Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoKR/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: H.P. IMOBILIA, s.r.o., so sídlom Súmračná 22, Bratislava, IČO: 35 898 046, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, Prešov, IČO: 44 915 691, správca úpadcu O. U., B.. X.X.XXXX, X. S. XXX/XX, U.P., o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/24/2016-169 z 13.7.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že majetok žalobcu - nehnuteľnosti zapísané LV č. XXXX vedenom Okresným úradom U., katastrálny odbor pre okres U., obec G., k.ú. G., ako: rekreačná chata, súp. č. XXXX, na pozemku CKN č. XXXXX/XXX (evidovaný na LV č. XXXX) zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. G. je vylúčený zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu O. U., Určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.6.2012 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam medzi H. L. ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcom. Dodatkom ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 28.11.2012 zmluvné strany upravili čl. II. zmluvy o objekty nachádzajúce sa na parcelách, ktorých predaj bol predmetom zmluvy. Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 26.6.2012 úpadca spolu s T. U., ako predávajúci previedol na H. L. ako kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, k.ú. G.. Z pripojeného spisu Stavebného úradu Obce G., a to z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným rozhodnutím sp.zn. P.-XX-G.-XXXX-Q. zo dňa 9.11.2004 vyplýva, že stavebník

- úpadca začal stavbu rekreačnej chaty bez stavebného povolenia, ktorá bola v čase vydávania predmetného rozhodnutia Obce G. dňa 9.11.2004 dostavaná a podľa predložených dokladov Obci G. a podľa zistení miestneho šetrenia konaného 21.9.2004 bola stavba schopná užívania. Predmetný Dodatok č. 1 sa týka Kúpnej zmluvy č. 2, ktorej predmetom bola parcela registra C č. XXXXX/XXX o výmere 535 m2, druh pozemku - záhrady. Na parcelách podľa kúpnej zmluvy č. 1 sa totiž nenachádzali žiadne objekty (parcely boli a sú určené druhovo ako orná pôda alebo ostatné plochy), a teda nemohli byť predmetom Dodatku č. 1 objekty nachádzajúce sa na parcelách podľa Kúpnej zmluvy č. 1, nakoľko na týchto parcelách sa žiadne objekty nenachádzali a ani nenachádzajú. Teda prejavy vôle zmluvných strán pri uzatvorení Dodatku č. 1 nemohli smerovať k prevodu neexistujúcich objektov, ale iba k prevodu objektov, ktoré právne a reálne existujú. Tie existovali, a to na parcele č. XXXXX/XXX o výmere 535 m2 (chata, altánky), z ktorej nechal vyčleniť H. L. (nadobúdateľ po úpadcovi) parcelu č. 21126/464 zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 pri administratívnom zápise rekreačnej chaty do katastra nehnuteľností. Tvrdenia žalovaného o tom, že by mala parcela č. XXXXX/XXX právne existovať už v roku 2004 nie sú ani ničím podložené. Práve úpadca bol vlastníkom parcely č. XXXXX/XXX o výmere 535 m2, pričom žalovaný nepredložil LV úpadcu, z ktorého by vyplývalo jeho vlastnícke právo k parcele č. XXXXX/XXX, k.ú. G. už od roku 2004 ako žalovaný tvrdí vo svojom vyjadrení. Parcela č. XXXXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 vznikla na základe úkonov H. L. po nadobudnutí vlastníckeho práva k nej od úpadcu, a to z pôvodnej parcely č. XXXXX/XXX, o čom svedčí súčasná výmera parciel č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX, ktorá spolu (93 m2 + 442 m2) predstavuje pôvodnú výmeru parcely č. XXXXX/XXX o výmere 535 m2.

3. Žalovaným spochybňované právne tituly, na základe ktorých mal H. L. nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť boli uzavreté na základe slobodnej vôle oboch zmluvných strán, vyjadrenej ich podpismi a v čase ich uzavretia nevzbudzovali žiadne pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý sa prejavuje. Skutočnosť, že podľa tvrdenia úpadcu mala byť súčasťou celkovej dohody aj dohoda o spätnom prevode majetku po splnení dohodnutých podmienok, na platnosť zmlúv nemá žiadny vplyv. Sám úpadca sa nikdy nedomáhal vrátenia majetku, a to ani žalobou uplatnenou na súde. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

5. Žalobca podal odvolanie len proti výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a určil, že trovy konania sú pohľadávkou proti dotknutej všeobecnej podstate.

6. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) v tomto smere (t.j. v otázke náhrady trov konania vec nesprávne právne posúdil, pretože v zmysle § 78 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate, čo súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania náležite nezohľadnil.

7. Žalovaný podal odvolanie vo veci samej a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

8. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Poukázal na to, že pre platnosť právneho úkonu musia byť splnené náležitosti, najmä v polohe tej, aby prejav vôle bol určitý a zrozumiteľný tak, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Predmetný dodatok k pôvodnej kúpnej zmluve zo dňa 28.11.2012 však nespĺňa zákonné požiadavky na platnosť právneho úkonu, nakoľko jeho obsah je neurčitý. Popisuje len objekty nachádzajúce sa na prevádzanej nehnuteľnosti na parcelách uvedených v písmene a) tohto bodu 2 v kúpnej zmluve zo dňa 26.6.2012. Právny úkon učinený medzi osobami odlišnými od okruhu subjektov pôvodnej zmluvy teda v žiadnom prípade nemožno považovať za právnu skutočnosť spôsobujúcu zmenu už existujúceho právneho vzťahu. V dodatku absentuje určenie predmetu kúpny a kúpnej ceny ako podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, a preto tento právny úkon nemožno považovať za samostatnú kúpnu zmluvu. Toto tvrdenie je podporené čl. VII bod 4, ktorý je súčasťou obidvoch kúpnych zmlúv, v ktorých je jasne uvedené, že kúpne zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať len písomnou formou a za súhlasu oboch zmluvných strán. V prípade kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza parcela č. XXXXX/XXX, k.ú. G., na strane predávajúceho vystupoval úpadca, ako aj jeho matka T. U.. Nakoľko T. U. nemala žiadne vlastnícke práva k rekreačnej chate, žalobca evidentne nemohol splniť článok VII bod 4 tejto kúpnej zmluvy a mal uzatvoriť novú kúpnu zmluvu a nie dodatok. Je bez akýchkoľvek pochybností, že také označenie nehnuteľností v dodatku, aké bolo použité, nespĺňa požiadavku určitosti kladenú na právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Treba poukázať aj na ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. (), podľa ktorého je zmluva spôsobilá na zápis do katastra, ak je stavba definovaná druhom, súpisným číslom, parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, prípadne aj číslom listu vlastníctva, na ktorom je stavba evidovaná. Tvrdenia žalobcu, že rekreačná chata nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto nebolo možné ju v dodatku bližšie identifikovať, nie sú správne. Žalobca mal za týchto okolností definovať rekreačnú chatu aspoň pojmom rekreačná chata, ako aj samotným označením parcely, na ktorej sa mala rekreačná chata nachádzať. Z písomného znenia právneho úkonu musí byť každému zrejmé, čo je predmetom tohto právneho úkonu. Požiadavky určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmetom úkonu objektívne tento predmet spoznateľný za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že je derivatívnym nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti po H. L., ktorý vykonal, ktorý vykonal všetky nevyhnutné administratívne úkony potrebné k záznamu stavby rekreačnej chaty do katastra nehnuteľností. Tieto úkony H. L. neboli zo strany úpadcu O. U. nikdy žiadnym spôsobom spochybňované, a tento sa nikdy nedomáhal vrátenia predmetnej nehnuteľnosti. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že trovy sú pohľadávkou proti podstate v zmysle § 78 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

12. Sporové strany vo vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolania oboch sporových strán nie sú dôvodné.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

