Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-10-2018.pdf
PDF · 171.48 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky (ďalej tiež matka): L. N., nar. XX.X.XXXX, adresa N., H. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Trnava, Hlavná 25, proti manželovi (ďalej tiež otec): F. N., nar. X.X.XXXX, adresa N., H. XXX/XX, zastúpenému spoločnosťou: VIA LEGE, s. r. o., so sídlom Pata, Veterná 1093, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. N., nar. XX.X.XXXX, adresa ako rodičia, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Galanta, Staničná 5, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 12P/260/2016-96 zo dňa 17.10.2017 - v časti výrokov II. až VII. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o určení týždňov v kalendárnom roku, počas ktorých majú rodičia vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloletú J. m e n í tak, že
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a otec každý párny týždeň v kalendárnom roku.
II. V napadnutej časti výroku V. o úprave vyživovacej povinnosti rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ako aj v závislom výroku VIII. o trovách konania napadnutý rozsudok r u š í a v zrušenom rozsahu ho v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III. Vo zvyšných napadnutých častiach výrokov II., III., IV.,VI. a VII., ktorými súd rozhodol tak, že maloletú J. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v týždňových intervaloch, rodičia si budú maloleté dieťa striedať vždy v nedeľu v čase o 17.00 hod. v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť, každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ho pripraviť, každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa styk maloletého dieťaťa s rodičmi neupravuje, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela; výrokom II. zveril maloleté dieťa na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v týždňových intervaloch s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý
párny kalendárny týždeň v roku a otec každý nepárny kalendárny týždeň v roku; výrokom III. rozhodol, že rodičia si budú maloleté dieťa striedať vždy v nedeľu v čase o 17.00 hod. v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť; výrokom IV. rozhodol, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ho pripraviť; výrokom V. rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloleté dieťa sa neurčuje; výrokom VI. rozhodol, že každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; výrokom VII. rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa styk maloletého dieťaťa s rodičmi neupravuje, a napokon výrokom VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. čl. 1 a 4 základných zásad Zákona o rodine, ďalej ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 až 4, § 28 ods. 1 a 2 a § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v časti návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva je tento dôvodný, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom ako príčinu rozvratu manželstva ustálil neveru navrhovateľky, rozdielne povahy manželov, ich rozdielne názory na spôsob a účel manželského spolužitia a z toho plynúce pretrvávajúce nezhody, ako aj vzájomnú stratu dôvery.
3. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dospel súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine k záveru, že najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletú J. je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že takáto forma starostlivosti sa síce nie v klasickej bežnej forme realizuje aj v súčasnosti, nakoľko rodičia maloletej naďalej bývajú v jednom rodinnom dome, aj keď už spolu nežijú s tým, že matka sa zdržiava s maloletou aj u svojho nového partnera. Mal za to, že model striedavej osobnej starostlivosti je už zaužívaný dlhšiu dobu a riadne funguje. Medzi rodičmi dieťaťa síce zistil isté komunikačné nedostatky, avšak mal za to, že ohľadom maloletej sa doposiaľ rodičia vedeli dohodnúť a svoje pracovné povinnosti si prispôsobili tak, aby bola zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa. S ohľadom na pohovor s maloletým dieťaťom, v konaní nariadené výchovné opatrenie, ako aj správu referátu poradensko - psychologických služieb a procesného opatrovníka mal súd za preukázané, že maloletá má rada obidvoch rodičov a chcela by byť zverená do ich striedavej starostlivosti. Súd preto prihliadol na želanie maloletého dieťaťa, ktoré má rovnako rado svoju matku, ako aj svojho otca, chce s nimi stráviť čas v rovnakom rozsahu, ako aj na skutočnosť, že rodičia toho času ešte žijú v jednom dome, a preto striedavá osobná starostlivosť by nebola na ujmu dieťaťa, ktoré by nebolo vytrhávané zo známeho sociálneho prostredia, ani z prostredia školy. Hoci matka v priebehu konania vyjadrila nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, súd nezistil, že by záujem otca o maloletú bol len dočasný a deklarovaný, alebo že by zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bol akokoľvek ohrozený jej vývoj, keď obaja rodičia sa dokážu o ňu riadne starať. Maloleté dieťa preto súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď mal za to, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa a obaja prejavili aj záujem túto starostlivosť zabezpečovať. Súd ďalej určil, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň v roku a otec každý nepárny kalendárny týždeň v roku s tým, že rodičia si budú maloletú striedať vždy v nedeľu v čase o 17:00 hod. v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť. Rodičia sú povinní dieťa v stanovenom čase odovzdať do starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami.
4. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd vychádzal zo zistení, že matka je zamestnaná ako barmanka s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 360,- Eur, pričom určitý príjem má aj z prepitného. Okrem maloletej J. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je zamestnaný ako policajt s priemerným čistým mesačným príjmom 1.059,19 Eur s tým, že aktuálne je práceneschopný, keďže utrpel úraz oka, v dôsledku čoho v mesiaci september jeho čistý príjem bol vo výške 683,39 Eur. Okrem maloletej J. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Obaja rodičia bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Napriek tomu, že otec dosahuje väčší príjem ako matka, súd výživné na maloleté dieťa počas trvania striedavej starostlivosti neurčil, nakoľko aktuálne uhrádza otec výdavky na spoločné bývanie, ako aj výdavky maloletej, a to najmä hradí stravu v škole, družinu a životné poistenie, čím sa podieľa vo väčšom rozsahu na výdavkoch maloletej ako matka.
Poukázal na to, že ak by v budúcnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletej, resp. na strane rodičov, bude možné zmeniť rozhodnutie súdu aj v časti výživného.
