Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/126/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00001350, zastúpeného: Mgr. Lenka Heřmánková, usadená euroadvokátka so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U., o zaplatenie sumy 37.698,68 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. júna 2016 č.k. 16C/120/2014-142, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.736,43 Kč so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 104,80 eura k rukám jeho právneho zástupcu, ktoré pozostávali z iných trov, súdneho poplatku vo výške 36,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 68,30 eura. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky. Zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú vzhľadom na jej účastníkov. Konštatoval, že v zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec na čerpanie finančných prostriedkov ku dňu 25.07.2007. Zistil, že žalovaný vyčerpal finančné prostriedky, ale úverový rámec nesplácal riadne a včas. Preto došlo k zosplatneniu úveru, o čom žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 15.10.2009. Zároveň ho vyzval na zaplatenie celkovej sumy vo výške 26.736,43 Kč, ktorá pozostávala z príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníka žalobcu, v termíne splatnosti do 26.10.2009. Zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy ku dňu zosplatnenia úveru a dohodnutých úrokov vo výške 10,90 % ročne a dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne odo dňa nasledujúceho deň po vyčíslení žalovanej pohľadávky (08.12.2011). V ostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na čiastočných úspech žalobcu priznal mu 42 % uplatnených trov konania (71 - 29 = 42) v sume 104,80 eura.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil nedostatočným odôvodnením zamietajúcej časti rozsudku, na základe čoho mal zato, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V zamietajúcej časti považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné, nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnené.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že na konania začaté predo dňom účinnosti nemožno uplatňovať okrem iného ustanovenia o sudcovskej koncentrácii.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8.1. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 37.698,68 Kč, zmluvného úroku 10,90 % ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 15 % ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok preukazoval zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 25.07.2007 podľa právneho poriadku Českej republiky. 8.2. Na pojednávaní dňa 06.05.2015 vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 5.656,74 Kč, 15 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, a v časti o zaplatenie sumy 2.496,- Kč s 10,90 % zmluvnými úrokmi od 08.12.2011 do zaplatenia. Zároveň žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 32.041,94 Kč s 10,9 % zmluvnými úrokmi zo sumy 23.425,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a 7,75 % úroky z omeškania ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 27.10.2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 6. mája 2015 č.k. 16C/120/2014-126 zmenu žaloby pripustil. O čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodol. 8.3. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26.736,43 Kč so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25.921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol, ktorý výrok je predmetom odvolacieho konania.

9. Vzhľadom na námietku odvolateľa, ktorý v napadnutej zamietajúcej časti vytkol rozsudku súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť, sa odvolací súd zaoberal otázkou, či rozhodnutie netrpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

10. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11.1. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu v čase

vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie stanovovalo ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 11.2. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu (R 111/1998) z obdobia účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP). 11.3. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.

12.1. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie v preskúmavanej zamietajúcej časti absolútne nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia. Súd prvej inštancie odôvodnil len vyhovujúcu časť svojho rozhodnutia. Vo vyhovujúcom výroku však rozhodol nad rámec žaloby, po čiastočnom späťvzatí a pripustení zmeny žaloby (č.l. 124, 125, 126). Pri sume, z ktorej je požadovaný zmluvný úrok 10,90 % ročne priznal úrok zo sumy 25.921,05 Kč, hoci žalobca ho žiadal priznať zo sumy 23.425,05 Kč. Rovnako priznal 15 % úrok z omeškania, hoci žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a žiadal priznať úrok z omeškania v sadzbe 7,75 % ročne. Potom ale z rozsudku nie je zrejmé ani len to, v akej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, a vzhľadom na absenciu odôvodnenia tejto časti ani to z akých dôvodov. K napadnutej zamietajúcej časti súd prvej inštancie len uviedol, že žalobu zamietol nad „vyčíslený zosplatnený úver“, hoci takto špecifikovaná pohľadávka nebola predmetom konania. Odôvodnenie pre absenciu zrozumiteľných dôvodov nemôže byť odôvodnením rozsudku tak, ako to malo na zreteli ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, ktorý bol účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. Keďže odvolací súd nemohol preskúmať, vzhľadom na podané odvolanie žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov, stáva sa tento rozsudok nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nie je možné odvolacím súdom preskúmať trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 12.2. Navyše vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol a žalobe čiastočne vyhovel aj v späťvzatej časti, nie je z rozsudku zrejmé ani to, aká časť žaloby bola zamietnutá.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu podľa s § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie, v ktorom si v prvom rade vyjasní, čo zostalo predmetom konania po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby a po čiastočnom vyhovení žalobe. Vzhľadom na cudzí prvok v predmetnom konaní vyhodnotí, aké právo je rozhodné pre právne posúdenie danej veci. Posúdi skutkové tvrdenia žalobcu, prípadne aj žalovaného, a opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 odôvodní. V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .