Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sa-27-2017.pdf
PDF · 117.51 KB
No categories available
15Sa/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. T. F., W.., v právnej veci žalobcu: T. D., bytom M. Y. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: V.. V. H., advokát so sídlom A. XXXX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2017, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2017 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 07.08.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že na podklade žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok bol posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite zo dňa 18.01.2017. Podkladom pre jeho vypracovanie okrem vlastného vyšetrenia žalobcu boli reumatologické vyšetrenie v spáde zo dňa 31.10.2016, vyšetrenie v Národnom ústave reumatických chorôb zo dňa 18.08.2016, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 14.09.2016
- centrum fyziatrie a liečebnej rehabilitácie, neurologické vyšetrenie vo Fakultnej nemocnici Nitra zo dňa 07.11.2016 a očné vyšetrenie zo dňa 08.04.2016. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 18.01.2017 vyplýva, že žalobca sa od roku 2012 ambulantne lieči pre bolesti chrbtice. Klinickým vyšetrením zistené ľahko pozitívne napínacie manévre, viac vpravo. MNR vyšetrením sa potvrdili degeneratívne zmeny na medzistavcových platničkách v priestore L3/4 a L/4/5. Šľachovo-okosticové reflexy sú súmerné, živé, v driekovom úseku chrbtice vpravo je paravertebrálna kontraktúra, mierna porucha dynamiky, bez motorického deficitu, trofika svalstva zachovaná. Dňa 18.08.2016 bol vyšetrený v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch pre podozrenie na sakroileitídu, čo sa však podrobným vyšetrením vylúčilo. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár stanovil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúce dorzopatie a spondylopatie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa kapitoly XV, Oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na úrovni 30 %, čo je v strede určeného percentuálneho
rozpätia (20-35 %). Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie, prvostupňovým rozhodnutím podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vychádzala zo záverov odborného posudku o invalidite zo dňa 18.01.2017, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Poukázal na to, že v záujme riadneho zistenia skutkového stavu je v súlade s § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení povinnosťou posudkového lekára spolupracovať pri výkone lekárskej posudkovej činnosti aj s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia okrem toho môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Zákon o sociálnom poistení tak podľa žalobcu kladie dôraz na úplné, objektívne a čo najpresnejšie posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Posudkový záver o tom, že degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách žalobcu predstavujú iba mierne funkčné postihnutie, nezodpovedá podľa žalobcu lekárskym nálezom ošetrujúcich lekárov. Z týchto nálezov vyplýva, že rozhodujúce ochorenie žalobcu predstavuje trvalo ťažké postihnutie s často recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice a s výraznou poruchou svalového korzetu. Podľa lekárskeho nálezu z reumatologického vyšetrenia rozhodujúce ochorenie žalobcu nezodpovedá kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ale písm. c), ktorému zákonodarca priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 40-50 %. V citovanej prílohe sú uvedené charakteristické znaky jednotlivých ochorení, pričom ošetrujúca lekárka žalobcu, ktorá dôverne a dlhodobo pozná jeho zdravotný stav, najmä v náleze z reumatologického vyšetrenia zo dňa 21.02.2017 potvrdila charakteristiky jeho ochorenia, ktoré zodpovedajú písm. c) a nie písm. b) položky č. 3, oddielu E, kapitoly XV prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobca rovnako vyslovil nesúhlas s tým, že by jeho ostatné ochorenia vôbec neovplyvňovali funkčný stav organizmu. Najmä chronická uveitída je jedným z najzávažnejších ochorení očí, ktoré môže v najhoršom prípade viesť až k strate zraku. Preto mu v súlade s ustanovením § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení základná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mala byť určená v rámci rozpätia 40-50 %, mala byť navýšená o 10 %. S poukazom na to žiadal žalobca prvostupňové rozhodnutie zmeniť a jeho žiadosti o invalidný dôchodok vyhovieť v intenciách ním uvádzaných odvolacích dôvodov. Z odvolaniu žalobca pripojil lekársku správu zo dňa 21.02.2017, vypracovanú reumatologičkou MUDr. R. A..