5. Súd ďalej rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rodičia doposiaľ neboli súdom obmedzení, ani pozbavení, resp. im nebol súdom ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani neboli zistené dôvody. Styk maloletého dieťaťa s rodičmi počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd neupravil, nakoľko nezistil potrebu úpravy styku a ani jeden z rodičov to nežiadal, pričom rodičia budú mať rovnomerne rozložený styk.
6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie matka v rozsahu výrokov II. až VII., teda v časti celej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. na čas po rozvode. Rozsudok považovala za nesprávny a rozporný so zákonom o rodine. Podľa nej závery súdu o tom, že striedavá starostlivosť je najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletú, nakoľko sa už fakticky realizuje, rodičia sa napriek určitým rozporom vedia dohodnúť na jej fungovaní a je aj želaním maloletej, sú nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Matka má za to, že na tak závažný zásah do života maloletej, akým je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, je potrebné vykonať dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie, ktorý by vykonal pohovor s oboma rodičmi i maloletou a komplexne vyšetril osobnosť obidvoch rodičov, ich vzťah k maloletej a osobnostné predpoklady na výkon osobnej starostlivosti o maloletú. Vedecké metódy aplikované znalcom z príslušného odboru nie je možné nahradiť pohovorom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka tiež namieta procesný postup súdu, ktorý jej správu ÚPSVaR Galanta, na podklade ktorej primárne rozhodol, riadne nedoručil, ale túto iba oboznámil prečítaním na pojednávaní, na ktorom rozhodol rozsudkom. Matka tak nemala možnosť sa s takýmto zásadným dôkazom oboznámiť a reagovať naň. Súd uviedol, že striedavá osobná starostlivosť sa už fakticky realizuje, keď sa matka s otcom o dcéru striedavo starajú, avšak táto forma starostlivosti o dcéru nie je striedavou osobnou starostlivosťou, ale normálnym fungovaním starostlivosti o dieťa v rámci manželstva a v situácii, keď matka s otcom stále žije v spoločnej domácnosti, neznamená to však, že ide o striedavú starostlivosť o dieťa. Matka tvrdí, že prevažnú časť starostlivosti o dieťa počas trvania manželstva vykonávala ona a otec sa do výchovného procesu zapájal len minimálne. Až v posledných mesiacoch, od podania návrhu na rozvod sa otec začal prezentovať ako starostlivý a začal prejavovať záujem o dcéru a jej výchovu. Toto sa zintenzívnilo ešte v priebehu leta, keď zostal doma v dôsledku úrazu a bol práceneschopný, preto mal výrazne viac času na starostlivosť o maloletú. Pretože rodičia stále žijú v spoločnej domácnosti s maloletou, je pochopiteľné, že matka otcovi v tejto starostlivosti nebránila, naopak bola rada, že sa konečne začal o dcéru zaujímať. Interpretácia súdu, že v domácnosti prebieha faktická striedavá osobná starostlivosť je nesprávna a skresľujúca. Aktuálna situácia nie je dlhodobou záležitosťou, rozhodne nie je typickou formou starostlivosti o maloletú a ide o situáciu dočasnú. Keď otec ukončí práceneschopnosť a nastúpi do práce, jeho miera starostlivosti o dcéru opäť poklesne a potom to bude matka, kto bude niesť bremeno starostlivosti v prevažujúcej miere. Nie je preto možné brať za relevantnú dočasnú situáciu, ktorá nie je štandardná, trvalá a v blízkej budúcnosti sa opäť zmení. Je zrejmé, že po rozvode rodičia nezostanú bývať v spoločnej domácnosti a začnú žiť oddelene. Dieťa teda bude musieť zmeniť prostredie a deklarovaná stabilita prostredia nemôže byť argumentom v prospech striedavej starostlivosti.
8. Ak súd argumentoval tým, že v konaní otca nezistil špekulatívne dôvody pre záujem o striedavú starostlivosť, matka tvrdí, že hlavnou motiváciou otca je snaha zbaviť sa platenia výživného. Otec sa v konaní vyjadril odmietavo k plateniu výživného k rukám matky, z dôvodu údajnej obavy, že sa peniaze nedostanú dcére, ale ich minie matka na svoje potreby, resp. že prostriedky výživného bude používať cudzí chlap, ktorému matka údajne z peňazí výživného platí wellness pobyty, dovolenky, výlety a pod. Toto je nepriame potvrdenie motivácie neplatiť matke výživné a hlavný dôvod pre presadzovanie striedavej osobnej starostlivosti. Tiež vyjadrenie maloletej dcéry nie je možné brať ako relevantne prejavený názor dieťaťa. Dcéra má len 8 rokov, je z rozvodu vystrašená a situácii dobre nerozumie. Je prirodzené, že na ÚPSVaR sa dieťa vyjadrí tak, že má rado oboch rodičov a že by chcelo byť, resp. sa stretávať s obomi, prejavujúc tak túžbu po zachovaní rodiny. Avšak konceptu striedavej osobnej starostlivosti nerozumie a matka má vážne pochybnosti, že dcéra formulovala také stanoviská, ktoré
umožňujú bez hlbšieho skúmania vysloviť záver, že ide o vôľu maloletej byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Preto matka zdôrazňuje potrebu kvalifikovaného znaleckého dokazovania, v rámci ktorého znalec po vykonaní dôkladného skúmania a aplikovaním vedeckých psychologických metód a postupov zodpovie na otázku vhodnosti zverenia maloletej do výlučnej, resp. striedavej osobnej starostlivosti. Napokon za prekážku nariadenia striedavej osobnej starostlivosti matka považuje zlé vzťahy s otcom maloletej a neschopnosť konštruktívnej komunikácie. V zmysle ustálenej súdnej praxe absencia, resp. nedostatok komunikácie medzi rodičmi je v zásade prekážkou zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nakoľko striedavá starostlivosť vyžaduje oveľa vyššiu mieru komunikácie a kooperácie medzi rodičmi. Jej nedostatok môže efektívne mariť realizáciu striedavej starostlivosti, čo bude v konečnom efekte na ujmu maloletého dieťaťa. Tu matka poukazovala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 48/04, podľa ktorého zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu, čo predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených; ... malo by vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti komunikovať a spolupracovať a nezapojovať dieťa do vzájomných problémov. Matka sa však obáva, že uvedené vo vzťahu s otcom úplne absentuje, čo je prekážkou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti.
