Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2To-82-2017.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/82/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému C. F., nar. XX.XX.XXXX v W. nad W., trvale bytom W. nad W., A. M. číslo XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.08.2017, sp.zn. 6T/164/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.08.2017, sp.zn. 6T/164/2015 bol obžalovaný C. F. uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že
dňa 15.08.2015 v čase o približne 19.30 hodine v mieste chatovej oblasti F. nachádzajúcej sa v katastri obce S. S. v zrúcanine domu, kedy bol značne pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcom vzájomnom verbálnom konflikte s poškodeným H. Q., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ktorý bol taktiež pod vplyvom alkoholu, došlo medzi nimi k vzájomnému napádaniu sa, kde pri vzájomnom fyzickom napádaní sa obaja spadli na zem, po čom sa obvinenému podarilo postaviť sa na nohy a ako stál, tak oboma rukami chytil poškodeného za jeho plecia a hodil ho silno o betónovú stenu zrúcaniny domu, načo zostal poškodený ležať na zemi a následne obvinený pravou nohou poškodeného kopol silno do oblasti rebier a dvakrát do oblasti hlavy, kde bezprostredne po tomto útoku poškodenému začala tiecť krv z ľavého ucha a obvinený už ďalej nepokračoval vo fyzickom útoku a na miesto bola obvineným privolaná RZP, poškodený bol ihneď prevezený do Fakultnej nemocnice Trenčín, pričom utrpel zlomeninu pyramídy spánkovej kosti vľavo, zlomeninu vnútornej steny pravej očnice, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej oblasti vľavo, odreninu v čelovej oblasti vľavo, odreniny v oblasti lopatiek, ľavej paže a kolien a zmliaždenie v oblasti pravej očnice, teda išlo o poranenie dôležitého orgánu (ciev a povrchu mozgu), v dôsledku zranení bol od dňa 15.08.2015 do dňa 22.08.2015 hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie, teda celkovo 8 dní, kedy bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, liečba poškodeného trvala od 15.08.2015 do 11.09.2015, čo je 28 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, 37 písm. m) Trestného zákona a za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, pričom podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 1.250,94 Eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, sa nemožno stotožniť s výrokom o vine, keď okresný súd skutok kvalifikoval miernejšie, len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Správne mal skutok byť právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, tak ako bola aj podaná obžaloba. Poukázal pritom na znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia číslo 77/2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodený H. Q. pri útoku zo dňa 15.08.2015 utrpel zranenia uvedené v skutkovej vete, pričom tieto z medicínskeho hľadiska vzhľadom na okolnosť, že išlo o poranenie dôležitého orgánu (ciev a povrchu mozgu), možno definovať ako poranenia ťažké. Zároveň znalec vyhodnotil, že zranenia poškodeného zodpovedajú strednej až silnej intenzite útoku. Aj napriek argumentácii súdu, že poranenie poškodeného bolo minimálne a zakrvácanie pod cievnatku už pri druhom vyšetrení v deň poranenia o 9 hodín po prvom regredovalo a poranenie nemalo žiadnu odozvu v klinickom stave poškodeného, je prokurátor názoru, že za poškodenie dôležitého orgánu sa jednoznačne považuje také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo zdravie alebo iný závažný dlhšie trvajúci alebo trvalý následok, čo je stav, ktorý zodpovedá ťažkej ujme na zdraví. V prípade konania obžalovaného C. F. s poukazom na priebeh incidentu možno hovoriť o šťastí a súhre náhod, že nedošlo k oveľa vážnejšiemu zraneniu poškodeného H. Q.. Je možné pripustiť, že v čase incidentu boli tak obžalovaný ako aj poškodený značne pod vplyvom alkoholu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konflikt vyvolal síce poškodený, avšak nemožno poprieť tú skutočnosť, že obžalovaný aj podľa vlastných slov využil situáciu, kedy poškodený ležal na zemi po tom, čo poškodeného hodil hlavou o múr betónovej steny a tohto ešte silno kopol do oblasti rebier a útočil aj do oblasti hlavy. Prokurátor má za to, že zo smerovania útoku na hlavu poškodeného H. Q. či už kopmi do oblasti hlavy alebo jeho hodenia hlavou o múr betónovej steny, vyplýva jednoznačný úmysel obžalovaného C. F. spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a to bez ohľadu na skutočnosť či sa pred incidentom s poškodeným poznali alebo nie, ako konštatuje súd v odôvodnení svojho rozsudku. Vzhľadom na uvedené, súd nesprávne konštatoval, že vyššie zistené protiprávne konanie obžalovaného C. F. nie je možné subsumovať pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona tak, ako bolo navrhované v podanej obžalobe. Argumentácia súdu prvého stupňa, že obžalovanému nič nebránilo v pokračovaní útoku a dokonaniu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, je v danom konkrétnom prípade bezvýznamná, keďže obžalobou bol skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona a nie ako dokonaný zločin. Podľa prokurátora konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu s úmyslom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. V nadväznosti na uvedené prokurátor i uložený trest súdom prvého stupňa považuje za neprimerane mierny, ktorý nezohľadňuje predovšetkým závažnosť protispoločenského konania, ktorého sa dopustil a osobu páchateľa. Z uvedených dôvodov sa prokurátor domáhal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste, pretože sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a aby v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu uloží úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného a poškodených, zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a navrhla tomuto vyhovieť s tým, aby krajský súd rozhodol tak ako je navrhnuté v odvolaní.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z podnetu podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa prokurátor nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne uviedol svoje právne úvahy o nutnosti kvalifikovať konanie obžalovaného rozdielne od podanej obžaloby, ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko vo vzťahu k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 155 ods.1 Tr.zák. nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného (úmysel) spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. V tomto smere je potrebné zvýrazniť, že konaniu obžalovaného predchádzalo napadnutie obžalovaného poškodeným, po čom obžalovaný (pravdepodobne v zlosti) v reakcii na to chytil poškodeného a hodil ho o stenu a bezprostredne po páde poškodeného, tohto kopol do oblasti rebier a dvakrát do hlavy. Dokazovaním nebolo preukázané, či obžalovaný poškodeného do steny hodil úmyselne, alebo si v dôsledku situácie neuvedomil, že za poškodeným je stena. Je pravdou, že následne obžalovaný ešte kopol poškodeného do hrudníka a dvakrát do hlavy, no s útokom prestal ihneď po tom, čo zistil, že poškodenému tečie krv z ucha a zavolal rýchlu zdravotnícku pomoc. Nemožno v tomto smere súhlasiť s názorom prokurátora, že uvedené je vo vzťahu k posúdeniu konania obžalovaného bez významu, nakoľko okrem iného i z konania páchateľa bezprostredne po čine možno posudzovať jeho úmysel vo vzťahu k následku a to spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ktorý musí byť preukázaný i v štádiu pokusu. Napokon s poukazom na znalecký posudok znalca MUDr. U. H., PhD, MBA z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, sa javia právne závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k spôsobenému následku, posúdené ako ľahká ujma na zdraví za správne, majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skonštatoval, že okresný súd precíznym spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine, vrátane záveru o naplnení subjektívnej ako aj objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sú správne, pričom z pohľadu argumentáciie prokurátora uvádzanej v odvolaní sa vysporiadal už súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na to odvolací súd odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Prihliadal predovšetkým na okolnosti za akých došlo k spáchaniu skutku a pohnútku a to v rámci vzájomného napádania medzi obžalovaným a poškodeným bez vopred uváženej pohnútky, osobu obžalovaného, ktorý bol síce v minulosti viackrát súdne trestaný, no išlo o druhovo odlišnú trestnú činnosť (majetkovú), vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom jeho záver, že v prejednávanom prípade i s prihliadnutím na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným, zabránenie mu v páchaní obdobnej trestnej činnosti a jeho morálne odsúdenie nie je nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, je možné akceptovať. Okresným súdom uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky aj odvolací súd vzhľadom na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu a splnenie jeho účelu považuje za zákonný a primeraný, pričom odvolací súd nezistil v tomto smere dôvod na zmenu.
Napokon odvolací súd preskúmajúc tiež výrok, ktorým bola podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo výške 1.250,94 Eur, vzniknutej v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou poškodenému H. Q., je v súlade zo zákonom a tento výrok má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.