Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoKR-3-2018.pdf
PDF · 194.09 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast. Matejka & Haluška s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ladislav Matejka proti žalovanému Z.. Q. B., so K. K. E. Ul. E. A. 2, XXX XX C. C., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cbi/14/2016-77 zo dňa 24. augusta 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cbi/14/2016-77 zo dňa 24. augusta 2017 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v konkurze, ktorý bol vyhlásený na majetok úpadcu ako jedného z dlžníkov zabezpečeného veriteľa dňa 04.04.2016. Žalobca v navrhovanom petite rozhodnutia bližšie nekonkretizoval, ktoré nehnuteľnosti navrhuje vylúčiť, avšak súd prvej inštancie z obsahu spisového materiálu zistil, že sa zrejme jedná o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v okrese C., Obec C., k.ú. C. zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, Katastrálnym odborom ako pozemky - parcely reg. „C“, evidované pod parc.č. XXXX/XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 333 m2 a parc.č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2, ako aj stavba bez súpisného čísla postavená na parcele reg. „C“ evidovanej na parc.č. XXXX/XXX ako rozostavaný dom.
2. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, ktorú uzavrel právny predchodca Prima banky Slovensko a.s. dňa 04.07.2011, t. j. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu s úpadcom a žalobcom vyplýva, že poskytnutý úver mali obaja splácať spoločne a nerozdielne. Pohľadávka z úveru poskytnutého bankou ako veriteľom bola zabezpečená záložným právom, predmetom ktorého boli práve vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré aktuálne patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úpadca sa stal spolu so žalobcom vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi, ktorý si svoju pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní vedenom na úpadcu, solidárnym dlžníkom.
3. Súd vyhodnotil ako nespornú tú skutočnosť, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty výzvou zo dňa 03.06.2016 vyzval žalobcu v súlade s § 79 ods.1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) na zaplatenie sumy 71.232,31 Eur, ktorá zodpovedala zvyšnej nezaplatenej časti úveru, splatenie ktorej bolo zabezpečené v prospech veriteľa zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/16/2016-78 zo dňa 08.09.2016.
4. Nesporné bolo aj to aj to, že žalobca prevzal výzvu vo forme uznesenia dňa 14.06.2016, pričom lehota na zaplatenie sumy mu uplynula dňa 15.07.2016. Keďže žalobca túto sumu v stanovenej lehote nezaplatil, doplnil žalovaný do súpisu oddelenej podstaty novú súpisovú zložku majetku patriaceho žalobcovi, ktorý tvorí predmet zálohu a ktorý zabezpečuje záväzok úpadcu ako dlžníka v prospech zabezpečeného veriteľa Prima banky Slovensko a.s. Následne správca na základe písomného podnetu žalobcu ako tretej osoby doplnil v súlade s § 78 ods.3 ZoKR aj poznámku o spornom zápise svedčiacom v prospech neho.
5. Súd prvej inštancie základné skutočnosti, či boli v danom prípade splnené podmienky na zapísanie uvedeného nehnuteľného majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobcu do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, keď úpadca bol solidárnym dlžníkom vo vzťahu k veriteľovi, ktorému patrí zabezpečená pohľadávka a keď žalobca ako ďalší solidárny spoludlžník naďalej spláca úver v prospech zabezpečeného veriteľa pravidelnými hotovostnými vkladmi vo výške 405,49 Eur pred a aj počas vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, v dôsledku čoho sa veriteľom uplatnená pohľadávka v konkurze znížila už o sumu 6.215,69 Eur posúdil podľa ust. § 67 ods.1 písm. c) ZoKR tak, že konkurzu podlieha aj ten majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, t. j. ten, ktorý parí tretím osobám.
6. V tejto súvislosti poukázal na to, že hoci úpadca a žalobca sú vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi solidárnymi dlžníkmi, nemá to na postavenie úpadcu ako dlžníka vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi žiaden vplyv. Dôsledkom tzv. pasívnej solidarity, o akú sa jedná aj v posudzovanom prípade s poukazom na § 511 ods.1 OZ je okrem iného aj to, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek dlžníka, teda aj od úpadcu. Vyhlásenie konkurzu na majetok jedného zo solidárnych dlžníkov nebráni veriteľovi v tom, aby pohľadávku vymáhal súbežne nielen od úpadcu, a to postupom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj od ďalšieho, solidárne zaviazaného dlžníka, ktorým je žalobca. Veriteľ mal teda zákonné právo prihlásiť si svoju pohľadávku v konkurznom konaní. Napriek tomu, že žalobca záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy plní, bol postup žalovaného, keď do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa majetku úpadcu zapísal aj majetok žalobcu v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, správny. V prejednávanej veci je podstatná len tá skutočnosť, že v rozsahu plnenia poskytnutého na dlh úpadcu žalobcom ako ďalším solidárnym dlžníkom zaniká časť dlhu úpadcu, a teda v tejto časti zaniká aj pohľadávka prihlásená do konkurzu bankou ako veriteľom.
7. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy a ani uvádzané žiadne tvrdenia na tú skutočnosť, že by bola bývala veriteľom prihlásená pohľadávka uhradená v celom rozsahu. Žalobca ako tretia osoba nepreukázal, že by bol býval majetok zapísaný do súpisu oddelenej podstaty neoprávnene a že by bol žalobca preukázal subjektívne právo, ktoré by zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty vylučovalo. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žiadne zabezpečovacie právo vzťahujúce sa k jeho majetku neexistovalo. Bol preto toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod vylúčenia majetku z konkurznej podstaty úpadcu.
8. K spochybňovaniu obsahových náležitostí výzvy správcu konkurznej podstaty, ktorá predchádzala zapísaniu majetku žalobcu do súpisu oddelenej podstaty súd prvej inštancie poukázal na § 79 ods.1 ZoKR. Vyhodnotil, že zákonnou podmienkou pre zapísanie majetku do oddelenej podstaty je doručenie výzvy správcom tretej osobe, ktorá skutočnosť v konaní spochybnená nebola, pričom z obsahu tohto ustanovenia nevyplývajú žiadne obligatórne stanovené obsahové náležitosti výzvy, okrem tej skutočnosti, že správca je oprávnený vyzvať tretiu osobu na zaplatenie takej sumy, ktorá zodpovedá hodnote majetku odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom alebo prihlásenej sumy zabezpečenej pohľadávky, pričom výšku tohto majetku, ale ani prihlásenej sumy zabezpečenej pohľadávky pre účely zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty neurčuje správca, ale zabezpečený veriteľ. Uvedené ustanovenie správcovi neukladá sumu prihlásenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa vo výzve modifikovať v súlade s aktuálnou výškou.
9. Záverom zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch úpadcu, ktorým malo byť preukázané tvrdenie žalobcu o užívaní sporných nehnuteľností rodinou žalobcu a tiež splácanie úveru žalobcom, pretože túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú. Vykonanie tohto dôkazu by neprispelo k iným skutkovým a právnym záverom súdu, než ku ktorým dospel na základe vykonaného
dokazovania. Nedoplnil ani dokazovanie výsluchom svedka - zástupcu zabezpečeného veriteľa Prima banky Slovensko a.s., a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalobcovi bola zo strany súdu zaslaná v súlade s § 167 ods.3 CSP výzva na označenie všetkých dôkazov na preukázanie jeho tvrdení v súdom určenej lehote, počas plynutia ktorej žalobca výsluch zmieneného svedka nenavrhol vykonať. Urobil tak až na súdnom pojednávaní, a teda po márnom uplynutí súdom určenej lehoty, preto súd s odkazom na § 153 ods.2 CSP na takto navrhnutý dôkaz neprihliadol. Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu zamietol.
10. Zdôraznil tiež, že žalobcom formulovaný žalobný petit nebol dostatočný na to, aby ho súd poňal do výroku svojho rozhodnutia, keď žalobca presne nedefinoval, aké konkrétne nehnuteľnosti mali byť z konkurznej podstaty a v akom konkurznom konaní vedenom proti ktorému úpadcovi, vylúčené. Podľa § 216 ods.1 CSP nie je súd viazaný žalobným návrhom a nie je jeho povinnosťou vyvodzovať tieto skutočnosti z obsahu žaloby. Súd preto aj tento dôvod považoval za jeden z dôvodov, pre ktorý žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ho priznal žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu v konaní úspešný voči žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol.
