Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/97/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému T. L., W.. XXX.X.XXXX, F. Z. W. U. XX, XXX XX Z. W. U., o zaplatenie 3.929,02 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/52/2017-38 zo dňa 10.05.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy istiny vo výške 3.929,02 Eur, kapitalizovaného úroku vo výške 143, 03 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 2,- Eur, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3.929,02 Eur odo dňa 28.1.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 143,03 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: I. „Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3.929,02 Eur, kapitalizované úroky vo výške 143,03 Eur, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 2,- Eur, poplatok za poistenie vo výške 3,30 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3.929,02 Eur odo dňa 28.1.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 21.12.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 272458, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4.100,- Eur, pri úrokovej sadzbe 13,9% ročne, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 123,- eur. žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutá úver vždy k 25.dňu toho ktoré ho mesiaca, pri výške mesačnej splátky 67,35 eur. prvá splátka bola splatná dňom 25.1.2016, počet splátok bol dohodnutý v počte 108, pričom konečná splatnosť úveru bola dňa 27.12.2024. RPMN predstavovalo 16,05%, pričom

priemerná RPMN bola v čase uzavretia zmluva vo výške 15,55%. Zároveň si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 5% ročne ako aj poplatky presne špecifikované v tejto zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., ako aj Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov občanom Prima banky Slovensko. Výzvou dňa 26.10.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 31.10.2016. Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaného titulom úverovej zmluvy, žalobca listom zo dňa 27.1.2017 zosplatnil predmetný úver a vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy, pričom žalovaný dlžnú sumu nezaplatil.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 272458 zo dňa 21.12.2015, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4.100,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 108-ich mesačných splátkach vo výške 67,35 Eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 13,9% ročne. Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaného titulom uzatvorenej zmluvy, žalobca listom zo dňa 27.1.2017 zosplatnil predmetný úver a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Súd považoval žalobný návrh v časti nezaplatenej istiny vo výške 3.929,02 Eur za dôvodný, keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.100,- Eur, pričom žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 170,98 Eur. Taktiež súd považoval za dôvodný návrh v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 143,03 Eur a úroku z omeškania vo výške 2,- Eur, ktoré predstavuje zmluvné dohodnuté úroky ku dňu zosplatnenia úveru. Čo sa týka poplatku za poistenie v sume 3,30 Eur, ktorý predstavuje súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa žalovaný zaviazal hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. zmluvy spolu s príslušnou splátkou úveru, súd taktiež považoval uvedený nárok žalobcu za preukázaný. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 143,03 Eur odo dňa 28.1.2017 do zaplatenia, pričom uvedený nárok považoval za nedôvodný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.3.2004, v zmysle ktorého definícia príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, a teda v zmysle vyššie uvedeného úroky z omeškania ako aj úroky z úveru sú príslušenstvom pohľadávky. Následne uviedol, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo z príslušenstva, keďže žiadny právny predpis mu túto možnosť nedáva a taktiež žiadny právny predpis neumožňuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Nakoniec súd právne uzavrel, že podľa záverov Najvyššieho súdu Českej republiky, záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon priznáva bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky je nesprávny, a preto súd žalobu v uvedenej časti zamietol.

5. Aplikoval ustanovenia §1 ods.1,2, §2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozsudok súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.3.2008, v zmysle ktorého na poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru, a teda v prípade omeškania s úhradou úveru je možné požadovať platenie úrokov z omeškania aj z nezaplatených úrokov. Žalobca uviedol, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje, preto nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. Žaloba poukázal na ustanovenie § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom má za to, že ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky a teda v prípade, že by dlžník uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitol by sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní, pričom sankciou za omeškania by boli logicky úroky z omeškania.

7. Žalovaný sa na výzvu súdu k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku III. a IV., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.):

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp 52/2017 zo dňa 10.5.2017 a len na zdôvodnenie správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza, že súd správne zamietol žalobu v časti úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov z úveru.

11. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva, keďže úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, teda príslušenstvom istiny. Je totiž nevyhnutné rozdeľovať medzi hlavným peňažným záväzkovým vzťahom a vedľajším. Kým hlavným záväzkovým vzťahom je kauza, ktorá smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastke peňazí, vedľajším je vzťah úrokový, ktorý je vzťahom akcesorickým. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový a pretrváva iba povinnosť zaplatiť už nárokovateľné úroky. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Ani jeden z uvedených kódexov neumožňuje priznať majetkovú sankciu pre prípad omeškania sa s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva neplynie ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. (obdobne rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp.zn. 35Obo 101/2002 z 24.3.2004, rozsudok Najvyššie ho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo/919/2006 zo dňa 30. 8. 2006 a rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu sp.zn. 31Cdo/2036/2009 zo dňa 17.8.2011)

12. Odvolací súd však zároveň poznamenáva, že aj v prípade, ak by medzi stranami sporu došlo k zmluvnej dohode, v zmysle ktorej by veriteľ bol oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania z omeškaných úrokov z úveru, Najvyšší súd Českej republiky zaujal názor, že takéto dojednanie by bolo neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného v podmienok v predmetnom prípade, kedy úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, súd by takéto zmluvné ustanovenie musel podrobiť súdnemu prieskumu, či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda vyhodnotiť jeho platnosť, resp. neplatnosť v závislosti od toho, či nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13. Ak odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný názorom vyslovenom v inom rozhodnutí. Najviac však poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca bolo vedené v registri Cob, do ktorého sa zapisujú spory vedené medzi podnikateľmi, a teda jedná sa o záväzkové vzťahy medzi stranami, z ktorých ani jedna zmluvná strana nemá postavenie slabšej strany a medzi ktorými neplatia ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

14. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).