Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-4-2017.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcov 1/ I. C.D., T.. XX. XX. XXXX, H. U. XXXX/X, XXX XX W., 2/ J. C., T.. XX. XX. XXXX, H. U. XXXX/X, XXX XX W., zast. advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanému Š. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. B. XX, XXX XX B., zast. advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Advokátska kancelária, Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 183 261,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3 835,37 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 35 000,-- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 35 000,-- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie ohľadom sumy 1 735,90 Eur z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcov z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 01. 2017 domáhali od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške každý po 75 000,-- Eur ako aj náhrady škody v sume 33 261,88 Eur. Podaním zo dňa 11. 04. 2017 vzali čiastočne žalobu ohľadom nákladov na pohrebnú službu vo výške 1 072,02 Eur a čiastočnej úhrady faktúry za pomník v sume 663,88 Eur späť. Súd v tejto časti konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, ich zástupcov, zástupcu žalovaného, písomnými vyjadreniami strán, dokladom o úhrade sumy 264,74 Eur Obecnému úradu Lukavice, výzvou zo dňa 02. 02. 2016 poisťovne Wüstenrot, zo dňa 22. 01. 2016 od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, výpisom z účtu Home Credit, dokladmi o úhradách daňovému úradu, výzvou žalobcov zo dňa 23. 09. 2016, trestným rozkazom 2T/56/2016 tunajšieho súdu, osvedčením o dedičstve 18D/131/2015, príjmovým dokladom N. U. zo dňa 23. 12. 2015, faktúrou č. 16000025 vystavenou I. G. - kamenárom na sumu 3 578,92 Eur, oznámením Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. o likvidácii škody predstavujúcej pohrebné
náklady, kamenárstvo a príspevok ÚPSVaR spolu v sume 1656,23 Eur dňa 22. 02. 2017 a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4. Podľa tvrdenia žalobcov ich otec bol v roku 2015 zastrelený žalovaným pri poľovačke. Za tento skutok bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu v konaní 2T/56/2016 zo dňa 20. 07. 2016 na podmienečne uložený trest odňatia slobody a zákaz činnosti výkonu práva poľovníctva. Súd ich odkázal ako poškodených so svojimi nárokmi na civilné konanie. Žalovaný bol pri výkone práva poľovníctva zo zákona osobou povinne zmluvne poistenou pre prípad škody spôsobenej v súvislosti s výkonom práva poľovníctva s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 150 000,-- Eur a za škodu na veciach najmenej v sume 3 000,-- Eur za jednu poistnú udalosť.
5. Listom zo dňa 22. 09. 2016 sa domáhali od žalovaného nárokov na náhradu škody ako aj nemajetkovej ujmy, bezvýsledne. Po podaní žaloby vzali čiastočne žalobu späť z dôvodu, že poisťovňa im uhradila náklady na pohrebnú službu v plnej výške a čiastočne úhradu za pomník.
6. Predmetom sporu zostal nárok na náhradu vecnej škody pozostávajúcej:
- z nákladov za pomník v sume 2 835,37 Eur
- zo zaplateného súdneho poplatku z prejednania dedičstva 77,-- Eur
- z poplatku z prejednania dedičstva v sume 558,-- Eur
- zaplatenej cestnej dane za nebohého právneho predchodcu v sume 180,20 Eur
- zaplatenej dane z príjmu za právneho predchodcu v sume 596,56 Eur
- zaplatenej DPH v sume 255,83 Eur
- zaplatenej pohľadávky veriteľa Uni Credit Bank zo zmluvy o úvere zo dňa 12. 03. 2013 vo výške 26 124,80 Eur, veriteľa Home Credit v sume 76,27 Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 35,36 Eur -zaplateného poistenia domu kvôli úveru v sume 77,18 Eur
- nedoplatkov Obecnému úradu Lukavica 264,74 Eur
