Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/66/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu V., proti žalovanej N. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. októbra 2016 č. k. 9C/39/2012-357, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou „záväzok voči matke žalobcu vo výške 2.489,55 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu“ m e n í tak, že znie:

„Žalobcovi prikazuje zaplatiť dlh u R. F., bytom D., D. XXX/XX v sume 2.489,55 Eur.“

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 19. októbra 2016 č. k. 9C/39/2012-357 súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej, ktoré vzniklo uzavretím manželstva XX.XX.XXXX a zaniklo jeho zrušením XX.XX.XXXX tak, že nehnuteľnosť: rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, zapísaný Správou katastra C. na Liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie S. T. D., prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Zostatok na účte G. vo výške 88,15 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Hnuteľné veci automatická práčka, farebný televízor, chladnička s mrazničkou a mikrovlnná rúra, „záväzok voči matke žalobcu vo výške 2.489,55 Eur“ prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi. Hnuteľné veci: mraziarenský box, kuchynský stôl, stoličky 2 kusy, rohová lavica, práčka M., gramofón kuchynské váhy, elektrický šľahač, naparovacia žehlička, stôl do obývacej izby prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanej uložil právnym dôvodom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi 17.572,93 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca a žalovaná sú povinní nahradiť štátu trovy konania každý v jednej polovici a že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v hodnote 44.500 eur, hnuteľné veci, ktorých hodnota predstavuje celkom 282 eur. Predmetom vyporiadania bola pohľadávka G. vo výške 1.670,64 eur, zostatok na účte v G. účet č. XXXXXXXXXX/XXXX 88,15 eur, pohľadávka matky žalobcu voči bývalým manželom 4.979,90 eur. Súd dospel k záveru, že tieto dlhy vznikli za trvania manželstva a v súvislosti s manželským hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a preto ich treba vychádzajúc z § 853 Občianskeho zákonníka vyporiadať analogicky podľa § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd vyporiadal aj pohľadávku žalovanej ako investície zo svojich prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 12.832,77 eur, teda čistá hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 25.386,84 eur. Vychádzajúc z návrhov strán sporu, ktoré nemali záujem na nadobudnutí nehnuteľnosti, ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, s poukazom na to, že ide o nehnuteľnosť postavenú na pozemku rodičov žalovanej, ktorí jej výlučne darovali pozemok len pod rodinným domom, ktorý nemá vybudovaný samostatný prístup, a z vykonaného dokazovania i z prejavu strán sporu v konaní je zrejmé, že je nemožné nerušené užívanie nehnuteľnosti žalobcom, súd rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, a to aj napriek tomu, že u nej možno ťažko predpokladať dostatok hotovosti na výplatu bez toho, aby si hotovosť zabezpečila z cudzích zdrojov. Zástupca žalovanej poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2597/2006 zo dňa 14.04.2009, v ktorom Najvyšší súd ČR uviedol: „Súdna prax je jednotná potiaľ, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež rodinný dom, môže byť podľa okolností prípadu vyporiadané výnimočne aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný domček do podielového spoluvlastníctva účastníkov, a 22 Cdo 538/2015 zo dňa 07.07.2015, kde uviedol: „Súd prvého stupňa síce správne poukázal na skutočnosť, že prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva by v tejto veci viedlo len k ďalšiemu sporu o jeho zrušenie a vyporiadanie, avšak nevzal úplne do úvahy, že v takomto spore by už súd mohol nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov (§ 142 ods. 1 OZ, rovnako aj v SR, pozn. autora), čo s prihliadnutím ku konkrétnym majetkovým pomerom strán môže predstavovať najprimeranejšie riešenie ich situácie. Je zrejmé z týchto rozhodnutí, že musí ísť o predajnú nehnuteľnosť na realitnom trhu, čo však v tomto prípade nie je splnené. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa súd v prvom rade mal snažiť rozhodnúť spor tak, aby sa veci tvoriace masu BSM rozdelili medzi manželov tým spôsobom, že každý z manželov nadobudne celú vec, pretože prípadné prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva vedie len k rozširovaniu sporov, keďže takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo k veci (pokiaľ sa bývalí manželia nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva) bude musieť byť predmetom ďalšieho sporového konania o zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva. Ak sú však dané dôležité dôvody pre takéto rozhodnutie (prikázanie veci v BSM do podielového spoluvlastníctva) možno výnimočne takéto rozhodnutie urobiť, ak by iný spôsob vyporiadania bol v danom prípade nevhodný. Uvedený spôsob vyporiadania bude vždy použitý len v jednotlivom a konkrétnom prípade, podmienky za ktorých súd môže takto rozhodnúť nemožno zovšeobecňovať, na takýto postup musia byť vždy dané dôležité dôvody a tento spôsob vyporiadania by nemal byť uprednostnený pred spôsobom vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva tej ktorej strany. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s tým, že by tieto rozhodnutia bolo možné bez ďalšieho použiť v tomto prípade, práve s poukazom na vyššie konštatované okolnosti. Súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že nehnuteľnosť v súčasnom stave je prakticky nepredajná, na vybudovanie prístupu je potrebná súčinnosť rodičov žalovanej a v danej situácii je otázne, či je vôbec možné iný prístup ako cez dvor rodičov žalovanej vybudovať. Zároveň nemožno predpokladať, že by bola poskytnutá súčinnosť rodičov žalovanej v prípade prikázania domu v polovici žalobcovi vzhľadom na vyostrené vzťahy medzi rodinou žalobcu a žalovanej. Vyporiadanie nehnuteľnosti tak, že by bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, by bolo len odložením vyššie uvedeného ekonomického problému vyplývajúceho z nezáujmu strán sporu na nadobudnutí takejto nehnuteľnosti a hotovostnej nedostatočnosti oboch strán. Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej je na mieste aj z toho dôvodu, že daný stav vznikol aj pričinením rodičov žalovanej, ktorí stavbu na takomto mieste umožnili, žalovaná i teraz žije v domácnosti rodičov, s dospelými deťmi, a títo môžu pomôcť matke pri získaní prostriedkov na výplatu žalovaného. V neposlednom rade k znehodnoteniu domu prispela žalovaná, keď sa po odsťahovaní žalobcu, nepostarala, aby počas zimného obdobia nedošlo k potrhaniu kúrenia, ktoré zaplatil na dome jej otec, hoci bývala pár metrov od domu. Samotný otec žalovanej sa vyjadril na pojednávaní, že by dom mal pripadnúť žalovanej. Na základe uvedeného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne žalobca do svojho vlastníctva majetok v hodnote 100,- eur, žalovaná v hodnote 44.770,15 eur. Žalobca by mal vyplatiť 50 eur a žalovaná 22.385,08 eur. Žalovaná uhradila pohľadávku voči BSM 1.670,64 eur z výlučných prostriedkov, žalobca pohľadávku 2.489,55 eur z výlučných prostriedkov, zostala ešte nevyrovnaná pohľadávka 2.489,55 matky žalobcu voči BSM. Vychádzajúc z rovnosti podielov žalobcu a žalovanej, aj pri ich pohľadávkach voči BSM vzniknutých z vynaložených výlučných prostriedkov, na vrátenie ktorých majú právo vo vzťahu k BSM, by mala žalovaná právo vo vzťahu k BSM na vrátenie 12.832,77 eur ako jej výlučnej investície do rodinného domu v BSM, pri rovnosti podielov aj na pohľadávkach z BSM, teda voči žalobcovi má právo na vrátenie 6.416,38 eur, ďalej by mala právo na vrátenie 1.670,64 eur, ako uhradenej pohľadávky v G., teda pri rovnosti podielov na vrátenie 835,32 eur od žalobcu. Spolu má takto právo žiadať od žalobcu 7.251,70 eur. Žalobca má právo požadovať polovicu investície z vlastných prostriedkov na úhradu časti pohľadávky u jeho matky, teda ak uhradil 2.489,55 eur, má právo pri rovnosti podielov aj na pohľadávkach na úhradu polovice sumy, ktorú zaplatil, teda 1.244,78 eur s tým, že mu bol prikázaný aj zvyšok tejto pohľadávky vo výške 2.489,55 eur, preto mu vzniká právo požadovať od žalovanej aj polovicu tejto sumy, 1.244,78 eur, spolu teda má právo na sumu 2.489,55 eur. Preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 17.572,93 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Takto určená lehota na splnenie povinnosti žalovanej s ohľadom na to, že býva u svojich rodičov, je primeraná, keďže jej umožní obstarať si peniaze na výplatu žalobcu. V priebehu konania vznikli štátu trovy výplatou znalečného znalcovi V.. Z. S. zo štátnych prostriedkov, ako aj úhradou správ poskytnutých bankami, obe strany sporu sú oslobodené od platenia súdneho poplatku. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 255, 256 ods. 1, 2, § 259 a čl.4 ods.1 Civilného sporového poriedku, keď žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal, pretože nemožno ani u jednej strany konštatovať úplný úspech. Žalobca bol v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov úspešný v rozsahu svojho návrhu, ktorým vymedzil rozsah vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov na nehnuteľnosť, hnuteľné veci a pohľadávku jeho matky, nie však čo do hodnoty investícií žalovanej. Súd priznal štátu ním vynaložené prostriedky na dokazovanie v celom rozsahu od každej strany sporu v polovici. Súd vec posúdil podľa ustanovenia § 259 C.s.p., ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Štát vzhľadom na povahu sporu má právo na náhradu trov konania, nie je možné spravodlivo požadovať od štátu, aby znášal trovy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v celom rozsahu. Podľa názoru súdu ide naviac o obidvomi stranami sporu zavinené trovy konania, keďže o podstatných skutočnostiach nepredložili dôkazy tak, aby súd mohol vo veci rozhodnúť, preto aj zo všeobecných zásad spravodlivosti treba vyvodiť povinnosť nahradiť trovy štátu účastníkom konania, v danom prípade každému v polovici. Vec právne posúdil podľa § 149 ods. 1, 3, § 143, § 150 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov, ktorými súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ktorými súd rozhodol, že žalobca a žalovaná sú povinní nahradiť štátu trovy konania každý v jednej polovici a taktiež, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, podala žalovaná včas odvolanie. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom súdu o tom, že do masy BSM patrí spoločný záväzok voči matke žalobcu v sume 4.979,10 eur (150.000,- Sk), pri vyporiadaní BSM je potrebné vychádzať z hodnoty rodinného domu v sume 44.500 eur a rodinný dom má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej. Prvoinštančný súd prikázal rodinný dom do jej výlučného vlastníctva, pričom takýto spôsob vyporiadania zdôvodnil tým, že rodinný dom nemá samostatný prístup. Takéto tvrdenie nezodpovedá skutkovému stavu, pretože za účelom prístupu k rodinnému domu je zriadené vecné bremeno, riadne zapísané v KN, a to v prospech oboch spoluvlastníkov. Ďalej z dôvodu, že je nemožné nerušené užívanie rodinného domu žalobcom. Žalovaná rodinný dom neužíva od roku 2006 a v súčasnej dobe rodinný dom už neužíva ani žalobca, preto užívanie rodinného domu nie je podstatnou skutočnosťou. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie záver, že v prípade prikázania rodinného domu do podielového spoluvlastníctva musí ísť o predajnú nehnuteľnosť na realitnom trhu, čo v tomto prípade nie je splnené. Podľa jej názoru v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala nepredajnosť rodinného domu. Znalec sa vyjadril len v tom smere, že je to z hľadiska predaja problematická nehnuteľnosť. Vyporiadanie BSM prikázaním rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovanej, považuje žalovaná za značne nespravodlivé. Prvostupňový súd pripustil, že ak sú dané dôležité dôvody, možno výnimočne prikázať veci z BSM do podielového spoluvlastníctva. Žalovaná tvrdí, že v tomto prípade existujú dôležité dôvody pre takéto rozhodnutie, a to najmä dôvody, že žiadna zo strán sporu nehnuteľnosť dlhodobo neužíva, ani užívať nechce a nemôže, žiadna zo strán sporu nechce vec prevziať do svojho vlastníctva, žiadna zo strán sporu nemá prostriedky na vyplatenie vyrovnávacieho podielu a nemá možnosť zabezpečenia takýchto prostriedkov, obaja sú invalidní dôchodcovia, obaja spolu zodpovedajú za vzniknutú situáciu a problematický predaj nehnuteľnosti, pričom však obaja súhlasia s predajom nehnuteľnosti a následným rozdelením dosiahnutej kúpnej ceny. Žalovaná uviedla, že existencia takéhoto záväzku nebola v konaní preukázaná a súd v tomto smere dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadrenia žalobcu a jeho matky boli v tomto smere nekonkrétne, nepresné až zavádzajúce. Rodinný dom bol dokončený ešte v roku XXXX, pričom však výzva advokáta žalobcovej matky je datovaná 31.07.2009, teda v čase, keď už boli v rozvodovom konaní. Výzva advokáta je adresovaná výlučne len žalobcovi V. C. a žalovanej nebola nikdy doručená, ani o existencii takejto výzvy nevedela. Z kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.08.2009 nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca o existencii pôžičky. Žalovaná nikdy o žiadnu pôžičku nežiadala, žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela. Pokiaľ matka žalobcu tvrdila, že finančné prostriedky požičala a reálne odovzdala žalobcovi, nemožno hovoriť o spoločnom záväzku, ale len o prípadnom individuálnom záväzku žalobcu, ktorý nepatrí do masy BSM. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil nasledovne: „Z vecí patriacich do BSM sa do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje nehnuteľnosť v k.ú. S. T. D., evidovaná v KN Okresného úradu C., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako rodinný dom s.č. XXX, na parcele číslo XXX/XXX, každému v podiele jedna polovica. Z vecí patriacich do BSM sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazujú hnuteľné veci automatická práčka, farebný televízor, chladnička s mrazničkou, mikrovlnná rúra. Z vecí patriacich do BSM sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikazujú hnuteľné veci mraziarenský box, kuchynský stôl, stoličky 2 kusy, rohová lavica, práčka M. X., gramofón, kuchynské váhy, elektrický šľahač, naparovacia žehlička, stôl do obývacej izby (v celkovej hodnote 182 eur). Zostatok na účte v G. vo výške 88,15 eur sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobca je povinný z titulu úplného vyporiadania BSM zaplatiť žalovanej sumu 7.166,63 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Vyrovnávací podiel vypočítala z polovice hodnoty hnuteľných vecí prikázaných do vlastníctva žalobcu (100:2=50), z polovice hodnoty hnuteľných vecí prikázaných do vlastníctva žalovanej (182:2=91), polovice hodnoty investície žalovanej do stavby rodinného domu (12.832,77:2=6.416,38), polovice spoločného záväzku voči G. zaplateného žalovanou (1.670,64:2=835,32) a polovice zostatku finančných prostriedkov na účte v banke (88,15:2=44,07). Pri takomto vyporiadaní by bol žalobca povinný prispieť žalovanej sumou 50 + 6.416,38 + 835,32, t.j. celkom 7.301,70 eur. Žalovaná by bola povinná prispieť žalobcovi sumou 91 + 44,07, t.j. celkom 135,07 eur. Po započítaní týchto súm predstavuje vyrovnávací podiel sumu 7.166,63 eur.