11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu včas odvolanie. V bode 6 odvolania poukázal na tú skutočnosť, že jeho požiadavka na súdnu ochranu inkorporovaná v žalobe bola odôvodňovaná predovšetkým odlíšením situácie žalobcu, ktorý je na splnenie záväzku voči banke ako zabezpečeného veriteľa záložným právom z pozície spoludlžníka úveru sám zaviazaný, od situácie vlastníka predmetu vecno-právneho zabezpečenia záväzku úpadcu, ktorý nemá s veriteľom žiaden vlastný kauzálny vzťah. Zdôraznil tiež, že pri plnení záväzku z úverového vzťahu žalobca ani pred vyhlásením konkurzu a ani po ňom so splácaním splátok nemeškal. Zdôraznil tiež, že už z obsahu žaloby vyplýva jeho tvrdenie o tom, že výzva správcu podľa § 79 ods.1 ZoKR neobsahovala zákonom stanovené náležitosti riadnej výzvy, preto na jej základe nemohlo dôjsť k zapísaniu majetku žalobcu ako tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty.
12. Žalobcovi v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie chýba akékoľvek zdôvodnenie neoprávnenosti tvrdení žalobcu v žalobe, ako aj presvedčivé argumenty pre súdom zaujaté vecné stanovisko, keď navyše súd prvej inštancie odmietol vykonať aj jediný dôkaz navrhnutý žalobcom za účelom zistenia pozície zabezpečeného veriteľa k nútenému speňaženiu nehnuteľností na uspokojenie úverového záväzku, ktorý vlastník nehnuteľností ako jeden zo spoludlžníkov riadne a včas spláca, čím sú splnené práva aj záujmy banky. Pre kvalifikované rozhodnutie sporu podľa názoru žalobcu bolo nevyhnuté doplniť skutkové zistenia aj prostredníctvom žalobcom navrhnutého dokazovania a ak tak súd neurobil, bolo potrebné rozhodnutie podstatne dôkladnejšie odôvodniť.
13. Žalobca bol preto toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s poukazom na § 365 ods.1 písm. b) CSP, ako aj na to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 365 o ds.1 písm. h) CSP a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s poukazom na § 365 ods.1 písm. e) CSP.
14. V intenciách vymedzenia okruhu odvolacích dôvodov žalobca tieto zhrnul a argumentáciu doplnil o svoj vlastný náhľad na právny rámec, ktorým by skutkový stav súdenej veci mal byť posudzovaný a uviedol v odvolaní dôvody nesúhlasu s rozhodnutím okresného súdu nevykonať navrhnutý dôkaz výsluchom predstaviteľa zabezpečeného veriteľa.
15. V odvolaní poukázal žalobca najmä na tú skutočnosť, že neexistuje právna norma, ktorá by umožňovala zahrnúť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu do súpisu, pretože žalobca ako solidárny dlžník z úverového záväzku nie je treťou osobou, majetok ktorej by v dôsledku zabezpečenia záložným právom podliehal konkurzu, čo vyplýva z § 67 ods.1 písm. c), v spojení s § 79 ZoKR, podľa ktorých by konkurzu mal podliehať aj majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzok úpadcu. To však pokrýva výlučne prípady, kedy na majetku inej osoby ako úpadcu viazne zabezpečovacie právo zabezpečujúce jeho, a len jeho záväzok, nie však už situácie, kedy je hmotným predmetom zabezpečovacieho práva majetok osoby, ktorá je zo zabezpečeného záväzku sama v pozícii obligačného spoludlžníka a má preto okrem postavenia záložcu s príslušným zabezpečeným veriteľom aj vlastný kauzálny obligačný vzťah.
16. Ak by sa vyššie uvedený dôvod javil ako neopodstatnený, na spísanie nehnuteľností ako majetku tretej osoby do súpisu nebol splnený zákonom stanovený predpoklad v podobe uskutočnenia riadnej výzvy podľa § 79 ods.1 ZoKR, pretože výzva plnohodnotne nevystihovala obsahové náležitosti takéhoto úkonu a zároveň ňou žalovaný požiadal žalobcu o zaplatenie vyššej čiastky, než podľa práva mal. Podľa Zákona o konkurze, ktorý dopadá ako na záväzok úpadcu, tak aj na záväzok spoludlžníka, pri jazykovom výklade, kedy ani výklad správcu a ani výklad žalobcu nie sú výkladmi contra verba legis, je potrebné prihliadnuť aj na teleologický výklad, ktorý po identifikácii účelu Zákona o konkurze nemôže mať za účel vtiahnutie majetku tretích osôb do inštitucionálneho rámca konkurzu a v prípade záväzku úpadcu ani nie je prípadom spoludlžníctva. Pokiaľ ide o systematický výklad, na základe ktorého vyvstáva otázka aplikovateľnosti právnych inštitútov, ktoré nadväzujú na príslušnosť majetku tretích osôb zabezpečujúceho záväzky úpadcu do podstaty, najmä pokiaľ ide o náhradné plnenie poskytované do podstaty ako surogát zaťaženého majetku podľa § 79 ods.1 ZKR v prípade spoludlžníctva vyplýva, že argumentácia správcu je vecne neudržateľná. Podľa názoru žalobcu nedochádza k žiadnemu negatívnemu zásahu do subjektívnych práv ani zabezpečeného veriteľa a ani úpadcu, pričom výsledok má neprijateľné dôsledky na žalobcu. Žalobca nevidí žiaden relevantný dôvod k tomu, aby boli nehnuteľnosti ktoré vlastní, zapísané do súpisu a speňažené za účelom uspokojenia úverového záväzku, ktorý nie je vo vzťahu k nemu ani splatný, preto takýto postup nemôže napĺňať ani ciele a funkcie insolvenčného práva. Ak neexistuje žiadne porušenie záväzku žalobcu vo vzťahu k banke a napriek tomu banka ako záložný veriteľ len v dôsledku vyhlásenia konkurzu na dlžníka sleduje prihláškou speňaženie nehnuteľností, ktoré tvoria záložné právo v konkurze, je takýto jej postup v rozpore s princípmi spravodlivosti a racionálnej regulácie ľudských vzťahov. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou správcu bez bližšieho zdôvodnenia, prečo neprihliadol na argumentáciu žalobcu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je jasný ani spôsob vlastného výkladu súdu, ktorým ku konečnému rozhodnutiu dospel.
17. Žalobcu nepresvedčilo ani odôvodnenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí o tom, že výzva zaslaná mu správcom v súlade s § 79 ods.1 ZKR spĺňala podstatné obsahové náležitosti na to, aby po jej doručení nastali účinky predpokladané Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Aj keď zákon nepredpisuje obsahové náležitosti výzvy, požiadavkám explicitne vyjadreným priamo zákonnou dikciou by nepochybne vyhovovala aj výzva, ktorá by obsahovala nielen výšku sumy, ale aj súvislosti medzi prihlásenou pohľadávkou a jej aktuálnou výškou, prípadne skutočný zostatok zabezpečenej pohľadávky, ktorý je diametrálne odlišný od sumy uvádzanej v prihláške zabezpečeného veriteľa, o čom správca nesporne vie.
18. Podľa názoru žalobcu bolo porušené jeho právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je potrebné chápať ako súčasť základného práva na spravodlivé súdne konanie, na čo existuje konštantná judikatúra Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodovacia činnosť odvolacích súdov. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie súdu nie je možné označiť inak, ako akt neprijateľnej svojvôle, ktorý vzbudzuje svojou lakonickosťou a rozporuplnosťou pri vysvetľovaní prijatých právnych záverov na jednej strane a úplnou absenciou vyvrátenia argumentácie žalobcu, hoc aj len v jej kľúčových prvkoch na strane druhej, preto vyslovil obavu, či sa prvostupňový súd vecou, ktorá mu bola na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pred účinkami súpisu jeho majetku do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa predloženého na posúdenie a rozhodnutie skutočne aj materiálne zaoberal alebo na svoju Ústavou SR zverenú úlohu ochrany základných práv fyzických a právnických osôb zavŕšenú vydaním rozhodnutia úplne rezignoval.