9. Matka v odvolaní tiež poukazovala na to, že súd pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti nerešpektoval skutkový stav, keď určil, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o dcéru každý párny kalendárny týždeň a otec každý nepárny týždeň v roku. Matka totiž opakovane uvádzala, že pracuje systémom dlhého a krátkeho týždňa, pričom párny týždeň má tzv. dlhý a pracuje pondelok, utorok, piatok, sobotu a v nedeľu; naopak v nepárny týždeň pracuje iba v stredu a vo štvrtok. Ak by teda i bol dôvodný záver o potrebe zverenia maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov, bolo by takéto rozhodnutie nevhodné a nepraktické, keďže maloletá bola matke zverená práve počas párneho týždňa, keď matka pracuje päť dní a naopak v týždni, keď má päť dní voľna, by dcéru nemala vo svojej starostlivosti.
10. Za nesprávne a nezákonné považovala matka tiež rozhodnutie o výživnom, pretože i keby súd maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti, nebolo dôvodné výživné pre maloletú neurčovať, pretože príjem otca maloletej prevyšuje príjem matky. Čistý mesačný príjem matky predstavoval 360 Eur, zatiaľ čo príjem otca bol až 1.059 Eur v dobe keď pracoval, resp. suma 683 Eur počas práceneschopnosti. Otec maloletej tak má príjem takmer 3-násobne vyšší ako má príjem matka, dokonca i v dobe, keď pre úraz nepracuje, má stále príjem takmer 2-násobne vyšší. Súd napriek tomu výživné neurčil poukazujúc na fakt, že otec doteraz hradil viaceré výdavky. To však nie je dôvodom pre neurčenie výživného. Výnimku v zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine totiž možno použiť v situácii, keď sú príjmy rodičov podobné. Avšak ak má jeden z rodičov príjmy niekoľkonásobne vyššie ako druhý rodič, nie je možné rozhodnúť tak, že sa výživné neurčí. Ak by teda súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť, považuje matka, vzhľadom na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov nevyhnutné určiť, aby otec platil pre maloletú výživné v primeranej sume aspoň 100 Eur mesačne, prípadne aby sa stanovilo, že otec bude hradiť väčšinu mesačných výdavkov maloletej, napr. 3/4 celkových výdavkov, čo by malo zahnať obavu otca, že prostriedky výživného nebudú použité pre potreby maloletej. Za vhodnejšie však matka považuje určenie výživného pre maloletú vo výške 100 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené matka navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
11. Otec odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť, pretože je vecne aj právne správny, zodpovedajúci skutkovému stavu veci, pričom nariadená striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme dieťaťa, čo potvrdilo i šetrenie ÚPSVaR i maloletá J. a v prevažnej časti to potvrdzovala i samotná matka maloletej. Matka lživo tvrdí, že striedavá osobná starostlivosť sa fakticky nerealizuje, že sa rodičia na jej fungovaní nevedia dohodnúť a že nie je želaním samotnej maloletej. Dokazovanie potvrdilo, že striedavá osobná starostlivosť funguje dlhodobo, keďže matka žije občas v spoločnej domácnosti s otcom maloletej a občas u svojho milenca a o maloletú sa stará vtedy, kedy jej to vyhovuje a inak ju ponecháva v starostlivosti otca maloletej. Rodičia maloletej nemali problém spolu slušne a pokojne komunikovať na pojednávaniach a vo vzťahu k maloletej a starostlivosti o ňu sa vedeli vždy dohodnúť. Matka len bezdôvodne odmieta uznať, že v ich prípade, kedy ona pracuje na tzv. dlhý a krátky týždeň a v dlhom týždni sa o maloletú stará viac otec, ide o striedavú starostlivosť. Matka maloletej, odkedy si našla milenca, nebrala ohľad na prácu, zdravotný stav ani program otca maloletej, ba ani samotnej maloletej a maloletú ponechávala a ponecháva v jeho starostlivosti vtedy, kedy to vyhovuje jej. Práve kvôli tomuto
zmenenému správaniu matky a potrebe upravenia pracovného času otca tak, aby nepracoval nadčasy v čase, keď je maloletá v jeho starostlivosti, pochopil otec, že úprava súdom je potrebná. Fakt, že striedavú starostlivosť si želá samotná maloletá, potvrdila pred ÚPSVaR, na ktorý prišla s matkou a viackrát aj v komunikácii s otcom. Otec zásadne nesúhlasí, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je závažný zásah do života maloletej podmienený vykonaním znaleckého dokazovania. Striedavá starostlivosť je najprirodzenejšou formou starostlivosti rodičov, ktorí spolu nežijú a najlepšie nahrádza spoločnú starostlivosť rodičov o dieťa počas spoločného života. Zvlášť to platí v prípade rozvedených rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti. Znalecké dokazovanie nie je v danom prípade dôvodné. Fakt, že maloletá je s rozvodom rodičov a striedavou starostlivosťou uzrozumená, potvrdzuje jej bezproblémové správanie doma, v škole, na športových krúžkoch a aj pri rozhovore s pracovníkmi ÚPSVaR. Nie je žiaden dôvod na znalecké dokazovanie, matka pritom mohla tento dôkaz navrhnúť, resp. sama zabezpečiť už počas pojednávania pred súdom prvej inštancie, čo však neurobila. Pokiaľ matka namieta procesný postup, kedy jej súd nedoručil správu ÚPSVaR, tak táto správa nebola doručená ani otcovi a tiež sa s jej obsahom zoznámil rovnako ako matka na pojednávaní. Preto bola zachovaná rovnosť účastníkov v konaní pred súdom. Na ÚPSVaR sprevádzala maloletú matka. Ani na pojednávaní neprejavila nijaké prekvapenie nad obsahom správy ÚPSVaR, ona ani jej právnik nežiadali prerušiť pojednávanie, ani neprejavili počudovanie nad obsahom správy, či nesúhlas s ním. Obsah a správnosť zachytenia výpovedí účastníkov v správe ÚPSVaR matka nenamietala, namieta len, že jej správa nebola včas predložená, čo nie je odvolacím dôvodom.
