Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/156/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: IL MONDO, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 3/5A, 903 01 Senec, IČO: 45 863 512, právne zastúpený Mgr. Lenkou Matlákovou, advokátkou, AK so sídlom Oravská 15/A, 903 01 Senec, proti žalovanej X. J., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX I., občan SR, právne zastúpená JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/505/2013-101 zo dňa 13.06.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Obsah odvolania

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolací dôvod, v ktorom vidí nesprávne právne posúdenie je ten, že súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na 100%-tnú náhradu trov konania, zrejme z dôvodu je úspešnosti v konaní. Súd pritom dostatočne nezvážil skutočnosť, že k úspechu žalovanej v súdnom spore došlo výlučne na základe dôkazu, ktorý poskytol ošetrujúci lekár žalovanej, a tento bol v spore súdom vykonaný až v závere súdneho konania, a to až po vyslovení právneho záveru odvolacieho súdu v zrušujúcom rozsudku. Mal za to, že keďže dôvodnosť žalovaného nároku závisela výlučne na dôkaze o zdravotnom stave žalovanej a informácie o zdravotnom stave pacienta nemožno v zmysle zákona poskytovať tretím osobám, žalobca nemal možnosť si tento dôkaz sám zadovážiť. Keby bol tento dôkaz riadne vykonaný a predložený žalovanou, resp. súdom úž pred prvým pojednávaním, žalobca by svoj návrh vôbec nepodal, resp. by ho vzal späť a nedošlo by tak k 4 roky trvajúcemu súdnemu sporu, kde trovy prevyšujú nárok. S tohto dôvodu mal za to, že tu existujú dôvody osobitného zreteľa v podobe dôkazu o zdravotnom stave žalovanej, ktoré spôsobili, že žalobca nebol v konaní úspešný.

Hodnotenie odvolacieho súdu

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

4. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Ustanovenie § 257 C.s.p preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa

7. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p., preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

8. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

9. Nepriaznivá sociálna situácia strán sporu a ich majetkové pomery neboli v predmetnom konaní tvrdené ani preukázané. Rozhodným v predmetnej veci sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a najmä postoj strán sporu v priebehu konania.

10. Odvolateľ označil ako dôvod osobitného zreteľa postoj žalovanej v konaní spočívajúci v tom, že dôkaz o zdravotnom stave žalovanej, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalovanej nebol z jej strany riadne vykonaný a predložený pred súdom prvej inštancie už pred prvým pojednávaním.

11. V zmysle konštantnej judikatúry sa pri skúmaní dôvodov osobitného zreteľa prihliada aj na okolnosti, či strana sporu, ktorej sa priznáva náhrada trov konania uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktoré jej patril, okrem prípadu ak strana sporu nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa názoru odvolacieho súdu k takémuto dôvodu osobitného zreteľa v danej veci nedošlo. Žalovaná v podanom odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 07.10.2013, č.k. 4Ro/446/2013-18 uviedla, že sa nemôže zúčastniť odbornej praxe z dôvodu otehotnenia, čo považovala za vážny zdravotný dôvod v zmysle č.l. 12 Dohody o odbornej praxi v Grécku - LETO 2013 zo dňa 30.01.2013, pričom potvrdenie od gynekológa pred začatím konania predložila žalobcovi. Až následným právnym posúdením odvolacieho súdu sa dospelo k záveru, že je potrebné vykonať dôkaz, t.j. požiadať ošetrujúceho lekára žalovanej o

vysvetlenie konkrétnych zdravotných problémoch žalovanej, ktoré jej bránili zúčastniť sa odbornej praxe. Z uvedeného dôvodu nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovanej predloženie lekárskej správy zo dňa 06.06.2017 z jej strany až v neskoršom štádiu konania po vrátení veci odvolacím súdom a nepriznať jej ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania. Navyše žalobca pokiaľ mal pochybnosti o zdravotnom stave žalovanej, mohol už vo svojom návrhu na dokazovanie zo dňa 26.08.2014, po predvolaní na prvé pojednávanie požiadať súd o vykonanie výsluchu priamo ošetrujúceho lekára žalovanej, ak mal pochybnosti, či v tomto prípade ide o vážny a nepredvídateľný dôvod v zmysle čl. 12 Dohody o odbornej praxi v Grécku - LETO 2013 zo dňa 30.01.2013.

12. Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozsudok vo výroku o trovách konania za vecne správny, a preto ho postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).