Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/169/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. S. XXX, o zaplatenie 6 576,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 3018,26 eur spolu s úrokom vo výške 19,0 % ročne zo sumy 562,09 eur od 13.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 318,86 eur od 12.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 286,80 eur od 12.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 277,15 eur od 12.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 289,69 eur od 14.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 791,32 eur od 12.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 297,80 eur od 12.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 277,57 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 562,09 eur od 13.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 318,86 eur od 12.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 286,80 eur od 12.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 277,15 eur od 12.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 289,69 eur od 14.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 791,32 eur od 12.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 297,80 eur od 12.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 277,57 eur od 13.02.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2017 a zmenenou dňa 8.3.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6576,81 eur, spolu s úrokom ku dňu 31.5.2017 vo výške 83,02 eur, s úrokom o výške 19 % ročne zo sumy 6576,81 eur od 1.6.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania o výške 5,25 % ročne zo sumy 6576,81 eur od 1.6.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 16.9.2013 Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti za podmienok dohodnutých v zmluve v úvere. Žalovaný sa dostal do omeškania, splatil svoj záväzok len čiastočne, tak ako je uvedené v listine Aktuálny stav úveru a Poštová banka a.s. si uplatnila právo na predčasné splatenie úveru, žalovaný dlžnú sumu veriteľovi neuhradil. V súlade s dohodnutými podmienkami, v súlade s obchodným podmienkami vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi i úrok vo výške 19 % ročne, a taktiež úrok z omeškania. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. K žalobe pripojil a označil listinné dôkazy. Dňa 7.3.2018 v znení doplnenia zo dňa 23.3.2018 žalobca z dôvodu čiastočných úhrad zobral v časti žalobu späť a žiadal aby zaviazal žalovaného na úhradu sumy 3558,55 eur spolu s úrokom vo výške 19,5 % ročne (správne má byť vo výške 19 %, a to vzhľadom na zmenu žaloby

a rozhodujúce skutkové okolnosti uvedené v žalobe a v zmene žaloby) zo sumy 6576,81 eur, od 01.06.2017 do 12.07.2017, zo sumy 6014,72 eur, od 13.07.2017 do 11.08.2017, zo sumy 5695,86 eur, od 12.08.2017 do 11.09.2017, zo sumy 5409,06 eur, od 12.09.2017 do 11.10.2017, zo sumy 5131,91 eur, od 12.10.2017 do 13.11.2017, zo sumy 4842,22 eur, od 14.11.2017 do 11.12.2017, zo sumy 4050,90 eur od 12.12.2017 do 11.01.2018, zo sumy 3753,10 eur, od 12.01.2018 do 12.02.2018, zo sumy 3558,55 eur, od 13.02.2018 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6576,81 eur, od 01.06.2017 do 12.07.2017, zo sumy 6014,72 eur, od 13.07.2017 do 11.08.2017, zo sumy 5695,86 eur, od 12.08.2017 do 11.09.2017, zo sumy 5409,06 eur, od 12.09.2017 do 11.10.2017, zo sumy 5131,91 eur, od 12.10.2017 do 13.11.2017, zo sumy 4842,22 eur, od 14.11.2017 do 11.12.2017, zo sumy 4050,90 eur, od 12.12.2017 do 11.01.2018, zo sumy 3753,10 eur, od 12.01.2018 do 12.02.2018 a zo sumy 3558,55 eur, od 13.02.2018 do zaplatenia.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že právny predchodca žalobcu Poštová banka mu oznámil že úverová pohľadávka sa stáva splatnou predčasne v celom rozsahu a ku dňu 19.9.2014 je vo výške 8087,88 eur. V písomnom podaní zo dňa 21.11.2017 žalovaný tiež uviedol, že odo dňa zosplatnenia úveru uhradil žalovaný záväzok v celkovej výške 7705,46 eur, a to dňa 13.11.2014 v sume 100,- eur, a zrážkami zo mzdy vo výške 4771,83 eur za rok 2015,2016 a zrážkami zo mzdy vo výške 2833,63 eur za rok 2017. Dňa 8.3.2018 ďalej žalovaný uviedol, že v listine doručenej jeho zamestnávateľovi je uvedená suma 9486,05 eur. Ak by to tak bolo, zaplatil by žalobcovi celkom sumu viac ako 15 000, keďže od neho chce žalobca ešte viac ako 6 000. Dlh riadne spláca prostredníctvom zrážok zamestnávateľom, pričom žalobca chce úrok, ako keby ho nesplácal. Do dnešného dňa zaplatil sumu 8 972,15 eur prostredníctvom zamestnávateľa a zamestnávateľ bude ďalej vykonávať zrážky až do tej sumy, ktorá mu bola oznámená spoločnosťou Bencont. Pôžičku mal vo výške 7 000 eur a považuje za prehnané, ak by mal zaplatiť viac ako dvojnásobok. Zamestnávateľ prestane uhrádzať zrážky ak dosiahne sumu ktorá mu bola oznámená.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

4. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

5. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 7.3.2018, t.j. pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 3018,26 eur s príslušenstvom zastavil.

6. Ide o spotrebiteľský spor. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinami a to: Zmluva o úvere zo dňa 16.09.2013 č. XXXXXXXXXX, obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, aktuálny stav úveru č.l. 18-19, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.09.2014 s kópiou doručenky, upozornenie-výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 02.09.2014, podací hárok č. EPH003003238, predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, sadzobník poplatkov, zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, špecifikácia úrokov, vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.11.2017, potvrdenia zamestnávateľa žalovaného o zrážkach zo mzdy žalovaného, vyjadrenie k výzve zo dňa 07.03.2018 spolu s prílohami, listina - predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav.

