Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoPr-2-2021.pdf
PDF · 157.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W., L. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Nitra, Bratislavská 15, IČO: 36 263 044, zastúpený: JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cpr/1/2020-103 zo dňa 14. decembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019, je neplatné (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 032 eur brutto spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žalobcovi priznáva podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 55 ods. 2 písm. a), § 68 ods. 1 písm. b), § 77, § 79 ods. 1, § 118 ods. 1, § 144a ods. 2 písm. f), § 142 ods. 3, § 134 ods. 1 prvá veta, ods. 2, 3 Zákonníka práce, § 16 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, § 30f zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoja verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).
1.3. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným listom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a náhrady mzdy. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi ním a žalovaným pracovný pomer, u žalovaného je zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy. Dňa 14.09.2015 na pracovnej ceste utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol 18.09.2016 práceneschopný. Dňa 21.09.2016 zaslal žalovanému emailom aj poštou lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa W.. W. O., na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Dňa 28.06.2016 bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účelom posúdenia invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok, výsledkom ktorého bolo uznanie žalobcu invalidným, s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Žalovaný na opakovanú žiadosť o preradenie zo 07.10.2016 odpovedal listom z 11.10.2016 tak, že listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry NS SR, preto nemá povinnosť preradiť ho na inú prácu. Listom z 02.11.2016 žalovanému doručil dodatok z 31.10.2016 k lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 W.. W. O.. Z neho vyplýva jednoznačný záver, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu z dňa 14.09.2015 a je v ňom vyslovene deklarovaná nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Žalobca dňa 03. 12.2019 obdržal od žalovaného listovú zásielku zo dňa 27.11.2019 označenú ako "Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce", ktorým mu okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce, pričom neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú a neospravedlnenú absenciu v práci. Skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z dôvodu, že jeho prítomnosti v práci bránia zákonné prekážky. Nakoľko žalovaný ho na základe jeho žiadosti zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu, hoci podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Do času, kým ho žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce.
1.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca v zmene - rozšírení žaloby uviedol, že žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 13.02.2015 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko žalobca od 01.11.2016 do 03.12.2019 vôbec nenastúpil do práce. Nakoľko žalobca s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasil, listom z 27.01.2020 žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a dňa 28.01.2020 podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca týmto návrhom rozšíril uplatnené právo o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2020 do 31.07.2020. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.09.2020 pripustil zmenu žaloby.
1.5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer, druh práce žalobcu - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Žalobca utrpel dňa 14.09.2015 pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol do 18.09.2016 práceneschopný. Dňa 21.09.2016 zaslal žalovanému emailom aj poštou Lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa MUDr. W. O., na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Žalobca bol dňa 28.06.2016 posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účelom posúdenia invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok, výsledkom ktorého bolo uznanie žalobcu invalidným, s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie zo dňa 07.10.2016 odpovedal listom zo dňa 11.10.2016, v ktorom uviedol, že predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry NS SR a teda nevzniká povinnosť preradiť žalobcu na inú prácu. Žalobca listom z 02.11.2016,doručeným žalovanému dňa 07.11.2016, žalovanému doručil Dodatok z 31.10.2016 k Lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 W.. W. O.. Z posudku vyplýva záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015 a je v ňom uvedená nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Žalobca žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zasiela žalovanému dodatok k lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa § 63 ods.1 písm. c) ZP. Ďalej predložil žalobca žalovanému Lekársky posudok vyhotovený W.. W. O. dňa 20.09.2017, ktorý je vyhotovený v súlade s ustanovením § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa vzoru lekárskeho posudku uvedeného v prílohe č. 3c, ktorého záverom je
tiež konštatovanie dlhodobej nespôsobilosti žalobcu naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD. Žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa listovú zásielku zo dňa 27.11.2019 označenú ako "Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce", v ktorej mu bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú a neospravedlnenú absenciu v práci. Žalobca Listom zo dňa 27.01.2020 označenom ako "Neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru" zamestnávateľovi - žalovanému oznámil, že po doručení dňa 03.12.2019 listu zo dňa 27.11.2019, ktorý s ním okamžite skončil pracovný pomer, podľa §79 ods.1 Zákonníka práce trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 30.01.2020. Žalobca sa na tunajšom súde sa podanou žalobou proti žalovanému, vedenou pod sp. zn. 5Cpr/7/2017, domáha zaplatenia náhrady mzdy za dva mesiace - 1, 2/2017. Uznesením sp. zn. 8CoPr/3/2018-114 zo dňa 05.03.2020 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn.5Cpr/7/2017-64 zo dňa 12.02.2018, ktorým žalobu žalobcu zamietol a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu žalobe vyhovel, avšak vec nie je právoplatne skončená, pretože žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie.
