Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: B., nar. X.XX.XXXX, a S., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka - Mgr. X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. W. XXX, právne zastúpená advokátkou Mgr. Beátou Ďaďovou, so sídlom K., Z. XXX, a otec

- U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. J., W. XX, Česká republika, zastúpený procesnou opatrovníčkou A. B., bytom V., V. H., B. XXX, Česká republika, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/22/2016-129 zo dňa 19. septembra 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd vyhovel návrhu na zníženie výživného otca od 1.3.2016 na každé z maloletých detí na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Tým vo výroku o výživnom zmenil predchádzajúce rozhodnutie - rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 9P/71/2012 zo dňa 25.10.2013 (právoplatný dňa 10.2.2014). Konštatoval, že oproti stavu v čase vydania označeného rozhodnutia došlo k negatívnej zmene pomerov na strane otca. V danom období vo vzťahu k otcovi bolo vychádzané z potenciality jeho príjmu (bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a nepoberal dávky v hmotnej núdzi), pretože nepreukázal tvrdené zdravotné obmedzenia. Okresný súd zdôraznil, že s účinnosťou od 23.4.2014 bol otec uznaný invalidným, keď jeho pracovná schopnosť z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poklesla o 40 %. Bol mu priznaný invalidný dôchodok v sume 3.416 Kč (od roku 2017 v sume 3.527 Kč) mesačne, pričom iný príjem nemá. V konaní bolo preukázané, že otec trpí zvlášť ťažkým psychickým postihnutím - poruchou s bludmi, lieči sa ambulantne na psychiatrickom oddelení. Podľa posudku o invalidite je schopný vykonávať sústavnú pracovnú činnosť len s podstatne menšími nárokmi na telesné, zmyslové alebo duševné schopnosti a len v podstatne menšom rozsahu a intenzite.

2. Okresný súd nespochybňoval nepriaznivú finančnú situáciu matky (ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a toho času je na materskej dovolenke) a tiež si bol vedomý zmeny pomerov na strane maloletých detí súvisiacej s ich narastajúcim vekom. Bol však limitovaný reálnymi schopnosťami a možnosťami otca podmienenými jeho zdravotným stavom. S poukazom na závažnosť diagnostikovaného ochorenia otca, nebolo možné ani na základe objektívne zistenej skutočnosti, že otec bol vyradený z evidencie nezamestnaných dňa 6.6.2016 pre nespoluprácu (nedostavil sa na úrad práce v stanovenom termíne), vyvodiť „striktný záver“, že sa správal nezodpovedne. Na základe výšky jediného

príjmu otca (z titulu poberania invalidného dôchodku 3.527 Kč; t.j. 135,36 eur mesačne) rozhodol okresný súd o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (až) na minimálnu hranicu - § 62 ods. 3 zákona o rodine.

3. O znížení rozhodol s účinnosťou od 1.3.2016, t.j. od začiatku prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom otec podal návrh na zníženie výživného (22.2.2016), keďže výživné za február 2016 bolo splatné už k 15.2.2016. V otázke trov konania okresný súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 .

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že návrh otca na zníženie výživného bude zamietnutý, eventuálne bude určená vyživovaciu povinnosť otca vo väčšom (než iba v minimálnom) rozsahu. Poukazovala na to, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť - k maloletému I., ktorý má len 9 mesiacov, pričom s jeho otcom nežije; tento jej platí výživné len vo výške 100 eur mesačne. Celá ťarcha výchovy a výživy troch maloletých detí je tak iba na nej, ktorú situáciu nezvláda psychicky a ani fyzicky. Úhradu nákladov nevyhnutných potrieb maloletých B. a S., ktoré sa od predošlého rozhodovania o výživnom zvýšili, zabezpečuje z náhradného výživného. Súd - podľa matky - nemôže jednostranne zohľadniť len schopnosti a možnosti povinného rodiča, ale musí skúmať aj oprávnené nároky maloletých detí; k čomu v danom prípade nedošlo. Doplnila, že sa stará tiež o svoju chorú matku, ktorá trpí Alzeimerovou chorobou a vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť.

5. Matka spochybňovala pravdivosť tvrdenia otca, že z dôvodu psychického ochorenia nie je schopný sa zamestnať. Otec mal uzatvorenú zmluvu o poskytnutí sociálnych služieb, ktorú (podľa jeho vlastných slov) nepredĺžil, pretože v tom nevidel zmysel. Dotknutá agentúra pritom hľadá prácu ľuďom s jeho zdravotným postihnutím a podľa vyjadrenia procesnej opatrovníčky otca mu môže nájsť prácu s mesačným zárobkom 3.000 až 4.000 Kč. Do pozornosti dávala tiež fakt, že z úradu práce otca vyradili pre nespoluprácu; navyše, keď sa mohol skúsiť zamestnať, tiež v tom nevidel zmysel, lebo to bola len práca na skúšku. Uvedené odôvodňuje záver, že otec nemá záujem sa zamestnať a pomôcť (aspoň) pri výžive svojich detí. Matka dodala, že otec žije sám, rodina sa o neho nestará, takže je zrejmé, že jeho ochorenie nespôsobuje „absolútnu neschopnosť“ zabezpečiť si základné životné potreby. Ako sám uviedol, je už dlhodobejšie stabilizovaný a nemá príznaky choroby. 6. Kolízny opatrovník súhlasil s odvolaním matky a „odporučil“ tomuto vyhovieť. Zhodne s matkou mal za to, že otec nevyužil všetky možnosti zamestnať sa. Uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Zároveň, nakoľko matka aktuálne poberá náhradné výživné, znížením výživného so spätnou účinnosťou by musela vrátiť už spotrebované výživné.

7. Procesná opatrovníčka otca - jeho matka - zopakovala, že otcove vyjadrenia o jeho vlastných schopnostiach, ako aj vôbec o udalostiach sú neadekvátne a sú robené v snahe zapáčiť sa okoliu. Otec žije vo svojom svete, nechápe, čo všetko zahŕňajú životné náklady, povinnosti a sankcie. Pri vybavení invalidného dôchodku otca bolo potrebné doplatiť niekoľko desiatok tisíc korún sociálneho poistenia, čo „rodinu takmer zruinovalo“. Otec je chorý a jediný posun spočíva v tom, že chodí pravidelne k lekárovi na injekcie a rodina netrpí jeho schizofrenickými stavmi. 8. Procesná opatrovníčka uviedla, že práca, ktorá bola otcovi ponúkaná úradom práce, bola pre neho nevhodná a firmy ho po prvom kontaktovaní už nikdy neoslovili. Pokúšal sa pracovať v tzv. chránených dielňach, ale vyhliadka na pracovný pomer bola vzdialená. Dočasne tam pracoval zadarmo; teda namiesto zlepšenia si príjmu, musel uhrádzať nevyhnutné cestovné náklady. Platených miest v takých dielňach je málo, pacientov pribúda, na uvoľnenie miesta sa čaká dlhšiu dobu, aj niekoľko rokov.

9. Matka v následnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie. Vyjadrenie procesnej opatrovníčky otca označila za účelové. Hoci je nesporné, že je otec chorý, jeho zdravotný stav nie je natoľko zlý, aby to odôvodňovalo zníženie výživného na minimálnu zákonnú výšku. Podľa matky nie je spravodlivé (a ani v záujme maloletých detí), aby zabezpečovala „materiálnu stránku rodiny“ a ešte celodenne zabezpečovala aj výchovu a opateru maloletých detí. 10. Kolízny opatrovník len skonštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia k odvolaniu matky.

11. Procesná opatrovníčka otca k dotknutým podaniam uviedla, že zdravotný stav otca - jej syna - sa nezmenil. Raz za tri týždne chodí na udržiavacie injekcie, po ktorých je utlmený, spavý, stráni sa ľudí

a je samotársky. „Alimenty“ v roku 2013 mu boli určené v čase, keď už bol chorý. Jeho zárobok nebol podložený dokladmi a on sám si vymýšľal. Na výživnom tak otec dlhuje vysokú čiastku, preto žiadal o zníženie výživného spätne. Vzhľadom na podanie trestného oznámenia zo strany matky mu hrozí (popri vysokej vyživovacej povinnosti) aj väzenie.

12. V súvislosti s tvrdeniami matky procesná opatrovníčka otca poukázala na to, že po pojednávaní dňa 19.9.2017 matka zverejnila na Facebooku fotku s priateľom - otcom jej tretieho dieťaťa - v objatí, ako slávi tretie výročie ich vzťahu. Uvedené vzbudzuje otázku, či na súde hovorila pravdu o rozchode s týmto partnerom.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a § 2 ods. 1 a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. V súdenej veci odvolací súd už v predchádzajúcom štádiu rozhodoval (uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10CoP/71/2016 z 30.11.2016). Na vyslovených čiastkových stanoviskách - osobitne o limitovaní výšky vyživovacej povinnosti prioritne reálnymi schopnosťami a možnosťami výživou povinnej osoby; o vychádzaní pri predošlom rozhodnutí o výživnom z vtedajšej potenciality príjmu otca; o zásadnej negatívnej zmene v príjmových pomeroch otca; o neprihliadaní na zakúpenie vozidla na leasing (body 9., 11. až 13. odôvodnenia označeného uznesenia) - naďalej zotrváva a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd v aktuálnom rozhodnutí a postupe mu predchádzajúcom rešpektoval jednotlivé intencie a právne názory odvolacieho súdu, vrátane ich obsahovo totožného vymedzenia v odôvodnení napadnutého rozsudku.

15. Závažné (psychické) ochorenie otca bolo/je jednoznačne preukázané. Z jednotlivých lekárskych správ je zrejmé, že ide o stav dlhotrvajúci a v podstate nezvratný. Predmetné zvlášť ťažké psychické postihnutie pracovný potenciál otca výrazne znižuje až (s poukazom na predchádzajúce pracovné/ profesijné zameranie) takmer vylučuje. Nedostatok voľných miest v tzv. chránených dielňach je všeobecne známou skutočnosťou tak v podmienkach Slovenskej, ako i Českej republiky. Navyše, prípadný zárobok plynúci z daného zamestnania je skôr symbolický a pracovné zaradenie má viac sociálny ako materiálny efekt. V konkrétnych podmienkach otca je zároveň nutné rátať s potrebou dochádzania na takéto pracovisko, čo by zárobok ešte viac relativizovalo/znižovalo. Pokiaľ by sa i hypoteticky akceptoval príjem otca z predmetnej činnosti okolo 3.500 Kč, po zohľadnení súvisiacich výdavkov (predovšetkým na cestovné, ale aj na zvýšenú regeneráciu pracovnej sily v skutočne minimálne sume 1.000 Kč), celkový príjem otca - spoločne s dôchodkovou dávkou - by nevzrástol tak, aby dovoľoval určenie vyššieho, než len minimálneho, výživného.

16. Závažnosť ochorenia otca rozhodne nie je len účelovým tvrdením jeho opatrovníčky, ako sa čiastočne snaží túto skutočnosť prezentovať odvolateľka. Už zo samotného faktu, že otec nie je/nebol v súdenej veci spôsobilý samostatne vystupovať (čo si vyžiadalo nutnosť ustanovenia procesnej opatrovníčky) vyplýva značný rozsah negatívnych dopadov daného ochorenia na celkový život otca. Keď náležite nedodržiaval predpísanú liečbu, čo u osôb trpiacich psychickým ochorením je štandardná situácia a bola potvrdená i bezprostredne vo vzťahu k otcovi, ošetrujúca lekárka neodporúčala ani jeho prítomnosť na pojednávaní (ambulantný nález z 13.1.2017 - č.l. 93).

17. Nevieryhodnosť vlastných vyjadrení otca priamo vyplýva z jeho diagnózy (porucha s bludmi), ktorej súčasťou je (konkrétne i v prípade otca) takmer neschopnosť spontánne uvádzať vlastné problémy; resp. v širšom význame negatíva vôbec (napr. správa z psychiatrického vyšetrenia z 26.2.2015 - č.l. 65 alebo z 13.4.2017 - č.l. 110). Predmetná okolnosť a tendencia otca vykresľovať sa pozitívnejšie sa potvrdila i bezprostredne na pojednávaní okresného súdu dňa 19.9.2017. Otec pôvodne vypovedal, že býva v samostatnej bytovej jednotke rodinného domu; keď jeho procesná opatrovníčka doplnila, že sa nejedná o samostatnú bytovú jednotku, ale iba o dve miestnosti v dome brata otca, v ktorom má (navyše) len právo doživotného bývania, otec uviedol, že s tým súhlasí. Z daného zistenia, ako i z opakovaných vyjadrení otca zachytených tak v nahrávkach z pojednávaní okresného súdu, ako i v správach z lekárskych vyšetrení zároveň vyplýva, že otec žije len relatívne samostatne a v zásade všetci príslušníci najbližšej rodiny svojim spôsobom na otca dohliadajú.

18. V dotknutých súvislostiach je potrebné vnímať aj nespoluprácu otca s úradom práce, v ktorom čiastkovom závere sa krajský súd stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že otcovi z objektívnych dôvodov nemožno jednoznačne pričítať zavinenie na vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie v dôsledku nedostavenia sa na úrad práce v stanovenom termíne. Taktiež v súlade so závermi okresného súdu krajský súd vôbec nespochybňuje nárast odôvodnených potrieb maloletých detí a veľmi ťaživú momentálnu sociálnu i osobnú situáciu matky.

19. Ako však uviedol už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.11.2016, pokiaľ osoba povinná výživným (v prejednávanej veci otec) je objektívne schopná plniť vyživovaciu povinnosť len v určitom limitovanom rozsahu, odôvodnené potreby osoby z výživného oprávnenej (v súdenom prípade maloleté B. a S.), hoci tiež objektívne dané, nemôžu samostatne podmieniť určenie vyššieho výživného. V okolnostiach posudzovanej veci uvedené znamená, že otcovi nemôže byť uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou než minimálnym výživným v zmysle § 62 ods. 3 zákona o rodine.

20. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky voči jej tretiemu maloletému dieťaťu je namieste uviesť, že táto vyživovacia povinnosť bezprostrednejšie nesúvisí s prejednávanou vecou. Ide totiž o dieťa, ktoré má iného otca a úprava vzájomných vzťahov rodičov k nemu nie je predmetom prebiehajúceho súdneho konania a ani nemá žiaden vplyv na otázku posúdenia schopností a možností U. B. plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým B. a S..

21. Na základe doteraz konštatovaného krajský súd napadnutý rozsudok v meritórnom výroku potvrdil ako vecne správny. Náležitým je i určenie dátumu, od ktorého k zníženiu dochádza - 1.3.2016. Rozhodné skutočnosti boli dané už ku dňu podania návrhu (22.2.2016), kedy už však bolo výživné za mesiac február 2016 splatné.

22. Okresný súd vecne správne rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. Rovnako aj v odvolacom štádiu platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 52 , keďže takéto právo mu nevyplýva z osobitného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a ani z osobitných okolností súdenej veci (§ 55 . 23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.