12. Otec ďalej vo vyjadrení poukazoval na to, že striedavá starostlivosť je naprirodzenejšia forma nahrádzajúca spoločnú starostlivosť oboch spolužijúcich rodičov, líši sa len tým, že rodičia vykonávajú výchovný vplyv spravidla každý samostatne, resp. v zníženej forme a rozsahu vzájomnej spolupráce a konfrontácie a v dohodnutých alebo súdom určených časových intervaloch. Striedavá starostlivosť je vhodná vtedy, keď rozvedení manželia stále bývajú v spoločnej domácnosti, čo je aj daný prípad. Otec a matka spolu nežijú tak, ako to predpokladá Zákon o rodine a nekomunikujú v takom rozsahu, ako manželia, preto je striedavá starostlivosť najbližšia forma k prirodzenej starostlivosti rodičov o dieťa i k doterajšiemu fungovaniu usporiadania vzťahov účastníkov konania. Je pravda, že otec sa o maloletú staral viac počas jeho PN, lebo vždy keď nebol alebo nie je v práci, staral sa a stará sa o maloletú a trávi s ňou svoj voľný čas. Je pravdou i to, že sa v minulosti snažil viac brať nadčasovú prácu, lebo mu matka maloletej vyčítala zlé ekonomické podmienky rodiny a žiadala ho stále o zvyšovanie príjmu, o čo sa on usiloval, aby jej umožnil čo najviac zostať doma a venovať sa maloletej. Snažil sa tiež o to, aby išla matka pracovať do banky, aby mala vhodnejší pracovný čas i pracovné prostredie pre výchovu maloletej a aby nepracovala v pohostinstve a herni, čo však odmietla. Otec odmieta zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, kým táto vykonáva obľúbenú prácu obsluhy v pohostinstve, lebo matka by tak bola nútená brať maloletú do pohostinstva, čo otec maloletej odmieta a trvá na tom, že on sa o maloletú postará lepšie a vhodnejšie v bezpečnom domácom prostredí. Matka maloletej tvrdí, že po rozvode nezostanú žiť rodičia v spoločnej domácnosti, resp. že sa tak stane po vyporiadaní ich BSM, avšak vyporiadanie BSM zatiaľ žiaden z manželov na súde nenavrhol. Ak sa pomery zmenia a rodičia maloletej prípadne prestanú žiť v spoločnej domácnosti, bude možné upraviť práva a povinnosti k maloletej inak, avšak predtým bude nutné preveriť novú domácnosť, či domácnosti rodičov, ich spolužijúce osoby a celkovo vytvorené prostredie za účelom zistenia, či je pre výchovu maloletej vhodné. Nemožno teraz stavať odvolanie a zrušenie striedavej starostlivosti na tom, že rodičia možno niekedy po rozvode prestanú žiť v spoločnej domácnosti a už vôbec nemožno pre ten prípad zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, kedy táto deklaruje, že má oficiálne nižší príjem než otec, hoci opomína svoje tzv. trinkgeldy a peniaze vyplácané na ruku, a teda má výrazne sťaženú možnosť získania úveru na zabezpečenie si bývania. Aktuálna situácia je taká, že rozvedení rodičia stále žijú v spoločnej domácnosti, maloletá má stále svoj stabilný domov, čo odôvodňuje ponechanie striedavej starostlivosti.