19. Žalobca preto právne závery, ktoré viedli súd prvej inštancie k vydaniu rozsudku považuje za nesprávne. Opätovne zdôraznil, že žalobca nie je spôsobilý identifikovať jediný cieľ, účel, či dôvod, pre ktorý by insolvenčné právo takto dramaticky zasahovalo do hmotnoprávneho postavenia a subjektívnych práv vlastníka aj v prípade, ak všetky funkcie úverového vzťahu a jeho zabezpečenia je nielen možné, ale z pohľadu oboch strán úverového vzťahu optimálnejšie riešiť práve v mimoinsolvenčných pomeroch. Zdôraznil, že všetky štátne orgány majú Ústavou SR určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR (PL.ÚS 15/98). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (ÚS. II 148/06).
20. Zahrnutie nehnuteľností do súpisu v konkurze vyhlásenom na majetok inej osoby a ich prípadné následné speňaženie predstavuje podľa názoru žalobcu zásah do jeho subjektívneho vlastníckeho práva, preto je nevyhnutné nájsť pre účely naplnenia ústavne konformného výkladu také riešenie, ktoré zohľadní základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to napriek tomu, že k tomuto právu pristupuje totožné právo banky, a to obzvlášť v kontexte záložného práva zriadeného za účelom zabezpečenia úverového záväzku viaznuceho na nehnuteľnostiach. Splatnosť zabezpečeného záväzku podľa názoru žalobcu ešte nenastala, preto je požiadavka na priznanie ústavnej ochrany nútenému uspokojeniu riadne splácaného záväzku žalobcom nezmyselná. Neexistuje totiž žiadne ohrozené základné právo veriteľa, ktoré by sa proti základným právam dlžníka v procese vyvažovania mohlo v konečnom dôsledku presadiť.
21. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že podľa § 46 ods.1 ZoKR sa nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu vyhlásením konkurzu považujú za splatné, pretože ani právo zabezpečeného konkurzného veriteľa pri splatnosti úverovaného záväzku úpadcu v dôsledku fikcie splatnosti, ktoré mu umožňuje uplatniť svoju pohľadávku prihláškou aj v rozsahu, v ktorom nie je záväzok splatný, podľa názoru žalobcu neodôvodňuje predčasnú splatnosť pohľadávky voči ďalším spoludlžníkom a ani uspokojenie inak nezročnej pohľadávky voči úpadcovi speňažením iného majetku ako práve, a len, majetku úpadcu obzvlášť v prípade, ak by sa predmetom speňažovania mal stať priamo majetok dlžníka. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nereprezentuje predstavu súdu o spravodlivom riešení skutkovej situácie v celej šírke špecifík a k jeho vydaniu pristúpil len preto, že hodnotový princíp spravodlivosti opomenul pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Pri jeho vydaní nevzal do úvahy, že speňažením nehnuteľností dôjde k strate obydlia žalobcu a jemu blízkych osôb, a to len za účelom uspokojenia úverového záväzku, ktorý žalobca riadne a včas splácal nielen pred vyhlásením konkurzu, ale v plnení zodpovedajúcom dohodnutým platobným podmienkam pokračuje aj ďalej bez toho, že by bol svoj záväzok voči banke porušil.
22. Žalobca mal výhrady aj k tomu, že súd prvej inštancie zamietol ním navrhované vykonanie dôkazov bez toho, že by to bol riadne odôvodnil. Nevzal pritom do úvahy právo voľby záložného veriteľa postupovať vo vzťahu k riadne splácanej úverovej expozícii likvidačnou cestou konkurzu, čo nie je na mieste za situácie, keď zabezpečený veriteľ k úverovému vzťahu so žalobcom, pohľadávky z ktorého sú zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach, pristupuje ako ku štandardnému úverovému prípadu. Účelom vykonania dôkazu výsluchom zodpovedného pracovníka banky ako konkurzného veriteľa bolo objasniť skutočnú pozíciu záložného veriteľa k prípadnému speňaženiu nehnuteľností žalobcu so zvážením možnosti inej alternatívy, a to bezporuchového pokračovania v úverovom vzťahu so žalobcom a zabezpečiť si tak riadne úrokové výnosy a zachovanie zabezpečenia viaznuceho na nehnuteľnostiach, ktoré naďalej oprávňujú veriteľa pre prípad omeškania žalobcu prikročiť k výkonu záložného práva za súčasnej existencie jeho práva podieľať sa na výťažku aj zo speňaženia majetku úpadcu v konkurze. Na takéto odôvodnenie nemôže mať vplyv ani ust. § 153 ods. 2 CSP, keďže účelom sledovaným sudcovskou koncentráciou konania je predovšetkým docieliť, aby strany prostriedky procesného útoku a procesnej obrany vrátane dôkazných návrhov, ktoré mohli uplatniť skôr, bezdôvodne neponechávali na neskoršie štádiá konania, nie však zabrániť im v ich využití, ak sa ich potreba pre dosiahnutie procesného úspechu v dôsledku skutkového, či právneho vývoja sporu ukáže až dodatočne. Žalobca pritom dôkazný návrh predložil bezprostredne potom, ako súd v rámci oboznámenia strán o svojom predbežnom právnom posúdení sporu na pojednávaní dal najavo, že bez ohľadu na vznesenú žalobnú argumentáciu ohľadom spoludlžníctva považuje pre svoje rozhodnutie za kľúčové výlučne právo zabezpečeného veriteľa žiadať uspokojenie svojej pohľadávky od oboch solidárnych dlžníkov, a to aj prostredníctvom speňaženia nehnuteľností patriacich jednému z nich v konkurze, vyhlásenom na majetok druhého dlžníka, o ktoré banka požiadala prostredníctvom prihlášky a potom ako súd vyhlásil, že bez ohľadu na to, že vlastník nehnuteľnosti úverový záväzok spláca, pokiaľ tento nezanikol celý. Podľa názoru žalobcu bol preto dôkazný návrh podaný ihneď po získaní poznatkov o predbežnom právnom posúdení súdom oznámeného stranám, a teda včas.
23. K nedostatkom žalobného petitu žalobca uviedol, že takýto názor súdu je formalistický a vecne mylný, keďže žalobca svoju excindačnú požiadavku formuloval v samostatnej časti žaloby nachádzajúcej sa v jej závere (bod 38 žaloby, ako aj v bode 1,6 a 7 žaloby). Uviedol, že je vylúčené, aby akékoľvek nedostatky prípadného návrhu spôsobovali akékoľvek nepriaznivé procesné následky, nehovoriac o
zamietnutí žaloby. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/254/2009 a uznesenie NS ČR sp.zn. 33Odo/85/2006. Podľa jeho názoru z obsahu celej žaloby vyplýva, čoho sa žalobca domáha, preto ani identifikácia žalobného návrhu - petitu podľa záverov konštantnej judikatúry nevyčerpáva osobitne formulovaný návrh výroku, ale jeho vymedzeniu môže a má slúžiť znenie žaloby, ako jednotného celku, napr. Nález Ústavného súdu SR 1.ÚS 192/2015. Ani znenie § 216 ods.1 CSP nezbavuje súd viazanosti žalobným návrhom, ak z obsahu žaloby žalobný návrh vyplýva.
24. Záverom zdôraznil, že dôvodom pre zamietnutie žaloby je rozpor uplatneného nároku s hmotným právom, na rozdiel od formálnych nedostatkov žalobcom navrhovaného petitu, ktorý spočíva v jeho neurčitosti, ktoré sa prekážkou prejednateľnosti žaloby nestali, keďže súd evidentne žalobu prejednal a meritórne o nej rozhodol, z čoho jednoznačne vyplýva, že predmet sporu bol vymedzený dostatočne a žalobný návrh vadami neurčitosti netrpel. Ak by nebol býval petit žaloby určitý, súd mal postupovať podľa § 129 CSP a v prípade, že by žalobca nebol vady žaloby odstránil, mal žalobu odmietnuť. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a nehnuteľnosti zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vylúčiť.
25. Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré mu bolo doručené súdom prvej inštancie, nevyjadril.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
27. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.04.2016, č.k. 2K/16/2016-19 bol vyhlásený na majetok úpadcu Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., konkurz. Prima banka Slovensko a.s. si ako konkurzný veriteľ prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XX/XXX/XX, uzavretej dňa 04.07.2011 medzi jej právnym predchodcom Dexia banka Slovensko a.s., Hodžova 11, Žilina a úpadcom ako dlžníkom spolu s jeho manželkou - žalobcom, v prejednávanej veci v postavení spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Návratnosť úveru bola v čase vzniku záložného práva zabezpečená nehnuteľnosťami v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov ako dlžníkov, pričom v súčasnosti sú nehnuteľností ako predmet zálohu už len vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tieto skutočnosti vyplývajú z LV č. XXXX, na sú ktorom nehnuteľnosti, tvoriace predmet zálohu, zapísané. Nachádzajú sa v k.ú. C. ako parc. registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 333 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2 a stavba bez súpisného čísla - rozostavaný dom na parc. registra „C“ č. XXXX/XXX. Úver bol dlžníkom poskytnutý vo výške 80.000,- Eur, z ktorej sumy nebola ku dňu vyhlásenia konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu ako jedného z dlžníkov, vrátená suma 71.232,31 Eur.
28. Výzva správcu úpadcu ako jedného z dlžníkov zo dňa 03.06.2016 na úhradu sumy 71.232,31 Eur bola doručená priamo žalobcovi, ktorý jej prevzatie potvrdil. Z jej obsahu vyplýva, že na jedného z dlžníkov, a to Q. E. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica vyhlásený dňa 04.04.2016 konkurz, že konkurzný veriteľ Prima banka Slovensko, ktorý je zároveň zabezpečeným veriteľom, keďže poskytnutý úver bol zabezpečený zálohom, a to nehnuteľným majetkom, vlastníkom ktorého je žalobca a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, si prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 71.232,31 Eur voči úpadcovi a že s odkazom na § 79 ods.1 ZKR vyzýva žalobcu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil správcovi sumu prihlásenú ako zabezpečenú pohľadávka, inak majetok žalobcu ako tretej osoby, zapíše do súpisu. Zároveň uviedol číslo účtu úpadcu, na ktorý má žalobca poukázať sumu 71.232,31 Eur, ktorá predstavuje výšku zabezpečenej pohľadávky veriteľa.
29. Písomným podaním zo dňa 04.08.2016 právny zástupca žalobcu doručil správcovi podanie označené ako uplatnenie práva vylučujúce zapísanie veci do súpisu, v ktorom uviedol, že pri zápise majetku do oddelenej podstaty chýba poznámka správcu o spornom zápise a že nehnuteľnosti nemali byť zahrnuté do oddelenej podstaty.
30. Z listu žalovaného zo dňa 17.08.2016 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že potom, ako mu žalobca oznámil, že nie je v súpise zapísaná poznámka o spornom zápise, túto doplnil
v prospech žalobcu pri všetkých troch položkách a zverejnil v Obchodnom registri. Zároveň právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 78 ods.2 ZoKR vyzval, aby do 30 dní od doručenia tejto výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie nehnuteľného majetku žalobcu do súpisu oddelenej podstaty úpadcu vylučujú. Výzvu správcu zo dňa 03.06.2016 prevzal žalobca dňa 14.06.2016, na základe čoho mu lehota 30 dní na zaplatenie uplynula dňa 15.07.2016. Následne dňa 20.07.2016 zverejnil správca v Obchodnom vestníku č. 139/2016 doplnenie súpisu oddelenej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, do ktorej zapísal pozemok - zastavané plochy a nádvoria o výmere 333 m2 v Obci C., k.ú. C., zapísaný na LV č. XXXX, parc. C-KN č. XXXX/XXX v súpisovej hodnote 10.000,- Eur, pozemok - zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2 zapísaný na tom istom LV, parc. C-KN č. XXXX/XXX v súpisovej hodnote 10.000,- Eur vlastníka žalobcu v Obci C., k.ú. C. a stavbu - rozostavaný dom v Obci C., k.ú. C. bez súpisného čísla, evidovanú na LV č. XXXX, parc. KN č. XXXX/XXX v súpisovej hodnote 51.232,31 Eur, pričom všetky tri nehnuteľnosti patria F. E., rod. H. označenej správcom ako tretia osoba práve pre účely zabezpečenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko s číslom zabezpečenia pohľadávky podľa zoznamu pohľadávok 5.
31. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/16/2016-78 zo dňa 08.09.2016 vyplýva, že súd uložil žalobcovi lehotu 30 dní od doručenia tohto uznesenia na podanie žaloby proti správcovi úpadcu na vylúčenie majetku zapísaného do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko a.s. Žilina s presnou špecifikáciou nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX pre k.ú. C., ktoré sú zapísané do výlučného vlastníctva žalobcu, zo súpisu konkurznej podstaty. Z obsahu tohto uznesenia tiež vyplýva, že žalobca je manželkou úpadcu a že výzvu súdu prevzal dňa 14.06.2016, pričom lehota na zaplatenie zabezpečenej sumy mu uplynula dňa 15.07.2016. Uvedenú sumu žalobca titulom zabezpečenia záväzku nezaplatil a ani iným spôsobom na výzvu správcu konkurznej podstaty nereagoval.
32. Súčasťou spisového materiálu sú aj doklady o vkladoch v hotovosti, ktorými vkladal žalobca v prospech konkurzného veriteľa Prima banka Slovensko potom, ako bol vyhlásený na majetok úpadcu konkurz, sumy zodpovedajúce dohodnutým mesačným splátkam úveru. Žalobca v konaní tvrdil, že ako solidárny dlžník z úverového záväzku nie je treťou osobou, majetok ktorej by v dôsledku zabezpečenia záložným právom podliehal konkurzu. Úverový záväzok, na splnenie ktorého sa úpadca zaviazal spoločne a nerozdielne so žalobcom bol zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu, ale zabezpečoval záväzok úpadcu, preto podľa názoru žalobcu Zákon o konkurze dopadá na situáciu, kedy zabezpečovacie právo viazne na majetku osoby, ktorá je zo zabezpečeného záväzku sama v pozícii obligačného dlžníka a má preto okrem postavenia záložcu s príslušným zabezpečeným veriteľom aj vlastný kauzálny záväzkový vzťah.
33. Na to, aby bol majetok žalobcu zapísaný do konkurznej podstaty iného subjektu, je nevyhnutná existencia právnej normy, dispozícia ktorej majetku vlastníka udeľuje status predmetu speňažovania v konkurze inej osoby a umožňuje tak jeho pojatie do súpisu a súčasne dodržanie postupu, ktorý pre spísanie takéhoto majetku právny poriadok vyžaduje.
34. Žalobca v konaní tvrdil, že takej právnej normy, ktorá by umožňovala zahrnúť nehnuteľnosti do súpisu majetku podstát v konkurze niet. Tiež tvrdil, že pre vznik oprávnenia žalovaného spísať nehnuteľnosti v prospech oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa neboli splnené predpoklady stanovené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pretože žalobca ako solidárny dlžník z úverového záväzku nie je treťou osobou, ktorej majetok by v dôsledku zabezpečenia záložným právom podliehal konkurzu.
35. Žalobca bol toho názoru, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať § 67 ods.1 písm. c) ZoKR, a to pokiaľ ide o pojem tretej osoby, tak aj o pojem záväzok úpadcu na rozdiel od žalovaného, ktorý pri argumentácii vychádza z aplikácie § 79 ZoKR. Záložné právo je vo vzťahu k záväzku úpadcu, ktorý zabezpečuje, vedľajším záväzkom, pretože zabezpečený veriteľ voči záložcovi, okrem práva na uspokojenie svojej pohľadávky voči úpadcovi, nedisponuje žiadnym priamym obligačným peňažným nárokom. Znamená to, že zabezpečenému veriteľovi nič nebráni žiadať plnenie od žalobcu a za predpokladu omeškania sa s poskytnutím plnenia má právo sa uspokojiť z hodnoty predmetu zabezpečenia výkonom zabezpečovacieho práva aj mimo konkurzných pomerov. Záložnému veriteľovi tak vzniká právo uspokojiť sa nielen vo vzťahu k záložcovi, ale aj vo vzťahu k úpadcovi.
36. Podstatnou argumentáciou žalobcu v konaní bolo, že žalobca pravidelne a včas spláca úverový záväzok, a to nielen pred vyhlásením konkurzu, ale aj po ňom, preto je speňaženie nehnuteľností v rámci výkonu záložného práva z pohľadu žalobcu nepredstaviteľné. Tvrdil preto, že na zápis nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty neboli splnené podmienky predpokladané § 79 ods.1 ZoKR, rovnako ako neboli splnené predpoklady pre obsah výzvy adresovanej žalobcovi ako tretej osobe, preto táto nemohla nadobudnúť predpokladané účinky. Výzva doručená žalobcovi od správcu neobsahovala vo vzťahu k určenej hodnote žiadne údaje a ani informácie, ako ani aktuálny stav peňažnej pohľadávky prihlásenej záložným veriteľom do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, pretože žalobca jej výšku znížil priamymi platbami už po vyhlásení konkurzu. Žalobcom navrhovaný petit neobsahoval presné označenie nehnuteľností, ktoré sa majú vylúčiť zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a neobsahoval ani bližšie označenie úpadcu vrátane údajov o konkurze, z konkurznej podstaty ktorého sa mali nehnuteľnosti vylúčiť.
37. Žalovaný v konaní tvrdil, že postupoval v súlade s § 79 ods.1 ZoKR, keď žalobcu vyzval na zaplatenie sumy rovnajúcej sa výške zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa, t. j. sumy 71.232,31 Eur v zákonnej lehote 30 dní, ktorú sumu žalobca nezaplatil, preto žalovaný zapísal jeho majetok zabezpečujúci záväzok úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa tak, ako mu to ukladá § 79 ods.1 ZoKR. Táto skutočnosť bola oznámená aj Okresnému úradu Brezno, Odbor katastrálny, v dôsledku čoho je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. C. poznámka.
38. Keďže žalobca v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by mal okrem práva vlastníckeho, iné právo, ktoré by zapísanie majetku do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa vylučovalo, žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť, pretože tá skutočnosť, že si žalobca riadne plní svoje povinnosti voči zabezpečenému veriteľovi nemá vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania žiadnu relevanciu. Výzva, ktorú žalobcovi zaslal obsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa § 79 ods.1 ZoKR má obsahovať. Zároveň uviedol, že úpadca je manželom žalobcu, ktorí si vysporiadali BSM ešte v roku 2013 tak, že všetok majetok nadobudol žalobca, hoci dôvodom zániku BSM bolo práve podnikanie žalobcu a úpadca zostal celkom bez majetku a bez nároku na akúkoľvek výplatu z majetku, ktorý patril do BSM. Nie je preto schopný hradiť žiadne záväzky svojim veriteľom, v dôsledku čoho sa snaží o oddĺženie. Pohľadávky, ktoré si veritelia prihlásili do konkurzu, pritom presahujú 380.000, Eur.
39. Podľa § 196 ods.1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) v znení účinnom ku dňu 21.03.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
40. Podľa § 127 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
41. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
42. Podľa ods. 3 cit. ust., ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
43. Podľa § 153 ods.1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
44. Podľa § 153 ods.2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
45. Podľa § 153 ods.3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
46. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
47. Podľa § 167 ods.3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
48. Podľa § 216 ods.1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
49. Podľa § 8 ZoKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
50. Podľa § 28 ods.4 ZoKR, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
51. Podľa § 46 ods.1, prvá veta po bodkočiarku ZoKR, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak.
52. Podľa § 67 ods.1 písm. c) ZoKR konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.
53. Podľa ods.2 cit. ust. ZoKR majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
54. Podľa § 69, písm. a) ZoKR oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším.
55. Podľa § 77 ods. 2 ZoKR, ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia.
56. Podľa § 78 ods.1 ZoKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca
vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
57. Podľa ods.2 cit. ust. správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
58. Podľa ods.4 cit. ust. súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
59. Podľa ods.8 cit. ust. právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.
60. Podľa § 79 ods.1 ZoKR pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.
61. Podľa ods.3 cit. ust., ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.
62. Podľa § 511 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
63. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa špecifikovaných v žalobe zamietol. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcom dopĺňa odvolací súd nasledujúce skutočnosti.
64. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
65. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
66. V ustálenej judikatúre Ústavný súd SR už konštatoval, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 36 ods. 1 Listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).
67. K argumentom žalobcu uvádzaným v odvolaní, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nevykonal ním navrhované dôkazy výsluchom úpadcu,
ktorým malo byť preukázané tvrdenie žalobcu o užívaní sporných nehnuteľností rodinou žalobcu a keď nedoplnil dokazovanie ani o výsluch svedka - zástupcu zabezpečeného veriteľa Prima banky Slovensko a.s., účelom ktorého bolo objasniť skutočnú pozíciu záložného veriteľa k prípadnému speňaženiu nehnuteľností žalobcu so zvážením možnosti inej alternatívy, a to bezporuchového pokračovania v úverovom vzťahu so žalobcom a zabezpečiť si tak riadne úrokové výnosy a zachovanie zabezpečenia viaznuceho na nehnuteľnostiach, ktoré naďalej oprávňujú veriteľa pre prípad omeškania žalobcu prikročiť k výkonu záložného práva za súčasnej existencie jeho práva podieľať sa na výťažku aj zo speňaženia majetku úpadcu v konkurze, ako aj nesprávnou aplikáciou § 153 ods.2 CSP odvolací súd uvádza, že sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku, medzi ktoré nesporne patria aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.
68. Súd druhej inštancie k tvrdeniam žalobcu v odvolaní o porušení práva na spravodlivý proces, keď prvoinštančný súd nevykonal ním navrhované dôkazy - výsluchy považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhované dôkazy, ale len tie, ktoré s prejednávanou vecou súvisia a nemusí dať odpovede na všetky tie tvrdenia, ktoré na prejednávanú vec nemajú podstatný vplyv. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že súd bol povinný vyhovieť návrhom na doplnenie dokazovania. Žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom zabezpečeného veriteľa nemá podľa názoru odvolacieho súdu rovnako, ako aj podľa názoru súdu prvej inštancie na prejednávanú vec podstatnejší vplyv, pretože pokiaľ si zabezpečený veriteľ prihlásil do konkurzu prihláškou peňažnú pohľadávku ako nesplatenú časť úveru voči dlžníkovi, ktorý nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ani žiadnym majetkom v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý by bolo možné speňažiť, je jeho rozhodnutie uplatniť si takéto právo ohľadom získania sumy 71.232,31 Eur spolu so záložným právom dostatočne jasnou voľbou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že úhrada tejto sumy je možná len speňažením nehnuteľností, ktoré sú zálohom, z rozvrhu výťažku ktorých môže byť jeho pohľadávka v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu za aktuálneho stavu jedine uspokojená. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že zabezpečený veriteľ prijíma od žalobcu po splatnosti celej úverovej sumy plnenie na ten istý predmet úverového vzťahu formou splátok, pretože konečnú výšku žalobcom prihlásenej peňažnej pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu bude správca modifikovať.
69. Nie je preto pravdivé tvrdenia žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy právo voľby záložného veriteľa, pretože je zhmotnené práve v prihláške a v uplatnení si záložného práva ako zabezpečeného veriteľa, ktorý v súlade s § 511 ods.1 OZ oprávnene požadoval splnenie dlhu od úpadcu ako jedného zo solidárnych dlžníkov, čo mu Zákon o konkurze a reštrukturalizácii po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka umožňuje. Môže tak robiť súbežne aj so žiadosťou o plnenie od ďalšieho, solidárne zaviazaného dlžníka, ktorým je žalobca. Solidárne zaviazaní dlžníci majú postavenie samostatných spoločníkov, preto medzi každým solidárnym dlžníkom a veriteľom vzniká samostatný záväzkový vzťah. Poskytnuté plnenie veriteľovi si následne vzájomne solidárni dlžníci postupom podľa § 511 ods. 2 OZ vysporiadajú medzi sebou, čo však je už ich vnútorný vzťah.
