Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-69-2020.pdf
PDF · 103.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného W.. R. O., pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Kv 62/19/7702 zo dňa 21.08.2020, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. apríla 2022 v Humennom, takto
rozhodol:
Súd obžalovaného W.. R. O., W.. XX.XX.XXXX U. Q., trvale bytom V. XXX, I. Q.,
pre skutok, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť tak, že: „dňa 07.03.2019 v čase od 09:18 hod. do 09:24 hod. na tzv. L. U. v katastrálnom území U. R., okres Q., v služobnom obvode Obvodného oddelenia Policajného zboru v V. preverujúc oznámenie o možnom spáchaní trestného činu pytliactva, po dostavení sa na miesto udalosti, a zistení, že sa tam nachádza uhynutý jeleň s oddelenou a odcudzenou hlavou s parožím, ktorý mal pod lopatkou dieru po vstrele guľovým projektilom, bez toho, aby miesto činu riadne zabezpečil a cestou operačného strediska zabezpečil vyslanie výjazdovej skupiny, ktorá by miesto činu riadne zadokumentovala, danú udalosť uzatvoril ako uhynutie jeleňa v dôsledku strhnutia divou zverou, a na mieste prítomnému poľovnému hospodárovi poľovného združenia U.Í. Y. uviedol, že páchateľa pytliactva nenájdu a naviedol ho, aby na Okresnom úrade v Q., nahlásil iba úhyn jeleňa a nie pytliactvo, čím privodil prospech neznámemu páchateľovi trestného činu pytliactva, ktoré tým, že nebolo objasňované, nebol zisťovaný ani jeho páchateľ, a teda páchateľovi umožnil vyhnúť sa trestnému stíhaniu a postihu za protiprávne konanie, čím obvinený pri vykonávaní, služobnej činnosti konal v rozpore s ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v rozpore s čl. 62b ods. l, čl. 62c ods. 1, ods. 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov a zároveň porušil základné povinnosti policajta mu vyplývajúce z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. b) zákona Národnej rady SR č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov“, ktorým mal podľa obžaloby obžalovaný W.. R.Á. O. naplniť znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov 1 Kv 62/19/7700 zo dňa 21. augusta 2020 oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal na obvineného W.. R. O. obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 16.03.2022 a 21.04.2022 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že je rozvedený, má dve deti, voči ktorým si plní vyživovaciu povinnosť. Býva v rodinnom dome v V.. V súčasnosti je jeho čistý mesačný príjem okolo 1.000,00 eur. Je služobne zaradený ako starší referent s územnou a objektovou zodpovednosťou pre Obvodné oddelenie Policajného zboru v V.. V policajnom zbore je od roku 1999 a na Obvodnom oddelení v V. je od 01.08.2013.
Obžalovaný sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vyjadril, že je nevinný. Stálou službou boli s kolegom Y. Q. vyslaní na miesto nálezu uhynutého jeleňa na základe oznámenia R. V.. Prišli do obce T. za oznamovateľom, došiel aj pán Y. ako hospodár poľovného združenia. Pána Y. nepoznal, predtým poznal iba R. a K. V.. Spoločne s pánmi V.V. a Y. išli na dvoch vozidlách na miesto nálezu. Po príchode na miesto označené R. V. našli torzo jeleňa, ktoré bolo vo významnej miere poškodené divou zverou, boli tam vlčie stopy. Žiadne iné stopy, ktoré by nasvedčovali manipulácii s telom jeleňa, neboli pozorované. Obžalovaný je poľovník a bol ním už v čase, keď prišli na miesto nálezu, a poznajúc predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva sa opýtal pána Y., či je oprávnený k ohliadke zveri ako člen poľovného združenia. Pre silný zápach nešiel bližšie k zvieraťu. Uhynutého jeleňa ohliadol pán Y., ktorý sa vyjadril, že išlo o úhyn. Fotodokumentácia nebola urobená. Obžalovaný žiadnym spôsobom nevplýval na Y., aby ho ovplyvnil pri vyslovení jeho záveru. Jeleňa upevnili lanom za ťažné zariadenie auta R. V., pán V. s Y. odtiahli jeleňa do voľnej prírody, kam už obžalovaný s kolegom nešli. Nevedel odpovedať na otázku, kto zobral oddelenú hlavu, tú videl v kroví asi desať metrov od tela. Nevedel sa vyjadriť, či niekto iný videl oddelenú hlavu jeleňa alebo nie. Ešte v čase, keď boli na mieste, ho kontaktovala stála služba, ktorej oznámili, že sú na mieste, po skončení ohliadky prišiel do auta ku kolegovi a oznámil stálej službe záver pána Y., že šlo o úhyn jeleňa. Na konci služby na obvodnom oddelení vyhotovili spisový záznam. V tom období nebol povolený lov jeleňa, podľa jeho osobného názoru sa podľa zdevastovaného tela nedal určiť spôsob úhynu zvieraťa. Obžalovaný uviedol, že ako verejný činiteľ nikdy inému nezadovážil neoprávnený prospech, i keď bol poľovník, ani nevedel o povinnosti hospodára združenia nahlásiť udalosť okresnému úradu.
V procesnom postavení svedka bol na hlavnom pojednávaní vypočutý U. Y., ktorý uviedol, že mu deň predtým niekto zo L. oznámil, že sa našlo telo jeleňa a zrejme miesto nálezu patrí do ich poľovného revíru. Poprosil pána V., ktorý býva blízko toho miesta, aby to išiel preveriť. R. V. jeleňa našiel, ležal za krom bez hlavy. Povedal V., aby to oznámil na polícii s tým, že sa na druhý deň ráno vykoná ohliadka. Na druhý deň prišiel k domu pána V., spolu s policajtmi šli na miesto nálezu, svedok v aute s pánom V. a policajti na služobnom motorovom vozidle. Po príchode na miesto bolo zrejmé, že jeleň tam leží dlhší čas a zo svojich skúseností vyvodil záver, že ho tam niekto pritiahol. Žiadne stopy od áut po blízkom teréne nevideli. Jeleň mal pod lopatkou otvor, asi od strelnej zbrane. Mal oddelenú hlavu, ostatné telo bolo nedotknuté, nebolo zverou roztrhané. Pri tele bol iba svedok a obžalovaný, chvíľu aj pán V.. Uvedomoval si, že vzhľadom na dobu, kedy mohlo dôjsť k úhynu jeleňa, bude ťažké nájsť páchateľa, a preto sa o tom s obžalovaným rozprávali a uzavreli to tak, že došlo k úhynu jeleňa. Telo jeleňa pripevnili za auto pána V. a vytiahli ho smerom do lesa. V poľovnom revíri F., kde bolo nájdené zviera, svedok zastáva funkciu poľovného hospodára a z titulu tejto funkcie nález oznámil Okresnému úradu, odboru pôdohospodárstva a lesného hospodárstva, a to v pravidelnom mesačnom výkaze o ulovených zvieratách a o nájdených uhynutých zvieratách. V čase nálezu platil zákaz lovu jeleňa. Hlavu od tela jeleňa možno oddeliť nožom alebo sekerou, ak je telo vo väčšom rozklade, môže sa hlava oddeliť samovoľne. Spôsob úhynu jeleňa konštatoval svedok na základe skúseností, ktoré má. Je poľovným hospodárom, musí mať vyššie poľovné skúšky, je absolventom strednej lesníckej školy. Je na ňom, aby takéto hlásenie za poľovné združenie podával. Svedok pôsobí v revíri, kde sú časté úhyny zvierat v dôsledku napadnutia dravcami, vlkom, medveďom a podobne. Niekedy sa nenájdu stopy po tele, len kosti. Obžalovaného predtým nepoznal, obžalovaný neovplyvňoval a ani nevykonával nátlak, aby oznámil príslušnému úradu úhyn jeleňa. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka mu bola postupom podľa § 264 TP prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že mu policajt povedal, či by nemohlo združenie uviesť ako príčinu úhynu neznámy dôvod, a tak svedok súhlasil a uviedol to v poľovníckej evidencii. Policajt mu povedal, že na mieste neboli žiadne viditeľné stopy, tak nemožno vypátrať páchateľa. Svedok si na hlavnom pojednávaní vzhľadom na odstup času podrobnosti nepamätal, no zrejme platí to, čo bolo
uvedené v zápisnici v prípravnom konaní. Vzhľadom na odhadnutú dobu, ktorá uplynula od usmrtenia zvieraťa, si myslel, že nemá význam pátrať po strelcovi.
Postupom podľa § 125 TP bola vykonaná konfrontácia svedka a obžalovaného a na otázku prokurátora, kto počas ohliadky tela jeleňa navrhol, aby združenie uviedlo ako príčinu úhynu jeleňa neznámy dôvod
- strhnutie jeleňa divou zverou, svedok tvárou v tvár obžalovanému uviedol, že z ich vzájomného rozhovoru pri ohliadke vyplynulo, že do hlásenia uvedie ako dôvod úhynu zvieraťa strhnutie divou zverou. Obžalovaný do očí svedkovi uviedol, že ho na nič také nenavádzal.
Svedok R. V. vypovedal, že sa s obžalovaným pozná z videnia. Ku skutku uviedol, že mu niekto nahlásil nález zveri v revíri, kde je poľovníkom. Keď telo objavil, bližšie k zvieraťu nešiel pre zápach a telefonicky to oznámil hospodárovi Y.. V ten deň alebo na druhý deň prišiel na miesto nálezu s Y. a policajtmi O. a jeho kolegom. K telu jeleňa išiel Y. a policajt O.. Nevedel, o čom sa rozprávali. Následne mu priviazali telo jeleňa o ťažné zariadenie auta a on ho vytiahol do voľnej prírody. Keď telo ťahal lanom za autom, nerozpadlo sa, a tak bolo zrejme úplné. Nešiel k telu jeleňa, preto nevedel odpovedať na otázku, či mu nejaká časť chýbala, ani sa vyjadriť k spôsobu úhynu zvieraťa. Y. sa nepýtal, čo nahlásil okresnému úradu, s obsahom svedeckej výpovede sa s obžalovaným nebavil. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka mu boli postupom podľa § 264 TP prečítané časti výpovedí z prípravného konania, kde sa vyjadril k okolnostiam o rozklade nájdeného tela, ako aj k tomu, že jeleň bol rozložený, zapáchal a hlava bola zrejme mimo tela v kríkoch. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil prečítanú výpoveď.
Svedok W.. Y. Q. uviedol, že s obžalovaným má priateľský a kolegiálny vzťah. V tom čase boli ako hliadka Obvodného oddelenia PZ v V. vyslaní do obce T., kde bol oznámený úhyn zvieraťa. Po príchode do obce T. prišli k oznamovateľovi, dostavil sa aj poľovný hospodár, pán Y., a všetci odišli na určené miesto. Po príchode svedok zostal v služobnom motorovom vozidle, k miestu nálezu zvieraťa išiel kolega s poľovným hospodárom a s oznamovateľom. Po určitom čase sa kolega vrátil k vozidlu, povedal, že ide o úhyn zvieraťa a odišli preč. Zo zákona sú povinní preveriť akékoľvek oznámenie. Boli vyslaní na preverenie úhynu zvieraťa, nie na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu alebo priestupku. O obsahu svedeckej výpovede sa s obžalovaným kolegom nerozprával.
Svedok Y. S. sa pri svojom výsluchu vyjadril, že obžalovaného nepozná. Bol sa prejsť na lúke a zbadal tam jeleňa. Bola to prvá marcová nedeľa. Volal známemu, aby sa informoval, či je povolené v tomto období strieľať vysokú zver. Známy to oznámil hospodárovi miestneho združenia, ktorý po popise miesta nálezu uviedol, že to patrí pod iné poľovnícke združenie. Svedok bol pri jeleňovi blízko, asi tak na dva metre. Telo zvieraťa nebolo úplné, chýbala mu hlava. Pravdepodobne bol zastrelený, keďže mal v sebe otvor veľký asi ako palec. Vyhotovil fotografie, ktoré poslal svojej sestre a poskytol poľovnej stráži.
Súd podľa § 277 ods. 2 Trestného poriadku odmietol návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov K. V., R. H., H. S. a návrh prokurátora na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom Ing. Romana Fundáreka č. 3/2020.
Súd v ďalšom priebehu hlavného pojednávania umožnil prokurátorovi zdôvodniť návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom Ing. Romana Fundáreka č. 3/2020 (Trestný poriadok nebráni tomu, aby súd zmenil svoje rozhodnutie o dokazovaní). Prokurátor vysvetlil, že týmto posudkom preukazoval kontakt medzi svedkom a obvineným, nakoľko obsah nie je podstatný pre rozhodnutie súdu, netrvá na tomto návrhu na doplnenie dokazovania.
Súd odmietol návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov K. V., R. H., H. S..
Podľa odôvodnenia týchto návrhov obhajcom K. V. mal vidieť telo uhynutého jeleňa deň predtým, než malo dôjsť podľa obžaloby k ohliadke tela a miesta službukonajúcimi policajtami - tento návrh súd považoval za nedôvodný pre ozrejmenie postupu obžalovaného v čase skutku, z rovnakého dôvodu súd odmietol aj návrh vypočuť sestru pána S., ako aj návrh vypočuť znalca z odboru poľovníctvo pána H. R., ktorý sa podľa obhajcu mal pred súdom vyjadriť, čo sa stane s telom jeleňa, ktorý bol uhynutý pred nejakým časom.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, boli prečítané: správa Okresného úradu Humenné, pozemkového a lesného odboru, záznam z operatívneho zisťovania informácií, príloha:
prehľad udalostí, inštruktážny záznam, záznam zo služby, prezenčná listina Obvodného oddelenia Policajného zboru v V. z 15.02.2018 z preškolenia Nariadenia MV SR č. 175/2010, služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru, charakteristika Obvodného oddelenia Policajného zboru, prehľad o disciplinárnych odmenách a opatreniach, charakteristika z miesta bydliska, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis registra trestov, informácia od sestry svedka S. a lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Stranám bolo umožnené nahliadnuť na zabezpečené fotografie.
Prokurátor v záverečnej reči na základe vykonaného dokazovania navrhol uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe, uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, alternatívne uložiť peňažný trest.
Obhajca obžalovaného navrhol aplikáciu rešpektovanej zásady in dubio pro reo, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
Obžalovaný uviedol, že je nevinný, na lesného hospodára nevyvíjal žiadny nátlak a spoľahol sa na jeho odborný záver o dôvode úhynu zvieraťa s tým, že takto postupujú všetci policajti v prípade nájdeného uhynutého zvieraťa. Právo prednesu posledného slova nevyužil.
Trestný zákon v znení účinnom od 01.01.2019 do 19.02.2019 definoval (vnútroštátneho) verejného činiteľa takto: § 128 (1) Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
Ustanovenia druhého dielu ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona upravujú Trestné činy verejných činiteľov: § 326 Zneužívanie právomoci verejného činiteľa - znaky tohto trestného činu naplní ten verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, b) prekročí svoju právomoc, alebo c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, § 327 Marenie úlohy verejným činiteľom- znaky tohto trestného činu naplní ten verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, § 327a Marenie úlohy verejným činiteľom- znaky tohto trestného činu naplní ten verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a a) spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb.
Podľa § 278 ods. 3 TP, súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Z uvedeného dôvodu súd preskúmal či konanie obžalovaného nenaplnilo znaky niektorého z vyššie uvedených trestných činov verejného činiteľa.
Obžalovaný bol v čase skutku služobne zaradený ako starší referent s územnou a objektovou zodpovednosťou pre Obvodné oddelenie Policajného zboru v Koškovciach. V Policajnom zbore je od roku 1999 a na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Koškovciach je od 1.8.2013.
