Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-172-2017.pdf
PDF · 110.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/172/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: JSM
- Pannonica Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Üllői út 645, H-1182 Budapešť, Maďarsko, registračné číslo: Cg. 01-09-952978, právne zastúpený Haščák & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ambroseho 17, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 575 821, proti povinnému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom: Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 125 000,00 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavlom Crkoňom, Exekútorský úrad Trenčín, so sídlom Jesenského 7371/2, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. EX 285/17, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1365/2017-63 zo dňa 5. septembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1365/2017-63 zo dňa 5. septembra 2017 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/1365/2017-63 zo dňa 05. septembra 2017 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 24. marca 2017 žiadal uznať a vykonať rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM so sídlom Thurgauerstrasse 40, CH-850 Zürich, zriadeného E2E- Bratislavská iniciatíva, Cukrová 14, 811 02 Bratislava, č. k. E-SQ9H1-SRS-6 zo dňa 19. januára 2017 (ďalej len "Rozhodcovský rozsudok") podľa § 46 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) v spojení s § 50 ods. 2 ZRK, § 53 ZRK a čl. I. Úmluvy mezi republikou Československou a Švýcarskem o uznání a výkonu soudních rozhodnutí zo dňa 21. decembra 1926, vyhlásenej v zbierke zákonov Československej republiky pod č. 23/1929 Sb. (ďalej len „Úmluva“) proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 125 000,00 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovským rozsudkom bolo žalovanému (povinnému) uložené zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) náhradu škody vo výške 2 125 000,00 Eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 825 000,00 Eur od 4. augusta 2016 do 13. októbra 2016 a zo sumy 2 125 000,00 Eur od 14. októbra 2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd uviedol, že uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike sa spravuje príslušnými ustanoveniami ZKR. V zmysle čl. 7 ods. 5 v spojení s čl. 153 Ústavy SR s poukazom na § 53 ZRK a miesto vydania rozhodcovského rozsudku (Zug, Švajčiarska konfederácia) má podľa exekučného súdu pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia upravenými v ZRK prednosť úprava v medzinárodnej zmluve. Takouto medzinárodnou zmluvou je predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí zo dňa 10. júna 1958 (ďalej len "Newyorský dohovor"). Keďže Švajčiarsko i Slovenská republika sú zmluvnými stranami Newyorského dohovoru a zároveň sú viazané
aj Úmluvou, v danom prípade je potrebné postupovať prednostne podľa dvojstrannej zmluvy. V zmysle čl. 6 Úmluvy sa exekučné konanie spravuje slovenskými predpismi, t. j. najmä zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na uznanie a výkon Rozhodcovského rozsudku s prílohami, Rozhodcovský rozsudok a ďalšie predložené listinné dôkazy v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pre posúdenie súladnosti exekučného titulu so zákonom exekučný súd písomne požiadal Stály rozhodcovský súd JSM zriadený E2E - Bratislavská iniciatíva so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský súd JSM“) dňa 11. júla 2017 a opakovane dňa 4. augusta 2017 o predloženie kompletného spisového materiálu sp. zn. E-SQ9H1-SRS-6, rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu účinného ku dňu 19. januára 2017 a zoznamu rozhodcov pôsobiacich na Stálom rozhodcovskom súde JSM ku dňu 19. januára 2017. Dňa 28. júla 2017 povinný predložil exekučnému súdu kópiu Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cr/3/2017-149 zo dňa 22. marca 2017 (ďalej len „Uznesenie o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku“) s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Exekučný súd z Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. júla 2017 mal preukázané, že predmetným uznesením Okresný súd Banská Bystrica odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/3/2017. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 31. marca 2017, kedy bol Rozhodcovský rozsudok vykonateľný, avšak v čase rozhodovania exekučného súdu o návrhu oprávneného na uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku tento už vykonateľný nebol. Odklad vykonateľnosti znamená, že po dobu jeho trvania nie je možné uskutočniť nútený výkon rozhodnutia. Keďže exekučný súd mal za to, že v danej veci nie sú splnené procesné predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože neexistuje exekučný titul, t. j. vykonateľný rozhodcovský rozsudok, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa, Exekútorský úrad Trenčín, so sídlom Jesenského 7371/2, 911 01 Trenčín, výkonom exekúcie v zmysle návrhu oprávneného zo dňa 24. marca 2017 a priznal odvolateľovi právo na náhradu trov konania. Exekučný súd podľa názoru oprávneného nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uplatnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený uvádza, že Uznesenie o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku, na ktoré sa exekučný súd v napadnutom uznesení odvoláva, nebolo oprávnenému do podania odvolania riadne doručené a bolo vydané nad rámec právomoci súdov Slovenskej republiky. Oprávnenému malo byť predmetné Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cr/3/2017-149 zo dňa 22. marca 2017 podľa jeho tvrdenia zaslané prvýkrát dňa 21. septembra 2017 e-mailom z adresy D..K.@Z..sk <mailto:D..K.@Z..sk> na e-mailovú adresu N.@jsm-K..biz <S.:N.@jsm-K..biz> ako nepodpísaný elektronický dokument spolu s ďalšími elektronickými dokumentmi. Za týchto okolností podľa oprávneného nemožno vôbec uvažovať o právoplatnosti Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku, keďže do jeho dispozičnej sféry nedošlo, nemal o ňom vedomosť a tým, že exekučný súd mu neumožnil sa k tomuto novému, pre posúdenie vykonateľnosti exekučného titulu rozhodujúcemu listinnému dôkazu vyjadriť, došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces. Ďalšiu vadu v konaní pred exekučným súdom vzhliada oprávnený v tom, že exekučný súd si vyžiadal predloženie spisu a ďalších informácií zo Stáleho rozhodcovského súdu JSM, pričom dožiadanie voči Stálemu rozhodcovskému súdu JSM sprístupnil stranám uložením v elektronickom spise, avšak ich neinformoval o skutočnosti, či tento rozhodcovský spis bol konajúcemu exekučnému súdu predložený. O skutočnosti, že oprávnený bezodkladne poskytol Stálemu rozhodcovskému súdu JSM súhlas na sprístupnenie rozhodcovského spisu pre všeobecný súd, by oprávnený exekučný súd vyrozumel, ak by mu dal včas na vedomie, že žiadal o sprístupnenie. Oprávnený tak dosiaľ nemal možnosť ani uvádzať dôkazy o tom, že predmetný súhlas poskytol, ani o tom, že ho povinný zjavne špekulatívne odoprel udeliť. Za ďalšiu vadu v konaní exekučného súdu považuje oprávnený aj to, že do konania vstupuje svojimi písomnými podaniami Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici takým spôsobom, že nad rámec čl. 2 Ústavy SR vyžaduje reportovanie o neskončenom súdnom konaní odvolávajúc sa na prebiehajúce vyšetrovanie, pričom o tejto skutočnosti nebol oprávnený žiadnym spôsobom informovaný. Za ďalšiu vadu konania považuje oprávnený nedôvodné prieťahy v konaní, keď exekučný súd od