70. Keďže právo voľby záložného veriteľa nebolo vo vzťahu k úpadcovi v konaní sporné, vykonanie dôkazu výsluchom zodpovedného pracovníka banky ako konkurzného veriteľa len za účelom objasnenia jeho skutočnej pozície ako záložného veriteľa k prípadnému speňaženiu nehnuteľností žalobcu so zvážením možnosti inej alternatívy uvádzanej žalobcom vyššie, za súčasnej existencie jeho práva podieľať sa na rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku v konkurze nebolo pre prejednanie a rozhodnutie veci potrebné. Ak by bol chcel konkurzný veriteľ - banka riešiť vec mimo konkurzné konanie, bol by na prípadné návrhy žalobcu reagoval sám. Takýto dôkaz by nebolo účelné a hospodárne vykonať ani vtedy, keby bol žalobca podal návrh na jeho vykonanie už po doručení výzvy súdu prvej inštancie spolu s vyjadrením žalovaného, v ktorej ho súd poučil, že na dôkazy predložené po uplynutí súdom stanovenej 15 dennej lehoty od jej prevzatia dňa 08.12.2016 už nemusí prihliadnuť. Pritom bola súdu dňa 20.12.2016 doručená jeho replika, v ktorej mohol označiť a navrhnúť vykonanie dôkazov tak, ako to predpokladá aj § 153 ods. 2 CSP. Účelom takejto právnej úpravy je docieliť, aby strany sporu predložili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany vrátane dôkazných návrhov včas.
71. Súd prvej inštancie zdôvodnil, prečo nevykonal aj ďalší dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch úpadcu, ktorým malo byť preukázané jeho tvrdenie o užívaní sporných nehnuteľností rodinou žalobcu a tiež splácanie úveru žalobcom, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní sporné a žalovaný ich nenamietal. Vykonanie takéhoto dôkazu na preukázanie žalobcom uplatneného práva nebolo rovnako hospodárne a ani účelné. Z uvedených dôvodov nepovažoval za účelné doplniť žalobcom navrhované dokazovanie ani odvolací súd, pretože by to na právne posúdenie veci odvolacím súdom nemalo žiaden vplyv.
72. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu obsiahnutom v jeho bodoch 50, 57 a 58 odvolania o tom, že ak bol dôvod na zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie ten, že ním navrhovaný petit v žalobe nebol určitý, jasný a zrozumiteľný, a teda nevykonateľný, nemal vec prejednávať, ale mal vyzvať žalobcu postupom podľa § 129 ods. 1 CSP na jeho spresnenie, pretože šlo o vadu odstrániteľnú. Žalobca síce v žalobe dostatočne jasne popísal a identifikoval nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa v prejednávanej veci domáhal, tieto však v návrhu petitu neuviedol. Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo 7. októbra 2015, na ktorý žalobca v odvolaní poukázal pritom vyplýva, že...“ Žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností. Cieľom poučovacej povinnosti súdu je viesť žalobcu k tomu, aby ním vykonané procesné úkony mohli vyvolať zamýšľané účinky.“
73. Aj keď z obsahu celej žaloby ako podania vo veci samej vyplýva, čoho sa žalobca domáha, inak by súd žalobný návrh neprejednával a o ňom nerozhodoval, neznamená to, že navrhovaný petit nemusí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože obsah návrhu netvorí len žalobný nárok, a teda to, čo sa ním sleduje, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, t. j. čoho sa týka. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žalobného návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žalobného návrhu na začatie konania sledoval, ako aj motívy, dosiahnutie ktorých žalobca vyjadril a zdôvodnil v odôvodnení svojho návrhu. Požiadavku, aby zo žalobného návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno však vykladať reštriktívne tak, že by bol žalobca povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v § 127 ods. 1 CSP sa takáto povinnosť žalobcovi neukladá. Požiadavke určitosti vyhovuje taký výrok, ohľadom ktorého nevzniknú pochybnosti, ktoré nehnuteľnosti majú byť zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa vylúčené. (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 22 Cdo 4658/2007, zo dňa 28.11.2007, NS SR sp.zn. 5Cdo/254/2009)
74. Keďže dôvodom pre zamietnutie žaloby bol najmä rozpor uplatneného nároku s hmotným právom, formálnymi nedostatkami žalobcom navrhovaného petitu, ktoré sa prekážkou prejednateľnosti žaloby nestali, keďže súd evidentne žalobu prejednal, sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal, aj keď je toho názoru, že ak nebol petit žalobného návrhu určitý, mal súd postupovať podľa § 129 CSP.
75. Ak by bol teda dôvodom na zamietnutie žaloby len vyššie popísaný dôvod neurčitosti žalobného petitu, musel by odvolací súd takéto rozhodnutie zrušiť, pretože petit uvádzaný žalobcom v žalobe a výrok obsiahnutý v rozhodnutí súdu nemusia vždy korešpondovať, aj keď sám súd nie je povinný tak, ako to správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, vytvárať výrok sám, a to aj preto, že rozhodnutie v prejednávanej veci, pokiaľ by bol daný dôvod na vyhovenie žalobe, by musel doručovať katastrálnemu úradu, ktorý pre svoje konanie vyžaduje presnú identifikáciu všetkých nehnuteľností tak, aby bolo možné vo vzťahu k nim robiť akékoľvek zápisy, záznamy a poznámky.
76. Vzhľadom k tomu, že len výrok rozhodnutia navrhovaný žalobcom, ktorý nie je určitý by sám o sebe nestačil na to, aby mohla byť žaloba vo veci samej zamietnutá, ako aj z dôvodu, že súd žalobu prejednal a o nej vecne rozhodol, preskúmal odvolací súd žalobcom uvádzané dôvody v odvolaní, ako aj vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže podľa názoru žalobcu bolo porušené aj jeho právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je potrebné chápať ako súčasť základného práva na spravodlivé súdne konanie.
77. Aj keď súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, čo vyjadruje aj znenie § 220 ods. 2 CSP, nemusí dať všeobecný súd odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 46/05 a pod.).
78. Odvolací súd je toho právneho názoru, že súd prvej inštancie reagoval na argumentáciu žalobcu primeraným spôsobom, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto považuje odôvodnenie rozsudku, ktorým reagoval na všetky pre vec významné argumenty žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní za dostatočné, jasné a zrozumiteľné.
79. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016 a § 220 ods. 2 CSP v znení od 1. júla 2016, ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v danej veci. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti v prejednávanej veci považoval za rozhodujúce, k akým záverom na nich základe dospel a prečo nebolo možné tvrdeniam žalobcu vyhovieť. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek žalobcu. Možno preto zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. (Uznesenie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 606/2014-12 z 28. októbra 2014)
80. K argumentom žalobcu uvádzaným nielen v odvolaní, ale aj počas celého konania pred súdom prvej inštancie, že je len spoludlžníkom úveru poskytnutého úpadcovi ako dlžníkovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, že úver poskytnutý úpadcovi a žalobcovi vo výške 80.000,- Eur v mesačných splátkach, dohodnutých podľa úverovej zmluvy pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, ako aj počas neho riadne a včas spláca, že predčasná splatnosť úveru v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka sa žalobcu, ktorý úver spláca netýka, čo automaticky vylučuje spísanie majetku - nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu do konkurznej podstaty dlžníka - úpadcu a uspokojenie záložného veriteľa zo zálohu speňažením v konkurze odvolací súd uvádza, že tieto by boli s poukazom na § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka relevantné, keby nebol na majetok jedného zo spoludlžníkov vyhlásený konkurz.
81. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, účelom ktorého je usporiadanie majetkových vzťahov k osobám, ktoré sú dotknuté dlžníkovým úpadkom, presne určuje okruh súvisiacich právnych vzťahov, ktoré sa riešia výlučne týmto zákonom. Usporiadaním majetkových vzťahov sa rozumie najmä vysporiadanie nárokov veriteľov dlžníka z jeho majetku postupom, ktorý je upravený týmto zákonom, pričom Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vychádza z toho, že úpadkom je dotknutý nielen samotný dlžník, ale aj spoludlžník a jeho veritelia. Cieľom riešenia úpadku je čo najvyššie a zásadne pomerné uspokojenie dlžníkových veriteľov, preto účel a cieľ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vždy treba vykladať v kontexte so základnými zásadami konkurzného konania, na ktorých tento zákon spočíva. V incidenčnom konaní, ktorým konanie o vylúčenie nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa majetku úpadcu nesporne je, je preto možné využiť len tie procesné postupy, s ktorými Zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta.
82. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nielen úpadca ako dlžník, ale aj žalobca ako spoludlžník sa zaviazali banke ako veriteľovi, ktorý im poskytol úver, vrátiť tento spoločne a nerozdielne. V bode 10 úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 04.07.2011 sa obaja ako manželia zaviazali dať veriteľovi
vhodnú zábezpeku na zabezpečenie splnenia záväzkov vzniknutých na základe tejto úverovej zmluvy. Ako zábezpeku dojednali záložné právo na nehnuteľný majetok špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného práva č. XX/XXX/XX, ktorým bol rozostavaný rodinný dom s pozemkami, v tom čase v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Až po podpísaní úverovej zmluvy, o dva roky neskôr, bola medzi dlžníkom a spoludlžníkom uzatvorená Dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom rozostavaného domu s pozemkami tak, ako to vyplýva zo žalobcom priloženého výpisu z LV č. XXXX, vyhotoveného dňa 17.10.2016, postaveného na parc. č. XXXX/XXX, ako aj pozemkov parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, výlučne žalobca. K zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalobcu došlo pod č. V 326/13 dňa 21.03.2013. Na žalobcu tak ako na výlučného vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. C., Obec C., okres C. prešlo Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXX/XX, V XXXX/XX aj záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach parc. C- KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a rozostavaná stavba na parc. C-KN č. XXXX/XXX, ktoré bolo zriadené v prospech právneho predchodcu konkurzného veriteľa, a to Dexia banka Slovensko a.s. Žilina výlučne za účelom zabezpečenia návratnosti úveru.
83. Podľa vyjadrenia žalovaného bolo dôvodom zániku BSM práve podnikanie žalobcu, pričom pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v roku 2013 nadobudol všetok majetok žalobca, v dôsledku čoho zostal úpadca bez majetku. Nie je preto schopný uhradiť svoje záväzky veriteľom v rozsahu presahujúcom sumu 380.000,- Eur, aj keď si všetci veritelia svoje pohľadávky neprihlásili. To bol zrejme jeden z dôvodov, prečo si zabezpečený veriteľ uplatnil svoju pohľadávku z úveru, ktorá sa zo zákona, a to podľa § 46 ZoKR stala z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z dlžníkov - Q. E. splatná v celej, prihlásenej výške 71.232,31 Eur. V konkurze si z vyššie uvedených dôvodov uplatnil veriteľ aj záložné právo s číslom zabezpečenia pohľadávky podľa zoznamu pohľadávok pod por.č. 5.
84. Výzvou podľa § 79 ods.1 ZoKR vyzval správca konkurznej podstaty na základe prihlášky zabezpečeného veriteľa žalobcu ako záložcu, ktorý svojimi nehnuteľnosťami zabezpečuje splatenie dlhu úpadcom, nie však ako záložného dlžníka, na zaplatenie sumy 71.232,31 Eur s upozornením, že ak túto v lehote 30 dní od doručenia výzvy nezaplatí k rukám správcu sumu, správca zapíše tento nehnuteľný majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako majetok tretej osoby do súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Poučil ho tiež, že ak výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na jeho majetku zanikne.
85. Výzvu správcu zo dňa 03.06.2016 prevzal žalobca dňa 14.06.2016, na základe čoho mu lehota 30 dní na zaplatenie uplynula dňa 15.07.2016. Následne dňa 20.07.2016 zverejnil správca v Obchodnom vestníku č. 139/2016 doplnenie súpisu oddelenej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, do ktorej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako tretej osoby zapísané na LV č. XXXX, zabezpečujúce záväzky úpadcu zapísal s poznámkou, a to práve pre účely zabezpečenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko s číslom zabezpečenia pohľadávky podľa zoznamu pohľadávok 5. Prekážkou súpisu nie je preto to, že zabezpečený záväzok sa voči úpadcovi považuje za splatný výlučne v dôsledku hmotnoprávneho účinku konkurzu, ktorý nastal podľa § 46 ods.1 ZoKR, kedy sa vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu stal splatný celý dlh. Žalobca je síce aj solidárnym dlžníkom z úverovej zmluvy, ale vo vzťahu dlžník - úpadca a záložca je predovšetkým treťou osobou, ktorá svojim majetkom zabezpečuje dlh z úverovej zmluvy, pričom aj takýto majetok práve z dôvodu, že zabezpečuje záväzok úpadcu, podlieha konkurzu. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nepodliehajú konkurzu a že na ich súpis neboli splnené zákonné podmienky.
86. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by výzva správcu, ktorú doručoval žalobcovi zákonným spôsobom nebola spĺňala zákonné podmienky, pretože jedinou zákonnou podmienkou je, aby bola výzva na splatenie sumy prihlásenej zabezpečeným veriteľom v prihláške, v ktorej si tento zároveň uplatnil záložné právo, riadne doručená žalobcovi ako záložcovi, čo splnené bolo a čo nepoprel v konaní ani sám žalobca. Z ust. § 79 ZoKR nevyplýva žalobcom tvrdená absencia akejkoľvek požiadavky na súvislosť medzi prihlásenou pohľadávkou a jej aktuálnou výškou, ktorú by bol mal žalovaný vo výzve adresovanej žalobcovi uviesť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak počas konkurzu dôjde k zmene výšky prihlásenej pohľadávky, správca sumu, ktorú platí žalobca v splátkach v súčinnosti so zabezpečeným veriteľom po príp. speňažení nehnuteľnosti a po získaní a rozvrhnutí výťažku z nej upraví.
87. Správca konkurznej podstaty tak postupoval po uplynutí zákonom stanovenej 30 dennej lehoty, oznámenej žalovaným žalobcovi výzvou podľa § 79 ods. 1 ZoKR v súlade s § 78 ods.2 ZoKR, pretože žalobca, ktorého vyzval na zaplatenie zvyšnej časti splatného úveru mu nepreukázal právo, ktoré by zapísanie uvedeného majetku do súpisu oddelenej podstaty úpadcu vylučovalo. Nebol preto možný postup, že by bol správca oprávnený takto zapísaný majetok zo súpisu vylúčiť. Naopak, bol tak daný dôvod, aby navrhol konkurznému súdu uložiť žalobcovi ako tretej osobe povinnosť podať voči správcovi žalobu o vylúčenie uvedených nehnuteľností z konkurznej podstaty.
88. Z obsahu spisového materiálu, ale aj z výzvy správcu podľa § 79 ods. 1 ZoKR vyplýva, že Prima banka Slovensko ako konkurzný veriteľ, ktorý si prihlásil prihláškou do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka svoju peňažnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom je nutné považovať za zabezpečeného veriteľa, pretože jeho pohľadávka je zabezpečená majetkom patriacim do majetkovej podstaty úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Zabezpečení veritelia majú medzi ostatnými konkurznými veriteľmi pomerne výsadné postavenie, čo je dané tým, že nemusia s ostatnými veriteľmi čakať na vydanie rozvrhového uznesenia pri spôsobe riešenia úpadku konkurzom, ale môžu byť uspokojení zo zálohu už v priebehu konkurzného konania, pokiaľ zabezpečený veriteľ svoju pohľadávku riadne prihlási do konkurzu spolu s uplatnením záložného práva tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
89. Aj keď dlžník v postavení úpadcu mal na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej so zabezpečeným veriteľom v roku 2011 postavenie záložného dlžníka, a to spolu so žalobcom, tým že sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti po rozdelení BSM stala už len jeho manželka platí, že zabezpečený veriteľ má voči úpadcovi už len klasickú pohľadávku ako voči dlžníkovi, pretože výlučným záložným dlžníkom sa stal už len žalobca. Tým, že je táto pohľadávka zabezpečeného veriteľa vo vzťahu k úpadcovi zabezpečená už len majetkom žalobcu je irelevantné, že aj žalobca má vo vzťahu k zabezpečenému konkurznému veriteľovi rovnakú povinnosť splatiť dlh ako úpadca. Rovnako je nepodstatné aj to, že svoj dlh riadne spláca a že voči nemu predčasná splatnosť úveru z tohto dôvodu nemohla nastať, pretože nielen jeho dlh, ale aj dlh úpadcu je zabezpečený tým istým záložným právom.
90. Podstatné preto je, že pohľadávka konkurzného veriteľa, ktorú si prihlásil riadne a včas spolku so záložným právom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu je zabezpečená záložným právom, ktoré existuje aj po začatí konkurzného konania, aj keď je vlastníkom zálohu osoba odlišná od dlžníka, ale najmä tá skutočnosť, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa môže byť v konkurze uspokojená, aj keď len do takej výšky, ktorá sa dosiahne ako výťažok zo speňaženia majetku poskytnutého žalobcom k zabezpečeniu návratnosti úveru. Z výťažku budú tie sumy, ktoré znížili dlh úpadcu, odpočítané.
91. Postup pri uplatnení nároku na uspokojenie zo zabezpečenia je v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii striktne upravený a vyplýva z § 8, § 28 ods.4 v nadväznosti na § 46 ods.1, § 67 ods.1 písm. c) a ods.2 cit. ust., ako aj § 77 ods. 2 a 6, pričom podstatné je aj ust. § 79 ZoKR. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že za zabezpečovacie právo sa nesporne považuje okrem iných práv aj záložné právo, a to aj k cudziemu majetku. Pritom nie je podstatné, na základe akého právneho predpisu bola takýmto záložným právom pohľadávka zabezpečená, t.j. na základe akého právneho predpisu zabezpečenie pohľadávky vzniklo. Pokiaľ veriteľovi úpadcu patrí pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom, môže získať v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného veriteľa, ak preukáže, že mu voči úpadcovi patrí pohľadávka a že táto bola zabezpečená zabezpečovacím právom, že si ju riadne a včas prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka a v prihláške zároveň uplatnil svoje zabezpečovacie právo. Všetky tieto skutočnosti zabezpečený konkurzný veriteľ spĺňa, čo vyplýva z údajov zverejnených správcom konkurznej podstaty dlžníka v Obchodnom vestníku potom, ako majetok žalobcu, ktorý je zároveň predmetom záložnej zmluvy uzatvorenej so zabezpečeným veriteľom nielen úpadcom, ale aj žalobcom ako spoludlžníkom, zverejnil v Obchodnom vestníku.
92. Ako bolo uvedené vyššie, okrem majetku dlžníka tvorí konkurznú podstatu aj majetok osoby odlišnej od dlžníka, ktorý sa môže stať konkurznou podstatou vtedy, ak ním bol zabezpečený dlžníkov záväzok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii označuje v § 79 tieto osoby ako tretie osoby a ich majetok ako majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky dlžníka, ktorý konkurzu podlieha už od momentu jeho vyhlásenia. Aj keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje možnosť zápisu majetku osoby odlišnej od dlžníka do súpisu podstát rozlične podľa toho, akým zabezpečovacím právom je tento majetok zaťažený, faktom je, že takýto majetok je povinný správca zapísať do súpisu ihneď, ako ho zistí. Pritom
majetok tretích osôb, ktorým tieto osoby zabezpečili záväzok dlžníka tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci, možno do súpisu zapísať bez ohľadu na to, že žalobca je zároveň dlžníkom a aj záložcom, a to za splnenia podmienok uvedených v § 79 ods.1 ZoKR, a teda až po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku podľa § 78 ods. 2 ZoKR a po doručení výzvy majiteľovi takéhoto majetku, na základe ktorej mu správca úpadcu umožní, aby v lehote 30 dní od jej doručenia zaplatil správcovi sumu, ktorá sa rovná hodnote tohto majetku. Ak správcom požadovanú sumu tretia osoba nezaplatí, potom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tvorí konkurznú podstatu aj ten majetok, ktorý nepatrí dlžníkovi, ale inej osobe, a to bez ohľadu na to, že táto je spoludlžníkom, pretože pre prejednávanú vec je podstatné len to, že je záložcom. Zapísanie majetku do súpisu oprávňuje správcu na jeho speňaženie postupom podľa § 76 ZoKR, pričom takýto majetok tvorí oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov tak, ako je to upravené v § 69 ZoKR.
93. Z uvedených dôvodov nie je preto tvrdenie žalobcu v bode 6 jeho odvolania o tom, že treba rozlišovať situáciu, v ktorej je žalobca spoludlžníkom z úverovej zmluvy spolu s úpadcom a to, že si plní svoj záväzok z úverovej zmluvy a spláca splátky úveru, s ktorými nie je v omeškaní od situácie, kedy je aj vlastníkom zálohu, ktorým je zabezpečený záväzok úpadcu, ktorý nemá žiaden vlastný kauzálny vzťah, pre prejednávanú vec relevantné. Faktom je, že žalobca zabezpečil svojim majetkom nielen dlh úpadcu, ale aj svoj vlastný dlh, pričom je výlučne na zabezpečenom konkurznom veriteľovi, ktorému po splatnosti celého úveru najneskôr vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, nebola zo strany dlžníka ako úpadcu a ani zo strany spoludlžníka a záložcu vrátená zvyšná časť úveru. To, či sa banka uspokojí so splácaním dlžnej sumy žalobcom v splátkach alebo či dosiahne splatenie úveru predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré vo forme zálohu splatenie úveru zabezpečujú naraz, je výlučne vecou banky ako konkurzného veriteľa, príp. dohody medzi ním a žalobcom. Nie je to však v kompetencii žalovaného a ani konkurzného, či všeobecného súdu.
94. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje situáciu, kedy na majetku tretej osoby, odlišnej od úpadcu viazne zabezpečovacie právo zabezpečujúce záväzok dlžníka, nie je však pravdivé jeho tvrdenie v tom, že by Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravoval tú situáciu, kedy je predmetom zabezpečovacieho práva majetok tretej osoby, a to bez ohľadu na to, že táto tretia osoba je zároveň sama zaviazaná zo zabezpečeného záväzku ako obligačný dlžník. Ustanovenie § 79 ZoKR sleduje aj ten účel, aby mohol byť majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu správcom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii speňažený, pričom správca je vždy povinný konať v mene tretej osoby.
95. Pokiaľ ide o účel záložného práva, a to, že jeho speňažením môže byť záväzok z úverovej zmluvy vyrovnaný, je za danej situácie relevantné jedine to, že osoba žalobcu má vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi postavenie záložcu s konkrétnym zabezpečením a nie aj to, že je jeho dlžníkom popri úpadcovi.
96. Zmena v osobe vlastníka nehnuteľností, ktorými boli pôvodne obaja dlžníci a ktorý tvorí predmet záložného práva nemá preto žiaden vplyv na to, že sa týmto istým záložným právom naďalej zabezpečuje návratnosť úveru poskytnutého úpadcovi, pretože vyhlásením konkurzu a nastolením splatnosti celého úveru stratili dlžník aj spoludlžník len výhodu splátok, ktorú dovtedy mali. Banke ako zabezpečenému veriteľovi záložným právom tak vzniklo právo na vyplatenie zvyšnej časti úveru, dohodnutých úrokov z úveru v sume uplatnenej prihláškou vo vzťahu k úpadcovi ako jednému z dlžníkov v takej výške, na akej sa zmluvné strany dohodli, aj keď je táto vo vzťahu k úpadcovi obmedzená len výškou výťažku zo speňaženia zálohu v konkurze správcom. Voľba, od ktorého zo solidárne zaviazaných dlžníkov bude zabezpečený veriteľ splatenie celého úveru žiadať, je pritom výlučne jeho právom.
97. Z uvedených dôvodov je preto odvolací súd toho názoru, že konkurzu podlieha podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj majetok, ktorý zabezpečuje záväzok úpadcu ako jedného z dlžníkov podľa úverovej zmluvy, ktorého je žalobca ako záložca výlučným vlastníkom, preto je povinný strpieť výkon záložného práva, na ktorý správcu oprávňuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ak je z výťažku predajom takéhoto majetku v konkurze možné dlh z úverovej zmluvy, a teda záväzok úpadcu vyplatiť.
98. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu pre bezdôvodnosť zamietol, na základe čoho rozhodnutie súdu podľa § 387 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
99. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.
100. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).