13. K námietke matky, že otec chce striedavú starostlivosť len preto, aby sa zbavil povinnosti platenia výživného, otec uviedol, že ide o scestné tvrdenie, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletej sa dlhodobo podieľal na takmer všetkých výdavkoch potrebných na starostlivosť o maloletú a je to on ktorý uhrádzal a i uhrádza výdavky na maloletú. Preto nie je potrebné ani spravodlivé určovať výživné splatné k rukám matky, keďže potreby maloletej sú otcom riadne zabezpečované. Otec uhrádza aj výdavky na bývanie aj matky maloletej, pričom u matky je pochybnosť, ako by s peniazmi platenými titulom výživného na maloletú naložila, keďže matka napriek deklarovanému nízkemu príjmu uhrádza wellness pobyty a dovolenky sebe aj svojmu invalidnému milencovi. Pokiaľ matka tvrdí, že ak jej 8- ročná dcéra povedala, že má rada oboch rodičov a chce sa stretávať s obomi, prejavila tak len túžbu po
zachovaní rodiny a nie súhlas so striedavou starostlivosťou, otec naopak tvrdí, že tým jasne potvrdila, že je zvyknutá na starostlivosť od oboch rodičov, ľúbi ich oboch a chce byť a žiť s oboma. Keďže si matka našla milenca a odmieta žiť s otcom maloletej, podala tiež návrh na rozvod manželstva, hoci otec maloletej by bol ochotný pre zachovanie rodiny snáď jej neveru aj odpustiť, môže otec pre naplnenie túžby svojho dieťaťa po rodine urobiť len jediné, a to žiadať maloletú do striedavej starostlivosti tak, aby bol zachovaný jej vzťah s oboma rodičmi, aby bolo v maximálnej možnej miere vyhovené jej právu na oboch rodičov a túžbe po oboch rodičoch. Maloletá J. sa vyjadrila, že chápe že rodičia spolu nežijú ako manželia, pozná i maminho milenca, je s daným stavom uzrozumená, ale chce byť so svojím otcom a matkou. Matka poznajúc ustálenú rozhodovaciu prax v odvolaní účelovo poukázala na zlé vzťahy a neschopnosť konštruktívnej komunikácie medzi ňou a otcom maloletej, avšak toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizovala, nepodložila, neuviedla jedinú konkrétnu situáciu kedy by sa s otcom nedohodli, či zle komunikovali vo veciach starostlivosti o maloletú. Vykonané dokazovanie a viac ako polročné sedenia na ÚPSVaR ukázali, že vzťahy rodičov maloletej umožňujú vzájomnú komunikáciu a dohodu o každodennej starostlivosti o dieťa. Aktuálna situácia je taká, že rodičia sú schopní sa na starostlivosti o maloletú dohodnúť, maloletá je schopná formulovať a komunikovať svoje želania, príkladom čoho je aj spôsob trávenia posledných Vianoc.
14. Pokiaľ matka namieta, že má v rámci striedavej starostlivosti zabezpečovať starostlivosť o maloletú v párnych týždňoch, ale že vtedy má tzv. dlhý týždeň, otec nerozumie, prečo matka počas konania pred súdom túto skutočnosť neuviedla ako prekážku starostlivosti o maloletú a nežiadala, aby súd bral túto skutočnosť do úvahy. Súd nemohol predpokladať, že keď matka žiada zveriť maloletú do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, nemá možnosť sa o ňu riadne starať v nejakom pravidelnom časovom období. Fakt ale je, že matka pravidelne nezabezpečuje starostlivosť o maloletú v čase, keď má tzv. dlhý týždeň a o maloletú sa vtedy stará otec. Matka v konaní nedoložila kedy pracuje na dlhý a kedy na krátky týždeň. Otec však má za to, že má možnosť si v práci týždne vymeniť, dokonca môže zmeniť prácu, a teda si zariadiť situáciu tak, aby sa mohla o maloletú starať v súlade s rozsudkom, pričom otec si tiež musí upraviť pracovný čas v práci tak, aby v týždni, kedy bude maloletá u neho, bol v práci len počas času, kedy bude maloletá v škole a v školskom klube. Ak by matka žiadala zabezpečovať striedavú starostlivosť každý nepárny kalendárny týždeň v roku, s tým, že otec by ju zabezpečoval každý párny týždeň, otec by s týmto súhlasil. Matka to však nikdy nenavrhovala, preto uvedené výhrady matky nemôžu byť odvolacím dôvodom.
15. K výživnému, ktoré matka požaduje vo výške 100 Eur mesačne otec uviedol, že matka opomína, že podstatnú väčšinu výdavkov na maloletú dlhodobo uhrádzal a uhrádza on. Oficiálny príjem matky nezodpovedá jej skutočnému príjmu, ktorý je podstatne vyšší a v jednotlivých mesiacoch dosahuje aj výšku príjmu otca maloletej. Matka má okrem základnej mesačnej mzdy aj nezdanené trinkgeldy a podiel na výbere z herných automatov. Nie je isté, či stav viackrát operovaného oka otca maloletej tomuto dovolí vykonávať doterajšiu prácu a dosahovať príjem pred úrazom oka. Otec mal tiež za to, že nie je spravodlivé, aby bol zaviazaný platiť výživné k rukám matky, keďže uhrádza popri bývaní a stravovaní aj ošatenie maloletej, jej školské potreby, poplatky v škole, školskú družinu i školské obedy a poistku maloletej. Matka v podaní doručenom súdu dňa 18.4.2017 uvádzala aj výdavky, ktoré preukázateľne uhrádza otec maloletej - splátky hypotekárneho úveru, školské náklady na maloletú a uviedla tiež náklady na oblečenie pre maloletú v sume 30 Eur a na školské potreby 20 Eur, ktoré však nijako nepreukázala. Otec nevylučuje, že aj matka kupuje maloletej oblečenie, avšak všetky školské náklady uhrádza on. Skutkové okolnosti odôvodňujú skôr určenie plnenia vyživovacej povinnosti matkou k rukám otca, keďže otec uhrádza výdavky na maloletú v prevažnej miere, matka kupuje maloletej dodatočné oblečenie, čo však nevie preukázať.
16. Otec preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, ponechal maloletú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné na maloletú neurčil, nakoľko súdne určenie nie je potrebné, pretože všetky materiálne potreby boli a sú riadne zabezpečené z príjmov otca, ktorý sa určenia výživného nedomáhal.
17. Matka sa k vyjadreniu otca viac nevyjadrila.
18. Procesný opatrovník maloletej samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky ani k vyjadreniu otca sa nevyjadril.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že v napadnutej časti, ktorou súd určil v ktorých konkrétnych týždňoch v kalendárnom roku majú rodičia striedavú osobnú starostlivosť vykonávať je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť, ďalej v časti, v ktorej súd rozhodol o vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko je odvolanie matky dôvodné, avšak v danej časti nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a napokon vo zvyšnej časti o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je odvolanie matky nedôvodné, a preto je potrebné v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
20. Vzhľadom na to, že voči výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej J. rozvedené, odvolanie podané nebolo, nadobudlo v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatnosť.
21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie na základe ktorých rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. na čas po rozvode výrokmi II. až VII. preskúmavaného rozsudku. Preskúmaním napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil pokiaľ ide o zverenie maloletej J. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, nesprávne sú ale jeho skutkové závery, pokiaľ ide o určenie konkrétnych týždňových intervalov, v rámci ktorých má zabezpečovať starostlivosť o maloletú ten-ktorý rodič, pričom súd tiež nesprávne právne posúdil otázku vyživovacej povinnosti rodičov.
22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
24. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
25. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
26. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 3).
28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 100 CMP, S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
33. S konaním o rozvod manželstva je nevyhnutne (§ 100 CMP) spojené konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd môže na čas po rozvode zveriť dieťa buď do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým rodičom v určitom pravidelnom časovom intervale. Kladie pritom na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie
takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Kultivované správanie sa oboch rodičov počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti je potom základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní spolupracovať v záujme spoločného maloletého dieťaťa a rozvodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Rovnako striedavú osobnú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ani ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného.
34. Základnými podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (t. j. majú potrebné fyzické aj psychické predpoklady pre svoje kladné výchovné pôsobenie na maloleté dieťa, ako aj vhodné a dostatočné prostredie vo svojej domácnosti); ak obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem; ak je to v záujme maloletého dieťaťa (záujmom dieťaťa je zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, s prihliadnutím na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pri rešpektovaní práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a práva na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi) a ak takto budú lepšie zaistené potreby dieťa (striedavú osobnú starostlivosť nemožno nariadiť, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa, preto je rozhodujúci aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek formulovať svoje názory). Prvoradým predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude opakovane vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia, teda že rodičia žijú v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do školy, dieťaťu zostanú zachovaní jeho priatelia, či záujmové aktivity.
35. V zmysle platnej právnej úpravy (ust. § 24 ods. 2 veta druhá ZoR) je možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov s jej určením nesúhlasí, hoci majú obaja záujem osobnú starostlivosť o dieťa vykonávať. Ide o prípad, kedy sa nariadi striedavá osobná starostlivosť proti vôli tzv. preferenčného rodiča - teda rodiča, ktorý sa o dieťa doteraz prevažne osobne staral, a preto predpokladal, že na čas po rozvode bude dieťa zverené jemu do výlučnej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je však prioritný záujem maloletého dieťaťa, názor rodiča sám o sebe nie je relevantný, podstatný je motív, ktorý vedie jedného z rodičov osobovať si právo rozhodovať o spoločnom dieťati prevažne sám. Nestačí svojvoľné odmietanie striedavej starostlivosti preferenčným rodičom, pretože takéto správanie je zneužívaním práva dieťa vychovávať. Dôležité je potom zisťovať, prečo preferenčný rodič nie je ochotný spolupracovať s druhým rodičom, komunikovať s ním o výchove alebo umožniť mu spolupodieľať sa na nej v rovnakom rámci. Neobstojí všeobecné tvrdenie preferenčného rodiča, že rodičia nie sú schopní vzájomne komunikovať, najmä ak druhý rodič je rozumnej rodičovskej komunikácie schopný, prístupný a prejavuje skutočnú snahu riešiť vzniknutú situáciu. Ak však rodič bez zjavného dôvodu nie je schopný spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, nemôže byť sám ani výchovne spôsobilý. Záujem vlastného dieťaťa by totiž mal byť pre každého rodiča vždy prvoradým hľadiskom.
36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého dieťa, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že momentálne je v najlepšom záujme maloletej J. jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o maloletú intenzívny záujem, z ich doterajšieho správania je zrejmé, že obaja rodičia sú schopní túto starostlivosť vykonávať a obaja ju dosiaľ aj riadne vykonávali. Rodičia žijú s maloletou v spoločnej domácnosti, takže vo výkone striedavej osobnej starostlivosti nie sú žiadne prekážky. Výchovné prostredie maloletej zostáva zachované a budú sa takto môcť rovnomerne rozvíjať jej citové väzby a vzťah k obom rodičom, pričom obaja rodičia sa budú môcť rovnakou mierou podieľať na výchove a vývinových potrebách svojho maloletého dieťaťa.
37. Súd nezistil a z tvrdení žiadneho z rodičov ani nevyplýva, že by rodičia - či už matka alebo otec, nemali dostatočné osobnostné predpoklady a kompetencie pre výchovu maloletej. Rodičia sa zúčastnili poradenského procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Galante, pričom zo správy psychológa nevyplývajú negatívne zistenia vo vzťahu k žiadnemu z rodičov. Maloletá sa pred psychológom vyjadrila, že oboch rodičov má rada a chce byť aj u mamy aj u otca. Matka v odvolaní potvrdila, že vzťah otca s dcérou je pozitívny. Argumentovala predovšetkým tým, že doteraz vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú prevažne ona, otec začal prejavovať o maloletú záujem až v poslednom
období, počas svojej práceneschopnosti, ako aj zlým vzťahom rodičov a neschopnosťou vzájomnej komunikácie. Neuviedla však žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by otec doteraz v starostlivosti o maloletú zásadným spôsobom zlyhal, či by ju nevedel dostatočne zabezpečovať. Otec potvrdil, že v minulosti trávil viac času v práci, pretože sa snažil zvyšovať si príjem za účelom zlepšenia ekonomických podmienok rodiny, avšak uviedol tiež, že sa vždy snažil tráviť čas so svojou dcérou a že aj v súčasnosti sa o maloletú riadne stará, a to najmä v čase, keď má matka tzv. dlhý pracovný týždeň.
