Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. R. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 228 Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/23/2016-49 zo dňa 02.12.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 228 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.02.2016 do zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 30.10.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 117,70 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200 eur za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 196 eur, teda žalobkyňa sa v prospech žalovaného zaviazala uhradiť sumu 396 eur. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne v sume 78,30 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 117,70 eur. S úverovou zmluvou bolo súčasne uzatvorená dohoda o plnení v splátkach, ktorou sa žalobkyňa zaviazala v prospech žalovaného uhradiť sumu 396 eur 12 mesačnými splátkami po 33 eur. Súd skonštatoval, že priemerná úroková miera nových úverov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy do jedného roka bola 10,20 %. Úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom prevyšujú, keďže boli dojednané vo výške 3,8 násobku priemernej úrokovej sadzby, a teda dojednané úroky sú v rozpore so zásadou dobrých mravov. Dojednanie vyšších úrokov v takomto prípade sa nedá odôvodniť ani tým, že úver poskytoval tzv. nebankový subjekt. Zmluvné dojednanie o úrokoch teda odporuje § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že zmluvné dojednanie o hlavnom predmete plnenia nemôže byť preskúmavaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, avšak dojednanie o administratívnom poplatku nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia. Súd uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že žalobkyňa je za poskytnutie úveru povinná zaplatiť okrem úroku administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou zmluvy o úvere z dôvodu, že mu

zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie uzatvorenia zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytuje. Neprimeranosť tohto poplatku je zrejmá aj z toho, že banky za správu úveru inkasujú cca 3 až 5 eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Súd preto dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Súd ďalej uviedol, že uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy, pričom súčasťou zmluvy musia byť aj predpoklady použité na jej výpočet. V dohode o splátkach spotrebiteľského úveru, kde je uvedená iná hodnota RPMN oproti hodnote uvedenie v zmluve spomínaný údaj o predpokladoch na výpočet RPMN chýba. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona a úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s tým, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z.. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200 eur, pričom žalobkyňa v jeho prospech realizovala úhrady v celkovej výške 420 eur, teda s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo predstavuje 228 eur, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Zároveň súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na plnenie, za ktorý súd považoval doručenú žalobu. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Nebol naplnený dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Spotrebiteľovi bol vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa to uvádza na prednej strane zmluvy. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 396 eur s termínom splatnosti 19.10.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnenie v splátkach. Spotrebiteľ sa takto zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach po 33 eur počnúc od 19.11.2013 vždy k 19- temu dňu kalendárneho mesiaca. Uviedol že zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty z úverového vzťahu. Cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V danom vzťahu nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola síce nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a právny dôvod nikdy neodpadol. Majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania. Je teda potrebné poukázať, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN, súd túto okolnosť nemôže preskúmavať a musí z nej vychádzať. Neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Vecne správne sú aj závery súdu prvej inštancie o neprimerane vysokom úroku z úveru, ako aj závery o neprijateľnosti administratívneho poplatku, ktorý predstavuje rozhodujúcu časť zisku žalovaného z predmetného úverového vzťahu, pričom nie je zrejmé, za aké protiplnenie je tento poplatok dojednaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, trovy odvolacieho konania jej nevznikli. Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.