1.6. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Prvoinštančný súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Cpr/7/2017, ktorá sa týka tých istých strán sporu a zaplatenia náhrady mzdy pred okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.11.2019, v ktorej odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu. Odvolací súd v uvedenej veci tiež zdôraznil, že Zákonník práce formálne a obsahové náležitosti posudku neupravuje a právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 16 písm. a) stanovuje, že lekárskym posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Tiež dospel súd k záveru, že uvedený lekársky posudok podľa svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce žalobcu v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015. Z jeho obsahu vyplýva, že lekár už v tomto posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav (popísaný v lekárskej správe - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu) dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (popísanú v lekárskej správe - dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla). S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie prijal záver, že zdravotný stav žalobcu ako zamestnanca žalovaného bol objektívne zistený a bol vo vyššie uvedenom lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doplnenie zo dňa 31.10.2016 Lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016, v ktorom lekár doplnil záver lekárskeho posudku v tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia zdravia, keďže takýto záver lekárskeho posudku má právny význam na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce), o ktorý prípad sa však v danej právnej veci nejedná, ani tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému ostatný lekársky posudok zo dňa 20.09.2017. V danej veci nebol zákonný dôvod posudzovať predmetný posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce podľa ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý zákon kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Nevylučuje sa však na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce použitie ako relevantného podkladu aj lekárskeho posudku vydaného podľa ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Z vyššie uvedených súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, u tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore. Nakoľko žalovaný žalobcu na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Ak zamestnávateľ - žalovaný nepreradil zamestnanca
- žalobcu na inú vhodnú prácu, zamestnanec - žalobca je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, preto, keďže žalobcovi bráni v jeho neprítomnosti v práci zákonná prekážka, žalobca nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.11.2019 je neplatné. Do času, kým žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) zákonníka práce, patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. 1.7. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2020 do 31.07.2020, t. j. za 6 mesiacov. Žalovaný v rozhodnom období neodpracoval ani deň, preto pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa článku II. bod 1. pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne, t. j. minimálna mzda zodpovedajúca druhému stupňu náročnosti práce v roku 2015 (min. mzda 380 eur x koeficient 1,2). S účinnosťou od 01.01.2019 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019, a to v sume 520 eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 520 eur x 1,2 - 624 eur. S účinnosťou od 01.01.2020 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, a to v sume 580 eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 580 eur x 1,2 - 696 eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy spolu v sume 4 032 eur brutto (2x 624 eur za mesiace 2,3/2020 a 4x 696 eur za mesiace 4-7/2020). Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 OZ, súd ho zaviazal aj na zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia (odo dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď v pracovnej zmluve v bode 5. bola dohodnutá splatnosť mzdy tak, že mzda je splatná vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci , za ktorý patrí zamestnancovi mzda)do zaplatenia ,všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe hore uvedeného, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
2. V zákonnej lehote podal proti rozsudku žalovaný odvolanie z dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP), nesprávnych skutkových zistení (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP), nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie. Uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasil, pretože nepovažoval žalobcom predložené listiny za také listiny, ktoré by bolo možné považovať za lekárske posudky kvalifikované pre pracovnoprávne účely, nenastúpenie do práce považoval za neospravedlnené absencie v práci, za obdobie ktorých neposkytoval žalobcovi mzdu. Rozhodujúcim bolo zodpovedanie otázky, či niektorú z listín možno považovať za lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely zakladajúci povinnosť podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto povinnosť mu vznikla z dôvodu, že žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu už predložením listiny zo dňa 21.09.2016 označenej ako „Lekárska správa“, ktorá bola vyhotovená obchodnou spoločnosťou H. v mene ktorej koná W.. W. O.. Žalobca však predložil viacero listinných dôkazov, okrem iných listinu zo dňa 28.06.2016 označenú ako „Lekárska správa“ vyhotovenú Sociálnou poisťovňou, ktorú mu predložil ešte v čase pred zhotovením listiny zo dňa 21.09.2016 za účelom preukázania tvrdených skutočností. Z uvedenej listiny zo dňa 28.06.2016 okrem iného vyplýva, že
ošetrujúcim lekárom je W.. G. N., ktorý, ako predpokladá žalovaný, vedie zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Oproti tomu, žalobcom predložené listiny boli vyhotovená iným lekárom, pričom však v zmysle konštantnej judikatúry lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca (porovnaj napríklad Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo/150/2005 alebo sp. zn. 5Cdo/237/2007). Preto má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že predložené listiny, vrátane listiny zo dňa 21.09.2016 boli vyhotovené ošetrujúcim lekárom žalobcu ako oprávneným subjektom, a teda je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
2.2. Tvrdil, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd nevysporiadal s námietkou, či subjekt vyhotovujúci žalobcom predkladané listiny, ktoré mali byť posudzované ako lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely, bol oprávnený k ich vyhotoveniu. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil, že listina zo dňa 21.09.2016 nepripúšťa iný odborný záver ako v nej vyslovený, teda že žalobca, ako zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu pracovného úrazu, ktorý mal zanechať trvalé následky, čím je podľa názoru súdu prvej inštancie splnená ďalšia podmienka stanovená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR pre to, aby táto listina mohla byť posudzovaná ako lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely. V tejto súvislosti totiž poukazoval na rozdielnosť v záveroch vyplývajúcich z predmetnej listiny zo dňa 21.09.2016 a listiny zo dňa 28.06.2016 spracovanej Sociálnou poisťovňou, ohľadom tej skutočnosti, následkom akého ochorenia či úrazu žalobcu je jeho súčasný, respektíve vtedajší zdravotný stav. Ako už bolo uvedené vyššie, obchodná spoločnosť H. respektíve W.. O. pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu dospel k záveru, že tento je najmä následkom pracovného úrazu, ktorý žalobca utrpel. Oproti tomu ale, posudkový lekár pridelený Sociálnou poisťovňou konštatoval, že Žalobca sa uznáva za invalidného, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných dýchacích ciest, pod položkou 1. - chronická choroba pľúc, písmeno b), štádium II., respektíve zdravotného postihnutie zaradené do Kapitoly XI - choroby močovej sústavy, oddielu A - postihnutie obličiek, pod položkou 8. - zhubný nádor obličky, písmeno b) po dosiahnutí stabilizácie. Tieto rozhodujúce zdravotné postihnutia odôvodňovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až 50 %, pričom všetky ostatné ochorenia v súčte tvorili 10 %. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti pritom bolo okrem iného aj vyšetrenie chrbtice Žalobcu zo dňa 03.11.2015. Z uvedeného listinného dôkazu predloženého samotným žalobcom ďalej vyplýva, že mu bolo umožnené vzniesť námietky k deklarovaným zisteniami posudkového lekára, pričom žiadne námietky neuviedol. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, rozporom medzi závermi vyplývajúcimi zo žalobcom predkladaných listín, preto žalovaný namietal a ďalej namieta prijatie takého záveru, že listinou zo dňa 21.09.2016 bolo zistený zdravotný stav žalobcu, objektívne a bez pochybností. Konštantná judikatúra pritom požaduje, aby bol lekárskym posudkom zistený zdravotný stav zamestnanca vyjadrený objektívne, bez pochybností tak, aby nebol prípustný iný odborný záver (porovnaj napríklad Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/237/2007). Súd prvej inštancie sa však v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal s existenciou dvoch odlišných záverov lekárov, ktorí mali skúmať zdravotný stav žalovaného, pričom prihliadol iba na závery plynúce z listiny zo dňa 21.09.2016, ktoré sú stručnejšie a bez riadneho zdôvodnenia. V danom prípade bolo nevyhnutné, ak súd disponoval s dvomi rozdielnymi závermi ohľadom zdravotného stavu žalobcu, ale rozhodol sa prihliadnuť na závery obsiahnuté v listine zo dňa 21.09.2016, mal teda zdôvodniť, pre aké dôvody má za to, že listina zo dňa 21.09.2016 vyjadruje objektívne zdravotný stav žalobcu tak, že nie je prípustný iný odborný záver (porovnaj napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cz/13/82). Hoci teda aj v tomto prípade sa jedná o relevantnú skutkovú otázku, takéto dôvody však v rozhodnutí odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie absentujú. Vyššie opísané nesprávne skutkové zistenia vyústili do nesprávne ustáleného skutkového stavu, na základe ktorého potom súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že bola splnená hypotéza ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, a teda v konečnom dôsledku nesprávne právne posúdil spor, čo zakladá odvolací dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zároveň podľa názoru žalovaného sa pri absencií príslušnej právnej úpravy obsiahnutej v Zákonníku práce ohľadom požiadaviek na lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely mali aplikovať ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré upravujú náležitosti lekárskeho posudku, predmetom ktorého je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce, tzn. súd prvej inštancie nesprávne neaplikoval uvedené ustanovenia, čo zakladá odvolací dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný si pre úplnosť dovoľuje uviesť, že jeho pretrvávajúca požiadavka na predloženie dokumentu, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností bolo možné považovať za lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely vyjadrujúci jednoznačný
záver ohľadom otázky spôsobilosti žalobcu na výkon dovtedajšej práce z hľadiska jeho zdravotného stavu nie je teda prejavom svojvôle žalovaného, ale požiadavkou súvisiacou s právnou istotou, a to s poukazom na skutočnosť, že predloženie lekárskeho posudku kvalifikovaného pre pracovnoprávne účely zakladá práva a povinnosti zamestnancovi a zamestnávateľovi, okrem iného podľa ustanovení § 55 ods. 2 písm. a), ďalej § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a napokon určuje aj režim výplaty odstupného podľa ustanovenia § 76 Zákonníka práce. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto žalovaný nepovažoval žalobcom predkladané listiny za kvalifikovaný právny posudok a vyhodnocoval jednotlivé absencie žalobcu v práci ako neospravedlnené absencie. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalovaný dôvodne a platne skončil pracovný pomer so žalobcom formou okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 Zákonníka práce, pracovný pomer zanikol dňom doručenia písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, tomuto po uplynutí okamihu doručenia nevznikal už nárok na mzdu alebo jej náhradu, tzn. podaná žaloba je nedôvodnú a súd prvej inštancie mal o tejto rozhodnúť tak, že ju v celom rozsahu zamietne.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nijako nereagoval na jeho námietku, že listina zo dňa 21.09.2016 mala byť vyhotovená subjektom odlišným od ošetrujúceho lekára žalobcu, túto námietku mohol vzniesť už vo vyjadrení k žalobe, v rámci dupliky, resp. v priebehu dokazovania na pojednávaní konanom dňa 30.09.2020 a tiež po tom, ako bol samosudkyňou dopytovaný na pojednávaní dňa 18.11.2020 pred záverečnými rečami na okolnosť, či má návrhy na doplnenie dokazovania, tak neurobil, ale túto námietku vzniesol až v rámci svojej záverečnej reči. Z uvedeného dôvodu už žalobca nemal žiadnu možnosť na námietku v konaní pred súdom prvej inštancie reagovať. Teda uvedená námietka nebolo vznesená včas tak, ako to predpokladá § 153 ods. 1 CSP. Bez ohľadu na skutočnosť, že súd na neskoro predložený prostriedok procesnej obrany nemá prihliadať, považoval žalobca