Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/114/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. bytom: O., štátna občianka SR, o zaplatenie 583,95 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 25.4.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 583,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 583,79 € od 28.6.2014 do zaplatenia, titulom nevrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanej zmluvou o úvere právnym predchodcom žalobcu dňa 9.2.2007. Okrem toho si žalobca uplatnil náhradu trov konania vo výške vyčíslenej v žalobnom návrhu.

2. Žalobca v konaní tvrdil nasledovné skutočnosti: Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca na strane jednej v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2014postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dňa 9.2.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalobca ďalej uviedol teóriu ohľadom zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 596,26 € pozostávajúcej z istiny 583,79 €, riadneho úroku 0,16 €, úroku z omeškania 12,31 € a ostatného príslušenstva. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 28.6.2014, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalobca na preukázanie svojich skutočností označil v žalobe nasledovné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluva, Všeobecné obchodné podmienky, Výsatup z bankového systému (príloha k zmluve o postúpení pohľadávok).

4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrh na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani neuviedla žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

7. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 9.2.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so žalovanou ako majiteľom účtu Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX., predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

9. Dňa 9.2.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so žalovanou ako majiteľom účtu Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty VISA Electron. takú istú zmluvu uzavreli zmluvné strany aj dňa 26.3.2007, 14.4.2008, 4.8.2008, 1.4.2009, 23.4.2010, 23.2.2012.

10. Žalobca v konaní predložil Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby.

11. Dňa 27.6.2014 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávok so všetkými právami, ktorú sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v zmluve. Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola aj identifikácia postupovanej pohľadávky voči žalovanej z nepovoleného prečerpania na účte FO.

12. Listom zo dňa 4.7.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila postúpenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte FO č. XXXXXXXXXX žalovanej.

13. Listom zo dňa 4.3.2016 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 676,56 €.

14. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Podľa § 502 ods. 2 ObZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

18. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

19. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

20. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

21. Podľa § 365 veta prvá ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

23. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len citovaný zákon) účinný do 31.12.2007, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

32. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pi nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

38. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

39. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

42. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

43. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

44. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

45. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

46. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.

47. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

48. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

49. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

50. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, nakoľko žalobca od podania žaloby svoje vyjadrenia v konaní nijako nedoplnil, resp. nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, a preto súd vychádzal z toho, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba a pripojené dôkazy.

51. Súd v konaní po vykonaní dokazovania predloženými dôkazmi konštatuje, že žalobca nepreukázal vznik dlhu titulom nepovoleného prečerpania v žalovanej výške, nakoľko tento ako dôkaz predložil len zmluvu o bežnom účte s možnosťou povoleného prečerpania, avšak za splnenia podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Žalobca takéto podmienky v konaní nepredložil. Tento predložil iba Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré však neupravujú podmienky povoleného prečerpania a ako samy v bode 6.1.21 odkazujú práve na žalobcom nepredložené Obchodné podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

52. Ako jediný dôkaz o výške žalovanej pohľadávky žalobca predložil iba prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok. Táto príloha však podľa názoru súdu nemôže slúžiť ako relevantný dôkaz o vzniku pohľadávky titulom povoleného prečerpania, pretože je len sumárnou identifikáciou žalovanej pohľadávky, pričom z uvedenej prílohy nie je zrejmé, ako došlo k vzniku žalovanej pohľadávky, t.j. konkrétne akými výbermi z účtu resp. prostredníctvom vydanej platobnej karty, v ktorých dňoch a v akých výškach a podobne súd nemal vôbec reálnu možnosť odkontrolovať, že žalovaná pohľadávka naozaj vznikla a existuje práve v žalovanej výške.

53. To znamená, že súd bez bližšieho vysvetlenia a bez skutkového vymedzenia týchto informácií v žalobe mohol iba dedukovať a vychádzať z určitého predpokladu, čo však v sporovom konaní nie je prípustné. Žalobca takto neuniesol povinnosť tvrdenia vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, keďže tento len predložil Zmluvu o bežnom účte a Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, obchodné podmienky nevzťahujúce sa na povolené prečerpanie a korešpondenciu adresovanú žalovanému ohľadom postúpenia pohľadávky, čo však bez bližšej a podrobnejšej špecifikácie skutkového stavu zostalo len v podobe odkazu na pripojené listinné dôkazy, čo taktiež nie je v sporovom konaní prípustné. Nie je totiž vecou súdu dedukovať z predložených dôkazov skutkový stav, nakoľko tieto mala obsahovať už samotná žaloba.

54. U žalobcu teda po splnení jeho povinnosti tvrdenia určitých skutočností v žalobe, mala nastúpiť jeho ďalšia povinnosť a to povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Žalobca bol povinný aktívne produkovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a teda predložiť resp. označiť konkrétne, nespochybniteľné dôkazy o (ne)povolenom prečerpaní na účte žalovaného, o počte (ne)uhradených splátok, o dátume, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením ktorej splátky v poradí atď.. Žalobca však v tomto smere ostal úplne nečinný v konaní a jeho žaloba bola koncipovaná všeobecne bez reálne opísaného skutkového stavu. Žalobca totiž v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom, ale len odkázal na dokumenty, ktoré sú prílohou žaloby.

