.

12. Právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade nebolo jasné v čom vidia žalobcovia neprijateľnosť záväzku nahradiť vzniknutú škodu, najmä keď sa obmedzujú len na holé konštatovanie bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Princíp všeobecnej zodpovednosti za škodu (aj bez zakotvenia zmluvnej dokumentácie) je základným občianskoprávnym princípom a ostáva teda záhadou, z akých dôvodov transpozícia základného princípu Občianskeho zákonníka do Úverovej zmluvy mohla byť vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka.

13. K argumentácii žalobcov ohľadne rozhodcovskej doložky, konkrétne tvrdeniu „rozhodcovská doložka im znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní“ uviedol, že už toto prebiehajúce konanie pred všeobecným súdom v základoch vyvracia citované tvrdenie žalobcov. Uchyľujú sa zjavne k irelevantným argumentom neplatnosti úverovej zmluvy, čo len odzrkadľuje argumentačnú vyprázdnenosť žaloby a jeho zjavnú účelovosť smerujúcu k vyhnutiu sa plnenia zmluvných povinností žalobcami.

14. V súvislosti s úpravou výkonu záložného práva v záložnej zmluve, ktorú žalobcovia žiadajú vyhlásiť za neplatnú právny predchodca žalovaného v 1. rade poukázal na rozsudok Súdneho dvoru EÚ zo dňa XX.XX.XXXX vo veci C-XX/XXXX v konaní W. N. proti Smart Capitál a.s. Návrh sa týkal možnosti výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o hypotekárnom úvere a prípustnosti podmienok uvedených v tejto zmluve. Poukázal na bod 46 Rozsudku SD EÚ kde súdny dvor zrekapituloval položené otázky (vo forme prejudiciálnych otázok položených Krajským súdom v B. z XX.XX.XXXX) v zmysle, že svojimi prvými tromi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať vo vzájomnej súvislosti sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenie smernice 93/13 majú vo svetle článkov 38-47 Charty vykladať tak, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, a ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvným podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky. V prípade kladnej odpovede sa tento súd snaží zistiť, či v súlade s judikatúrou vplývajúcou z rozsudku M. (EÚ:C:XXXX:XX)sa tieto vnútroštátne ustanovenia nemajú uplatniť.

15. Poukázal na bod 51 cit. Rozsudku kde Súdny dvor konštatuje, že pokiaľ ide o výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy o pôžičke, treba konštatovať, že smernica 93/13 neobsahuje nijakú úpravu týkajúcu sa výkonu záložných práv a ďalej bod 50) z ustálenej judikatúry, z ktorej však vyplýva, že v prípade neexistencie harmonizácie vnútroštátnych mechanizmov núteného výkonu v práve Únie vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidla zaviedol, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity). Zdôraznil, že s prihliadnutím na uvedené Súdny dvor uvádza inštitúty slovenského právneho poriadku umožňujúce uplatnenie ochrany, ktorú priznáva Smernica Rady 93/13.

16. V bode 55 Rozsudku uvádza súdny dvor možnosť spochybniť predaj na dražbe v lehote XX dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva v zmysle § 151b ods. 1 v spojení s § 17 ods. 3 Zo DD a tiež možnosť obrátiť sa na súd v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu, na základe § 21 ods. 2 Zo DD. V priebehu konania v mimosúdnom výkone záložného práva môže vnútroštátny súd tiež na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 OSP prijať predbežné opatrenie zakazujúce v pokračovaní uskutočnení tohto predaja. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu.

17. Právny predchodca žalovaného v 1. rade zdôraznil aj to, že súdny dvor zohľadnil pri rozhodovaní primeranosť povahy sankcie vzhľadom na skutočnosť, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Konštatuje však, že možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie ako je

uvedené v bode 60 Rozsudku môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok čo musí overiť vnútroštátny súd. Z vyššie uvedených úvah súdny dvor vyvodil záver, že ustanovenia Smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. V kontexte uvedeného je zrejmé, že súdny dvor vo svojich úvahách zohľadnil skutočnosť, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, napriek tomu však dospel k záveru, že existujúce inštitúty ochrany dlžníka sú dostatočné a úprava výkonu záložného práva v slovenskom právnom poriadku je plne v súlade s úpravou Smernice 93/13.