za potrebné uviesť, že v danom prípade lekársky posudok vydal žalobcovi jeho ošetrujúci lekár W.. W. O., lekár - špecialista v odbore chirurgia, so sídlom B. XX, O. W., pričom W.. G. N. je obvodným lekárom žalobcu. Ošetrujúci lekár W.. W. O. poskytoval žalobcovi špecializovanú ambulantnú starostlivosť v súlade s § 8 ods. 4, 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Potvrdenie tejto skutočnosti bolo priložené k vyjadreniu. K námietke žalovaného, že súd sa v rámci svojho odôvodnenia nevysporiadal s existenciou dvoch odlišných záverov lekárov, ktorí mali skúmať zdravotný stav žalovaného, pričom prihliadol len na závery plynúce z listiny zo dňa 21.09.2016, uviedol, že povinnosť žalovaného preradiť žalobcu ako svojho zamestnanca na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce, odvodzuje výlučne od vyššie špecifikovaného lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení č. k. 8CoPr/3/2018 zo dňa 05.03.2020, pokiaľ žalobca žalovanému predložil lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 (č. l. 8 spisu), ktorý zaslal žalovanému dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.
4. Žalovaný v replike poukázal na zákonnú úpravu záverečných rečí ako procesného úkonu a časového ohraničenia dokazovania ako takého, obsiahnutú v ustanovení § 182 Civilného sporového poriadku ako príslušného procesnoprávneho kódexu. Podľa ustanovenia § 182 Civilného sporového poriadku, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v rámci prednesu záverečnej reči sa okrem iného strana sporu, respektíve jej právny zástupca vyjadrí k doposiaľ vykonanému dokazovaniu. Žalovaný, respektíve jeho právny zástupca tak postupoval správne, keď v rámci zhrnutia skutkového stavu poukázal na skutočnosť, že zo žalobcom predložených listín vyplýva, že ošetrujúcim lekárom žalobcu počas obdobia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti bola osoba odlišná od osoby, ktorá vyhotovila listinu zo dňa 21.09.2016 predstavujúcu podľa žalobcu lekársky posudok určený pre pracovnoprávne účely. Zároveň z ustanovenia § 182 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd prvej inštancie môže vyhlásiť dokazovanie za skončené až po predesení záverečných rečí, z čoho možno prijať tiež záver, že žalovaný, respektíve jeho právny zástupca sa k predmetnej skutkovej otázke vyjadril včas, v rámci dokazovania. Žalovaný preto postupoval správne - počas záverečnej reči v rámci dokazovania zhrnul skutkový stav, poukázal na fakty plynúce z predložených listín, tzn. vyjadril
sa k dokazovaniu - a námietka žalobcu vznesená v tejto súvislosti je preto nedôvodná. Pokiaľ ide o povinnosť tvrdení ohľadom predmetnej listiny zo dňa 21.09.2016 a preukazovanie, že táto listina spĺňa všetky náležitosti pre lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely, uviedol, že bol to práve samotný žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že predložená listina (okrem iných náležitostí) bola tiež vyhotovená správnym subjektom, keď v zmysle rozhodovacej činnosti súdu dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky - ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.1.2010). Ak teda žalobca tvrdil, že predložená listina zo dňa 21.09.2016 bola lekárskym posudkom kvalifikovaným pre pracovnoprávne účely, bolo jeho povinnosťou okrem iného preukázať i to, že táto listina bola vyhotovená jeho ošetrujúcim lekárom. Napriek skutočnosti, že jednou zo zásadných otázok pre správne rozhodnutie sporu je i určenie, či predmetnú listinu zo dňa 21.09.2016 vyhotovil oprávnený subjekt, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný vzniesol takúto námietku (hoci ten ju riadne vzniesol), súd prvej inštancie túto otázku v rámci odôvodnenia svojho rozsudku stranám sporu vôbec nezodpovedal. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá nielen so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ale aj so špecifickými námietkami strany sporu, pričom za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31.1.2019). Podľa názoru žalovaného, po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd sa ani len náznakom nevyjadril ku konštatovaniu žalovaného, ktorým poukazoval na skutočnosť, že zo strany žalobcu bola v predsúdnej komunikácií, ako aj počas konania pred súdom prvej inštancie predložená listina, z ktorej plynula odlišná osoba ošetrujúceho lekára Žalobcu ako subjektu oprávneného na vyhotovenie lekárskeho posudku kvalifikovaného pre pracovnoprávne účely od osoby, ktorá vyhotovovala