Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-91-2017.pdf
PDF · 75.31 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova č. 5, 81 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX B. právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, o zaplatenie 45.776,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/86/2015-82 zo dňa 11.05.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.776,82 eur spolu s úrokom z omeškania v splátkach po 200 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný z uplatnenej pohľadávky uznával istinu, ako aj zmluvné úroky zo zosplatnenia a úrok z omeškania do zosplatnenia. Navrhol žalobu zamietnuť len časti zmluvného úroku po zosplatnení a žiadal o možnosť úhrady dlžnú sumu v splátkach. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol v časti o zmluvný úrok po zosplatnení, nakoľko po zosplatnení veriteľ nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Uviedol, že veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu, že žalobcovi neprislúcha nárok na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Poukázal na komentár IURA ASPI § 502 Obchodného zákonníka a uviedol, že z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Je potrebné rozlišovať úrok z úveru a úrok z omeškania. Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splatením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Poukázal na to, že v rozsudku citovaného rozhodnutia nie sú ustálenou súdnou praxou. Žalobca pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi pri predčasnej splatnosti pohľadávky zmluvné úroky do zaplatenia, a to popri úrokoch z omeškania. Doterajšia právna prax aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v platných kódexoch je jednoznačný. Dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou patrí veriteľovi okrem úroku aj úrok z omeškania. Citované rozhodnutia súdom
prvej inštancie ad absurdum znevýhodňujú väčšinou klientov, ktorí riadne splácajú svoje peňažné záväzky, oproti dlžníkom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov úver nemôžu alebo nechcú splácať. Poukázal na § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a na to, že toto ustanovenie bolo včlenené do OZ s účinnosťou od 01.04.2015 po uzatvorení zmluvy o úvere medzi stranami. Keďže táto úprava nemá príslušné prechodné ustanovenia, je potrebné analogicky použiť § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, ale vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa posudzujú podľa predpisov účinných od 12.06.2014. Ďalej poukázal na to, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy sú rôzne inštitúty) žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Uviedol ďalej, že súd nie je viazaný ani stanoviskami a judikatúrou Najvyššieho súdu SR ani krajských súdov. Judikatúra nesmie mariť ochranu práva v celom rozsahu, práva priznaného všeobecným záväzným právnym predpisom ani okliešťovať účel takéhoto práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo aby rozhodol v celom rozsahu podľa podanej žaloby. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súhlasí so záverom, že z rozhodnutia NS SR 4Obo/143/98 vyplýva, že úrok z úveru patrí veriteľovi len do splatnosti úveru. Aj keď judikatúra nie je formálnym prameňom práva, súdy majú povinnosť v záujme právnej istoty rozhodovať o rovnakých veciach rovnako. Pokiaľ ani žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odlišné rozhodnutie NS SR s odlišnými závermi, nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. Po splatnosti úveru má veriteľ právo len na úrok z omeškania. Vzhľadom na túto zákonnú úpravu je aj prípadná dohoda účastníkov vzťahu v rozpore s touto úpravou a nemožno teda na ňu prihliadať. Neexistuje formálna záväznosť rozhodnutí Najvyššieho súdu ani krajských súdov, avšak rozhodnutia Najvyššieho súdu sú vodítkom pre správnu aplikáciu zákona. Je preto možné z nich pri rozhodovaní vychádzať a nimi argumentovať pri poukazovaní na správnu aplikáciu zákona. Zvýhodnenie riadne neplatiacich dlžníkov vlastne vyplýva z postupu veriteľa, ktorý pristúpi k predčasnej splatnosti namiesto toho, aby žaloval len tie splátky úveru, ktoré boli splatné a neboli zaplatené. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015). Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že sa odvoláva len proti zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a s tým spojeným výrokom o trovách konania. Žalobca v odvolaní argumentuje len vo vzťahu k nepriznaniu zmluvného úroku za čas po splatnosti úveru, a preto len týmito odvolacími námietkami sa odvolací súd mohol zaoberať. Žaloba bola zamietnutá aj v časti o zaplatenie poplatku za upomienku, v tejto časti žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody, ktorými by sa odvolací súd mohol zaoberať, a preto rozhodnutie súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.