16. Podľa § 78 ods. 3 ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

17. Podľa § 79 ods. 1 pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

18. Podľa § 79 ods. 2 majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.

19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu H. L. nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. rekreačnú chatu nachádzajúcu sa na parcele č. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 na základe dodatku z 28.11.2012 ku kúpnej zmluve z 26.6.2012, ktorou kúpnou zmluvou bola pôvodne prevedená na H. L. len parcela zapísaná na LV č. XXX, k.ú. G., a to pôvodná parcela č. XXXXX/XXX, záhrady o výmere pôvodných 535 m2. Medzi účastníkmi tejto kúpnej zmluvy z 26.6.2012, ktorej účastníčkou bola aj matka úpadcu, a taktiež medzi účastníkmi dodatku k tejto kúpnej zmluve, ktorý bol datovaný 28.11.2012, neboli pochybnosti o tom, čo je predmetom prevodu, čo platí najmä pre sporný dodatok ku kúpnej zmluve z 28.11.2012. Samotný úpadca, ktorý bol vypočutý na súde prvej inštancie, túto okolnosť potvrdil a v čase po uzavretí predmetného dodatku ku kúpnej zmluve sa nedomáhal určenia jeho neplatnosti, pričom tento uznával. Na pojednávaní na súde prvej inštancie pripustil, že k uzavretiu tohto dodatku došlo z dôvodu existujúcich dlhov, ktoré mal voči pôvodnému nadobúdateľovi predmetných nehnuteľností H. L.. Pôvodný nadobúdateľ nehnuteľnosti H. L. následne kúpnou zmluvou z 5.6.2014, registrovanou pod V 3002/14, previedol tieto nehnuteľnosti na žalobcu.

20. K odvolacím námietkam žalovaného treba dodať, že je nepochybné, že účastníkom dodatku ku kúpnej zmluve nemusela byť aj matka úpadcu, nakoľko táto (ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania) nebola vlastníčkou predmetnej rekreačnej chaty, ale jej stavebníkom a vlastníkom bol len úpadca. Právny úkon predmetného dodatku nemožno spochybniť v rovine určitosti, pričom v tomto smere je rozhodujúci postoj účastníkov tohto dodatku ku kúpnej zmluve, t.j. úpadcu a pôvodného nadobúdateľa H. L., ktorým bolo nepochybne zrejmé, čo je predmetom ďalšieho prevodu realizovaného prostredníctvom dodatku ku kúpnej zmluve. Samotné pomenovanie tohto predmetu dodatku ku kúpnej zmluve v podobe „objektov“ nespôsobuje neplatnosť predmetného právneho úkonu z dôvodu, že strany tohto dodatku boli uzrozumené s predmetom dojednania a bolo nepochybné, že ide o stavby postavené na pôvodnej parcele č. XXXXX/XXX, k.ú. G.. Tieto okolnosti napokon akceptoval aj katastrálny úrad - vtedajšia Správa katastra U., pokiaľ povolil vklad predmetných dojednaní, vrátane dodatku ku kúpnej zmluvy. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní, že prejav vôle účastníkov tohto dodatku ku kúpnej zmluve nebol dostatočne určitý, alebo zrozumiteľný, pretože túto okolnosť treba posudzovať z hľadiska uzrozumenia účastníkov tohto právneho úkonu v prvom rade.

21. Podporne v prejednávanej veci treba aplikovať aj nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 549/2015 zo 16.3.2016, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal ochranou dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností, a to aj za situácie, ak pôvodný nadobúdateľ (t.j. právny predchodca dobromyseľného nadobúdateľa) nesplnil podmienky riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z tohto nálezu Ústavného súdu SR vyplýva nutnosť takejto ochrany, pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že nadobúdateľom predmetných nehnuteľností sa stal žalobca od pôvodného nadobúdateľa H. L., pričom dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva na strane žalobcu v priebehu konania nebola spochybnená žiadnym dôkazom. Samotná táto okolnosť postačuje na záver o dôvodnosti žaloby v prejednávanej veci, a to podporne pri primárnom posúdení pôvodného právneho vzťahu medzi H. L. a úpadcom ako právneho vzťahu založeného riadnym právnym úkonom.

22. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, treba konštatovať, že toto nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, teda vyhodnotil mieru úspech a neúspechu sporových strán v konaní a v závislosti od tejto miery priznal žalobcovi ako úspešnej sporovej strane plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto smere nie je potrebné (so zreteľom na znenie § 255 ods. 1 a nasl. o trovách konania) osobitné formulovanie výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania v tom smere, že by tento výrok (prípadne odôvodnenie rozhodnutia) musel obsahovať výslovné konštatovanie toho, že trovy súdneho konania sa stávajú pohľadávkou proti podstate, pretože táto okolnosť vyplýva priamo zo zákona (§ 78 ods. 5 .

23. Na základe uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ žalobe v prejednávanej veci vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .