Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-271-2017.pdf
PDF · 108.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/271/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne N. L.R., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., Y. Z. XXX/XX, v konaní práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Bratislava, Heydukova 12, IČO: 47234318 proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, v konaní práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom a o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu bolestného sumu 15 687,-- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08. 12. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 3 000,-- Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 12. 2017 domáhala od žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhrady škody z titulu bolestného v sume 15 687,-- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08. 12. 2017. Zároveň sa domáhala od žalovaného zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,-- Eur v zmysle § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výpoveďou žalobkyne, jej zástupcu, upovedomením OR PZ BB o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-694/1, o podaní obžaloby 1Pv 372/17/6601, lekárskymi správami žalobkyne, odborným vyjadrením MUDr. Pavla Cikatricisa zo dňa 31. 07. 2017, korešpondenciou strán, trestným rozkazom 5T/93/2017 tunajšieho súdu, svedeckou výpoveďou Y. L. otca žalobkyne a zistil tento skutkový stav:
3. Žalobkyňa sa dňa 10. 06. 2017 viezla v osobnom motorovom vozidle zn. SEAT Ibiza, ktorej vodička E. H. spôsobila dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpela žalobkyňa početné vážne poranenia tela.
Za tento skutok bola uznaná vinnou trestným rozkazom tunajšieho súdu v konaní 5T/93/2017 zo dňa 03. 01. 2018. Motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného.
4. Žalobkyňa požadovala od žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená na zdraví z titulu bolestného tak, ako bola vyčíslená pre účely priestupkového konania vedeného na Krajskom riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici pod ČVS: KRPZ-BB-KD17-50/2017. MUDr. Cikatricis, znalec v odbore zdravotníctvo, stanovil výšku bodového ohodnotenia bolestného na 860 bodov, pričom jeden bod predstavuje 18,64 Eur. Žalovaného vyzvala dňa 18. 08. 2017 v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. na náhradu škody, bezvýsledne. Ďalej sa žalobkyňa domáhala od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 11, § 13 ods. 2 OZ s poukazom na znenie článku 16 ods. 1 a článku 19 ods. 2 Ústavy SR. Uviedla, že utrpela v dôsledku dopravnej nehody hemoragicko-traumatický šok ťažkého stupňa, pričom v dôsledku závažného poranenia absolvovala počas prvotnej hospitalizácie celkove päť operačných zákrokov. V období od 30. 07. do 02. 08. 2017 bola opätovne hospitalizovaná za účelom ďalšieho náročného operačného zákroku pravej ruky. Bola odlúčená od svojich blízkych, nemohla sa samostatne pohybovať, boli jej sťažené každodenné úkony osobnej hygieny, pri ktorých potrebovala pomoc tretej osoby. Následkom dopravnej nehody utrpela devastačné poranenia pravého ramena, ktoré jej na tele zanechalo kožný defekt, spolu s ďalšími rozsiahlymi pooperačnými jazvami. Celé leto sa nemohla vystavovať slnečnému žiareniu, ani vykonávať letné športy. Poukázala tiež na svoj vek, kedy kozmetické trvalé následky negatívne ovplyvňujú jej psychický stav. V čase dopravnej nehody sa venovala vrcholovému športu, basketbalu. Vracala sa so spoluhráčkami z tímového sústredenia reprezentácie a v júli 2017 sa mala zúčastniť majstrovstiev Európy U 20-žien v basketbale s vyhliadkou aj na majstrovstvá Európy v basketbale žien. Kvôli dopravnej nehode musela odložiť termíny skúšok na vysokej škole. Od nehody trpí bolesťami a poruchami spánku a nehoda zasiahla aj do jej rodinného zázemia a vzťahov s najbližšími. Na pojednávaní uviedla, že polroka po dopravnej nehode opätovne začala trénovať. V súčasnej dobe nemá skúšky zo zimného semestra z roku 2017 - 2018.
5. Žalovaný nespochybnil nárok žalobkyne voči jeho osobe na vyplatenie bolestného z titulu dopravnej nehody, ani jeho správnosť vyčíslenia. K plneniu nároku nedošlo z dôvodu, že robil dotaz na OR PZ Banská Bystrica, aby mu bolo oznámené, či bola žalobkyňa v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostnými pásmi. V takýchto prípadoch kráti uplatnenú náhradu škody o 25 %. Dosiaľ mu táto správa nebola doručená. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy žiadal zamietnuť v plnom rozsahu a to z dôvodu, že ohľadom tohto nároku nie je daná jeho vecná pasívna legitimácia. Podľa platnej úpravy zákona o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR, úmyslom zákonodarca nebolo zahrnúť do náhrady škody z titulu tejto špeciálnej právnej úpravy aj náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasledujúcich OZ. Poukázal na rozhodnutia NS SR 4Cdo/168/2009, 3Cdo/301/2012, 8Cdo/211/2016. Nárok z titulu nemajetkovej ujmy konkuruje nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého sa nesporne bude žalobkyňa do budúcna domáhať, prípadne aj jeho mimoriadneho zvýšenia. Z tohto pohľadu je takáto žaloba podaná minimálne predčasne.
6. Zástupca žalobkyne poukázal na pripojený znalecký posudok MUDr. Cikatricisa, z ktorého vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola žalobkyňa pripútaná. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je samostatným nárokom odlišným od nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto nároky sa časovo nekryjú. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až od ustálenia zdravotného stavu, pričom do tejto doby sa domáha žalobkyňa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti aj so samotným bolestným a zraneniami, ktoré utrpela. Judikáty, ktoré citoval zástupca žalovaného nepredstavujú judikáty, ale len rozhodnutia najvyššieho súdu. Judikát Najvyššieho súdu SR 7Cdo/65/2013 uverejnený pod číslom 1/15 ako aj nasledujúce rozhodnutie 6MCdo/1/2016 zo dňa 31. 01. 2017 priznalo nemajetkovú náhradu voči poisťovni z titulu dopravných nehôd. Vyhláška č. 32/1965 Zb. v § 7 ods. 3 poznala aj tzv. psychické strádanie a zohľadňovala ho nezávisle od posúdenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Považovala ho za sťaženie zdravotnej pohody prejavujúceho sa napr. v úzkostiach a podobne. Poukázal tiež na článok 4 Civilného sporového poriadku.
7. Svedok, otec žalobkyne Y. L., uviedol, že bol na mieste nehody 10 minút po nej. Videl ako dcéru vyťahovali z auta, ako kričala, že nemá ruku. Túto mala fakticky v ramennej kosti oddelenú, držala len na koži. Nevedelo sa, či vôbec bude funkčná. Následne dcéra vyžadovala dennú starostlivosť. Osem
týždňov po nehode začala rehabilitovať. Odmietala ísť autom, navštevuje psychológa z tohto dôvodu. V decembri bola mesiac v Kováčovej v rehabilitačnom centre, ešte predtým sa snažila trénovať. Od januára sa pokúša hrať.
8. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
10. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
12. V konaní nebolo sporné, že vodička motorového vozidla SEAT Ibiza evidenčné číslo C.-XXX F., ktoré bolo poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení u žalovaného spôsobila dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne.
13. Žalovaný uznal nárok žalobkyne za dôvodný ohľadom bolestného čo do základu, aj čo do výšky, v prípade, ak by bolo preukázané, že mala v čase dopravnej nehody zapnuté bezpečnostné pásy.
14. Žaloba došla na tunajší súd za účinnosti civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. Bola doručená žalovanému dňa 11. 01. 2018 spolu s pripojenými listinnými dôkazmi a s výzvou podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 15 dní vyjadril písomne k žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok neuznáva, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol upozornený na to, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť v zmysle § 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP.
15. Z pripojeného odborného vyjadrenia MUDr. Pavla Cikatricisa č. 6/17, ktorý bol vyhotovený pre účely priestupkového konania a bol spolu so žalobou doručený žalovanému, vyplýva, že znalec mal k dispozícii záznam vykonaný políciou, kde z vykonaných šetrení vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola žalobkyňa riadne pripútaná bezpečnostným pásom (20. strana odborného vyjadrenia).
16. Súd potom považoval za účelovú obranu žalovaného, že neplnil žalobkyni z tohto dôvodu. Žiaden návrh dôkazu na vykonanie šetrenia v tomto smere nepredniesol, ani v rámci lehoty uvedenej vo výzve na vyjadrenie k žalobe doručenej súdom, ani na pojednávaní. Súd poukazuje tiež na znenie § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva možnosť poisťovateľa nahliadnuť do spisu orgánu činného v trestnom konaní a vyhotovovať z neho výpisy týkajúce sa škodovej udalosti. Žalovaný potom nebol odkázaný čakať na odpoveď takéhoto orgánu.
17. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobkyne za dôvodný nielen čo do základu, ale aj čo do výšky a v tejto časti žalobe vyhovel.
18. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté v súlade so žalobou vychádzajúc zo znenia § 517 OZ a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. Do omeškania sa žalovaný dostal v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., keď žalovaný nespochybnil, že výzva na plnenie mu bola doručená dňa 22. 08. 2017.
19. Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy.
20. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
21. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
22. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
23. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
24. Predovšetkým sa súd zaoberal otázkou, či je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného vo vzťahu k nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s plnením náhrady škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. vzhľadom k obrane žalovaného.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
27. Podľa citovaného § 15 ods. 1, poškodený môže svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi.
28. Okresný súd vychádzajúc z odôvodnenia neskoršieho rozsudku Najvyššieho súdu SR než boli tie, na ktoré poukazoval žalovaný 6MCdo/1/2016, mal za to, že pojem škoda použitý v zákone o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 381/2001 Z. z. je potrebné interpretovať extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení §11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Najvyšší súd v tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. 10. 2016 sp. zn. III.ÚS 666/2016, ktorý považoval „za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na tému krytia nárokov náhrady nemajetkovej ujmy po obetiach dopravných nehôd povinným zmluvným poistením pri posudzovaní otázky pasívnej legitimácie povinných zmluvných poisťovní“. Takýto výklad považoval zároveň aj za výklad rešpektujúci ciele relevantnej únijnej regulácie. V tomto smere okresný súd tiež poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR 6MCdo/1/2016 najmä bodu 23, 28, 29 a 31 a argumentáciu KS Trenčín v rozhodnutí 5Cdo/133/2016 pod bodom 32 až 41 ako aj na rozhodnutie I.ÚS/474/2016
Skutočnosť, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou došlo k takým následkom, aké popisovala žalobkyňa v jej osobnostnej sfére, žalovaný nenamietal.
29. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že aj vo vzťahu ku druhému nároku uplatnenému žalobkyňou v konaní je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného.
30. Skutočnosť, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou došlo k takým následkom, aké popisovala žalobkyňa v jej osobnostnej sfére, žalovaný nenamietal. K dôvodnosti požadovaného nároku žalovaný poukázal na jeho predčasnosť vo vzťahu k predpokladanému uplatneniu nároku žalobkyne z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na základe totožnej škodovej udalosti s tým, že sa jedná o konkurujúci nárok.
31. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 7Cdo/65/2013 publikovaom pod číslom 1/2015, na ktorý poukázal zástupca žalobkyne, je riešená otázka, či môže existovať nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 ods. 2 OZ popri nároku na náhradu ujmy v zmysle § 444 OZ.
32. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že sa jedná o dva úplne samostatné nároky, ale záver odvolacieho súdu, že rámec špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby v sebe zahŕňa aj ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom práva na súkromný a rodinný život, nemá oporu v platnej právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví. Poukázal na tú skutočnosť, že z ustanovení § 2 až 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je treba vyvodiť, že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby, pričom z ničoho nevyplýva, že by sa podľa tohto právneho predpisu mala poskytovať aj ujma, ktorá sa premieta do osobnostnej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným vyjadrením s cieľom zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúčinnejšiu občiansko-právnu ochranu osobnosti . Zmyslom náhrady ujmy podľa § 444 OZ, je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, liečenia alebo odstraňovania následkov, alebo ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).
33. Súd v danom prípade posudzoval, na základe akých tvrdení a dôkazov sa domáhala žalobkyňa plnenia náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ vo vzťahu ku zásahu do jej osobnostných práv. Táto argumentácia je obsiahnutá v článku V. jej žaloby.
34. Aj keď ten istý skutkový dej podľa najvyššieho súdu v citovanom rozhodnutí môže v niektorom prípade zakladať zároveň nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach, nemožno si tento právny názor vykladať tak, že aj ten istý následok skutkového deja môže predstavovať vznik nároku z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ.
35. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
36. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
37. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.
38. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
39. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotí posudzujúcim lekárom po ustálení zdravotného stavu. Lekár pri určovaní bodového hodnotenia posudzuje závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov, pričom zohľadňuje stav poškodeného odo dňa vzniku poškodenia, nie odo dňa hodnotenia. V tomto smere súd neakceptoval argumentáciu zástupcu žalobkyne, že tohto nároku sa domáha do obdobia, kedy bude ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia.