38. V danom prípade bolo zistené, že obaja rodičia participujú na výchove a starostlivosti o maloletú, sú na ňu citovo naviazaní a maloletá J. má vybudovanú citovú a vzťahovú väzbu k obom rodičom. Preto je potrebné rešpektovať jej názor a želanie a umožniť, aby jej naďalej bola poskytovaná rodičovská výchova a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Argument matky, že rodiča nie sú schopní vzájomnej komunikácie neobstojí, pretože matka neuviedla žiadne konkrétne prípady, v ktorých by komunikácia rodičov ohľadom výchovy maloletej nefungovala. To, že vzájomný vzťah rodičov nie je dobrý, neznamená automaticky neschopnosť rodičov komunikovať ohľadom potrieb maloletého dieťaťa. Nebolo preukázané, že problémy, ktoré rodičia medzi sebou majú, by súviseli s tým, že nie sú schopní dohodnúť sa na výchove maloletej. Otec jednoznačne prejavil vôľu s matkou ohľadom maloletej komunikovať a spolupracovať, uviedol, že rodičia doteraz ani nemali problém spolu o maloletej slušne a pokojne komunikovať a o starostlivosti o ňu sa dosiaľ vedeli vždy dohodnúť. Zo správy procesného opatrovníka o priebehu poradenského procesu nevyplýva, že by medzi rodičmi bola zásadná komunikačná bariéra. Matka by teda v záujme svojho maloletého dieťaťa mala byť schopná svoj negatívny vzťah k otcovi prekonať a dokázať s ním ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú rozumne komunikovať. Odvolací súd má za to, že rodičia komunikácie ohľadom maloletej aj sú schopní, nakoľko naďalej zostali žiť v spoločnej domácnosti, čo určitú vzájomnú komunikáciu nevyhnutne predpokladá.
39. Navyše takýto spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zodpovedá aj pracovnému režimu matky, ktorá pracuje v režime tzv. krátkeho a dlhého pracovného týždňa, keď počas tzv. dlhého týždňa pracuje v pondelok, v utorok, v piatok, v sobotu a v nedeľu a počas tzv. krátkeho týždňa pracuje len v stredu a vo štvrtok. Potom je naozaj rozumné, aby počas tzv. dlhého pracovného týždňa matky, mohol v plnej miere zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú otec. Súd preto sledujúc najmä záujem maloletého dieťaťa, po vyhodnotení všetkých okolností uzavrel, že najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletú J., vzhľadom na jej vek, citové a vývinové potreby, je práve striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, ako ustálil súd prvej inštancie. Bude tak rešpektované jednak právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, zároveň zostane v rovnakom rozsahu zachované právo oboch rodičov uskutočňovať svoj výchovný vplyv a starostlivosť o maloletú.
40. Vykonanie znaleckého dokazovania pritom nie je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolacia námietka matky, že vo veci je potrebné ustanoviť znalca z odboru detskej psychológie nie je odôvodnená, nakoľko v danom prípade nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by potrebu znaleckého dokazovania vo veci indikovali (napr. patologické prejavy osobnosti niektorého z rodičov, či negatívne prejavy v správaní sa maloletého dieťaťa). Rozhodnutie veci teda nezávisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 CSP) a nebolo potrebné ani odborné vyjadrenie (§ 206 CSP). Rovnako neobstojí odvolací argument matky, že jej vopred nebola doručená na oboznámenie správa ÚPSVaR o priebehu poradenského procesu. Predmetná listina bola v súlade s ust. § 204 CSP oboznámená na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania, ktorí mali možnosť sa k nej vyjadriť. Matka v odvolaní ani zásadné námietky proti obsahu tejto správy nevzniesla.
41. Pokiaľ ide o argument matky, že situácia v spoločnej domácnosti rodičov je len dočasná a v budúcnosti budú rodičia žiť oddelene, odvolací súd poukazuje na to, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase, keď rozhoduje. Ak by v budúcnosti došlo k takej výraznej zmene pomerov u niektorého z rodičov, alebo na strane maloletého dieťaťa, že striedavá osobná starostlivosť by viac nemohla riadne fungovať, bude možné na túto zmenenú situáciu reagovať zmenou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v súlade s ust. § 26 Zákona o rodine.
42. Odvolací súd tiež nezistil, že by motiváciou záujmu otca o striedavú osobnú starostlivosť, bola snaha vyhnúť sa plateniu výživného pre maloletú. Otec uvádzal a matka to ani nepoprela, že doteraz
uhrádzal väčšinu výdavkov domácnosti, ako aj na maloletú a tieto chce platiť naďalej. Rovnako neobstojí argument matky, že názor maloletej nemožno mať za relevantný, nakoľko má len 8 rokov a neuvedomuje si následky striedavej osobnej starostlivosti. Vo veku 8 rokov je už dieťa zásadne schopné vyjadriť svoj vzťah k obom rodičom, ako to bolo i v danom prípade pred psychológom referátu poradensko- psychologických služieb.
43. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v záujme maloletej J. je naďalej dostávať starostlivosť a výchovu v rovnakej miere od oboch rodičov, čo dieťa nesporne obohatí, rozšíri jej obzor a umožní jej všestrannejší rozvoj. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými súd maloletú J. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch v týždňových intervaloch, s tým, že rodičia si budú maloleté dieťa striedať vždy v nedeľu v čase o 17.00 hod. v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť, pričom každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ho pripraviť, ako aj vo výrokoch, ktorými prvoinštančný súd rozhodol o tom, že každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a že styk maloletého dieťaťa s rodičmi sa počas striedavej osobnej starostlivosti neupravuje, ktoré výroky osobitnými odvolacími dôvodmi ani napadnuté neboli, s použitím § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. V danom prípade upravovať styk počas striedavej osobnej starostlivosti by bolo nadbytočné, keďže s rodičia s maloletou žijú v spoločnej domácnosti.