18. Záverom súhrne udáva, že zmluvná dokumentácia právneho predchodcu žalovaného v 1. rade neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, výkon záložného práva v zmysle záložnej zmluvy, ktorý je v súčasnosti uskutočňovaný veriteľom jedine cez striktné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách je v súlade s právnym poriadkom SR ako i európskymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a žalobcovia sú dlhodobo v omeškaní so splácaním svojich záväzkov a jediným cieľom žaloby je vyhnúť sa plneniu záväzkov vyplývajúcich im z úverovej zmluvy. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

19. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že voči nemu súd žalobu zamietol (výrok V. cit. rozsudku). Tento výrok V. nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v N. sp. zn. XCo/XX/ XXXX-XXX z XX.XX.XXXX v spojení s opravným uznesením OS G. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 2. rade ostal stranou sporu iba čo sa týka nároku na trovy konania, ktoré si voči žalobcom uplatnil lebo ohľadom výroku o trovách konania bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

21. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v r. XXXX spolu s manželkou požiadali VÚB, a. s. o úver, ktorý im bol poskytnutý na základe Zmluvy o Flexi hypotéke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 375 000,- Sk na dobu XX rokov. Úver mali splácať po 3 200,- Sk/mes.. Ako zábezpeku vo forme zálohu ponúkol svoju nehnuteľnosť, ktorú mal vo výlučnom vlastníctve. Ide o tú nehnuteľnosť, v ktorej momentálne býva s manželkou, dvoma maloletými deťmi a starou matkou. Uviedol, že v čase uzavretia úverovej a záložnej zmluvy vedel, že predmetom zábezpeky je nehnuteľnosť, na ktorú sú všetci viazaní, lebo tam majú svoje trvalé bydlisko. Bolo to preňho samozrejmé lebo inak by mu banka úver neposkytla. Vedel teda, že ak nebude úver splácať, pristúpi sa k realizácii výkonu záložného práva predajom tejto nehnuteľnosti. Postupom času však nadobudol presvedčenie, že zmluvné dojednanie, ktoré obsahuje sporná Zmluva o Flexihypotéke a Záložná zmluva sú v rozpore s právom, lebo umožňujú veriteľovi realizovať výkon záložného práva bez predchádzajúceho súdneho konania pred všeobecným súdom a bez toho, aby veriteľ disponoval právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré ho k tomu oprávňuje. Tvrdil, že takéto právne úkony v minulosti uzavrel, dnes však namieta ich platnosť z dôvodov, ktoré špecifikoval v žalobe. Jeho výsluchom súd ďalej zistil, že úver spočiatku splácal, lebo mal pravidelný príjem. Od mája XXXX úver nespláca, lebo stratil prácu, má existenčné problémy, nepracuje ani manželka, starajú sa spolu o výchovu dvoch maloletých detí. V tejto súvislosti sa snažil v banke dojednať zníženie splátok, ale banka mu nevyhovela. Trvali na tom, aby úver splácal v dohodnutom rozsahu. Dostal sa do omeškania a vznikla situácia, ktorá naštartovala to, že veriteľ pristúpil k vyhláseniu dražby nehnuteľnosti a on až vtedy pristúpil k právnym krokom a domáhal sa zrušenia vyhlásenej dražby, ktorú nepovažuje za legitímnu. Zdôraznil, že ak by dražbe predchádzalo súdne konanie, výsledkom ktorého by bolo súdne rozhodnutie a následne v rámci exekúcie by súdny exekútor pristúpil k výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, takúto dražbu by rešpektoval, lebo exekútora považuje za osobu poverenú štátom na realizáciu núteného výkonu rozhodnutia ale dražobnú spoločnosť, ktorá funguje na iných princípoch, nerešpektuje. Dražbu považuje z dôvodov vyššie uvedených za nezákonnú.

22. Potvrdil, že má dlh voči žalovanému v 1. rade, ktorý nevyrovnal a momentálne predstavuje približne 16 000,- Eur. Potvrdil aj to, že úver viac ako sedem rokov nesplácajú a pravdepodobne ani v krátkej

budúcnosti nebudú schopní splácať úver, lebo ich majetkové a zárobkové pomery to neumožňujú. Poukázal na iné dlžoby, ktoré v rámci exekúcie sa od neho vymáhajú. Na teraz nevidel reálnu možnosť vyriešenia prípadu z hľadiska vyrovnania dlhu. Zdôraznil však, že od apríla XXXX do novembra XXXX podľa svojich možností splácal Dražobnej spoločnosti dlh z titulu úveru, ktorý mal voči veriteľovi, na základe dohodnutého splátkového kalendára. V decembri splátku vynechal, vtedy ho kontaktovala Dražobná spoločnosť a následne sa už nariadila dražba nehnuteľnosti, lebo nemal peniaze a nemohol ďalej platiť. Došlo teda k tomu, že sa vykonalo 1. kolo dražby nehnuteľnosti, ktorú napadol na súde.