40. Žalobkyňa uviedla, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k nasledujúcim zásahom do jej osobnostných práv :
1. počas ústavnej starostlivosti bola odlúčená od svojich blízkych, potrebovala pomoc nemocničného personálu, boli jej sťažené každodenné úkony osobnej hygieny a starostlivosti, 2. po prepustení do domáceho liečenia bola odkázaná na starostlivosť najmä matky pri hygienických úkonoch, ako aj bežných činnostiach v domácnosti, 3. pre obmedzenie pohyblivosti a kožné defekty ako aj problémy s vykonávaním základných životných potrieb sa cítila nadmieru ponížená, čo negatívne vplývalo na jej psychický stav, 4. v krátkej dobe po nehode sa mala zúčastniť majstrovstiev Európy žien v basketbale, pričom sa denne venovala športu, čo jej v dôsledku dopravnej nehody bolo znemožnené, 5. v dôsledku starosti pri bežných životných úkonoch vznikali medzi ňou a rodičmi hádky a rozpory. Musela odložiť termíny skúšok vysokoškolského štúdia, trpela bolesťami, poruchami spánku, čo zasiahlo do jej rodinného života.
41. Z takto popísaných zásahov do života žalobkyne mal súd za to, že sa táto domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jej súkromného života a zdravia ako aj do ľudskej dôstojnosti v zmysle citovaného ust. § 11 OZ. Vychádzajúc zo znenia prílohy č. 1 zákona č. 737/2004 Z. z., bodu II. sadzieb bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa ohodnocuje z popísaných následkov žalobkyňou vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií overených príslušným psychiatrickým pracoviskom bod 255, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu resp. iných častí hornej končatiny pod bodom 325 a nasledujúcich ako aj rozsiahle plošné jazvy po poraneniach pod bodom 432. Tieto zásahy potom nemôžu byť zohľadnené zároveň z titulu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 11 a § 13/2 OZ.
Za nesporný následok dopravnej nehody, ktorý zároveň nemožno subsumovať pod žiadnu položku ohodnocovanú z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd považoval ten, že v dôsledku dopravnej nehody žalobkyňa, ktorá sa venovala profesionálne vrcholovému športu basketbalu, sa nemohla zúčastniť v postavení tímovej hráčky Majstrovstiev Európy U20 žien v basketbale.. Za ďalší závažný zásah do jej osobného života súd považoval aj skutočnosť, že v čase dopravnej nehody študovala na vysokej škole, pričom poškodenie zdravia a jeho liečba mala vplyv na to, že si nemohla riadne plniť školské povinnosti a v dôsledku toho nemohla riadne a včas absolvovať skúšky. Existenciu hádok a rozporov s rodičmi nepreukázala. Naopak z výpovede jej otca vyplynulo, že celá rodina bola stmelená a riadne poskytovala starostlivosť dcére starostlivosť. Z výpovede žalobkyne, ako aj jej otca mal súd za preukázané, že už koncom roka 2017 začala chodiť do klubu a snažila sa trénovať, v čom pokračuje.
41. Súd potom vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že považoval nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ za dôvodný čo do základu, keď nemožno v danom prípade považovať za postačujúce zadosťučinenie iným spôsobom (napr. ospravedlnenie). Čo sa týka požadovanej výšky, súd považoval za primeranú sumu 3 000,-- Eur, keď zohľadnil tú skutočnosť, že napriek rozsahu a charakteru poškodenia zdravia zo strany žalobkyne sa relatívne rýchle socializovala, začala navštevovať basketbalový klub a trénovať, pričom je zrejmé, že do budúcna si bude uplatňovať na základe tej istej škodovej udalosti aj nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že ku poškodeniu zdravia dopravnou nehodou nedošlo úmyselne ale nedbanlivostným trestným činom. Spoluzavinenie žalobkyne na vzniku škody nebolo v konaní preukázané .
42. V prevyšujúcej časti súd potom žalobu ohľadom tohto nároku zamietol.
43. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na znenie § 255 CSP. Pokiaľ aj žalobkyňa nebola v časti úspešná, rozhodnutie o výške nároku v tejto časti záviselo od úvahy súdu. Výška trov konania potom bude vypočítaná z priznaného nároku. O tejto bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).