Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-305-2017.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/305/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa A. M.X. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Z. E. P. č.d. XX v súčasnosti XX X. G. X., R. R. E. S. R., W. zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kusom so sídlom Advokátskej kancelárie na Nám. osloboditeľov č. 10 v Michalovciach proti manželke navrhovateľa Ing. Ľ. M. rod. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. E. P. č.d. XX t.č. v Z. E. P. č.d. XX zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Kizivatom so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. Kpt. Nálepku č. d. 8 v Michalovciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. A. nar. XX.X.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX obidvom zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní navrhovateľa a manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 15.3.2017 č.k. 15P/345/2015-134 takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e odvolacie konanie o rozvod manželstva.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom pre maloleté deti M. A. nar. XX.X.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzavreté dňa 1.10.2005 v Rímskokatolíckom kostole v Michalovciach, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Michalovce vo zväzku 31 ročník 2005 na strane 84 pod poradovým číslom 191 a na čas po rozvode zveril maloleté deti M. do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa - matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľa - otca mal. detí zaviazal prispievať na výživu maloletého A. 300,- € mesačne a na výživu maloletej J. 300,- € mesačne, ktoré zaviazal povinného platiť matke maloletých detí vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu a styk otca s maloletými deťmi upravil neobmedzene. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti výroku o rozvode manželstva podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa, ktoré podaním 28.9.2017 vzala v celom rozsahu späť (č.l. 162).
3. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu mal. A. 100,- € mesačne a na výživu mal. J. 100,- € mesačne matke mal. detí vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil názor, že postupom konajúceho súdu mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, nezistil náležite skutočný stav veci a na základe takto nedostatočného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Vyjadril názor, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí a
nezohľadňuje ani majetkové pomery obidvoch rodičov. Uviedol, že jediným jeho príjmom je výsluhový dôchodok 355,07 € a jeho predchádzajúca dohoda s matkou mal. detí je už neaktuálna, v súčasnosti dlhodobo žije v Austrálii, kde si založil novú rodinu a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal. synovi O.. Odmietol tvrdenia matky o tom, že pracuje v dvoch zamestnaniach s príjmom približne 4.000,- austrálskych dolárov a tieto označil za nepravdivé. Zdôraznil, že vzťahy medzi ním a matkou detí sú hlboko narušené, v dôsledku čoho sú tvrdenia matky detí účelové. Vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom jeho reálnych schopností, možností a majetkových pomerov, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, neodôvodnené až arbitrárne.
4. Matka mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že naďalej trvá na svojich vyjadreniach o tom, že otec mal. detí v zahraničí pracuje, čo jej sám potvrdil a navrhol, že bude na výživu mal. detí prispievať po 300,- € mesačne. Tvrdenia o tom, že v Austrálii ho finančne podporuje družka a priatelia so zreteľom na to, že jeho nepriaznivá situácia trvá viac ako 2 roky označila za nepravdepodobné, až nepravdivé. Vzhľadom na to, že otec detí si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť k nim, bola nútená opakovane podať trestné oznámenie. Zdôraznila, že otec sám maloletým deťom prostredníctvom skype popísal v akých nadštandardných podmienkach v Austrálii žije, pričom maloletý A. po rozhovore s otcom povedal, že ich otec sa neopýtal, či majú všetko čo potrebujú. Tvrdenia otca detí o nedodržaní dohody a zmene jeho pomerov označila taktiež za účelové. Poukázala na vyjadrenie právneho zástupcu otca, ktorý uviedol, že otec si prácu hľadal, ale vzhľadom na to, že bol vojak z povolania, má istý štandard a nenašiel si prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii, pričom neuviedol ani ako intenzívne a kde si prácu hľadal. Uviedla tiež, že spolu s otcom maloletých sú spoludlžníkmi a majú hypotéku na rodinný dom, ktorú teraz musí ona splácať, pretože v tomto dome vychováva mal. deti a v prípade, ak by prestala hypotéku splácať, mohli by prísť o strechu nad hlavou. Vzhľadom na to, že otec jej odmietol dať splnomocnenie na nakladanie s nehnuteľnosťou a hypotékou, nemôže zabezpečiť ani zníženie mesačných splátok.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
6. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
7. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr ako pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní manželky navrhovateľa proti výroku o rozvode manželstva preskúmal, či boli splnené podmienky pre nariadenie odvolacieho konania. Z predloženého spisu zistil, že manželka navrhovateľa podaním z 28.9.2017 zobrala odvolanie proti výroku o rozvode manželstva napadnutého rozsudku Okresného súdu Michalovce z 15.3.2017 č.k. 15P/345/2015-134 v celom rozsahu späť (č.l. 162), preto odvolací súd podľa § 369 ods. 3 CSP odvolacie konanie v tejto časti zastavil.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie a
otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, to znamená deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, to znamená matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne dobrovoľne zabezpečujú náklady rodiny, súd o určení vyživovacej povinnosti nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tiež smerodatná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, napr. ju možno preukázať výškou mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivými jeho položkami. Rozdiel životnej úrovne obidvoch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom je možné zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, napr. náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, na prepravu, na poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť iba v tom prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.
11. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 9.10.2015 sp.zn. 22P/33/2015, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. J. 300,- € mesačne a na výživu mal. A. 300,- € mesačne. Od tejto poslednej úpravy výživného nedošlo na strane mal. detí ani u otca k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie nižšieho výživného na čas po rozvode manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom sa otec mal. detí rovnako ako v súčasnosti zdržiaval na území Austrálie, kde podľa jeho tvrdení nepracoval a na uspokojovanie jeho potrieb mu prispievali priatelia a družka. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič má zákonnú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom so zreteľom na ich právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na tejto životnej úrovni má dieťa právo podieľať sa bez ohľadu na to, či si povinný rodič zabezpečuje životnú úroveň vlastnou činnosťou alebo mu ju zabezpečuje niekto iný. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že otcovi na uspokojovanie jeho potrieb v Austrálii prispievajú jeho priatelia a družka, ktorí sa takto podieľajú na jeho životnej úrovni, pričom tento stav trval už v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, v dôsledku čoho jeho odvolacie námietky ohľadom zmeny jeho pomerov neobstoja. K odvolacím námietkam o vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti otca odvolací súd dodáva, že všetky deti povinného rodiča majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. O životnej úrovni otca, ktorá odôvodňuje plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. deťom v určenom rozsahu svedčí aj vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že otec mal. detí cestuje na dovolenky, zúčastňuje
sa rôznych nákladných podujatí, pričom sa týmto životným štýlom verejne prezentuje na sociálnych sieťach. Je nepochybné, že odôvodnené potreby mal. detí, ktoré navštevujú základnú školu sú vyššie ako odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré je vo veku, kedy nenavštevuje ani materskú školu. Každé z mal. detí má rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že preukázaná životná úroveň otca mu umožňuje prispievať na výživu mal. detí určeným výživným napriek vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti svoje rozhodnutie doplnil o ďalšie dôvody.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).