Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-46-2017.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., X. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Marcel Mašan, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, Hviezdoslavova 2, proti odporcovi: F. M., E.: XX XXX XXX, s miestom podnikania XXX XX Q., M. XXXX/ XX, o zaplatenie 2.078,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/179/2009-369 zo dňa 24.06.2016 takto
rozhodol:
Mení rozsudok v časti o zaplatenie sumy 11,40 eur s 10,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2009 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 159,61 eur spolu s 10,5 % ročným úrokom z omeškania ročne od 01.02.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Ďalším výrokom náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.078,17 eur s úrokom z omeškania od 01.01.2009 do zaplatenia. Žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy ako vodič s miestom výkonu práce - územie členských štátov EÚ. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nevyplatenú mzdu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a diéty a náhradu mzdy za výpovednú dobu. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.12.2014 rozhodol o tom, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 796,65 eur spolu s úrokom z omeškania a sumu 159,61 eur spolu s úrokom z omeškania. Vo vzťahu k nároku na cestovné náhrady vo výške 904,05 eur súd žalobu zamietol, vo vzťahu k náhrade mzdy za odpracovaných 10 dní za mesiac november 2008 vo výške 215,76 eur súd konanie zastavil. Odvolací súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 796,65 eur a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 159,61 eur. Za tohto právneho stavu po zrušení veci sa potom súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca má nárok na zaplatenie mzdy za dočasnú práceneschopnosť vo výške 114,05 eur a náhrady za nočnú prácu vo výške 45,56 eur, čo spolu činí 159,61 eur, teda tú časť, v ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. Ďalej sa tiež zaoberal rozhodnutím o trovách konania. Po doručení zrušujúceho rozsudku žalovaný sa k nemu nevyjadril, doručil súdu iba dovolanie proti rozsudku. Žalovaný sa nezúčastnil ani na pojednávaní dňa 24.06.2016, preto súd prvej inštancie vec prejednal a priznal žalovanú sumu 159,61 eur a poukázal na zdôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove. Súd sa riadil vysloveným právnym názorom a uviedol, že pokiaľ by porušenie liečebného režimu majúce za následok nevyplatenie náhrady za dočasnú práceneschopnosť v sume 114,05 eur malo spočívať len v tom, že žalobca sa na výzvu žalovaného dostavil k nemu za
účelom prevzatia mzdy, bol by v rozpore s dobrými mravmi nepriznať náhradu mzdy. Čo sa týka náhrady za nočnú prácu vo výške 45,56 eur, žalovaný uviedol, že uznáva nárok na zaplatenie práce v noci, avšak tvrdil, že tento nárok predstavoval 34,16 eur a nie 45,56 eur. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný sa na pojednávaní nedostavil, nevyjadril sa k tejto časti zrušujúceho rozsudku, a preto súd konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a dospel k záveru, že náhrada za nočnú prácu predstavuje 45,56 eur, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odôvodnil aj priznanie úroku z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 OSP, uviedol, že žalobca sa dožadoval zaplatenia sumy 2.078,17 eur, neskôr po čiastočnom späťvzatí žiadal sumu 1.860,31 eur. Prv súd mu priznal spolu sumu 956,26 eur, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %.
2. Súd nepriznal časť trov konania navrhovateľovi pozostávajúcich z náhrady na strate zárobku vo výške 328,24 eur a poštovného 1,30 eur. Ich vyčíslenie nebolo súdu doručené a zo spisu nevyplývajú, a preto súd tieto trovy nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na odňatie možnosti konať pred súdom, keď súd prvej inštancie konal vo veci na pojednávaní dňa 24.06.2016, pričom žalovaný svoju neúčasť riadne ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu. Uviedol ďalej, že žalobca nemá nárok na náhradu mzdy za dočasnú práceneschopnosť, pretože porušil liečebný režim a to takým spôsobom, že sa dňa 27.11.2008 a 01.12.2008 dostavil k zamestnávateľovi (žalovanému) mimo vychádzkových hodín určených lekárom. Je zjavné, že liečebný režim neporušil z dôvodu, že sa dostavil pre mzdu k svojmu zamestnávateľovi, ale z dôvodu úmyselne poškodiť zamestnávateľa, nakoľko v deň porušenia liečebného režimu prišiel do sídla zamestnávateľa za účelom podpísania výplaty, ktorú predtým vytrhol z rúk žalovanému. Splatnosť mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutá k 30. dňu v mesiaci, a preto nebol dôvod, aby sa zamestnanec dostavil do sídla zamestnávateľa dňa 27.11.2008, a preto porušil liečebný režim, nakoľko k omeškaniu s platením mzdy nedošlo. Poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu príjmu, avšak nedoručil zamestnávateľovi potvrdenie o svojej práceneschopnosti, aj preto mu tento nárok nevzniká. Čo sa týka ďalšieho nároku, a to náhrady mzdy za nočnú prácu, žalovaný viackrát doložil vyplatenie náhrady mzdy za nočnú prácu a preukázal, že žalobcovi bola vyplatená náhrada mzdy za nočnú prácu, na ktorú súd neprihliadal. Uvedená skutočnosť je aj v protokole Inšpektorátu práce. Dôkaznú povinnosť má osoba, ktorá sa voči inému domáha peňažného či iného plnenia a je povinná hodnoverne preukázať oprávnenosť svojich nárokov. V protokole inšpektorátu práce je jasne uvedené, že žalovaný má všetky povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru vysporiadané. Konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ako je zjavné z predložených dokladov, zamestnávateľ si voči zamestnancovi riadne plnil svoje povinnosti a bral ohľad aj na jeho finančnú situáciu, keď si voči nemu neuplatnil škodu, ktorú mu zamestnanec spôsobil počas trvania pracovného pomeru. Uviedol ďalej, že súd rozhodol o trovách konania v prospech žalobcu, pričom žalobca z pôvodne žalovanej sumy 2.078,17 eur získal len 956,26 eur, a preto súd má podľa § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách konania v prospech žalovaného.