5. Na podklade žalobcom podaného odvolania bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, vo vyjadrení zo dňa 11.04.2017 zotrval na svojich posudkových záveroch. Vec bola predložená posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý dňa 25.04.2017 vypracoval odborný posudok o invalidite. Podkladom pre jeho vypracovanie boli okrem už skôr predložených lekárskych správ aj lekárska správa z onkologického vyšetrenia zo dňa 20.03.2017. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že u žalobcu bola na MRI dňa 08.03.2016 dokumentovaná hernia medzistavcovej platničky L3, na RTG LS ľahká skolióza, degeneratívne zmeny L chrbtice I. stupňa a zachovalé SI štrbiny. Klinicky je prítomná hyporeflexia Achillovej šľachy pravej nohy, spazmus paravertebrálneho svalstva, motorický deficit na končatinách nie je prítomný. Je porucha statodynamiky LS chrbtice, Thomayer 30 cm od podlahy, Lasseque pozitívny od 60. Aktuálne rehabilituje, nebola vyčerpaná konzervatívna liečba, neurológ nenavrhol konzultáciu u neurochirurga pre eventuálne operačné riešenie. Odborní lekári stav záverujú ako recidivujúci pravostranný lumboischiadický syndróm (LIS). Takémuto stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení na úrovni 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Horná hranica nie je vzhľadom na klinický stav, stredný vek, maturitné vzdelanie a schopnosť vykonávať dve zamestnania odôvodnená. Ostatné ochorenia sú posudkovo nevýznamné, reumatológ vylúčil artritídu zápalového pôvodu, očný lekár dokumentuje chronickú uveitídu s normálnym vízusom, preto navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o iné ochorenia nie je opodstatnené. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie sa vyjadril aj k lekárskej správe zo dňa 21.02.2017. V nej reumatológ síce konštatuje neprítomnosť reumatického ochorenia, ale napriek tomu odporúča, že spĺňa kritériá
na priznanie čiastočne invalidného dôchodku pre nezápalové ochorenie chrbtice a chronickú uveitídu. Posudkový lekár skonštatoval, že jednak súčasná legislatíva pojem čiastočného invalidného dôchodku nepozná, jednak uvádzané ochorenia nepatria do odboru reumatológie, pričom odborný lekár - reumatológ nemá žiadne kompetencie na uznávanie invalidity. Jeho požiadavku na posúdenie ochorenia žalobcu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení nie je možné akceptovať ani odborne, nakoľko sa jedná o lumboischiadický syndróm, ktorý je explicitne uvedený pod písm. b) v rámci položky č. 3, oddielu E, kapitoly XV. 6. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdil. Do odôvodnenia v plnom rozsahu prevzal závery odborného posudku o invalidite zo dňa 25.04.2017, s ktorými sa stotožnil. Skonštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca podľa žalovaného nepredložil v odvolacom konaní dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
7. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, za súčasného priznania žalobcovi práva na náhradu trov konania voči žalovanému. Nariadenie pojednávania nežiadal. Podľa žalobcu z ustanovenia § 195 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. V zmysle § 196 zákona o sociálnom poistení je dôkazom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka, ale aj odborné posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu (vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok) osobitný význam. Aby bolo možné napadnuté rozhodnutie žalovaného označiť za zákonné, musí okrem iného vychádzať jednak z dostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne musí byť riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení znamená, že sa správny orgán vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol, pretože z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil. Žalovaný postupoval v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami, keď odôvodnil napadnuté rozhodnutie v zásade tým, že podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie odborní lekári uzavreli zdravotný stav žalobcu ako recidivujúci pravostranný lumboischiadický syndróm, ktorému zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu podľa položky 3, písm. c) nie je možné, nakoľko lumboischiadický syndróm je výslovne uvedený v položke 3, písm. b) a že ostatné ochorenia žalobcu sú posudkovo nevýznamné.
8. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ žalovaný poukazuje na posúdenie zdravotného stavu žalobcu dňa 25.04.2017 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, v tejto časti považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odborný posudok o invalidite zo dňa 25.04.2017 totiž nie je súčasťou napadnutého rozhodnutia a žalovaný s jeho obsahom oboznámený ani nebol. Samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pritom neposkytuje dostatočný podklad na preskúmanie správnosti postupu a záverov posudkového lekára. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, že zdravotný stav žalobcu mal byť preukázaný viacerými lekárskymi nálezmi uvedenými na str. 4 rozhodnutia, ako aj vlastným vyšetrením posudkovým lekárom, žalovaný však v napadnutom rozhodnutí žalobcovi bližšie nevysvetlil, ako konkrétne lekárske nálezy uvedené na str. 4 rozhodnutia potvrdzujú správnosť diagnostických záverov posudkového lekára, najmä pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu. Namiesto toho, aby žalovaný žalobcovi zrozumiteľne a vecne vysvetlil, ako sa vysporiadal so všetkými preloženými lekárskymi nálezmi, najmä ak tieto odporujú záverom posudkových lekárov, svoju pozornosť zameral skôr na spochybňovanie kompetencií reumatologičky MUDr. A.. Žalobca pritom nikdy nespochybňoval kompetencie Sociálnej poisťovne, ani posudkového lekára vo vzťahu k posudzovaniu svojho zdravotného stavu, ani nežiadal, aby reumatologický nález zo dňa 21.02.2017 suploval odborný posudok o invalidite. Ako je žalovanému známe, žalobca nemá lekárske vzdelanie, t. j. sám nemal potrebnú odbornú spôsobilosť na zhodnotenie správnosti posúdenia svojho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ani na prípadné vierohodné spochybnenie, či vyvrátenie ich diagnostických záverov. Práve preto sa žalobca obrátil na svoju
ošetrujúcu lekárku, ktorá mu ako odborne spôsobilá osoba poskytla písomne stanovisko k posúdeniu jeho zdravotného stavu.
9. Žalobca vyjadril nesúhlas aj so záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, podľa ktorého odborní lekári uzavreli jeho stav ako recidivujúci pravostranný lumboischiadický syndróm, ktorý je výslovne uvedený v položke 3, písm. b), a preto nemôže byť posúdený podľa písm. c). Takýto názor posudkového lekára, ktorý žalovaný prevzal, nemá oporu v zákone o sociálnom poistení. Z kapitoly XV, oddielu E, položky 3 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení jasne vyplýva, že klasifikačným kritériom pre posúdenie zdravotného postihnutia podľa písmen a), b) alebo c) je miera funkčného postihnutia. To, že postihnutie uvedené príkladmo v zátvorke v písm. b) môže byť vzhľadom na mieru funkčného postihnutia posúdené aj podľa písm. c), potvrdzuje tiež rozhodovacia prax v iných obdobných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sd/27/2016 zo dňa 14.06.2016 alebo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 20Sd/196/2016 zo dňa 12.04.2017). Pokiaľ ide posúdenie zdravotným postihnutí žalobcu, tak z neurologického nálezu zo dňa 15.03.2017 vyplýva diagnostický záver: Radikulámy syndróm S 1 1. dx. diskogenny, Chronický alg vertebogénny syndóm, Hernia disku L3/4 1. dx., Osteochondóza a spondylartróza L4/5, L5/S1, Spinálna stenóza L3/4, Skolióza, Uveitida l.sin so znížením zrakovej ostrosti, Susp. systémové reumatické ochorenie v diff dg. Z reumatologického nálezu zo dňa 21.2.2017 vyplýva o.i. diagnostický záver Polytopný vertebrogénny alg. syndróm, pr CB et LS sy s ťažkou poruchou statodynamiky chrbtice s nervosvalovým dráždením chrbtice s pozit. lasseque a trvalým spazmom paravertebrálneho svalstva na podklade degeneratívnych zmien stavcov. Nálezy ošetrujúcich lekárov žalobcu zjavne dokumentujú iný stav zdravotných postihnutí, aký vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Z doložených odborných lekárskych nálezov tak vyplýva, že skutkový stav, ktorý si vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, odporuje obsahu administratívneho spisu, keďže sa podľa nich jedná o degeneratívne zmeny s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Závažnosť žalobcovho zdravotného stavu potvrdzujú aj posledné nálezy, neurologický zo dňa 26.07.2017 v spojení s reumatologickým zo dňa 27.07.2017, na základe ktorých je žalobcovi odporúčaný operačný zákrok.