23. Právny zástupca žalobcov poukázal na dôvody podrobne rozpísané v žalobe a žiadal, aby súd zaujal stanovisko k sporným skutočnostiam, lebo z vyjadrenia žalovaných vyplývajú iné právne posúdenia konkrétnej veci, a tak rozhodnutie ponechal na úvahu súdu. Zdôraznil však, že realizovať dražbu nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby veriteľ nie je oprávnený, lebo na základe stanoviska Európskej komisie citovanej v žalobe výkon dobrovoľnej dražby bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia je neplatný alebo nemožný, lebo je v rozpore s právom Európskej únie.

24. Zo Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že bola uzatvorená medzi veriteľom VÚB a.s. a dlžníkmi L. Z., W. Z., teda žalobcami. Na základe nej bol poskytnutý žalobcom úver vo výške 375 000,- Sk, čo vyplýva z prílohy - Základné podmienky úveru. Úver bol poskytnutý na XX rokov. V bode 13 Zmluvy bola dohodnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. V bode 12 Zmluvy boli zmluvne dohodnuté poplatky, náklady a iné výdavky. Úroková sadzba bola fixne dohodnutá na 7,73% p. a.. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky VÚB a. s. za poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby platné od XX.XX.XXXX.

25. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že veriteľ VÚB a. s. ako záložný veriteľ uzavrel záložnú zmluvu so záložcom W. Z., žalobcom v 1. rade. Predmetom Záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. N. H. ako rodinný dom č. s. XXXX/XX na parc. č. H. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - vinice vo výmere XXX m2, p. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXmX, garáž bez súpisného čísla na parc. č. H. XXXX/X, na ktoré sa zriadilo záložné právo v prospech záložného veriteľa. Vklad v KN bol povolený Správou katastra G. pod O dňa XX.XX.XXXX.

26. Z oznámenia o dražbe č. zn. XXX/XXXX Dražobnej spoločnosti a.s. Bratislava súd konštatuje, že tento dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb zverejnil na základe návrhu záložného veriteľa VÚB a.s. Bratislava oznámenie o tom, že dňa XX.XX.XXXX sa na notárskom úrade JUDr. W. W., I.. T. XX, N. vykoná v čase o XX:XX hod. prvé kolo dražby nehnuteľnosti, ktorá bola citovaná v časti C oznámenia - predmet dražby, a to zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N. H. vo vlastníctve navrhovateľa v 1.rade. Cena predmetu dražby je bode F určená na 23.900,- € a bola zistená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného R.. W. O. dňa XX.XX.XXXX. Dražobná zábezpeka bola určená na 5.000,- € (bod H).

27. Z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spísanej na notárskom úrade JUDr. W. W. v N. súd konštatuje, že obsahom tejto notárskej zápisnice je osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dobrovoľná dražba sa začala dňa XX.XX.XXXX na notárskom úrade. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť uvedená v oznámení o dražbe zo dňa XX.XX.XXXX č. ZN XXX/XXXX. Licitátor ukončil dobrovoľnú dražbu o XX:XX hod. s vyhlásením, že predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený, lebo na túto dobrovoľnú dražbu sa nikto nedostavil, t.j. žiadna osoba prítomná na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom robiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom.

28. Z oznámenia o opakovanej dražbe ZN XXX/XXXX Dražobnej spoločnosť a.s. Z. súd konštatuje, že druhé kolo dražby spornej nehnuteľnosti bolo určené na XX.XX.XXXX o XX:XX hod, na notárskom úrade JUDr. W. W. v N.. Predmetom dražby mala byť tá istá nehnuteľnosť za takú istú cenu s tým, že najnižšie podanie bolo určené na 19.120,- €, min. prihodenie 300,- €. Dražobná zábezpeka určená na 4.000,-€.

29. Z výpisu LV č. XXXX k.ú. N. H. zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že navrhovateľ v 1.rade je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných ako parc. č. XXXX/X - vinice vo výmere XXX m, p.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, p.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, dom č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/X - rodinný dom.

30. V časti C listu vlastníctva -Ťarchy sú zápisy, v prvom poradí záložné právo VÚB a.s. Bratislava, na základe záložnej zmluvy registrovanej pod O zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalšie ťarchy sú vo forme exekútorského záložného práva v exekučných konaniach u súdneho exekútora V.. L. N. (EX/XXXX/ XXu), exekútora V.. V. Z. (EX/XXXX/XXXX), exekútora W.. V. Q. (EX/XXXX/XXXX), exekútora JUDr. L. N. (EX/XXXX/XXXX).

