Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/91/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova č. 5, 81 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX B. právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, o zaplatenie 45.776,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/86/2015-82 zo dňa 11.05.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.776,82 eur spolu s úrokom z omeškania v splátkach po 200 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný z uplatnenej pohľadávky uznával istinu, ako aj zmluvné úroky zo zosplatnenia a úrok z omeškania do zosplatnenia. Navrhol žalobu zamietnuť len časti zmluvného úroku po zosplatnení a žiadal o možnosť úhrady dlžnú sumu v splátkach. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol v časti o zmluvný úrok po zosplatnení, nakoľko po zosplatnení veriteľ nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Uviedol, že veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu, že žalobcovi neprislúcha nárok na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Poukázal na komentár IURA ASPI § 502 Obchodného zákonníka a uviedol, že z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Je potrebné rozlišovať úrok z úveru a úrok z omeškania. Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splatením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Poukázal na to, že v rozsudku citovaného rozhodnutia nie sú ustálenou súdnou praxou. Žalobca pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi pri predčasnej splatnosti pohľadávky zmluvné úroky do zaplatenia, a to popri úrokoch z omeškania. Doterajšia právna prax aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v platných kódexoch je jednoznačný. Dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou patrí veriteľovi okrem úroku aj úrok z omeškania. Citované rozhodnutia súdom

prvej inštancie ad absurdum znevýhodňujú väčšinou klientov, ktorí riadne splácajú svoje peňažné záväzky, oproti dlžníkom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov úver nemôžu alebo nechcú splácať. Poukázal na § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a na to, že toto ustanovenie bolo včlenené do s účinnosťou od 01.04.2015 po uzatvorení zmluvy o úvere medzi stranami. Keďže táto úprava nemá príslušné prechodné ustanovenia, je potrebné analogicky použiť § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, ale vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa posudzujú podľa predpisov účinných od 12.06.2014. Ďalej poukázal na to, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy sú rôzne inštitúty) žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Uviedol ďalej, že súd nie je viazaný ani stanoviskami a judikatúrou Najvyššieho súdu SR ani krajských súdov. Judikatúra nesmie mariť ochranu práva v celom rozsahu, práva priznaného všeobecným záväzným právnym predpisom ani okliešťovať účel takéhoto práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo aby rozhodol v celom rozsahu podľa podanej žaloby. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súhlasí so záverom, že z rozhodnutia NS SR 4Obo/143/98 vyplýva, že úrok z úveru patrí veriteľovi len do splatnosti úveru. Aj keď judikatúra nie je formálnym prameňom práva, súdy majú povinnosť v záujme právnej istoty rozhodovať o rovnakých veciach rovnako. Pokiaľ ani žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odlišné rozhodnutie NS SR s odlišnými závermi, nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. Po splatnosti úveru má veriteľ právo len na úrok z omeškania. Vzhľadom na túto zákonnú úpravu je aj prípadná dohoda účastníkov vzťahu v rozpore s touto úpravou a nemožno teda na ňu prihliadať. Neexistuje formálna záväznosť rozhodnutí Najvyššieho súdu ani krajských súdov, avšak rozhodnutia Najvyššieho súdu sú vodítkom pre správnu aplikáciu zákona. Je preto možné z nich pri rozhodovaní vychádzať a nimi argumentovať pri poukazovaní na správnu aplikáciu zákona. Zvýhodnenie riadne neplatiacich dlžníkov vlastne vyplýva z postupu veriteľa, ktorý pristúpi k predčasnej splatnosti namiesto toho, aby žaloval len tie splátky úveru, ktoré boli splatné a neboli zaplatené. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015). Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že sa odvoláva len proti zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a s tým spojeným výrokom o trovách konania. Žalobca v odvolaní argumentuje len vo vzťahu k nepriznaniu zmluvného úroku za čas po splatnosti úveru, a preto len týmito odvolacími námietkami sa odvolací súd mohol zaoberať. Žaloba bola zamietnutá aj v časti o zaplatenie poplatku za upomienku, v tejto časti žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody, ktorými by sa odvolací súd mohol zaoberať, a preto rozhodnutie súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.