10. Žalobca napokon namietal aj to, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Existujú totiž zrejmé rozpory medzi diagnostickým závermi ošetrujúcich lekárov žalobcu a posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne. Hoci zákon o sociálnom poistení dáva žalovanému pomerne rozsiahle možnosti, ako čo najobjektívnejšie a najúplnejšie zistiť skutkový stav veci, žalovaný nevykonal prakticky žiadne dokazovanie, ktoré by smerovalo k odstráneniu vzniknutých rozporov. V zmysle § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení je dokonca posudkový lekár povinný pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu spolupracovať s ošetrujúcimi lekármi a má tiež možnosť posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, čo sa nestalo, hoci vzhľadom na rozpory diagnostických záverov mohol takýto postup len napomôcť k objektívnejšiemu posúdeniu celej veci. Spolupráca posudkového lekára s ošetrujúcimi lekármi žalobcu namiesto toho spočívala v zľahčovaní ich lekárskych nálezov a spochybňovaní kompetencií MUDr. A. vyjadrovať sa k otázkam invalidity žalobcu za situácie, keď samotný zákon takúto spoluprácu predpokladá.
11. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nariadenie pojednávania nežiadal.
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), rozhodol o správnej žalobe verejne vyhláseným rozsudkom bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny účastníkov konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné. 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnu-tia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárob-kovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti
a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
24. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 25. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
26. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
27. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
28. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
29. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Z odborného posudku o invalidite prevzatá „nevýznamosť“ ostatných ochorení zostala žalovaným bližšie nevysvetlená, správnemu súde nie je zrejmé, pre aké medicínske dôvody nie je chronická uveitída žalobcu podstatná pre prípadné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, resp. aké parametre by musela vykazovať, aby významná bola. Taktiež konštatácia prevzatá od posudkového lekára, že odborný lekár - reumatológ „nemá žiadne kompetencie na uznávanie invalidity,“ nie je odborným argumentom, ktorým by sa žalovaný vecne vyporiadal s obsahom lekárskej správy zo dňa 21.02.2017. Správny súd poukazuje aj na neštandardnú metodológiu, pomocou ktorej sa žalovaný a pred ním posudkový lekár sociálneho poistenia dopracovali ku konkrétnej, t.j. 30 % miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rámci zákonom stanoveného rozpätia 20-35 %. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 25.04.2017 je uvedená a následne bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia v napadnutom rozhodnutí prevzatá konštatácia, že „hornú hranicu rozpätia posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil vzhľadom na klinický stav, stredný vek, maturitné vzdelanie a schopnosť vykonávať dve zamestnania.“ Správny súd si nevedel vyložiť, aký vzťah príčinnej súvislosti je medzi stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uvedenými kritériami, či napr. maturitné vzdelanie je tým faktorom, ktorý uvedenú mieru zvyšuje alebo znižuje, aká by bola, ak by žalobca mal iba základné vzdelanie alebo naopak bol držiteľom dvoch doktorátov, ako na ňu vplýva vek (či je to vzťah priamej alebo nepriamej úmery) a ako schopnosť vykonávať jedno, dve alebo tri zamestnania. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba prepísaný odborný posudok o invalidite, bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka administratívneho konania uvedenými v opravnom prostriedku a s inými jeho návrhmi, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniam § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
31. Nakoľko od ostatného posudzovania zdravotného stavu žalovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia uplynul už dlhší čas, žalovaný doplní dokazovanie voľbou vhodných dôkazných prostriedkov tak, aby otázky vnesené do administratívneho konania odvolacími námietkami žalobcu bolo možné objektívne zodpovedať. V aktualizovanom odbornom posudku o invalidite zohľadní lekárske správy vyhotovené po 25.04.2017. V prípade potreby zvolí postup podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Následne o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom svoje závery presvedčivo zdôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.