7. Z predložených listín vyplýva, že Poštová banka a.s. (predchodca žalobcu) so žalovaným uzavrela dňa 16.9.2013 Zmluvu o úvere (dostupná pôžička) č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej, sa žalobca so žalovaným dohodli na poskytnutí úveru vo výške 7000,- eur. V zmluve boli uvedené podmienky: výška úveru 7000,-eur, celková výška nákladov: 4804,46 eur, počet splátok: 72, splátka 164 eur, ročná úroková sadzba 19 %, RPMN 20,74 %, priemerná hodnota RPMN 13,44 %, splatnosť prvej splátky: 20.10.2013, dátum konečnej splatnosti: 20.09.2019, dátum splátky k: 20 dňu v mesiaci. Zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dňa 3.9.2014 Poštová banka a.s.

(predchodca žalobcu) vyzval žalovaného k úhrade omeškaných splátok 1521,92 eur do 15 kalendárnych dní s upozornením, ak nedôjde k úhrade banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a Obchodných podmienok. Dňa 19.9.2014 v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy predchodca žalobcu úver zosplatnil vyzval žalovaného k úhrade celého úveru v celkovej výške 8087,88 eur. Ďalej z predložených listín žalobcu, označených ako stav úveru a z potvrdení vystavených zamestnávateľom žalovaného vyplýva že žalovaný žalobcovi do 12.2.2018 uhradil celkom sumu 9410,11 eur. Dňa 13.6.2017 pohľadávku nadobudol žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.III/2017.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou s nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd posudzoval vzťah strán sporu. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú dňa 16.9.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň posudzoval vzťah strán sporu aj podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu pod ústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008, Skutočnosť, že pre žalovaného ako spotrebiteľa je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod).

19. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej

viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

20. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd v spore preukázanú. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listín, že došlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení. V tejto súvislosti súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že právny predchodca žalobcu dodržal postup vyžadovaný § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 13.6.2017, čo žalovaný ani nenamietal a zároveň nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 osobitného zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu ako banky na žalobcu a zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky vymedzené v uvedenom ustanovení boli splnené.

21. V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahovala len výšku a počet mesačnej splátku, a to v sume 164,- eur v počte 72 splátok. Čo sa týka však výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Uvedenie len výšky splátky ako takej nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku splátky istiny, úroku a iných poplatkov t.j. takto nie je zrejmé aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne, a zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu úveru.

22. V predmetnej zmluve zároveň nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V zmluve je uvedená len výška úveru v sume 7.000,00 eur a celková výška nákladov vo výške 4804,46 eur. Drobným takmer nečitateľným písmom je následne v predmetnej zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, avšak ani v tejto časti textu zmluva zo dňa 16.9.2013 konkrétny údaj o výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť neobsahuje. Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v zmluve uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úveru je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej zmluve nebola uvedená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí v predmetnej zmluve súd považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

23. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške (19 %) z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť

(modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.

24. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté, z listinných dôkazov predložených žalobcom i žalovaným mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle 9 ods. 2 písm. j) a k) vyššie citovaného zákona, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorý vyčerpal, a to v sume 7000,- eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, pričom do 12.2.2018 žalovaný za účelom splácania úveru na základe zmluvy zo dňa 16.9.2013 uhradil sumu 9410,11 eur (z toho do 19.9.2014 sumu 437,96 eur), čo znamená že celý úver (už dňa 10.8.2017) uhradil a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to aj v časti úroku z omeškania, a to z dôvodu, že vzhľadom na čas a výšku úhrad do rozhodnutia súdu je zrejmé, že žalovaný uhradil nielen istinu úveru ale aj úrok z omeškania, ktorý si žalobca v spore uplatnil od 1.6.2017. Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, na ktorú poukazuje i žalovaný vo svojej obrane, že dňa 19.9.2014 žalobca resp. predchodca žalobcu žalovanému potom ako úver zosplatnil a v listine zo dňa 19.9.2014 oznámil výšku celého zosplatneného úveru v sume 8087,88 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje, že ak by aj úver na základe zmluvy zo dňa 16.9.2013 nebol bezúročný a bezpoplatkov je preukázané a nie je medzi stranami sporné, že žalovaný žalobcovi uhradil po 19.9.2014 (do 12.2.2018 ) úhradami v rôznych výškach celkom sumu 8972,15 eur (9410,11 mínus 437,96 eur, ako suma úhrad do 19.9.2014) z ktorého údaja v spojení s okamihom jednotlivých čiastkových úhrad vyplýva, že i takto zosplatnený úver, uvádzaný predchodcom žalobcu vo výške 8087,88 eur (bez úroku z úveru potom ako došlo k jeho zosplatneniu, pretože tento mu vzhľadom na vyššie uvedený záver že veriteľovi nepatrí) žalovaný žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi tiež v celom rozsahu uhradil, teda i v tomto prípade dlh žalobcu zanikol splnením už úhradou zo dňa 10.11.2017, a žalobe by nebolo možné vyhovieť, pretože okrem zosplatneného úveru (vzhľadom výšku ďalších úhrad žalovaného po jeho úplnom uhradení teda po 10.11.2017) došlo i k úhrade žalobou uplatnených úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil až od 1.6.2017.

25. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca zastavenie konania v časti zavinil (pretože žalobu v časti zobral späť z dôvodu, že väčšiu časť sumu, v ktorej žalobca zobral späť žalovaný uhradil pred podaním žaloby a aj po podaní žaloby žalovaný plnil na základe zrážok zo mzdy. Vo veci samej (po čiastočnom späťvzatí) bol žalovaný úspešný, súd žalobu zamietol, a preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, z priebehu sporu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).