44. Pokiaľ však ide o zvyšnú časť výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd určil, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v kalendárnom roku a otec každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, tu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie matky namietajúcej takéto rozdelenie týždňov v roku medzi matku a otca, vzhľadom na pracovné zmeny matky, je dôvodné. V tomto smere dospel súd prvej inštancie k neprávnym skutkovým zisteniam. Matka počas párneho týždňa pracuje päť dní v týždni, a to v pondelok, v utorok, v piatok, v sobotu a v nedeľu. Naopak v nepárny týždeň pracuje iba v stredu a vo štvrtok. Preto je naozaj rozumné a v súlade so záujmom maloletej, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky v týždni, kedy má matka reálne väčšiu možnosť sa o maloletej venovať, teda počas nepárneho týždňa. Otec maloletej vo vyjadrení potvrdil, že aj v skutočnosti počas nepárneho týždňa vykonáva starostlivosť o maloletú on a že s rozdelením starostlivosti o maloletú tak, že matka v nepárny týždeň a on v párny týždeň, súhlasí. Vzhľadom na tieto zistenia odvolací súd potom v súlade s ustanovením § 388 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti výroku II. v časti určenia týždňov v kalendárnom roku, počas ktorých majú rodičia vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloletú J. zmenil tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a otec každý párny týždeň v kalendárnom roku. Dieťa tak pri zachovaní tohto systému bude dostatočný čas s každým rodičom, a to jednak počas pracovného týždňa ako aj počas víkendu.
45. Spolu s rozhodovaním o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o výživnom. Súd určuje výšku výživného podľa zásad určených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, pričom prihliada na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa. V danom prípade rozhodol prvoinštančný súd tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje (výrok V.), a to aj napriek zistenému nepomeru v príjmoch rodičov, keď uzavrel, že doteraz uhrádzal otec všetky výdavky na spoločné bývanie, ako aj väčšinu výdavkov na maloletú, pričom ak v budúcnosti dôjde k zmene pomerov, bude možné rozhodnutie o výživnom zmeniť.
46. V tomto smere však rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine ako aj § 100 CMP, súd, ktorý koná o rozvode manželstva, rozhoduje zásadne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom len na čas po rozvode, t. j. jeho rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nadväzuje na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva a celá úprava výkonu rodičovských práv a povinností smeruje do času, ktorý nastane po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. zásadne do budúcnosti.
47. Súd rozhoduje o výživnom vždy, t. j. aj pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Zmyslom výživného je zabezpečiť prispievanie druhého z rodičov, ktorý sa o dieťa v určitom čase osobne nestará, na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Zákon nechápe ako pravidlo, že pri
striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí. Toto riešenie je jednou z možných alternatív, avšak súd môže rozhodnúť aj inak. Súd je povinný zistiť si sám všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie a rozhodnúť v záujme dieťaťa tak, aby jeho životná úroveň u oboch rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bola zásadne rovnaká. Preto musí skúmať, aké sú aktuálne príjmy oboch rodičov, aké majú majetkové pomery, aké sú náklady na maloleté dieťa. V danom prípade však súd pri zásadnej nerovnosti príjmov rodičov, keď u matky zistil priemerný čistý mesačný príjem 360,- Eur mesačne a u otca 1.059,19 Eur mesačne (resp. počas práceneschopnosti vo výške 683,39 Eur), vychádzal pri neurčení výživného pre dieťa len zo skutočnosti, že otec doteraz uhrádzal výdavky na bývanie a väčšinu výdavkov na maloletú. Pretože sa ale úprava pomerov týka času po rozvode manželstva účastníkov, nie je možné vychádzať z doterajšieho prístupu otca, ktorý dosiaľ dobrovoľne všetky tieto výdaje uhrádzal a to najmä s ohľadom na zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý nastal právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva rodičov, po ktorom by každý z bývalých manželov mal v zásade na náklady spojené užívaním a udržiavaním spoločného majetku prispievať polovicou. V súlade s ustanovením § 100 CMP je súd povinný upraviť pomery k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Otec môže v súvislosti s rozvodom manželstva svoje doterajšie správanie zmeniť a v tom prípade by pomery v časti vyživovacej povinnosti k dieťaťu ostali neupravené. Do budúcnosti preto nie je možné vychádzať z toho, čo otec doteraz dobrovoľne platil, ale je potrebné náležite preskúmať pomery na strane oboch výživou povinných rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa tak, ako to vyplýva z ust. § 75 Zákona o rodine a až po prešetrení všetkých okolností, o vyživovacej povinnosti rodičov na čas po rozvode rozhodnúť, a to aj s ohľadom na dĺžku času, po ktorý sa má každý z rodičov o dieťa v rámci striedavej osobnej starostlivosti starať.
48. Pretože v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec v časti vyživovacej povinnosti rodičov nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie o tejto otázke, ktoré dokazovane vzhľadom na jeho potrebný rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti, ako aj v závislom výroku VIII. o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
49. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní zabezpečiť si dôkazy (§ 35 a § 36 CMP) potrebné pre komplexné posúdenie vyživovacej povinnosti rodičov a jej rozsahu počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov, teda posúdiť ich aktuálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj potreby maloletého dieťaťa, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť, následne s použitím príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo veci výživného pre maloletú J. opätovne rozhodnúť, včítane zameškaného výživného za čas od právoplatnosti rozvodu manželstva; pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).
50. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.