Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/161/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, Pugačevova 1, Humenné proti žalovanej F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, N. zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie 2.291,44 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C 88/2009-362 zo dňa 6.9.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.291,44 eur spolu s 6,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.291,44 eur od 15.12.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Náhradu nákladov Slovenskej republike vo výške 83,07 eur súd nepriznal. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.291,44 eur spolu s úrokom z omeškania od 15.12.2008 vo výške 6,5 % z dôvodu, že uvedenú sumu v rozsahu 69.032 Sk s 6,5 % úrokom z omeškania zaplatil za žalovanú z titulu uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere s Wüstenrot stavebnou sporiteľňou, a.s., Bratislava, ktorú dlžnú sumu mala splácať žalovaná. Takto sa dohodli manželia v dohode o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvorili strany sporu po rozvode ich manželstva. Dohoda bola uzatvorená dňa 26.1.2006.

2. Prvoinštančný súd zistil, že strany sporu boli manželia. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 9C 68/2004 zo dňa 21.2.2005 rozvedené. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 30.3.2005. Žalovaná sa domáhala vyporiadania BSM. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 9C 113/2005 a bolo zastavené pre späťvzatie žaloby. Bývalí manželia uzatvorili dňa 26.1.2006 dohodu o vyporiadaní BSM. Dlhom, ktorý bol predmetom vyporiadania bol aj stavebný úver so spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, Bratislava, ktorý vo vzťahu k tomuto veriteľovi prevzala splácať žalovaná mesačne po 1.200 Sk. Žalovaná uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM bez nátlaku, dlh voči Wüstenrot stavebnej sporiteľni riadne neuhrádzala a tak stavebná sporiteľňa vyzvala na zaplatenie dlhu žalobcu. Žalobca príkazom na úhradu zo dňa 8.7.2008 a zo dňa 11.8.2008 uhradil stavebnej sporiteľni sumu 5.880 Sk a sumu 63.152 Sk, teda spolu 69.042 Sk. V priebehu konania žalovaná namietala, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov neobsahovala všetky hnuteľné a nehnuteľné veci a finančné prostriedky, a preto je neúplná. Ďalej uviedla, že ju podpisovala v omyle a je neplatná a takisto sú neplatné aj nároky vyplývajúce z tejto

dohody. Uviedla, že žalobca si vybral sumu 233.664 Sk zo spoločných finančných prostriedkov, zrušil vkladnú knižku po odchode z domácnosti žalovanej a byt nebol predmetom majetkového vysporiadania. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platná a účinná. V dohode boli zahrnuté pasíva aj aktíva existujúce ku dňu rozvodu manželstva a zároveň bolo dohodnuté, že pasíva bude splácať každý z manželov tak, ako ju k momentu uzavretia dohody spláca. Ak niektorá zo strán dohodu poruší a bude musieť splácať veriteľovi namiesto druhého manžela, má právo postihu, vrátane súdnej žaloby voči druhému manželovi. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 37 ods. 1, § 39, § 148 ods. 1 a § 149 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 511 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pričom skonštatoval, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď v nej neboli zahrnuté všetky veci patriace do BSM, je platnou. Táto okolnosť nezakladá neplatnosť dohody. Naviac žalovaná ani neuviedla, ktoré ďalšie veci a koľko finančných prostriedkov patrí ešte ďalej do BSM okrem vecí uvedených v tejto dohode. Ust. § 149 Občianskeho zákonníka rieši situácie v prípade, pokiaľ niektoré z vecí neboli v takejto dohode zahrnuté a vysporiadava vlastníctvo rozvedených manželov k takýmto veciam. Žalobca uhradil pôžičku, na úhradu ktorej sa zaviazala žalovaná v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda mu vznikol nárok na úhradu tejto sumy v zmysle uzatvorenej dohody voči žalovanej. Preto prvoinštančný súd žalobe vyhovel. O úrokoch z omeškania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 vyhlášky č. 87/1995 Zb. Žalovaná sa s plnením dlhu dostala do omeškania, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. O úhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a žalobca bol v konaní úspešný. Trovy štátu, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vykonaním dokazovania, a to získaním informácií z peňažných ústavov vo výške 83,07 eur štátu nepriznal z dôvodu, že u žalovanej ako neúspešnej strany sporu existujú podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Uviedla, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že žalovaná nepreukázala, že dohodu podpisovala v omyle. Žalovaná v odvolaní uviedla, že preukázala, že bola uvedená do omylu zo strany žalobcu. Žalobca disponoval s finančnými prostriedkami, ktoré jednoznačne patria do BSM, a teda boli nadobudnuté za trvania manželstva a boli účelovo zatajené pri podpise dohody. Dohoda o vyporiadaní BSM nebola úplná, bola spísaná len v prospech žalobcu. Súd sa mal zaoberať úplnosťou tejto dohody a platnosťou zmluvy o vyporiadaní BSM. Dlh voči stavebnej sporiteľni Wüstenrot bol uhradený zo spoločných finančných prostriedkov manželov, ktoré mali byť predmetom vyporiadania BSM. Žalobca uhradil záväzok, išlo o spoločný záväzok strán sporu a nie je možné tvrdiť, že ide o záväzok žalovanej. Žalovaná aj naďalej trvala na spravodlivom vyporiadaní BSM podľa ust. § 149 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka a až tak bude možné posúdiť, z akého právneho dôvodu žalobca za žalovanú záväzok zaplatil. Žalobcovi ostali pri jej odchode zo spoločnej domácnosti všetky vkladné knižky, úspory nadobudnuté počas trvania manželstva.

4. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na dôvody odvolania žalovanej k veci udáva:

6. Po rozvode manželstva strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 26.1.2006. Túto dohodu obe sporové strany podpísali za prítomnosti dvoch osôb. Predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva boli veci, ktoré označili strany sporu ako tie, ktoré žiadajú vysporiadať. V čl. VI. strany sporu si dohodli vzájomné vysporiadanie zmlúv o pôžičke, ktoré zmluvy o pôžičke splácajú ku dňu uzatvorenia tejto dohody. Bolo konštatované, že Z. N. spláca novomanželskú pôžičku zo Slovenskej sporiteľne č. 2204422/0900 vo výške 350 Sk mesačne a stavebný

medziúver z VÚB Wüstenrot č. 20214997/7930 vo výške 900 Sk mesačne. Ďalej bolo konštatované, že F. N. spláca stavebný medziúver vo VÚB Wüstenrot č. 0020215076/7930 vo výške 1.200 Sk mesačne. V bode VI. ods. 4 dohody o vyporiadaní BSM sa strany dohodli, že vo vzťahu medzi sebou každý z nich prevezme tú pôžičku, ktorú v súčasnosti spláca a zaväzuje sa pôžičku splácať výlučne sám aj do budúcnosti. Ak niektorá zo strán dohodu poruší a druhá strana bude musieť splácať veriteľovi namiesto nej, má právo postihu, vrátane súdnej žaloby. Žalovaná medziúver, ktorý na základe tejto dohody prevzala z VÚB Wüstenrot č. 0020215076/7930 vo výške 1.200 Sk mesačne neuhrádzala a tak stavebná sporiteľňa vyzvala žalobcu na okamžité splatenie tohto úveru. Žalobca predložil listinné dôkazy o tom, že dňa 8.7.2008 na účet stavebnej sporiteľne zaplatil sumu 5.880 Sk a dňa 11.8.2008 sumu 63.152 Sk. Ako to vyplýva z dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ustanovení bode VI. ods. 4 je jednoznačne uvedené, že strany zmluvy sa dohodli o spôsobe splácania dlhov vo vzťahu medzi sebou. Táto dohoda medzi stranami sporu vo vzťahu k Wüstenrot stavebnej sporiteľni, teda ich veriteľovi, nie je účinná a záväzná, pretože vzájomnou dohodou strán sporu a bývalých manželov o spôsobe, ako si vyriešia vzájomné majetkové práva a povinností zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov neovplyvňuje žiadnym spôsobom ich spoločný záväzok voči veriteľovi, stavebnej sporiteľni. Preto stavebná sporiteľňa správne postupovala, pokiaľ v zmysle dohody č. 20215076/7930 si uplatnila nároky vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy aj voči manželovi, teda žalobcovi, ktorý bol povinný z titulu tejto dohody voči stavebnej sporiteľni Wüstenrot dlh uhradiť. Okolnosť, že žalovaná porušila dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je právne významné vo vzťahu k stavebnej sporiteľni, pretože ich zmluvný vzťah medzi stavebnou sporiteľňou a manželmi N. ostal vysporiadaný a uhradený žalobcom ako zmluvnou stranou podľa zmluvy o úvere. Neznamená to ale, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nevznikol nárok na vrátenie takéhoto plnenia. Tak sa nakoniec strany sporu ako strany Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tejto dohode zo dňa 26.1.2006 aj dohodli.