Obžalovanému bolo ako verejnému činiteľovi v obžalobe kladené za vinu, že „na mieste prítomnému poľovnému hospodárovi poľovného združenia U. Y. uviedol, že páchateľa pytliactva nenájdu a naviedol ho, aby na Okresnom úrade v Q., nahlásil iba úhyn jeleňa a nie pytliactvo...“.
Súd vyslovuje záver, že prokurátor v konaní pred súdom vyššie uvedenú skutočnosť nepreukázal. Táto skutočnosť neplynie ani z výpovede svedka U. Y., ktorého prokurátor vyzval na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní a vo výpovedi svedka z prípravného konania. Svedok U.C. Y. vysvetlil, že „Nemôžem potvrdiť, že policajt mi povedal, že pre nezistené viditeľné stopy nemožno vypátrať konkrétneho páchateľa. Tento záver vyplynul pre mňa z nášho vzájomného rozhovoru“.
Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 125 TP postavil svedka a obžalovaného tvárou v tvár a vykonal konfrontáciu, v rámci ktorej svedok do očí obžalovanému uviedol „Dnes som vypovedal, že z nášho vzájomného rozhovoru pri ohliadke vyplynulo, že do hlásenia uvediem ako dôvod úhynu zvierať strhnutie divou zverou“. Obžalovaný reagoval: „Na nič také som vás nenavádzal.“
Súd zdôrazňuje, že pán S. našiel jeleňa prvú marcovú nedeľu - 3. marca 2019 (nedeľa) a ohliadka sa konala až dňa 7. marca 2019 (štvrtok) - už iba pre tento odstup času nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že ide o toho istého jeleňa. A teda, či jeleň na fotografiách je ten istý, ktorý bol predmetom obhliadky, na ktorej sa zúčastnil obžalovaný. Ani svedok pán Y., ani svedok R. V.V. výslovne nepotvrdili, že na fotografiách je ten istý jeleň, ktorý bol predmetom obhliadky na ktorej sa zúčastnil obžalovaný. Navyše podľa svedka U. Y. „telo tam mohlo byť kľudne aj niekoľko týždňov“.... „ba dokonca sme nevideli ani stopy po krvi, preto hovorím, že ten nález musel byť dosť starý“.
I keď svedok U. Y. do správy (hlásenia) na Okresný úrad Q., uviedol: „Nález bol oznámený polícii, ktorá vyhotovila záznam a fotodokumentáciu“, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že on nerobil fotodokumentáciu a nevšimol si, či policajti fotodokumentáciu robili. Predpokladal, že polícia vyhotovila fotodokumentáciu, no na vlastné oči to nevidel.
Súd na tomto mieste upozorňuje, že vykonaným dokazovaním bola zistená istá miera nedôslednosti obžalovaného pri plnení svojich služobných povinností počas obhliadky konanej 7. marca 2019 a táto nedôslednosť spočíva v tom, že obžalovaný nezabezpečil vyhotovenie fotodokumentácie z miesta činu, kde by bola fotografiami zadokumentovaná nájdená zver. Takto zabezpečená fotodokumentácia v súlade s procesnými pravidlami by bola procesne použiteľná na vyslovenie alebo na vyhodnotenie správnosti, či nesprávnosti postupu hospodára poľovného združenia U. Y. a najmä postupu samotného obžalovaného. Súdom vyslovená miera nedôslednosti obžalovaného však podľa názoru súdu nedosahuje limity trestnoprávnej zodpovednosti, a preto by mohla byť nanajvýš disciplinárnym previnením pre zavinené porušenie povinnosti policajta v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) v znení účinnom od 01.02.2019 do 31.12.2019 upravoval premlčanie v ustanovení § 57 takto: Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania by súd (pokiaľ by uloženie disciplinárneho opatrenia nebolo premlčané) postúpil vec príslušnému orgánu rozhodnutím v zmysle § 280 ods. 2 TP. Iba pre premlčanie možného uloženia disciplinárneho opatrenia súd obžalovaného oslobodil pre dôvod uvedený v ustanovení § 285 písm. b) TP - pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.