žalobcom neskôr predkladané listiny, vrátane listiny zo dňa 21.09.2016. Je pritom nepochybné, že správne zodpovedanie otázky ohľadom subjektu oprávneného vyhotovovať v prípade žalobcu lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely je (spolu)rozhodujúce pre správne posúdenie sporu. Opísaný procesný postup súdu prvej inštancie tak v súlade s citovanom judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Vo zvyšku žalovaný odkázal na svoje odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec v súlade s § 378 a § 219 CSP bez nariadenia odvolacieho a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Predmetom konania je nárok žalobcu po rozšírení žaloby, ktorej zmenu súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní dňa 30.09.2020, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a náhrada mzdy spolu vo výške 4 032 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
7. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že v konaní bolo preukázané, že žalobca je zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015, s dohodnutou mzdou vo výške 456 eur mesačne. Žalobca dňa 14.09.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol do 18.09.2016 práceneschopný. Žalobca listom zo dňa 07.10.2016 požiadal žalovaného o preradenie na inú vhodnú prácu, keď e-mailom aj poštou poslal žalovanému listinu - lekársky nález označenú ako Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016. Žalovaný predloženú listinu neakceptoval ako dôvod na preradenie na inú vhodnú prácu nakoľko predmetom posudzovania bola miera invalidity žalobcu pre účely prípadného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Listom zo dňa 02.11.2016 žalobca opätovne žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zasiela žalovanému dodatok k lekárskemu
posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP. Listom zo dňa 13.01.2017 žalovaný žalobcovi oznámil, že predložené listiny označené ako lekársky posudok a doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 nemožno považovať za lekársky posudok, čo sa týka formy aj obsahu, preto nie je možné preradiť žalobcu na inú pre neho vhodnú prácu. Vzhľadom k tomu, že dňa 18.09.2016 skončila dočasná PN žalobcovi, a nenastúpil do práce, jedná sa z jeho strany o neoprávnené zameškanie pracovnej zmeny, a preto mu nevzniká nárok na vyplatenie mzdy, či jej náhrady. Dňa 03.12.2019 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce. Žalobca listom zo dňa 27.01.2020 označenom ako neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru oznámil zamestnávateľovi - žalovanému, že podľa § 79 ods. 1 ZP trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Súd prvej inštancie v danej veci poukázal tiež na skutočnosť, že medzi týmito istými stranami sa na dotknutom súde pod sp. zn. 5Cpr/7/2017 vedie spor o zaplatenie náhrady pred okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorý v dôsledku podaného odvolania prejednal odvolací súd, ktorý vyslovil záväzný právny názor , že pokiaľ žalobca žalovanému predložil lekársky posudok zo dňa 21.09.2016, ktorý zaslal žalovanému dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) ZP, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že uvedený lekársky posudok podľa svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce žalobcu v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015. Súd tiež konštatoval, že v danej právnej veci nebol daný zákonný dôvodov posudzovať predmetný lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (jeho formálne a obsahové náležitosti) podľa § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, hoci sa nevylučuje jeho použitie na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 ZP, ktorý je v súlade s § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže žalovaný žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Ak zamestnávateľ - žalovaný nepreradil zamestnanca - žalobcu na inú vhodnú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, preto žalovaný nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP a okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.11.2019 je neplatné. Keďže išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP, kým žalovaný nepreradí žalobcu na inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP, patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V danej veci preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2020 do 31.07.2020 spolu s príslušným úrokom z omeškania.
8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver. Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácii právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd obmedzil na skonštatovanie jeho správnosti.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
10. K námietke nesprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
11. Ďalej žalobca tvrdil, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Žalovaný, tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj pred odvolacím súdom namietal, že žalobcom predložené listiny nemožno považovať za lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely zakladajúci žalovanému vznik povinnosti podľa § 55 ods. 2 ZP. Spochybňoval najmä skutočnosť, že listina, ktorej posúdenie je podstatné pre rozhodnutie vo veci, zo dňa 21. 09. 2016 bola vyhotovená subjektom odlišným od ošetrujúceho lekára žalobcu, pretože zo skôr predložených listín (lekárska správa vyhotovená Sociálnou poisťovňou zo dňa 28.06.2016) vyplýva, že ošetrujúcim lekárom žalobcu je W.. G. N.. V tejto súvislosti sa odvolal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2005, sp. zn. 5Cdo/237/2007. S poukazom na uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu žalovaný namietal, že lekárskym posudkom zistený zdravotný stav zamestnanca musí byť vyjadrený objektívne, bez pochybnosti tak, aby nebol prípustný iný odborný záver. Poukázal na rozdielnosť záverov medzi listinou zo dňa 21. 09. 2016 a listinou vypracovanou Sociálnou poisťovňou zo dňa 28. 06. 2016, ktorá bola vyhotovená pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom invalidita žalobcu bola konštatovaná na základe iných diagnostických záverov, ako strata spôsobilosti žalobcu naďalej vykonávať prácu konštatovaná MUDr. O.. E. žalovaný zastal názor, že pri absencii príslušnej právnej úpravy obsiahnutej v ZP ohľadom požiadaviek na lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely mali sa aplikovať ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z.
13. V súvislosti s aplikáciou ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. pri posudzovaní požiadaviek na lekársky posudok pre pracovnoprávne účely odvolací súd poukazuje na právny názor odvolacieho
senátu Krajského súdu v Nitre vyslovený vo veci vedenej pod sp. zn. 8CoPr/3/2018, rovnakých strán sporu, ktorá mala v podstate rovnaký skutkový základ a ktorej predmetom bol nárok žalobcu na náhradu mzdy pred okamžitým skončením pracovného pomeru v bodoch 19 až 24. Na tieto závery odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje a z hľadiska hospodárnosti ich nebude opakovať, pričom ich do svojho rozhodnutia prevzal aj v prejednávanej veci súd prvej inštancie. Ako však uviedol aj odvolací súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8CoPr/3/2018, v danej veci žalovaný nenamietal tú skutočnosť, či ten kto vydal predmetný lekársky posudok, bol oprávnený ho vydať, namietal len obsahové a formálne náležitosti, preto otázka, či lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 bol vydaný oprávnenou osobou nebola doposiaľ riešená ani súdom prvej inštancie, ani odvolacím súdom.
14. Ako už bolo uvedené, formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. v § 16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa ods. 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/150/2005, na ktoré sa odvolával aj žalovaný uzavrel, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotnícky pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná asistentka, ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku. Zdravotná starostlivosť sa podľa § 7 cit. zákona poskytuje ako ambulantná starostlivosť (ktorá môže byť všeobecná pre dospelých a pre deti a dorast; špecializovaná - gynekologická a zubno-lekárska; špecializovaná iná alebo záchranná zdravotná služba), ústavná starostlivosť, lekárenská starostlivosť alebo ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že žalovaný uplatnil prostriedok procesnej obrany
- námietku, že lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 bol vyhotovený subjektom odlišným od jeho ošetrujúceho lekára - MUDr. G. N., oneskorene, pretože ju uplatnil až počas záverečnej reči, a preto podľa zásad o sudcovskej koncentrácii by na ňu súd nemal prihliadať. Vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi MUDr. W. O. - špecialistovi v odbore chirurgia, uviedol, že uvedený lekár mu poskytoval špecializovanú ambulantnú starostlivosť v súlade s § 8 ods. 4, 6 zákona č. 576/2004 Z. z., čo preukázal priložením potvrdenia MUDr. W. O., že dňa 21.09.2016 bol ošetrujúcim lekárom z chirurgického hľadiska žalobcu. Rozhodnutie o tom, či je prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany uplatnený včas je v diskrečnej právomoci súdu, ktorý vo veci koná. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie, avšak v odôvodnení rozsudku vo veci samej je povinný vysvetliť, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nereflektoval na námietku žalovaného uskutočnenú počas záverečnej reči, teda sa ani nezaoberal ani včasnosťou uplatnenia tejto námietky, čo však už nie je v kompetencii odvolacieho súdu vyhodnocovať dodatočne, podstatné však je, že uvedená námietka bola uskutočnená v rámci zásad o zákonnej koncentrácii konania podľa § 153 CSP, teda do skončenia dokazovania, teda z pohľadu odvolacieho súdu, bola uskutočnená včas a je potrebné na ňu reagovať. Keďže žalobca nemal možnosť sa bez svojej viny vyjadriť k námietke žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd akceptoval žalobcom predložené potvrdenie v odvolacom konaní preukazujúce, že MUDr. W. O. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu ku dňu vyhotovenia lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016. Nakoľko zákon č. 576/2004 Z. z. výslovne uvádza, že ošetrujúcim lekárom môže byť tak všeobecný lekár, ako aj špecializovaný lekár, odvolací súd námietku žalovaného, že lekársky posudok nebol vyhotovený oprávneným subjektom - ošetrujúcim lekárom - všeobecným lekárom žalobcu, považoval za nedôvodnú a zastáva názor, že lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 bol vyhotovený oprávneným subjektom.
16. K námietke, že zdravotný stav zamestnanca nebol vyjadrený objektívne, bez pochybnosti tak, aby nebol prípustný iný odborný záver s poukazom na rozdielnosť záverov vyplývajúcich z listiny zo dňa 21.09.2016 a listiny vypracovanou Sociálnou poisťovňou zo dňa 28.06.2016, odvolací súd uvádza, lekárska posudková činnosť upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa týka výlučne sociálneho poistenia (nemocenské, dôchodkového a úrazového), pričom v zmysle tejto zákonnej
úpravy posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných lekárskych prehliadkach posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia. Posudkový lekár na účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, a preto akékoľvek závery vyplývajúceho listiny vyhotovenej Sociálnou poisťovňou dňa 28.06.2016 nie sú pre rozhodnutie vo veci právne významné, ani nie je možné na ne v tomto konaní prihliadať, a preto jediným právne relevantným dôkazom preukazujúcim spôsobilosť zamestnanca na prácu bol lekársky posudok vystavený MUDr. W. O. zo dňa 21.09.2016, z ktorého vyplýva jednoznačný záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2016.
17. Keďže žalovaný v odvolaní iné skutočnosti nenamietal, odvolací súd iné dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie neskúmal, a vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto rozhodnutie potvrdil, keď žalovaný vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žiadne námietky neuvádzal.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).