Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/427/2017

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199 Československé armády 945/7 500 03 Hradec Králové

zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát Ul. Svornosti 43 821 09 Bratislava

proti žalovanému: W. I., C.. XX.X.XXXX Š. XX/XXX XXX XX T.

o zaplatenie 372,30 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e platobný rozkaz tunajšieho súdu 11Csp/427/2017-26 zo dňa 27.02.2018. II. Súd vyslovuje, že na prejednanie veci n e m á právomoc. III. Súd konanie z a s t a v u j e . IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie žalovanej sumy z nároku právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, z uzatvorenej o Zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 280,- eur, pričom peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy a žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov potvrdil podpisom Zmluvy. Z jeho návrhu nevyplýva, že má vedomosť o tom, že žalovaný sa zdržiava na území Českej republiky s úmyslom sa tam trvale zdržiavať. 2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 11Csp/427/2017-26 zo dňa 27.02.2018, ktorý však žalovanému nebol doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči zo dňa 16.03.2018, ktorého súd požiadal o doručenie platobného rozkazu žalovanému, sa žalovaný dlhodobo zdržiava v Českej republiky na bližšie nezistenej adrese. 3. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému

uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. 4. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. 5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. 6. Súd preto vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu. 7. Súd následne šetril pobyt žalovaného s tým, že lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že žalovaný W. I. má uvedenú adresu A. Č. U. X. D. T., C. B. XX. 8. Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a svoju žalobu uplatnil pred súdom Slovenskej republiky, žalovaný však žije na území Českej republiky. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní (rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ). 9. Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ (Česká republika a Slovenská republika), v ktorých je ho možné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typickým civilným ev. obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I. Vzhľadom k tomu, že Komisia prijala 21. apríla 2009 správu o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom v správe sa dospelo k záveru, že uvedené nariadenie sa vo všeobecnosti uplatňuje v uspokojivej miere, napriek tomu je však žiaduce zlepšiť uplatňovanie niektorých jeho ustanovení, ďalej zjednodušiť voľný obeh rozsudkov a zlepšiť prístup k spravodlivosti sa má vykonať niekoľko zmien a doplnení tohto nariadenia, malo by sa z dôvodu prehľadnosti prepracovať, bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorým cieľom je uľahčiť prístup k spravodlivosti najmä tým, že sa v ňom stanovujú pravidlá týkajúce sa právomoci súdov a pravidlá týkajúce sa rýchleho a jednoduchého uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vydaných v členských štátoch. Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie č. 44/2001 (nariadenie Brusel I). To sa však naďalej uplatňuje na konania začaté pred tým, ako nariadenie č. 1215/2012 nadobudne účinnosť 10. januára 2015. V zmysle článku 66 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. 10. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 11. Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 12. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 13. Podľa čl. 17 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach

týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 14. Podľa čl. 18 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 15. Podľa čl. 28 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 16. Podľa čl. 28 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo na tento účel sa prijali všetky potrebné kroky. 17. Podľa čl. 62 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu. 18. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 19. Na zistenie okolnosti bydliska odporcu súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v Českej republike na bližšie nezistenej adrese, avšak v Sociálnej poisťovni má žalovaný evidovanú adresu a to Č. U., T.C., C. B. XX. 20. V danom prípade ide o spor z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý smeruje voči žalovanému s bydliskom na území Česká republika, kde sa dlhodobo zdržiava, a teda v Českej republike žije s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať. 21. ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 4 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 18 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde je namieste aplikovať Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. 22. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 62 Nariadenia síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo české, alebo ako miesto jeho fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom mieste (napr. U príslušníkov vojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách alebo u členov lodných posádok). Vzhľadom k tomu, že podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Odboru poriadkovej

polície Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči zo dňa 16.03.2018 sa žalovaný zdržiava Českej republike dlhodobo na bližšie nezistenej adrese, pričom šetrením v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že žalovaný má hlásený adresu A. Č. U., T., C. B. XX, súd nemá právomoc konať v danej právnej veci v zmysle citovaného Nariadenia. 23. Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 161 ods. 2 konanie v plnom rozsahu zastaviť. 24.V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci. Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil. 25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 s tým, žiadnej zo strán trovy konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené pre neodstrániteľné podmienky konania a žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.