7. Ďalej požadoval každý náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa jednalo o ich otca, ktorého náhlu smrť vo veku 56 rokov pociťovali ako veľký zásah do ich života. Žalovaný hrubo nezodpovedným konaním zasiahol na spoločnej poľovačke do osobnostných práv nebohého ich otca ale aj do ich práv tým, že ho pripravil o život a spôsobil im citovú ujmu zo straty blízkeho človeka. Poukázali na to, že dosiaľ nedošlo z jeho strany k prejaveniu ľútosti a ospravedlneniu. Žalobkyňa v 1/ rade- dcéra nebohého rade uviedla, že žila v spoločnej domácnosti s otcom aj so svojím priateľom a maloletou 3-ročnou dcérou. V tej dobe bola zamestnaná, pričom spoločne hospodárili. Ona sa starala o ženské práce v domácnosti platila elektrinu, on platil úver za dom, zabezpečoval nákup pečiva, mäsa, platil poplatky vo vzťahu k obecnému úradu, dane .Zabezpečoval drevo na kúrenie, keďže mal na starosti urbár v obci. Mali spolu pekný vzťah. Bol jej oporou a to nielen po finančnej ale aj po morálnej stránke. Mala v tej dobe 26 rokov. Následne sa rozišla so svojím priateľom, stratila zamestnanie, musela vyhľadaťodbornú pomoc. Ťažko sa zaraďovala do pracovného prostredia keďže stratila záujem komunikovať pričom jej práca bola v tej dobe založená na komunikácii. Musela ju z týchto dôvodov opustiť.. Predložila doklad od MUDr. W. I. o tom, že vyhľadala vo februári 2016 pomoc z dôvodu akútnej smútkovej reakcie. Žalobca v 2/ rade - syn nebohého uviedol, že v čase smrti otca pracoval v Rakúsku, kde zároveň absolvoval vzdelávací a jazykový kurz, aby sa mohol zamestnať v práci s vysokozdvižným vozíkom a žeriavom. Z dôvodu smrti otca sa musel vrátiť na Slovensko, keďže sa musel postarať o starú mamu, o ktorú sa staral do tej doby otec a ktorá bola vážne chorá. Žila neďaleko ich domu s otcovým bratom, ktorý bol nepočujúci, čiastočne invalidný dôchodca. S otcom mali dobrý vzťah. Po skončení strednej školy začali spolu podnikať.
8. Zástupca žalovaného vo vzťahu k požadovanej náhrade škody uviedol, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok ako aj odmenu notárke sa vzťahuje na dedičov a nemôže byť považovaná za skutočnú škodu. Pohľadávky zahrnuté do dedičstva po poručiteľovi predstavujú pasíva dedičstva a prešli na žalobcov z dôvodu, že títo neodmietli dedičstvo. Okrem pasív nadobudli aj aktíva vo výške 64 728,-- Eur. Z týchto dôvodov túto sumu neuznával čo do právneho dôvodu ani výšky. Z rovnakých dôvodov žiadal zamietnuť
žalobu aj v časti požadovanej škody z titulu nedoplatkov Obecnému úradu Lukavica, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, DPH, cestnej dane a dane z príjmov. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a § 13 O. z., žalobcovia nepreukázali medicínsky verifikovane výrazný zásah do ich psychickej integrity v súvislosti so smrťou ich otca. Každý kto príde o blízku osobu, má posttraumatický syndróm. Poukázal na tú skutočnosť, že u žalobcov sa jedná o dospelých ľudí, spoločensky a sociálne fungujúcich, zdravých, pričom smrťou ich otca nedošlo u nich k zásadným a nezvratným zmenám spôsobu života, ani k neodčiniteľnej ujme v podobe deštrukcie rodinných vzťahov. Argumentácia, že museli prevziať starostlivosť po smrti otca na iné osoby, neobstojí, keď každý z rodiny má svoj príjem.
9. Predmetom sporu bol nárok žalobcov na:
I. náhradu skutočnej škody v zmysle ustanovenia § 420 a nasledujúcich O. z. II. náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 ods. 2 O. z.
Ad I.
10. Podľa § 420 ods. 1 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 442 ods. 1 O. z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 449 ods. 2 O. z. pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
13. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 19. 12. 2015 počas spoločnej poľovačky zasiahol otca žalobcov do oblasti hrude, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti. Tým porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 58 ods. 10 písm. c) a § 62 ods. 3 zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. Za tento skutok bol uznaný vinným v konaní OS BB 2T/56/16.
15. Žalovaný predovšetkým namietal nedostatok príčinnej súvislosti ako jednej zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu medzi protiprávnym konaním a požadovanou škodou. Dôkazná povinnosť ohľadom preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu bola na žalobcoch.
16. Z pripojeného osvedčenia o dedičstve po otcovi žalobcov bolo zistené, že čistá hodnota dedičstva predstavovala 38 599,20 Eur, keď všeobecná cena majetku bola 64 728,-- Eur a výška dlhov 26 124,80 Eur.
17. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného, že náklady spojené s prejednaním dedičstva - poplatok notárke, súdny poplatok za prejednanie dedičstva nie sú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ale s prejednaním dedičstva ako takého, t. j. vrátane aktív a pasív. Nárok v tejto časti na náhradu škody zo strany žalobcov bol nedôvodný.
18. Rovnako nebola daná priama príčinná súvislosť medzi smrťou právneho predchodcu žalobcov a ich úhradou dlhov, ktoré tento mal ku dňu smrti, či už vo vzťahu k daňovému úradu, obecnému úradu, poisteniu úveru, pohľadávok z titulu úverových zmlúv, z titulu zdravotného poistenia. Tieto pohľadávky mali povinnosť uhradiť z dôvodu, že neodmietli dedičstvo po nebohom / viď.ust. §470 OZ / .
19. Priamu príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou na strane žalobcov súd mal za preukázanú u vynaložených nákladov na pohrebné trovy ako aj nákladov na vyhotovenie pomníka. Zástupca žalovaného považoval požadovanú sumu z titulu nákladov za kar pre 100 ľudí v sume 1 000,-- Eur za primeranú v prípade, ak by žalobcovia predložili doklad o jej úhrade.
20. Žalobcovia predložili príjmový doklad o vyplatení sumy 1 000,-- Eur N. U., kde na tomto doklade je ako účel uvedený kar - občerstvenie. Jedná sa o príjmový doklad zo dňa 23. 12. 2015, pričom suma mala byť prijatá od žalobkyne v 1/ rade (žalovaný zomrel dňa 19. 12. 2015). Súd tento doklad považoval za hodnoverný a sumu za primeranú. Z týchto dôvodov v tejto časti žalobe vyhovel.
21. Čo sa týka nákladov za pomník v sume 2 835,37 Eur (keď časť tejto sumy vo výške 663,88 Eur uhradila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.), zástupca žalovaného na pojednávaní namietol, že nebolo preukázané, že došlo ku zaplateniu tejto sumy. Žalobkyňa v 1/ rade preukázala príjmový pokladničný doklad vystavený I. G.Č. dňa 03. 11. 2016 s dátumom platby 03. 11. 2016 ohľadom žalovanej sumy. Súd v tejto časti žalobe vyhovel, keď výšku nákladov považoval za primeranú.
Ad II.
22. Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
23. Podľa § 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
24. Ustanovenie § 11 O. z. upravuje všeobecné osobnostné právo fyzickej osoby ako jednotné právo. Jeho funkciou je zabezpečiť v občianskoprávnej oblasti ochranu osobnosti fyzickej osoby a jej individuálnej integrity ako podmienku jej dôstojnej existencie a slobodného rozvoja. Jedná sa o jedno zo základných ľudských práva. V citovanom ustanovení sú vymenované demonštratívne jednotlivé dielčie osobnostné práva (napr. právo na život, ľudskú dôstojnosť, súkromie). Vecná aktívna legitimácia pozostalých domáhať sa ich práva na ochranu súkromia vyplýva priamo zo znenia citovaného zákonného ustanovenia § 11 O. z. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie článku 19 ods. 2 Ústavy SR a článok 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, tiež článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
25. V danom prípade nebolo v konaní sporné, že žalovaný zapríčinil smrť otca žalobcov, čím došlo z jeho strany k zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život. Títo potom mali právo domáhať sa nárokov v zmysle §13 OZ. Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do súkromia a duševného zdravia blízkych osôb a zakladá nárok na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle citovaného ustanovenia § 13 ods.2 O. z., keďže sa jedná o taký následok , ktorý nie je možné odstrániť, ani ho iným spôsobom napraviť. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť a dá sa len predpokladať, výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť, ani preukázať a závisí od úvahy súdu. Jej podstatou a účelom je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznania peňažnej satisfakcie, pričom má mať aj preventívny charakter. 26. Súčasťou súkromného života je nepochybne rodinný život, ktorý vytvára priestor pre rozvíjanie vzťahov s inými ľudskými bytosťami tak, aby bolo tiež možné rozvíjať a napĺňať aj vlastnú osobnosť. Slovenská legislatíva ani judikatúra nestanovila všeobecne aplikovateľné kritériá na určenie výšky peňažnej náhrady v prípade smrti blízkej osoby, ani jej limity.
27. Vo všeobecnosti sa v obdobných prípadoch skúma závažnosť zásahu do osobnostného práva a okolnosti, za ktorých k ním došlo.
28. Je nesporné, že žalobcovia ako deti nebohého patrili k jeho najbližším príbuzným. Vo vzťahu k žalobkyni v 1/ rade, táto žila v spoločnej domácnosti s otcom v čase jeho smrti spolu s priateľom a svojou maloletou dcérou. Hoci bola plnoletá, zárobkovo činná, spoločne sa podieľali s otcom na chode domácnosti a starostlivosti o dom. Je potom nesporné, že žalobkyňa v 1/ rade stratu otca považovala za ujmu a to nielen v citovej oblasti ale aj v oblasti materiálnej . O tom, že sa jej smrť otca hlboko dotkla, svedčí aj to, že vyhľadala pomoc odborníka (psychiatra). Aj keď bola v čase smrti dospelá
(vzhľadom k jej veku 26 rokov), potrebovala oporu v rodinnom zázemí zvlášť z dôvodu, že jej rodičia boli rozvedení a následne po smrti otca sa rozišla aj so svojím partnerom.
29. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v čase smrti otca žil v zahraničí, kde sa pripravoval tam žiť a pracovať trvale. Vzhľadom k tvrdeniu z jeho strany, že pred odchodom do zahraničia spoločne s otcom od 19 rokov podnikali, považoval súd aj jeho vzťah k otcovi za dobrý, ba až nadštandardný. Rovnako mal súd za preukázané, že smrť otca zasiahla výrazne do jeho dovtedajšieho spôsobu života, keď musel prevziať záväzky od otca voči osobám, ktorým mal zo zákona o rodine povinnosť sa starať a to jeho starú matku, ktorá preukázateľne v tej dobe nebola v zlom zdravotnom stave (lekárska správa pripojená k žalobe).
30. Čo sa týka okolností, za ktorých zásahu došlo, zo strany žalovaného sa jednalo o hrubú nedbanlivosť pri výkone poľovníctva, pričom žalovaný musel splniť podmienky upravené v špeciálnom právnom predpise zákone 274/2009 Z. z. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že v danom prípade sa jedná o zvlášť nebezpečnú činnosť so zbraňou v podmienkach väčšinou zníženej viditeľnosti a rozpoznateľnosti pohybujúcich sa objektov v teréne, kedy sa vyžaduje zvýšená opatrnosť s manipuláciou so zbraňou. Zo strany zástupcu žalovaného nebolo spochybnené, že po tom, čo došlo k usmrteniu otca žalobcov, žalovaný sa nijakým spôsobom neskontaktoval so žalobcami, nesnažil sa im poskytnúť nejakú pomoc a ani neprejavil žiadnu ľútosť. Pokiaľ však žalobcovia poukázali na povinnú minimálnu sumu poistenia zakotvenú priamo v zákone č. 274/2009 Z. z., neznamená to však, že táto suma má predstavovať náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k škodám na zdraví a živote z výkonu poľovníctva. Nároky na náhradu škody okrem vecnej škody môžu byť rôzne a môžu sa týkať rôzneho počtu osôb. Zásah do zákonom chránených osobnostných práv v dôsledku úmrtia blízkej osoby je rovnaký, či sa týka dopravnej nehody alebo výkonu poľovníctva.
31. Systémy náhrady ujmy pozostalých príbuzných sú v európskom priestore rozdielne, pričom väčšinou riešia náhradu pozostalých v dôsledku dopravných nehôd (porovnaj článok JUDr. Róberta Šorla - Náhrada nemajetkovej ujmy /bolestné za smútok/ pozostalého príbuzného, bulletin Slovenskej advokácie 9/17).
32. V tomto článku sa nachádza aj prehľad literatúry z titulu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým v zahraničí aj v Slovenskej republike. Sumy priznané súdmi sú rôzne, ich rozpätie značné, pričom skutkové okolnosti každého prípadu sú špecifické. To isté sa týka aj prehľadu rozhodovacej činnosti ohľadom nemajetkovej ujmy spracovaného NS SR.
33. Súd na základe zistených skutkových okolností v danom prípade, priebehu úrazového deja, postoja žalovaného, spôsobu zásahu do chránených osobnostných práv na strane žalobcov mal za to, že v danom prípade vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy je primeranou suma 35 000,-- Eur pre každého žalobcu. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
34. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
35. V časti požadovanej náhrady skutočnej škody žalobcovia požadovali sumu 183 261,88 Eur.
36. Po podaní žaloby vzali späť návrh pre čiastočnú úhradu zo strany poisťovne žalovaného, t. j. procesne zavinil v tejto časti zastavenie konania žalovaný (jednalo sa o sumu 2 807,90 Eur).
37. Žalobcovia boli úspešní vo vzťahu k vecnej škode ohľadom sumy 2 735,90 Eur (1 735,90 Eur + 1 000,-- Eur). Ohľadom nároku na nemajetkovú ujmu boli úspešní v rozsahu 70 000,-- Eur. Celkove boli úspešní v rozsahu sumy 75 571,27 Eur (70 000,-- Eur + 3 835,37 Eur + procesne úspešní ohľadom sumy 1 735,90 Eur). Neúspešní ohľadom sumy 107 690,61 Eur. Súd však zohľadnil tú skutočnosť, že neúspech vo väčšej miere závisel od úvahy súdu. Na druhú stranu však zástupca žalobcov bol advokát, ktorý mal mať prehľad o výške priznávaných súm z titulu náhrad nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).