Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-32-2017.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. F. XXX/X, XXX XX X., občianka SR, o zaplatenie 10.008,57 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalobu o zaplatenie 10 008,57 Eur s prísl. z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1 Bratislava, IČO: 31 320 155 sa podanou žalobou zo dňa 31.01.2017 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 10 008,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 10 008,57 Eur od 16.12.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že pôvodný žalobca je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 28.10.2005 uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 4 500 Eur a bola právnemu predchodcovi žalobcu povinná platiť splátku mesačne vo výške 150 Eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti a platobnú disciplínu žalovanej sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred podstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 11.12.2016 nový výpis bankovej knihy s konečným stavom ku ňu 30.11.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s končeným zostatkom na úhradu vo výške 10 008,57 Eur. Právny predchodca žalobcu v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu Žiadosť o vydanie o používanie pôžičkovej karty Triangel z 28.10.2005, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenskej kreditnej karty, a.s., Žiadosť o zvýšenie úverového rámca zo dňa 20.12.2010, návratka zo dňa 23.07.2010, návratka zo dňa 20.04.2009, návratka zo dňa 08.09.2008, návratka zo dňa 05.11.2009, výpis z pôžičkovej karty Triangel.
2. Žalobca návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu navrhol zmenu žalobcu. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, pričom žalobca predložil rámcovú žiadosť o postúpení a príloh rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalovanej. Súd na základe uznesenie zo dňa 11.10.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.
3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 09.05.2017, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, preto bol uvedený platobný rozkaz zrušený uznesením zo dňa 16.01.2018.
4. Súd nariadil pojednávanie dňa 28.03.2018, ktorého sa nezúčastnil žalobca a žalovaný. Žalobca mal doručenie riadne vykázané elektronicky dňa 05.03.2018. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Žalovanej určená zásielka sa ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila súdu dňa 27.03.2018. Súd na základe uvedeného prejednal podľa § 180 CSP vec v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Súd vyzýval žalobcu, aby predložil súdu listinný dôkaz - výzva na zaplatenie peňažného záväzku zo strany pôvodného veriteľa banky s dôkazom preukazujúcim zaslanie, resp. doručenie žalovanej, ktorá predchádzala postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a oznámenie o zosplatnení úveru s dôkazom o doručení tohto oznámenia žalovanej a výzvy predchádzajúcej zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ s dôkazom preukazujúcim doručenie žalovanej. Žalobca uvedený dôkaz súdu nepredložil, napriek tomu, že zásielku prevzal dňa 05.03.2018 a lehota mu uplynula 10.03.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti. V Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel podpísanej právnym predchodcom žalobcu 28.10.2005 a žalovanou 26.10.2005, žalobca poskytol žalovanej úver 15 000 Sk s výškou mesačnej splátky 500 Sk x 30, pričom zmluva neobsahuje uvedenie úroku. Obchodné podmienky, ktoré právny predchodca žalobcu nie sú podpísané žalovanou. Žiadosťami o zvýšenie úverového rámca bol zvýšený naposledy dňa 14.12.2011 úverový rámec na 2 550 Eur s výškou štandardnej splátky 85 Eur. Právny predchodca žalobcu voči žalovanej v uvedenom úverovom rámci 4 500 Eur vyúčtoval 10 008,57 Eur, pričom vo výpise z pôžičkovej karty sú uvedené náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, ktoré boli strhávané vo výške 33,19 Eur. Právny predchodca žalobcu zároveň žalovanej účtoval okrem štandardných úrokov aj sankčné úroky, pričom výška v korunách sankčných úrokov bola uvedená len v obchodných podmienkach bez podpisu žalovanej.
6. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) (účinný k 28.10.2005): Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
7. Podľa § 497 OBZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z, o spotrebiteľských úveroch (účinný ku dňu 28.10.2005) (ďalej len „ZSU“): Na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
9. Podľa § 4 ods. 2 ZSU: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (účinný k 20.02.2017): Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 52 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (účinný k 28.10.2005): (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. OZ (účinný k 20.02.2017): (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. Podľa § 39 ods. 1 OZ (účinný k 20.02.2017): Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu podľa § 497 OBZ. Uvedená zmluva je zároveň v zmysle § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň ide podľa § 2 písm. b) ZSU o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd v rámci prieskumu spotrebiteľského práva zistil, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a to úrokovú sadzbu ani príkladnú uvedenú RPMN, pokiaľ súd aplikoval za daný prípad skutočnosť, že sa jednalo o revolvingový úver. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas, vznikol nej právnemu predchodcovi dlh. Súd však má zato, že predpokladom postúpenia pohľadávky podľa § 524 ods. 1 OZ je skutočnosť, že postupca
- banka písomne vyzve dlžníka - žalovanú, ktorá je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, až tak môže bez súhlasu klienta ako žalovanej postúpiť peňažný záväzok na inú osobu. V praxi dochádza zo strany banky k zosplatneniu úveru a výzve dlžníka. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo k takejto výzve, mal súd za to, že takéto postúpenie záväzku žalovanej je v rozpore s § 92 ods. 8 ZoB a teda sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Takto žalobca nie je aktívne legitimovaný voči žalovanej s prihliadnutím na čo súd žalobu zamietol, pričom sa už nezaoberal ďalším prieskumom spotrebiteľského práva, nakoľko by to bolo nehospodárne a samotný zistený dôvod je dostatočný pre zamietnutie celého nároku žalobcu.
15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Súd rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Takto rozhodol s poukazom na to, že žalobca bol neúspešný v konaní voči žalovanej a žalovaná by síce v zmysle § 255 ods. 1 CSP mala nárok na náhradu trov konania, avšak bola v konaní absolútne neaktívna, nevyjadrila sa ku konaniu, nezúčastnila sa pojednávania, teda nemohli jej vzniknú žiadne trovy, súd preto považoval uvedenú skutočnosť za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.