4. Proti rozsudku, a to len proti výroku, ktorým súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca, uviedol, že rozhodnutie je nesprávne, pretože vyčíslenie, ako aj prílohy k vyčísleniu trov konania boli doručené súdu ešte dňa 30.09.2014. Navrhol druhý výrok zmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
5. Vo vyjadreniach k odvolaniam žalobca navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť, žalovaný navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne zmeniť. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom nie je dôvodná, pretože je síce pravdou, že žalovaný doručením súdu prvej inštancie dňa 16.06.2016 požiadal o odročenie pojednávania stanoveného na deň 24.06.2016 z dôvodu čerpania dovolenky v zahraničí, avšak súd prvej inštancie na túto žiadosť odpovedal a vyžadoval, aby žalovaný predložil plnú moc a vyjadrenie právneho zástupcu o tom, že v uvedenom čase bude čerpať dovolenku, v inom prípade nebudú splnené podmienky na odročenie pojednávania a súd bude vo veci konať. Na túto žiadosť súdu súd nedostal odpoveď, a preto oprávnene súd vo veci konal. Dôvod na odročenie pojednávania
nestačí tvrdiť, potrebné je ho preukázať. Predmetom konania po zrušení veci odvolacím súdom skorším rozhodnutím, a to uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.03.2016, zostal nárok na zaplatenie sumy 159,61 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady za dočasnú pracovnú neschopnosť a titulom náhrady za nočnú prácu. Rozhodnutie o náhrade za dočasnú pracovnú neschopnosť je vecne správne, v tejto časti súd prvej inštancie rešpektoval vyslovený právny názor. Z odvolania nevyplýva žiadna vecná nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný opätovne len poukazuje na to, že žalobca porušil liečebný režim, keď sa dostavil pre mzdu. Aj podľa jeho tvrdenia sa žalobca dostavil do sídla zamestnávateľa za účelom podpísania výplaty, čiže administratívnej záležitostí súvisiacich s prevzatím mzdy za prácu. Priznanie nároku za dočasnú pracovnú neschopnosť nie je vylúčené ani tým, že žalobca nedoručil zamestnávateľovi potvrdenie o pracovnej neschopnosti, pretože v tomto prípade už nekoná o priznávaní náhrady zamestnávateľ podľa § 9 zákona 462/2003 Z.z., ale vo veci rozhoduje súd, ktorý posúdil, že nárok na náhradu za dočasnú pracovnú neschopnosť preukázaný bol, a preto ho priznal.
7. Priznanie nároku vo výške 45,56 eur ako náhradu mzdy za nočnú prácu je čiastočne nesprávne. Ako už predtým uviedol odvolací súd, žalovaný nespochybňoval nárok žalobcu na náhradu za nočnú prácu, avšak uznáva ho len do výšky 34,16 eur a naviac tvrdil, že túto sumu aj žalobcovi vyplatil. Zo súdom zisteného skutkového stavu nevyplýva, za aké obdobie je požadovaná suma 45,56 eur, aby bolo možné preskúmať, či takýto nárok žalobcu v celom rozsahu patrí. Dôvodom na úplné priznanie takéhoto nároku teda nemohlo byť nesplnenie dôkaznej povinnosti žalovaného. Dôkazná núdza bola skôr na strane žalobcu, ktorý tvrdil a nepreukázal, že má nárok na sumu 45,56 eur. Preto odvolací súd vychádzal z uznávacieho prejavu žalovaného, ktorý potvrdil nárok na náhradu za nočnú prácu vo výške 34,16 eur, sporným teda zostalo zaplatenie 11,40 eur. Obrana žalovaného, že sumu 34,16 eur žalobcovi zaplatil, v konaní nebola preukázaná. Tak ako už predtým uviedol súd prvej inštancie, suma 98,27 eur bola vyplatená ako mzda za mesiac november, len rukou je na tomto lístku dopísaná, že sa jedná aj o náhradu za nočnú prácu. Keďže v konaní nebolo vyjasnené za aké obdobie žalobcovi nočná práca patrí, nemožno dôkaz o zaplatenie sumy 98,27 eur považovať za dôkaz o zaplatení sumy 34,16 eur za nočnú prácu. Preto odvolací súd v časti o zaplatenie 11,40 eur rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmenil a žalobu v tejto časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. V prevyšujúcej časti rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. O trovách celého konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca aj žalovaný mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto bolo dôvodné o náhrade trov rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto rozhodnutie súčasne dáva odpoveď aj na odvolaciu námietku žalobcu k výroku o nepriznaní náhrady trov konania. V danom prípade nebolo dôvodné vôbec žalobcovi priznávať trovy konania, keďže mal úspech len čiastočný.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.