Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zastúpeného splnomocnencom PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dilina 25 proti žalovanej E. C., F. XX.XX.XXXX, U. P. H. K. E. U. o zaplatenie 662,54 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 22.12.2014 žalobu, ktorou žiadal súd, aby rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť mu 662,54-eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.1.2012 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania zo sumy 275,45-eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania zo sumy 248,95-eur od 26.12.2012 do zaplatenia a trovy konania. 2. Žalobca peňažné plnenie požadoval podľa žaloby po žalovanej z titulu nezaplatenia žalovanou za žalovanej poskytnuté služby spoločnosťou Slovak Telekom a.s., odkazoval na zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého tento jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 29.11.2011 Zmluvu o pripojení a v tento deň Dodatok k Zmluve o pripojení. Dodané služby boli fakturované žalovanej predchodcom žalobcu faktúrami č. XXXXXXXXXX vo výške 138,14 eur, splatnej 25.1.2012, č. XXXXXXXXXX vo výške 275,45 eur, splatnej 25.2.2012, č. 7212507138 vo výške 248,95 eur, splatnej 25.12.2012, ktoré žalovaná nezaplatila. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom a.s, ako postupca na jednej strane a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej. Podnik zmluvnú povinnosť splnil riadne a včas, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas žalovaná porušila zmluvné povinnosti, resp. nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol dohodnutý program deaktivovaný, podniku vznikol na základe tohto nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Okrem týchto nárokov žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania. dostal do omeškania a žalobca požadoval priznať aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca za dôkazy označil Zmluvu o pripojení, Oznámenie o postúpení pohľadávky a v tomto bode uvedené faktúry.

3. Súd vyzval žalobcu výzvou z 18.3.2015, aby súdu predložil buď doručenku, ktorou žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky alebo zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou tak, aby mal súd preukázané postúpenie pohľadávky, tiež aby súdu oznámil, čo predstavujú iné poplatky a služby vo výške 15,-eur

a iné platby vo výške 1,-euro uvedené vo faktúre XXXXXXXXXX, ďalej zdôvodnil čo predstavujú iné poplatky a služby vo výške 94,67-eur uvedené vo fa č. XXXXXXXXXX. Žalobca bol vyzvaný na splnenie dôkaznej povinnosti - na predloženie dôkazu, že zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa domáha, bola so žalovanou ako zo spotrebiteľskou individuálne vyjednaná. Súd uviedol, že zmluva je formulárová a dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní zmluvných podmienok zaťažuje žalobcu (§ 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy).

4. Žalobca na výzvu súdu vôbec nereagoval.

5. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu.

6. Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaní splnomocnenec žalobcu a žalovaná. Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnil splnomocnenec žalobcu z dôvodu procesnej hospodárnosti, navrhol rozhodnúť bez jeho účasti a vydať rozsudok pre zmeškanie žalovanej podľa § 274 C.s.p. Žalovaná sa neospravedlnila. Pre splnenie podmienok daných v § 180 C.s.p. súd na pojednávaní rozhodol, že bude konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovanej.

8. Súd sa oboznámil so žalobou, so Zmluvou o pripojení , s Dodatkom k tejto zmluve, s faktúrami čísiel ako sú uvedené v bode 2 rozsudku, Oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:

9. Zo Zmluvy o pripojení z 29.11.2011 súd zistil, že jej zmluvnými stranami boli Slovak Telekom, a.s. so sídlom na Karadžičovej 10 v Bratislave a žalovaná. Podľa obsahu zmluvy sa Slovak Telekom a.s. (podnik) zaviazal v prospech žalovanej aktivovať a poskytovať ako účastníkovi vo vzťahu k SIM karte program služieb Podľa seba 3 NAJ, poskytovanie mobilných hlasových služieb. Miestom poskytovania služieb podľa identifikačných údajov účastníka (žalovanej ) bolo územie Slovenskej republiky, cena bola stanovená cenníkom. Žalovaná zmluvu uzatvorila ako nepodnikateľ. V dodatku k Zmluve o pripojení je záväzok Slovak Telekom a.s. je aktivácia programu služieb PODĽA SEBA 3 NAJ s balíčkom služieb, záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami Slovak Telekom a.s., platným cenníkom a dodatkom. V dodatku je vyjadrená doba viazanosti, v jej rámci sú uvedené podmienky pre zmluvné strany, naviazané na zmluvnú pokutu vo výške 248,95-eur.

10. Zo žalobcom predložených faktúr bolo zistené, že Slovak Telekom a.s. ich vystavil na meno žalovanej s adresou E.. F. XXXX/XX, U.. Vo faktúrach sú faktúrované mesačné poplatky, hlasové služby, nehlasové služby, iné poplatky a služby, vo faktúre š. XXXXXXXXXX je faktúrovaná zmluvná pokuty v sume 248,95- eur.

11. Písomné Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je z 29.11.2013 vyhotovil Slovak Telekom a.s.. Adresované je žalovanej. Oznamuje sa v ňom postúpenie pohľadávky v sume 662,54-eur (istina + zmluvná pokuta) na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2013.

12. Podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách: § 42 ods. 1, 2 a 4 Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, ods. 2 účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), ods. 4 Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

18. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa žalovanej. Podľa žaloby žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej a splnenie jej záväzku z odplatnej zmluvy a dodatku, uzavretej medzi žalovanou a na druhej strane subjektom uvedeným v tejto zmluve. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je aj zmluva a dodatok uzavreté so žalovanou záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 . Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1., 2 rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. O vzniku zmluvy o pripojení a dodatku, vyúčtovaní odplaty žalovanej podľa zákona č. 610/2003 Z.z., tým záväzku žalovanej súd nemal pochybnosti, svedčia o tom na dôkaz predložené listinné dôkazy. Súd mal týmito listinnými dôkazmi preukázané, vrátane faktúr, že Slovak Telecom a.s. ako veriteľ žalovanej mal zo zmluvy pohľadávku voči žalovanej.

19. Zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto veriteľa - postupcu- nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ - postupník. Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, či žalobcovi svedčia práva veriteľa na pohľadávku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Preto bolo rozhodným jednak zistiť, či v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu pohľadávky z veriteľa, uvedeného v zmluvách na žalobcu písomnou zmluvou a jednak v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka zistiť, či sa stal žalobca novým veriteľom žalovanej a tým, či podľa ustanovenia splnil veriteľ (postupca) tu uloženú povinnosť zákonom bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, teda či má dlžník povinnosť plniť veriteľovi - žalobcovi. Právne účinky toho, že sa niekto stane novým veriteľom na základe postúpenej pohľadávky a povinnosť dlžníka plniť novému veriteľovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Pre žalovanú, označenú v konaní z hmotnoprávneho vzťahu, vzniknutého zo zmluvy a z dodatku, za dlžníka, nie je rozhodujúce vedieť o postúpení pohľadávky, keďže sa jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu nemenia, ale je pre neho rozhodné vedieť, kto je jeho veriteľom. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník, z procesného hľadiska v žalobe označená za žalovanú a žalobcom v žalobe označeného za nositeľa povinností z hmotnoprávneho vzťahu zo zmluvy, preukázateľne nedozvedela, kto sa stal po postúpení pohľadávky jej novým veriteľom, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrela zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

20. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho,

či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

21. Žalobca v súdnom konaní nedokázal, že došlo k postúpeniu pohľadávky na neho, Nepredložením zmluvy o postúpení pohľadávok nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky. Žalujúc zo záväzkovoprávneho vzťahu žalobca nedokázal svoju aktívnu legitimáciu veriteľa na uplatnenie pohľadávky. Ani na výzvu súdu nesplnil dôkaznú povinnosť uloženú mu v § 120 ods. 4 O.s.p., teraz v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 C.s.p.. Nepredložil súdu dôkaz svedčiaci o právnej skutočnosti, že došlo k prechodu práv veriteľa k pohľadávke a záväzku žalovanej na žalobcu postúpením pohľadávky od veriteľa zo zmluvy o pripojení, ani ohľadom postúpenia žalovanej zmluvnej pokuty z dodatku na žalobcu na základe písomnej zmluvy o postúpení. Žalobca v konaní nedokázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky boli žalovanej aspoň doručované. Žalujúc zo záväzkovoprávneho vzťahu žalobca nedokázal svoju aktívnu legitimáciu veriteľa na uplatnenie pohľadávky.

22. Pre nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o žalobe súd žalobu žalobcu zamietol.

23. Pokiaľ sa týka jednotlivých nárokov uplatnených žalobou ako na istinu a zmluvnú pokutu, to čo bolo uvedené vo faktúrach a čo treba podľa žalobcu splniť ako záväzok žalovanej, ako aj na úrok z omeškania, ide o hmotnoprávne nároky veriteľa, za ktorého je označený žalobca, z pohľadu, či sú alebo nie sú v súlade s hmotným právom a v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva, súd neskúmal.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovení bodov 24. a 25. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 25. v ňom uvedeného ods. 2.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .