Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/64/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: Gama Investment a.s., IČO: 247 08 143, so sídlom: Pobřežní 297/14, Karlín, 186 00 Praha 8, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou LAWCORP, s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, so sídlom kancelárie: Radlinského 5, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: ADATO, s.r.o., IČO: 36 538 507, so sídlom: Šafárikova 1, 934 01 Levice, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Drdoš s.r.o., so sídlom: Párovská 26, 949 01 Nitra, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky prihlásenej pod poradovým číslom 3, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, spis. zn. 32K/31/2014, zapísanou v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 316, titulom vrátenia zaplatenej ceny za dielo podľa zmluvy o dielo zo dňa 29.03.2011 č. 475.0208_D - C a dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 14.12.2011, vo výške 1.359.636,10 eura ako inej pohľadávky.

II. Súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.11.2014 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že popretá pohľadávka žalobcu vo výške 1.359.636,10 eura uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, spis. zn. 32K/31/2014, ktorú si prihlásil prihláškou pod poradovým číslom 3, podaná dňa 05.09.2014, sa považuje za zistenú v celom rozsahu, čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti.

2. Advokát žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 16.07.201, spis. zn. 32R/6/2013-1099, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 23.07.2014, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie na dlžníka ADATO s.r.o., IČO: 36 538 507, Šafárikova 1, 934 01 Levice, zároveň bolo začaté konkurzné konanie na úpadcu a bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, do funkcie správcu súd ustanovil Mgr. Ing. Miroslava Zdychavského, sídlo kancelárie správcu: Radlinského 5, 949 01 Nitra, žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.2014. Lehota na popieranie pohľadávok uplynula žalovanému dňa 07.10.2014. Oznámenie o popretí pohľadávok žalovaným bolo advokátovi žalobcu doručené dňa 15.10.2014, lehota na podanie žaloby uplynie dňa 14.11.2014. Žalobca dňa 05.09.2014 doručil žalovanému okrem ďalších dvoch prihlášok aj prihlášku pod poradovým číslom 3, ktorou si uplatnil svoju peňažnú pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 37.362.800 Kč, ktorá vznikla na základe zmluvy o dielo č. 475.0208 D-C zo dňa 29.03.2011 a jej dodatku zo dňa 14.12.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a organizačnou zložkou úpadcu v Českej republike. Zo strany žalovaného došlo k popretiu pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti. Správca pri pohľadávke, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok č. 316 uviedol, že pohľadávka nie je evidovaná v účtovníctve úpadcu, veriteľ v prílohách k prihláške nepreukázal dôvod a ani výšku uplatnenej pohľadávky. Pohľadávku poprel len správca.

3. Na základe zmluvy o dielo úpadca dodal žalobcovi dielo špecifikované v článku 2 zmluvy, okrem diela uvedeného v bode 2.1.4. zmluvy. Keďže uvedená časť diela sa v zmysle dojednania obsiahnutého v článku 9 ods. 2 zmluvy mala považovať za dodanú až momentom, keď nadobudne účinnosť zmluva o prevode časti diela, ktorú mal žalobca uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej siete Jihomoravská plynárenská a.s. za cenu zodpovedajúcu cene dojednanej v zmluve o dielo, teda za sumu 38.962.800 Kč. Žalobca v zmysle harmonogramu platieb, ktorý tvoril prílohu č. 2 k zmluve o dielo a na základe faktúr vystavených úpadcom, zaplatil úpadcovi časť diela vo výške 37.362.800 Kč. Nakoľko k dodaniu časti tohto diela nedošlo, nedošlo k prevodu časti diela na prevádzkovateľa distribučnej siete a preto vyzval žalobca úpadcu listom zo dňa 11.06.2013 na vrátenie zaplatenej časti ceny diela, ktorá predstavuje prihlásenú istinu. Úpadca žalobcovi uplatnenú istinu nezaplatil.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na dôvodoch popretia pohľadávky, úpadca pohľadávku žalobcu rozporuje v celom rozsahu. Dielo bolo po technickej stránke riadne zhotovené, k zabezpečeniu podpisu zmluvy o prevode a odovzdaniu časti diela nedošlo z dôvodov, za ktoré nenesie úpadca zodpovednosť.

5. Advokát žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vo svojej žalobe nespochybňuje dodanie časti diela úpadcom po technickej stránke vrátane uvedenia tejto časti diela do prevádzky. Žalovaný túto časť diela zhotovil a dodal. Podľa žalobcu úpadca nezabezpečil prevod časti diela na prevádzkovateľa distribučnej siete Jihomoravská plynárenská a.s. V súlade s článkom 7 písm. a) zmluvy o dielo mal žalobcovi vzniknúť nárok na vrátenie zaplatenej časti diela a túto časť ceny si žalobca prihlásil do konkurzu. Splnenie povinnosti podľa bodu 2.1.4. zmluvy nebolo možné zabezpečiť, pretože prevádzkovateľom distribučnej siete v mieste pripojenia bola v tom čase spoločnosť JMP NET s.r.o.. V zmluve o dielo absentuje akýkoľvek mandát na vykonanie právneho úkonu, uzatvorenia zmluvy o prevode časti diela na prevádzkovateľa distribučnej siete za žalobcu. Úpadca mohol túto zmluvnú povinnosť splniť iba s poskytnutím dodatočnej a nevyhnutnej súčinnosti žalobcu, prevádzkovateľa distribučnej siete a iných osôb. Úpadca mohol zabezpečiť iba súvisiacu komunikáciu na zabezpečenie prípravy zmluvy o prevode časti diela a súvisiacich zmlúv a dokumentov. Túto povinnosť si úpadca riadne splnil, vyvinul všetko úsilie k splneniu tejto povinnosti čo preukazuje aj listinnými dôkazmi a navrhnutými svedeckými výpoveďami. Vzhľadom na to, že v zmluve absentuje plnomocenstvo, žalovaný považuje ustanovenie bodu 2.1.4 zmluvy za nesplniteľné zo strany úpadcu bez nevyhnutnej súčinnosti žalobcu, prevádzkovateľa distribučnej siete a iných osôb a teda za neplatné z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nedostatočnej určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nevyhnutne potrebnú súčinnosť nebol žalobca povinný podľa zmluvy o dielo poskytnúť, zmluva takéto ustanovenie neobsahuje. Úpadca sa pri plnení tejto povinnosti zúčastnil rokovaní medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a žalobcom, nikdy však nebol zmluvnou stranou. Ďalším dôvodom nemožnosti splniť zmluvnú povinnosť úpadcom bolo, že pôvodný zámer investora teda žalobcu, bolo postaviť Tepláreň Prostějov ako celok zahrňujúci Špičkový zdroj č. 1 a Paroplynový zdroj. Výstavba bola rozdelená na dve časti. Dôvodom prečo nedošlo k splneniu zmluvnej povinnosti úpadcom je logicky následok skutočnosti, že žalobca nedokončil druhú časť plánovanej výstavby teplárne a to paroplynového zdroja. Väčšiu časť odberu zemného plynu má zabezpečiť paroplynový zdroj, nakoľko nedošlo k jeho výstavbe, stratil prevádzkovateľ distribučnej siete záujem na odkúpení časti diela. Kúpna cena, ktorú by zaplatil prevádzkovateľ distribučnej siete sa stanovuje v súlade s platnou legislatívou v Českej republike. Zo strany úpadcu došlo k čiastočnému plneniu záväzku nakoľko uskutočnil potrebné úkony a kroky čo žalovaný preukazuje navrhnutými dôkazmi. Výška nároku žalobcu je podľa názoru žalovaného neprimeraná k rozsahu vykonaného diela. V zmluve nie je určený spôsob zníženia ceny za časť diela, teda ustanovenie článku 7 písm. a) zmluvy o dielo je nezrozumiteľné. Žalovaný si jednostranne určil výšku pomerného zníženia ceny s čím žalovaný nesúhlasí, teda nesúhlasí s tým, že by mal vrátiť celú časť už vyplatenej ceny diela a to pre nesplnenie časti záväzku. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

6. Svedok E. B. na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalobcu od decembra 2010, pôsobí ako riaditeľ spoločnosti. Do spoločnosti prišiel s výhľadom riešiť projekt, ktorý je predmetom sporu a na ktorom pracoval už v predchádzajúcej spoločnosti. Žalobcovi mal vypomáhať pri jeho realizácii, projekt sa skladal z dvoch častí. Predstavenstvom spoločnosti bol splnomocnený na rokovania o niektorých otázkach. Zmluvu o dielo nepodpisoval. Úpadca bol ako keby generálnym dodávateľom diela. Pred pojednávaním prebehla krátka porada aj s advokátom žalobcu ohľadne súdneho sporu. V minulosti zmluvu o dielo čítal, jej predmetom bola realizácia špičkového zdroja so všetkými prípojkami. Úpadca mal zabezpečiť aj všetky legislatívne úpravy, išlo o dodávku na kľúč. Nevedel uviesť kto formuloval zmluvu, na rokovaniach o zmluve nebol prítomný. Projektová dokumentácia bola pripravená, bola podmienkou pre dokončenie diela. Skúšky prebiehali a boli vykonané. Všetky podklady pre uzatvorenie zmluvy mal zabezpečiť dodávateľ, ktorý vykonával prípravné práce a vyjednával aj podmienky. Práce na príprave zmluvy s Jihomoravskou teplárenskou prebiehali, zúčastňovali sa pripomienkového konania a podávali námietky. Rokovania o tejto zmluve prebiehali počas realizácie diela. K podpisu zmluve nedošlo z viacerých dôvodov, podľa neho úpadca podcenil prípravu z časových dôvodov. Spoločnosť Jihomoravská plynárenská a.s. vyžadovala zmluvy na vecné bremeno a úlohu zohrala aj cena. Žalobca u úpadcu urgoval viacero vecí, písomne aj ústne. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že ako prvá mala byť uzatvorená zmluva s Jihomoravskou plynárenskou a.s. a následne sa malo realizovať dielo. Keďže k podpisu tejto zmluvy nedošlo, hľadal sa iný variant počas realizácie diela. Bolo dohodnuté, že dielo sa môže dokončiť, zostane vo vlastníctve žalobcu a následne bude pokračovať proces rokovania s Jihomoravskou plynárenskou a.s.. Išlo o návrh Jihomoravskej plynárenskej a.s. a návrh bol prijatý aj pánom Gažom. W. bol v postavení investora, ktorý zabezpečí vykonanie a dokončenie diela. Časť diela, ktorá sa týkala paroplynového zdroja mala byť druhou fázou celého diela. V súčasnosti je dielo pripravené tak, aby sa mohlo pokračovať v druhej fáze. Podľa jeho názoru nebol paroplynový cyklus dokončený z dôvodu vývoja na trhu v Českej republike, pretože by nebol ekonomicky rentabilný. V súčasnosti sa prípojka VTL prevádzkuje žalobcom a teda bola fyzicky dokončená. Špičkový zdroj sa v súčasnosti prevádzkuje žalobcom. Za Jihomoravskú plynárenskú, a.s. sa zúčastňoval rokovaní pán Kaplán a ďalšie dve osoby, za úpadcu pán Gažo, R. a B. a za žalobcu okrem neho pán Škorník, pán Hluzák a právny zástupca žalobcu. Po technickej stránke podľa jeho názoru nebránilo nič tomu, aby došlo k prevodu vlastníckeho práva.

7. Svedok O.. E. G. na pojednávaní uviedol, že v minulosti bol konateľom a spoločníkom úpadcu a to od založenia spoločnosti, v súčasnosti je iba spoločníkom. Na základe zmluvy o dielo realizovali pre investora výstavbu špičkovacieho zdroja v priemyselnom parku v Prostějove. Išlo o dodávku na kľúč, celé dielo bolo vykonané, prevzaté a zaplatené. K vykonanému dielu bolo potrebné vybudovať aj plynovú prípojku, ktorá bola pripravená na plný výkon elektrárne, druhá etapa výstavby však nebola realizovaná. Dielo dohodnuté v zmluve bolo odovzdané do užívania a bola zrealizovaná aj plynová prípojka. Kontaktnou osobou bol pán B.. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie prechodu vlastníckeho práva k plynovej prípojke na distribučnú spoločnosť. V priebehu realizácie diela došlo k zmene legislatívy a aj k zmene určenia ceny. Pôvodne bola cena určovaná na základe preukázateľných investičných nákladov a po zmene legislatívy platil vzorec na výpočet ceny. Úpadca zabezpečoval súčinnosť investorovi ako vlastníkovi diela a aj distribučnej spoločnosti. Žalobca im neudelil plnú moc ani poverenie na jeho zastupovanie pri uzatvorení zmluvy. Zmluvu o prevode vlastníckeho práva mohol podpísať iba vlastník prípojky. Pri rokovaniach s distribučnou spoločnosťou bol rozpor jedine v cene. V súčasnosti je v prevádzke iba špičkovací stroj, poskytuje službu v prípade potreby, štandardne je vypnutý. Ak by sa dostavala druhá etapa elektrárne, výpočet ceny by bol iný, pretože by boli iné aj vstupné údaje. Proces uzatvorenia kúpnej zmluvy nie je ukončený, pripravili návrh kúpnej zmluvy a poskytli aj technický servis. Zásadným dôvodom neuzatvorenia zmluvy je cena, ktorú mala distribučná spoločnosť zaplatiť. Termín uzatvorenia zmluvy nebol určený. Dohoda o tom kto predloží návrh kúpnej zmluvy nebola. Podľa jeho názoru mali zabezpečiť servisnú a podpornú činnosť žalobcovi, vykonali všetku činnosť tak, aby mohol žalobca uzatvoriť s distribučnou spoločnosťou kúpnu zmluvu. V súčasnosti je elektráreň v prevádzke, to znamená, že niekto musí prevádzkovať aj prípojku. Žalobca podpísal preberací protokol, ale nezaplatil dohodnutú cenu.

8. Svedok T. P. na pojednávaní uviedol, že pre žalobcu robil poradcu na základe zmluvy, ktorú s ním uzatvorila spoločnosť Novácka energetika a.s.. Ako poradca pôsobil v rokoch 2010 až 2013. Riadil celý projekt, ktorý je predmetom sporu, to znamená že riadil aj uzatváranie zmlúv. Návrh zmluvy o dielo zo dňa 29.3.2011 pripravil úpadca, ktorý vypracoval aj technickú prílohu a všetky ďalšie prílohy. Zmluva bola podpísaná z dôvodu, že pán Gažo garantoval odkúpenie VTL prípojky distribučnou spoločnosťou. Na základe jeho garancie bol tento článok zapracovaný do zmluvy. Úpadca mal vykonať všetky úkony, aby bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobcom a distribučnou spoločnosťou za cenu, ktorú stanovil úpadca. Táto časť diela bola zrealizovaná len z časti, VTL prípojka bola postavená, ale nebola odpredaná z dôvodu problému ohľadne ceny. Distribútor nesúhlasil s navrhnutou kúpnou cenou, úpadca nesúhlasil so znížením ceny v dodatku č. 2. V súčasnosti je VTL prípojka funkčná, užíva ju žalobca na základe oprávnenia, ktoré mu bolo vydané. Doložka o cene, článok 7 písm. a) pôvodne v zmluve nebol, tento článok bol doplnený. Pôvodne bolo dohodnuté, že VTL prípojku postaví úpadca na vlastné náklady a cena mu bude zaplatená až po predaji distribučnej spoločnosti. Teda VTL prípojka pôvodne v zmluve nebola. Z dôvodu bankového financovania došlo k prepracovaniu zmluvy a navýšeniu ceny o VTL prípojku. VTL prípojka sa nachádza na pozemkoch fyzických a právnických osôb, je zriadené vecné bremeno, za ktoré bolo zaplatené.

9. Svedok Zdeněk P. v písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2017 uviedol, že pracoval v spoločnosti RWE GAS Net s.r.o.. Zúčastňoval sa rokovaní od mája 2010 do polovice roku 2012, nezúčastňoval sa všetkých rokovaní. Podmienky predaja VTL plynovodu boli stanovené podľa interných predpisov a legislatívy. Podmienkou kúpy VTL plynovodu zo strany JMP NET/RWE GAS NET boli štandardné technické požiadavky vychádzajúce z platných českých noriem, majetkovoprávnych podmienok a bola ponúknutá kúpna cena vypočítaná podľa metodiky uvedenej v platnej vyhláške. Návrh kúpnej ceny bol stanovený podľa metodiky upravenej v prílohe č. 11 vyhlášky ERU č. 140/2009 Zb. Rovnakým spôsobom sa počítali aj kúpne ceny pre všetky ostatné plynovody iných investorov. Hlavným predmetom rokovania o predaji VTL plynovodu bolo zaistenie vecných bremien, ktoré by distribútora oprávňovali mať v cudzej nehnuteľnosti uložený plynovod. Vecné bremená mali byť zriadené v prospech ich spoločnosti. Vecné bremená neboli zriadené v prospech budúceho kupujúceho a preto nemohlo prísť k predaju VTL plynovodu. Predmetom ďalších rokovaní bol spôsob zaistenia vecných bremien k plynovodu. Podľa jeho vedomostí došlo ku kolaudácii VTL plynovodu na VTL prípojku. Po tejto kolaudácii zrejme došlo k jej sprevádzkovaniu a následnej distribúcii do zariadenia žalobcu.

10. Súd doplnil dokazovanie oboznámením s obsahom predložených listinných dôkazov: zmluva o dielo č.4750208 D-C zo dňa 29.03.2011, príloha k zmluve č.l.18 až 44, dodatok č.1 k zmluve o dielo zo dňa 14.12.2011, prílohy k dodatku č.l.47 až 70, výpis z účtu žalobcu zo dňa 29.06.2011, faktúra č.201100013, č.201100014, výpis z účtu žalobcu zo dňa 29.12.2011, faktúra č.201100043,výpis z účtu žalobcu zo dňa 30.05.2012, faktúra č.201200012, č.201200013, č.201200016, výpis z účtu žalobcu zo dňa 25.07.2012, faktúra č.201200018, č.201200020, list úpadcu zo dňa 11.06.2013, príloha č.1, oznámenie správcu zo dňa 31.10.2014, uznesenie OS Nitra zo dňa 16.07.2014, č.k.32R/6/2013-1099, dokumentácia podľa § 8 zákona č.100/2001 Sb. č.l.131 až 148, zmluva o nájomnej zmluve a zmluve o budúcej kúpnej zmluve - návrh, zmluva o nájomnej zmluve, príloha č.1 k nájomnej zmluve, kúpna zmluva - návrh č.l.160 až 164, výpis z obchodného registra žalobcu, zmluva o dielo zo dňa 19.05.2008, návrh zmluvy o dielo č.l.223 až 230, príloha č.2 k dodatku č.2 zmluvy, e-mail zo dňa 08.02.2011, 07.03.2011, návrh zmluvy o dielo č.l.235 až 247, platobný harmonogram č.l.248, e-mail zo dňa 17.03.2011, 18.03.2011, kúpna zmluva č.l.253 až 259, e-mail zo dňa 04.06.2014, odovzdávací protokol č.l.261 až 265, príloha č.1 k odovzdávaciemu protokolu, e-mail zo dňa 07.04.2013, 11.04.2013, 24.04.2013, vyhláška č.140/1990 Zb., výročná správa žalobcu za rok 2013, 2014, písomné vyjadrenie svedka Ing. Zdeňka Kaplana č.l.332 až 333, konkurzný spis Okresného súdu Nitra, spis. zn. 32K/31/2014, spis Okresného súdu Nitra, spis. zn. 23Cbi/62/2014.

11. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 16.07.2014, č. k. 32R/6/2013-1099, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 24.07.2014, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie na dlžníka ADATO, s.r.o., so sídlom: Šafárikova 1, 943 01 Levice, IČO: 36 538 507, bolo začaté konkurzné konanie, bol vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený žalovaný. Konanie je ďalej na súde vedené pod spisovou značkou 32K/31/2014. Žalobca si prihláškou pod poradovým číslom 3, ktorá bola správcovi doručená dňa 05.09.2014, prihlásil v konkurze pohľadávku pozostávajúcu z istiny 37.362.800 Kč titulom zmluvy o dielo zo dňa 29.03.2011, č. 475.0208 D_C a dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2011 k zmluve. Listom zo dňa 31.10.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03.11.2014, oznámil správca žalobcovi popretie všetkých troch ním prihlásených pohľadávok, pričom popretie bolo uskutočnené iba správcom. Podľa záznamu o popretí pohľadávok k popretiu pohľadávky žalobcu pod poradovým číslom 3 došlo správcom dňa 07.10.2014. Správca poprel výšku istiny 1.359.636,10 eura, právny dôvod, poradie a vymáhateľnosť. V odôvodnení uviedol, že pohľadávka nie je evidovaná v účtovníctve úpadcu. K popretiu došlo tiež z dôvodu, že veriteľ v prílohách k prihláške pohľadávky nepreukázal dôvod vzniku ani výšku prihlásenej pohľadávky. Veriteľ neosvedčil tvrdené skutočnosti, ktoré mali byť dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky. V zozname pohľadávok sa nachádzalo popretie pohľadávky správcom v neúplnom znení, podľa správcu z dôvodu zlyhania techniky. Ako dôvod popretia bolo uvedené, že pohľadávka sa nenachádza v účtovníctve úpadcu, žiaden iný dôvod popretia nebol uvedený, v oznámení správcu o popretí pohľadávok zo dňa 31.10.2014 nebol uvedený žiaden dôvod popretia.

12. Dňa 29.03.2011 uzatvoril žalobca ako objednávateľ s úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 475.0208_D - C. Predmetom plnenia bolo dielo dohodnuté v čl. 2 zmluvy, pozostávalo z viacerých častí. Podľa čl. 2.1.1 zmluvy mal úpadca ako zhotoviteľ zabezpečiť vypracovanie a dodanie projektovej dokumentácie, technológie a materiálov, výstavby, autorský dozor, montáž, uvedenie do prevádzky, zaškolenie prevádzkového personálu a kompletné vyskúšanie zariadenia, odovzdanie sprievodnej technickej dokumentácie, PD ako aj manuálov pre obsluhu a údržbu špičkový zdroj elektrickej energie formou „ na kľúč ". Špecifikácia predmetu zmluvy bola uvedená v prílohe č. 1 zmluvy, technická časť. Podľa čl. 2.1.4 bolo predmetom plnenia aj zhotovenie technológie prípojky VTL plynu v rozsahu projektu pre územné rozhodnutie a v súlade s územným rozhodnutím. Súčasťou tejto časti diela bolo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. Zhotoviteľ mal tiež vykonať všetky skúšky potrebné k uvedeniu tejto časti diela do prevádzky a zabezpečenie zmluvy o prevode a odovzdaní tejto časti diela na prevádzkovateľa diela, Jihomoravská plynárenská a.s. za cenu zodpovedajúcu tejto časti diela. V čl. 2.11 zmluvy sa objednávateľ zaviazal dielo prevziať bez vád a nedorobkov brániacich bezpečnej a spoľahlivej prevádzke a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Objednávateľ podľa zmluvy nebol povinný dielo prevziať, pokiaľ bude malo právne či vecné vady a nedorobky.

13. Cena diela bola dohodnutá v čl. 7 zmluvy, cena za predmet upravený čl. 2.1.4 bola dohodnutá vo výške 38.962.800 Kč, podľa dohody strán bola táto cena záväzná iba v prípade úplného splnenia podmienok podľa bodu 2.1.4. Pre prípad, že nedôjde k odpredaju tejto časti diela za cenu dohodnutú, mala byť cena diela pomerne znížená, táto dohoda platila aj podľa dodatku č. 1 k zmluve. Podľa čl. 9 zmluvy, časť diela dohodnutá v čl. 2.1.4 sa považuje za dodanú okamihom účinnosti zmluvy o prevode tejto časti diela medzi objednávateľom a prevádzkovateľom distribučnej siete Jihomoravská distribučná a.s. za cenu zodpovedajúcu tejto časti diela podľa čl. 7. Obsah zmluvy o dielo v konaní nebol sporný, rovnako aj cena, ktorú žalobca ako objednávateľ zaplatil úpadcovi ako zhotoviteľovi za dielo dohodnuté v čl. 2.1.4. Žalobca za túto časť diela zaplatil úpadcovi na základe vystavených faktúr sumu 37.362.800 Kč. V konaní nebola sporná skutočnosť, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode a odovzdaní tejto časti diela zo žalobcu na prevádzkovateľa distribučnej sústavy Jihomoravskú plynárenskú a.s.. Žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného o tom, že po technickej stránke bolo dielo dokončené a prebehli aj skúšky zariadenia. Výpoveďami svedkov, teda nielen na základe tvrdenia žalovaného, bolo v konaní preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a Jihomoravskou plynárenskou a.s. respektíve ďalšou distribučnou spoločnosťou JMP Net, s.r.o., nedošlo hlavne z dôvodu neuzatvorenia dohody o cene diela a aj z dôvodu neuzatvorenia zmlúv o zriadení vecných bremien. Výzvou zo dňa 11.06.2013 vyzval žalobca úpadcu na vrátenie zaplatenej ceny vo výške 37.362.800 Kč. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že došlo iba k čiastočnému plneniu, časť diela nebola dokončená pre prekážky, ktoré neboli na strane úpadcu a preto je vrátenie celej zaplatenej ceny diela neprimerané. V súčasnosti je VTL prípojka vo vlastníctve žalobcu, ktorý ju užíva.

14. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nitra, spis. zn. 23Cbi/62/2014, bolo určenie popretej pohľadávky žalobcu prihlásenej v konkurznom konaní na úpadcu ADATO, s.r.o. vedenom Okresným súdom Nitra, spis. zn. 32K/31/2014, pod poradovým č. 1. Právnym titulom vzniku pohľadávky žalobcu bola zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.10.2010, ktorú uzatvoril s úpadcom. Žalobca si prihlásil pohľadávku v konkurze vo výške 95.127,91 eura ako sprostredkovateľskú odmenu, províziu za sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy o dielo úpadcom. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2015, podanej žalobe vyhovel, určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky.

15. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

16. Podľa § 32 ods. 2 ZoKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

17. Podľa § 32 ods. 5 ZoKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

18. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

19. Podľa § 32 ods. 9 ZoKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

20. Podľa § 32 ods. 14 ZoKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

21. Pohľadávku veriteľa správca preskúma v zákonom ustanovenom rozsahu. Správca má pri každej pohľadávke preskúmať: a) právny dôvod, b) vymáhateľnosť, c) poradie, d) výšku, e) zabezpečenie zabezpečovacím právom, f) poradie zabezpečovaného práva. Ak správca pri preskúmavaní zistí, že je daný právny dôvod vzniku pohľadávky, ale sa nestotožní s výškou prihlásenej sumy, poprie príslušnú časť prihlásenej sumy. Pri popretí výšky pohľadávky je správca povinný v zozname uviesť aj zistenú sumu pohľadávok. Veriteľ, ktorému bol popretý právny dôvod prihlásenej pohľadávky, jej vymáhateľnosť, výška, poradie pohľadávky, je zabezpečenie alebo poradie nezabezpečeného práva, môže sa domáhať určenia pohľadávky. Podanou žalobou proti správcovi sa veriteľ môže domáhať určenia toho, čo mu bolo v konkurze z prihlásenej pohľadávky popreté. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby má veriteľ, ktorému bola pohľadávka popretá. Pasívne vecne legitimovaný je správca.

22. Správca je povinný poprieť pohľadávku v spornom rozsahu. Správca vykoná popretie pohľadávky tak, že rozsah popretia a dôvody popretia zapíše do zoznamu pohľadávok, následne popretie oznámi veriteľovi. V prípade, že správca popretie pohľadávky riadne neodôvodní, popretie je neúčinné. Na tomto mieste je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2017, spis. zn. 3Obdo/70/2016, v odôvodnení ktorého najvyšší súd uviedol, že „ jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávky.

23. Najvyšší súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z nálezu ústavného súdu zo dňa 11.09.2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49. Zo záverov nálezu ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým je úlohou správcu a nie súdu, ktorý koná v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, je to úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by predmetom konania mal byť celý právny vzťah medzi nimi. Z povinnosti správcu upravenej v § 32 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je zrejmé, prečo by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným spôsobom urobil prejav k uznaniu pohľadávky veriteľa, s ktorým zákon spája účinky konečného rozhodnutia. Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok v konkurze je ustanovený správca, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Zákon ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania je preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či dôvod popretia je daný. Za postup správcu s odbornou starostlivosťou možno považovať taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky.

24. Súd pri posudzovaní postupu správcu pri popieraní pohľadávky s odbornou starostlivosťou vychádzal z oznámenia správcu veriteľovi o popretí pohľadávok zo dňa 31.10.2014 ako aj zo záznamu o popretí pohľadávky správcom v zozname pohľadávok zo dňa 07.10.2014. Správca uviedol ako dôvod popretia „ neevidenciu v účtovníctve úpadcu a tiež nepreukázanie dôvodu vzniku a výšky prihlásenej pohľadávky “. Takéto popretie správcu súd nepovažuje za účinné, pretože nie je žiadnym spôsobom odôvodnené. Správca uviedol všeobecné dôvody, nevysporiadal sa s tvrdením žalobcu v prihláške ani listinnými dôkazmi pripojenými k prihláške. Takéto všeobecné, šablónovité popretie nepovažuje súd za účinné popretie pohľadávok v konkurze. Neodôvodnené popretie pohľadávky potvrdzuje aj skutočnosť, že dve z troch pohľadávok žalobcu poprel správca rovnakým spôsobom, s rovnakým „ odôvodnením “: nie je evidovaná v účtovníctve úpadcu a tiež nepreukázanie dôvodu vzniku a výšky prihlásenej pohľadávky. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Predmetom incidenčného konania je preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či dôvod popretia je daný. Súd dospel k záveru, že správca popretie pohľadávky neodôvodnil a preto popretie pohľadávky veriteľa nie je účinné, dôsledkom neúčinného popretia pohľadávky je, že pohľadávka veriteľa sa považuje za zistenú.

25. Nad rámec odôvodnenia popretej pohľadávky súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal platné uzatvorenie zmluvy o dielo medzi ním a úpadcom, teda preukázal právny titul prihlásenej pohľadávky a preukázal aj právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky. Žalovaný v konaní nepreukázal, že úpadca vykonal objednané dielo v celom rozsahu a odovzdal ho žalobcovi. Podľa čl. 2.1.4 zmluvy mal úpadca zabezpečiť aj podpis zmluvy o prevode a odovzdaní prípojky VTL plynu medzi žalobcom a prevádzkovateľom distribučnej siete. Pre prípad, že nedôjde k odpredaju tejto časti diela za dohodnutú cenu, mala byť cena tejto časti diela pomerne znížená podľa čl. 7 písm. a) zmluvy. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že správca nedôvodne poprel právny dôvod prihlásenej pohľadávky, jej poradie a vymáhateľnosť a čiastočne aj výšku prihlásenej pohľadávky. V konaní nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a prevádzkovateľom distribučnej siete nedošlo, teda žalobca bol oprávnený pomerne cenu diela znížiť a následne žiadať o vrátenie časti už zaplatenej ceny. Keďže spôsob zníženia ceny v zmluve nebol upravený, bolo úlohou správcu vysporiadať sa s výškou ceny vykonaného diela.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Aj napriek tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 považoval súd skutočnosť, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania v sporoch vyvolaných konkurzom a rozhodnutie o priznaní trov konania žalobcovi by bolo nevykonateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( ďalej ), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.