55. Žalobcom formulovaná žaloba obsahuje iba všeobecné informácie o údajnom vzniku dlhu titulom nepovoleného prečerpania a konštatáciou, akú korešpondenciu žalobca doručoval žalovanému. Uvedené vymedzenie je však príliš všeobecné, neurčité a nemožno ho považovať za riadne vymedzenie skutkového stavu tak, ako to má na mysli Civilný sporový poriadok (resp. predtým Občiansky súdny poriadok). Rozhodujúce skutočnosti, na základe, ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, nie sú opisované v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období (rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania (debetu), v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanej dlh. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé ani to, či nejaké splátky žalovaná uhradila, ktoré neuhradila; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol ich výšku, dátum úhrady, obdobie na ktoré sa platba vzťahuje. Zo žaloby nie je možné vôbec zistiť, aký je skutočný dlh žalovanej, a či v tomto dlhu nie sú započítané nároky, ktoré by mohli byť súdom ex offo posúdené ako nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade neuhradených splátok žalobca neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. Uvedené rozlíšenie má význam v situácii, ak veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť, odstúpil od zmluvy alebo požaduje zaplatenie celého dlhu naraz (z dôvodu nesplácania povoleného prečerpania dlžníkom), keďže po zosplatnení úveru prislúchajú veriteľovi úroky z omeškania, nie zmluvné úroky. Riadne vymedzenie a preukázanie nároku a splatnosti dlhu má význam

aj z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením a má význam aj pre posúdenie možného premlčania nároku.

56. Je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že svoju povinnosť by žalobca preniesol na súd. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, môžu slúžiť len na preukázanie jeho tvrdení, žiadnu inú funkciu nemôžu mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. Absencia uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku, nakoľko nejde o také nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu.

57. Súd si dovoľuje poznamenať, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, t.j. právnym zástupcom s úplným právnickým vzdelaním a s licenciou oprávňujúcou ho poskytovať právne služby a to s maximálnou možnou odbornou starostlivosťou. Advokát si jednoznačne bol resp. si mal byť vedomý, aké skutočnosti má obsahovať samotná žaloba tak, aby nároku jeho klienta mohlo byť v plnom rozsahu vyhovené. Avšak z formulácie žaloby v tomto konaní sa skôr javí, že žalobca vypracoval akúsi formulárovú žalobu, kde sa v jednotlivých prípadoch mení iba dátum uzavretia zmluvy, číslo účtu, výška dlhu a podobne, avšak bez konkretizácie skutkových tvrdení viazaných práve a jedine na prípad žalovanej pohľadávky a nároku voči žalovanej, pričom žalobca namiesto povinnosti tvrdenia skutkového stavu odkáže iba na listinné dôkazy.

58. V neposlednom rade súd poukazuje, že základom pre vyhovenie nároku žalobcu je unesenie dôkazného bremena aj vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v tomto konaní. O tom, že žalobca je nositeľom práva, ktorého sa v konaní voči žalovanej domáha, žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou a Oznámenie o postúpení. Súd sa však zaoberal, či vôbec mohol právny predchodca postúpiť danú pohľadávku na žalobcu.

59. Z vyššie citovaných ustanovení § 565 a 53 ods. 9 je zrejmé, aký má byť správny a zákonný postup veriteľa pri vymáhaní pohľadávky, jej prípadnom zosplatnení a postúpení na ďalší subjekt. V prvom rade žalobca mal predložiť súdu dôkaz o tom, že vyzval žalovanú na splnenie jej dlhu v zmysle § 53 ods. 9 a to až po tom, čo táto bola v omeškaní s plnením aspoň jednej splátky po dobu 3 mesiacov. Takýto dôkaz v konaní predložený žalobcom nebol a absentuje.

60. Právny predchodca žalobcu - SLSP, a.s. ako banka je držiteľom tzv. ankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, a teda nemôže postúpiť žalobcovi ako nebanke (žalobca nedisponuje bankovým povolením) bez predchádzajúceho zosplatnenia pohľadávku (úver), pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka.

61. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky. To, že práve postúpená suma predstavuje aktuálny dlh žalovanej, žalobca v konaní nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, toto ostalo iba v rovine jeho tvrdenia.

62. Predmetom postúpenia z banky na nebanku môže teda byť len splátka (splátky) úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne výzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca však do dnešného dňa nepreukázal, že jeho právny predchodca SLSP, a.s. vyzval žalovanú na úhradu dlhu po tom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal ani, že na ňho boli postúpené len splatné splátky dlhu.

63. Právny predchodca žalobcu je oprávnený na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z celého záväzkového vzťahu, ale to by musel tento vzťah lege artis ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť) a takýmto spôsobom sa dopracovať k pohľadávke vo výške 583,95 € s príslušenstvom, ktorú následne v súlade

so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Do dnešného dňa však žalobca relevantne nepreukázal, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

64. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a následne ani dôkazné bremeno.

65. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a aj keby plne úspešnej žalovanej prináležala náhrada trov konania, keďže žiadne trovy v konaní jej nevznikli, súd jej ich potom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).