31. Z oznámenia o upustení od dražby ZN XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že Dražobná spoločnosť a.s. Z. upustila od dražby, ktorá sa mala vykonať XX.XX.XXXX so začiatkom XX:XX hod. na notárskom úrade V.. W. W., I.. T. XX, N. v súlade s § 19 ods. 1, písm. h/ ZoDD.

32. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX súd konštatuje, že z podnetu žalobcu v 1. rade sa viedlo konanie voči žalovaným: VÚB, a. s., Bratislava, Dražobná spoločnosť, a. s., Bratislava a V. W. W., notársky úrad N. o vydanie predbežného opatrenia, v ktorom konaní súd uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Vo veci bolo podané odvolanie navrhovateľom, ktoré bolo vzaté späť, preto uznesením Krajského súdu v N. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo rozhodnuté o pripustení späťvzatia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zrušení uznesenia Okresného súdu G. sp. zn. XXC/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX a konanie bolo zastavené. Rozhodnutie o pripustení späťvzatia odvolania nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

33. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd konštatuje, že na tunajšom súde sa viedlo ďalšie konanie z podnetu W. Z. ako navrhovateľa, voči odporcom VÚB, a. s., Bratislava, Dražobná spoločnosť, a. s., Z. a JUDr. W. W., notársky úrad N. o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom konaní bolo vydané rozhodnutie XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd konanie zastavil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX. Právny zástupca žalobcov nemal vedomosti o žiadnom konaní, ktoré by sa t.č. viedlo medzi stranami sporu a ani súd to nezistil z elektronického registra sám. Nevedel súdu uvisť ani to či žalobcovia dlh od ostatného pojednávania splácali resp. aspoň sčasti splatili, o výške zostatku dlhu na úvere vedomosti nemal.

34. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

35. Podľa §137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

36. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

37. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí Flexi hypotéky zo dňa XX.XX.XXXX ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX a určenia, že právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade nevzniklo právo na začatie výkonu záložného práva na základe týchto právnych úkonov. V danej veci teda ide o tzv. určovaciu žalobu, preto sa súd v prvom rade zaoberal tým, či žalobcovia majú v zmysle §137 písm. c/ (predtým §80 písm. c/ OSP) naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí byť v konaní preukázaná.

38. Určovacie žaloby majú opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovacia žaloba podľa §137 písm. c/ má charakter preventívnej ochrany práv (nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa §137 písm. a/ , keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti

predmetných zmlúv, musí spočívať v tom, žeby sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi sporovými stranami a vytvorilo by to pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

39. Súd dospel k záveru, že v tejto veci žalobcovia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov nemajú, lebo žalobcom nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonali takým spôsobom, že žalovanému v 1. rade (veriteľovi) zaplatia len to, o čom sú presvedčení, že sú mu povinní zaplatiť, a rovnako žalobcom nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému v 1. rade vykonali tak, že žalovanému nezaplatia to, o čom sú si vedomí, že mu nie sú povinní zaplatiť (neprimerané úroky, prípade poplatky a pod.). Pre prípad toho, že by žalovaný v 1. rade nebol rovnakého právneho názoru ako žalobcovia a uplatnil by si svoje práva o zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobcom na súde, žalobcovia by sa mohli svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhať v takomto súdnom konaní, v ktorom by súd ako predbežnú otázku riešil práva platnosť alebo neplatnosť úverovej zmluvy. Rovnako by sa žalobcovia v prípade nariadenia dražby mohli domáhať na súde vydania neodkladného opatrenia resp. mohli by podať žalobu o neplatnosť dražby, v ktorej by súd ako predbežnú otázku riešil platnosť alebo neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá by bola titulom na vykonanie dobrovoľnej dražby proti ním. Ich práva v tomto smere by neboli nijak obmedzené. .

40. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci samej nejde.

41. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o Flexihypotéke a neplatnosti Záložnej zmluvy a otázku platnosti, resp. neplatnosti týchto právnych úkonov je možné riešiť v rámci konania o plnenie, t. j. pokiaľ si voči nim žalovaný v 1. rade uplatní svoj nárok vyplývajúci zo Zmluvy o Flexihypotéke. V danej veci by určením, ktoré žalobcovia požadujú, nedošlo k vyriešeniu všetkých sporných otázok a takéto určenie by žalovanému v 1. rade nemohlo zabrániť v tom, aby voči žalobcom podal žalobu na súd a žaloval by vrátenie toho, čo bolo žalobcom na základe Zmluvy poskytnuté. Súd bol toho názoru, že rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobcovia domáhajú v konaní nijakým spôsobom neovplyvní ich právne postavenie voči žalovanému, lebo naďalej budú vystupovať v pozícií dlžníka, ktorí dlhodobo úver poskytnutý im právnym predchodcom žalovaného v 1. rade nesplácajú. Ich dlh predstavuje viac ako 16 000,- Eur, a ako to sami v konaní prehlásili, nie sú schopní tento dlh splácať ani len čiastočne. V tejto situácií by boli práva veriteľa o získanie poskytnutého úveru späť podstatne sťažené, čo by bolo aj v rozpore s princípom spravodlivosti. Na tomto závere nemení nič ani táto skutočnosť, že žalobcovia vystupujú vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako spotrebitelia podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a žalobcom, ktorý nie je spotrebiteľom vyplýva aj z toho, že aj spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v G. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu, a nie je tak splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. §137 písm. c/ CSP.

43. Predmetom konania je žaloba žalobcov u určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade. Zmluvy a iné právne úkony, jej existencia, platnosť alebo neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle §2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súd dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu

- Občianskeho súdneho poriadku, ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od XX.XX.XXXX platí procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napr., že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z toho dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, (a teda aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu.

44. Z hľadiska hmotnoprávneho princípu právnej istoty však podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.U zo dňa XX.XX.XXXX, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.U zo dňa XX.XX.XXXX). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.U zo dňa XX.XX.XXXX).

45. Vzhľadom na znenie ust. §470 ods. 2 a na ústavnoprávnu zásadu ochrany legitímnych očakávaní strán je potrebné v danej veci posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby. Podľa §80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťahu alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

46. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle §80 písm. c/ OSP je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne. Súd v každom štádiu konania musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú opodstatnenie tam kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenie. Určovací návrh podľa §80 písm. c/ OSP má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade určení neplatnosti Zmluvy o Flexihypotéke a neplatnosti Záložnej zmluvy musí spočívať v tom, žeby sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ na budúce právne vzťahy. Naopak nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie. V danom prípade by žaloba na plnenie, ktorú by mohol podať žalovaný v 1. rade voči žalobcom vylúčená nie je a v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, nevyhnutne by nasledovali ďalšie súdne spory, napr. vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo strán sporu. Záverom súd udáva, že neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vylučuje možnosť aplikácie ust. § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP, teda možnosť skúmania rozhodovania o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX , XCdo XXX/XXXX a XCdo/XX/XXXX , z ktorých zhodne vyplýva záväzný právny názor, v zmysle ktorého ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej.

47. Na základe vyššie uvedeného náležitosťami napadnutých právnych úkonov ani dôsledkami z nich vyplývajúcimi sa súd v ďalšom už nezaoberal.

48. Ak súd vychádza z toho, že právne úkony, neplatnosti ktorých sa žalobcovia v konaní domáhajú sú platné, bolo potrebné zamietnuť aj tú časť žaloby, na základe ktorej sa domáhali žalobcovia určenia, že žalovanému v 1. rade nevzniklo právo na začatie výkonu záložných práv podľa §151 l/ a z. č. 527/02 Z. z. o dobrovoľných dražbách na základe tých právnych úkonov, ktoré súdom neboli vyhlásené za neplatné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. N. H. je v časti C - Ťarchy zapísaných niekoľko exekutorských záložných práv z titulu rôznych exekúcií vedených proti žalobcom ( pre iné, nesplatené dlžoby) teda nie je vylúčené, že v budúcnosti dôjde k dražbe nehnuteľností v priebehu exekučného konania a keďže predmetom zábezpeky je tá istá nehnuteľnosť ako pri Zmluve o záložnom práve zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásením jej neplatnosti by bol žalovaní v 1. rade vystavený tomu, že by nemal možnosť vymôcť dlh voči žalobcom, ktorí ho dlhodobo nesplácajú, ich snaha dlh splácať je nulová čo by bolo v príkrom rozpore aj s princípom spravodlivosti a žalobcovia by sa takto na úkor žalovaného v 1. rade bezdôvodne obohatili.

49. Žalovaný v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, a preto im súd podľa §255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, proti žalobcom, ktorí v konaní úspech nemali. O výške trov konania rozhodne súd podľa §262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 .

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.