začatia exekučného konania vo veci riadne nekonal a nevydal poverenie v zákonnej pätnásťdňovej lehote na vydanie poverenia. Oprávnený ďalej namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Ak by oprávnený mal možnosť oboznámiť sa s Uznesením o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku, namietal by nedostatok právomoci Okresného súdu Banská Bystrica na zrušenie Rozsudku a na vydanie Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie exekučného súdu ďalej podľa názoru oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré oprávnený vidí v tom, že na Rozhodcovský rozsudok súd konajúci vo veci 63Cr/3/2017 nesprávne aplikoval ustanovenie o odklade vykonateľnosti podľa § 40 ods. 3 ZRK, pričom podľa oprávneného je nevyhnuté aplikovať § 48 ZRK. Exekučný súd podľa názoru oprávneného prevzal právne posúdenie Okresného súdu Banská Bystrica v „zrušovacom konaní“ a preto neposúdil právne správne skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod spis. zn. 63Cr/3/2017 odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku v priamom rozpore s ustanovením § 48 ZRK. Uvedený úkon Okresného súdu Banská Bystrica bol podľa názoru oprávneného vydaný nad rámec zákonnej právomoci a nemal žiadne právne účinky. Ďalej oprávnený namieta, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, pričom táto vada mala aj vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Výrok napadnutého uznesenia exekučného súdu je podľa oprávneného priamo ovplyvnený skutočnosťou, že exekučnému súdu bolo predložené Uznesenie o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bola na ňom vyznačená právoplatnosť a jeho predmetom bol odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku. Oprávnený následne vytýka vady Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 19. októbra 2017, pričom žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie exekučného súdu a priznal povinnému náhradu trov konania. Povinný uviedol, že Uznesenie o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku bolo riadne doručené oprávnenému na jeho adresu zapísanú v obchodnom registri, čo podľa povinného postačuje na jeho riadne doručenie. Predmetné uznesenie doručoval Okresný súd Banská Bystrica aj na adresu štatutárneho zástupcu povinného na Slovensku, pričom dokonca preveroval aj to, či sa štatutárny zástupca na súdu známej adrese skutočne zdržiava. Súd tieto úkony vykonal podľa povinného nad rámec jeho povinností, ktoré ho viažu pri doručovaní rozhodnutí, pričom tak konal zjavne preto, aby zabezpečil materiálnu a nielen formálnu ochranu procesných práv oprávneného. Tvrdenia oprávneného o vadách doručovania podľa názoru povinného neobstoja, pretože v posudzovanom prípade pre procesne účinné doručovanie postačovalo doručenie rozhodnutia na adresu sídla, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Je vecou oprávneného, aby si zabezpečil riadne preberanie pošty na zapísanej adrese sídla a pokiaľ tak neurobí, musí niesť negatívne následky spojené s doručovaním súdnych rozhodnutí fikciou. V danom prípade oprávnenému márne uplynula lehota na podanie odvolania proti Uzneseniu o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku a preto exekučný súd nemal inú možnosť, než rozhodnúť podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri prezumpcii správnosti vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na Uznesení o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku by bolo možné túto prezumpciu vyvrátiť len na základe úspešného odvolania oprávneného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/3/2017. Povinný ďalej namietal nedostatok právomoci Stáleho rozhodcovského súdu JSM. Predmetné rozhodcovské konanie považoval povinný za zastavené ex lege podľa § 54c ods. 2 ZRK. Povinný ďalej zistil prostredníctvom informácií na stránke Ministerstva spravodlivosti SR ešte pred vydaním Rozhodcovského rozsudku, že bola vyznačená zmena sídla Stáleho rozhodcovského súdu JSM s novou adresou sídla Thurgauerstrasse 40, CH-850 Zürich, Švajčiarsko. Takto označený rozhodcovský súd nie je totožný so súdom, ktorý mal mať založenú právomoc podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 01. júla 2011 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní služieb“). Právomoc podľa danej doložky mala byť podľa názoru povinného založená výlučne pre súd identifikovaný ako „Stály rozhodcovský súd JSM v Žiline, Slovenská republika“. Povinný uvádza, že došlo k zániku arbitráže, keďže aj po zmene sídla sa na Stály rozhodcovský súd JSM vzťahoval ZRK, následkom čoho sa všetky rozhodcovské konania neskončené k 31. decembru 2016 ex lege zastavili. Povinný ďalej uvádza, že rozhodcovskú doložku v danej veci považuje za neplatnú a to z dôvodu, že medzi oprávneným a Stálym rozhodcovským súdom JSM je podľa povinného majetková a personálna prepojenosť. Oprávnený prostredníctvom nej uviedol povinného do omylu a zároveň porušil aj dobré mravy, keď de facto sám sebe zveril