7. Odvolacia námietka žalovanej, ktorá spočívala v tom, že zmluva je neplatná, pretože neboli zahrnuté do tejto zmluvy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne že úhrada žalobcom voči stavebnej sporiteľni spočívala z finančných prostriedkov pôvodne patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je námietkou, ktorá nemôže spôsobiť zmenu správneho rozhodnutia prvoinštančného súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd správne aplikoval jednak ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka pri posúdení platnosti tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj na správnosť aplikácie ust. § 148 ods. 1 a § 149 Občianskeho zákonníka. Platí, že strany sporu majú možnosť v prípade, pokiaľ zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, si tento spoločný majetok vyporiadať aj dohodou. Pri vyporiadaní dohodou sa uplatňuje výslovne dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. V prípade, pokiaľ účastníci takýchto vzťahov sa vyporiadajú tak, že ak jeden z nich nadobudne podstatne väčší podiel, prípadne nenadobudne nič a ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s ust. § 150 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s zákonným ustanovením, kde sa berú ohľady na rovnosť podielov oboch manželov a na kompenzáciu vynaložených finančných prostriedkov každého z manželov na spoločný majetok a zo spoločného majetku každému z manželov a na záujmy maloletých detí a na mieru pričinenia majetku patriaceho do BSM). Vychádza sa totiž z vôle účastníkov tohto zmluvného vzťahu a ak dôjde k zhode vôle oboch strán konania tak, ako sa to stalo v tomto prípade, keď účastníci občianskoprávneho vzťahu zmluvu riadne podpísali, nie je možné takúto dohodu neskôr považovať za neplatnú. Účelom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo zistiť, ako sa veci skutočne majú a ktoré veci skutočne do BSM patria a ako sa spravodlivo vysporiadajú, ale účelom bolo predísť ďalším sporom účastníkov tohto zmluvného vzťahu a urovnať túto situáciu vzájomným konsenzom. To, že niektorý majetok tak, ako to tvrdila žalovaná, nebol do dohody zahrnutý, nemá vplyv na platnosť tejto dohody. Vo vzťahu k takémuto majetku nastupuje režim, ktorý predpokladá ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka s tým, že aj keď neskôr sa objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania do dohody, platí domnienka, že nehnuteľnosti sa transformovali do podielového spoluvlastníctva a hnuteľné veci ostávajú vo vlastníctve toho, kto ich podľa stavu, v akom každý z nich veci pre svoju potrebu a potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. Za tejto situácie nie je možné pristúpiť tak, ako to v odvolaní žalovaná žiadala, k opätovnému novému a úplnému a spravodlivému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za žalovanú ich spoločný záväzok, ktorý sa zaviazala vzájomne medzi stranami sporu a účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM plniť žalovaná, plnil žalobca, preto má voči žalovanej nárok na náhradu

takto vynaložených finančných prostriedkov. Má nárok aj na úroky z omeškania v celom rozsahu. Tieto okolnosti žalovaná nespochybňovala, žalovaná spochybňovala len dohodu o vysporiadaní BSM a rozsah tejto dohody, ktorá okolnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

8. Trovy konania úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.