právomoc rozhodovať všetky spory a sporné skutočnosti vyplývajúce zo vzájomných zmluvných vzťahov. Rozhodcovská doložka sa v posudzovanom prípade podľa povinného ďalej neviaže ku konkrétnemu okruhu právnych vzťahov medzi sporovými stranami, ale zahŕňa všetky ich vzťahy založené na zmluvnom základe, a preto je neplatná z dôvodu neurčitosti. Povinný taktiež namieta riadne obsadenie Stáleho rozhodcovského súdu JSM, keďže vo veci rozhodoval jediný rozhodca aj napriek nesplneniu podmienok podľa § 2 ods. 5 Rozhodcovského poriadku Stáleho rozhodcovského súdu JSM. Zmeny Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu JSM ohľadom počtu rozhodcov, ktoré nastali po podpise rozhodcovskej doložky, nie je podľa povinného možné akceptovať, nakoľko zmena počtu rozhodcov by mala zásadné účinky na zachovanie rovnosti zbraní a zásadné účinky na rovnováhu v procesnom postavení strán. Povinný následne vo vyjadrení uvádza, že je taktiež daná existencia výhrady verejného poriadku z dôvodu porušenia práva povinného na spravodlivý proces podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v dôsledku toho, že Stály rozhodcovský súd JSM sa zaoberal tvrdeným nárokom oprávneného bez jeho preukázania, povinnému nebola žaloba riadnym postupom doručená, nebol zachovaný obvyklý čas na prípravu procesnej obrany, došlo k porušeniu zásady rovnosti strán, vo veci rozhodoval jediný rozhodca, ktorý bol ustanovený v rozpore s dohodnutými pravidlami, bola porušená zásada rovnosti stanovením neprimeranej lehoty na vypracovanie žalobnej odpovede, povinný nemal možnosť argumentácie na ústnom pojednávaní, konanie bolo vedené bez riadneho doručovania písomností a bez vykonania navrhnutých dôkazov povinným. Záverom svojho vyjadrenia povinný poukázal na začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu, ktoré je vedené Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-60/2-VYS-BB-2017, čo podľa povinného zdôrazňuje naliehavosť poskytnutia právnej ochrany zo strany súdov Slovenskej republiky pre povinného.
4. K vyjadreniu povinného zo dňa 19. októbra 2017 sa následne vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10. novembra 2017, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trvá na ním podanom odvolaní vrátane poukazu na vady v konaní predchádzajúcom vydaniu Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku. Oprávnený uviedol, že tvrdenia povinného o vytýkaných vadách rozhodcovského konania neobstoja. Obdobne oprávnený poprel aj tvrdenia povinného o rozpore Rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. K zmene sídla Stáleho rozhodcovského súdu JSM oprávnený uviedol, že k nej síce došlo počas rozhodcovského konania, ale táto zmena nemohla mať vplyv na konanie, keďže toto sa riadilo dohodou účastníkov o mieste rozhodcovského konania, ktorým bol Zug, Švajčiarsko. Následne sa oprávnený vyjadroval k iným vadám vytýkaným povinným konaniu pred Stálym rozhodcovským súdom JSM.
5. Povinný sa následne vyjadril k vyjadreniu oprávneného zo dňa 19. októbra 2017 podľa § 374 ods. 2 CSP. Vo svojom podaní povinný reagoval na tvrdenia oprávneného ohľadom skutočností vzťahujúcich sa ku konaniu pred Stálym rozhodcovským súdom JSM, k doručovaniu Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku a k použitiu výhrady verejného poriadku podľa ustanovenia § 50 ods. 2 ZRK. Povinný sa pridŕžal svojich doterajších tvrdení a tieto bližšie konkretizoval a rozviedol.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený. Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky
opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.
10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1365/2017 zo dňa 05. septembra 2017 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom JSM so sídlom Thurgauerstrasse 40, CH-850 Zürich, Švajčiarsko, zriadený E2E-Bratislavská iniciatíva, Cukrová 14, 811 02 Bratislava, č. k. E-SQ9H1-SRS-6 zo dňa 19. januára 2017, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 30. januára 2017 a vykonateľnosti dňa 2. februára 2017, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2 125 000,00 Eur s príslušenstvom. Povinný po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom predložil exekučnému súdu Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cr/3/2017 zo dňa 22. marca 2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 11. júla 2017, ktorým Okresný súd Banská Bystrica odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod spisovou značkou 63Cr/3/2017. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul nebol vykonateľný v čase rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku účinkov Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku vykonateľnosti, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia exekučného súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
13. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Bez vykonateľného exekučného titulu tak nie je možné začať a viesť exekučné konanie a rovnako nie je možné vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol: „Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné, zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej stránke“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/11/2011 zo dňa 23. júna 2011). Ak teda exekučný súd mal z právoplatného a vykonateľného Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku preukázané, že vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku bola odložená do právoplatného skončenia konania o zrušenie Rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/3/2017 a toto konanie nebolo v čase jeho rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne skončené, exekučný súd nemal inú možnosť, ako rozhodnúť tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne z dôvodu nesplnenia predpokladov pre vedenie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
14. K odvolacej námietke oprávneného, že Uznesenie o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku mu nebolo riadne doručené a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, odvolací súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádza Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cr/3/2017-149 zo dňa 22. marca 2017 so súdom vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a teda odvolacia námietka oprávneného nebola opodstatnená.
15. K námietke povinného, že Uznesenie o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku bolo vydané nad rozsah právomoci súdov Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/3/2017 bolo vydané predmetné uznesenie, ktoré je rozhodnutím súdu Slovenskej republiky ako orgánu verejnej moci, a tým, že nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, stalo sa nezmeniteľným a záväzným. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Keďže účinky Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku sa vzťahujú práve na Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM zriadeného E2E-Bratislavská iniciatíva, Cukrová 14, 811 02 Bratislava, č. k. E-SQ9H1-SRS-6 zo dňa 19. januára 2017, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, exekučný súd ho preto bol povinný rešpektovať, keďže inak by poprel zásadu právneho štátu, ktorej imanentnou súčasťou je princíp právnej istoty vyjadrený okrem iného aj záväznosťou a nemennosťou veci už právoplatne rozhodnutej mimo riadny inštančný rámec jej zákonom dovoleného prieskumu. Účinky Uznesenia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku trvajú do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/3/2017 a zaniknú momentom právoplatného skončenia danej veci, v ktorej sa súd vysporiada s otázkou jeho právomoci konať vo veci, pričom ak usúdi, že jeho právomoc nie je daná, v zmysle ustanovenia § 9 CSP konanie zastaví. Je však potrebné skonštatovať, že sa jedná o otázku, o ktorej rozhoduje Okresný súd Banská Bystrica v inom konaní, než je konanie, v ktorom ako exekučný súd rozhodol uznesením, ktoré napadol oprávnený svojím odvolaním. Z uvedeného vyplýva, že námietky oprávneného smerujúce proti inému ako napadnutému rozhodnutiu nemohli obstáť. Navyše, exekučný súd nemá žiadne oprávnenie skúmať správnosť a zákonnosť rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica o odložení vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
16. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie odvolacie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. smerovali k preskúmaniu rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie v inom konaní, ktoré odvolací súd v tejto veci nie je oprávnený preskúmavať. Námietkami účastníkov smerujúcimi k právomoci Stáleho rozhodcovského súdu JSM na vydanie Rozhodcovského rozsudku a k výhrade verejného poriadku podľa § 50 ods. 2 ZRK sa odvolací súd nezaoberal, keďže tieto nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu vydané.
17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).