3. Proti rozsudku v rozsahu piateho výroku, ktorým súd prvej inštancie stanovil povinnosť žalovanej právnym dôvodom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi sumu 17.572,93 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v rozsahu šiesteho výroku, ktorým súd prvej inštancie stanovil povinnosť žalobcu a žalovanej nahradiť štátu trovy konania každému v jednej polovici, v rozsahu siedmeho výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca. Na základe podaného odvolania žalobca žiada, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v rozsahu piateho výroku tak, že stanoví povinnosť žalovanej právnym dôvodom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi sumu 22.744,53 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v rozsahu šiesteho výroku tak, že povinnosť nahradiť trovy štátu v celom rozsahu uloží žalovanej, v rozsahu siedmeho výroku tak, že prizná žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozsahu piateho výroku žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie v prvom rade z dôvodu nesprávneho určenia výšky sumy na vzájomné vyrovnanie podielov. Konkrétne vytýka súdu prvej inštancie to, že pri výpočte uvedenej sumy súd prvej inštancie zohľadnil žalovanou tvrdené investície. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná zo svojho vynaložila v takom rozsahu prostriedky na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Svedkom prednesené tvrdenia boli sporné a namietané. Aj ak by tvrdenia svedka boli pravdivé, nemohlo sa jednať o investície žalovanej, ale len jeho investície, teda o investície tretej osoby. Žalovaná nemá právo požadovať, aby sa jej niečo uhradilo. V časti piateho výroku napáda rozsudok aj z dôvodu určenia lehoty 12 mesiacov na vyplatenie. Určená lehota je neprimerane dlhá na jeho úkor. V rozsahu siedmeho výroku svojho rozsudku považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky úspechu žalobcu vo veci a miery tohto úspechu. V danom prípade otázky rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj spôsobu jeho vysporiadania, boli v konaní riešené v zásade tak, ako toto navrhoval on. Hlavným predmetom sporu bolo prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva niektorej zo strán a najmä v nadväznosti na to aj určenie sumy na vzájomné vyrovnanie podielov. V tomto smere práve on mal vo veci plný úspech. Preto je namieste, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi prizná voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozsahu šiesteho výroku svojho rozsudku považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky miery úspechu žalobcu vo veci. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj pomery žalobcu. Hoci v Civilnom sporovom poriadku chýba ustanovenie výslovne zodpovedajúce predchádzajúcej právnej úprave podľa § 148 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle Civilného sporového poriadku by povinnosť k náhrade trov konania štátu, v tomto prípade za zaplatené výdavky na znalecké dokazovanie, nemala byť uložená strane, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, keďže jej súd neukladá ani povinnosť zložiť preddavok na náklady znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca s tým, že sa už vyjadril k tým častiam rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých toto rozhodnutie on sám napadol odvolaním. V súvislosti s prvým výrokom považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, keď súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázaním spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Prikázaním spoločnej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán by k žiadnemu vyporiadaniu nedošlo; žalobca by bol len nútený podávať ďalšiu žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorej by sa domáhal rovnakého spôsobu vyporiadania, t.j. prikázania spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd má konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (článok 17 Civilného sporového poriadku). Podstatným a správne zohľadneným faktorom pritom je, že spoločný dom stojí na pozemku, ktorý je práve vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom v jej výlučnom vlastníctve sú aj pozemky priľahlé k domu (parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX). Aj prístup k predmetnej stavbe (aj to nie priamo k stavbe, ale len k nej priľahlému pozemku s parc. č. XXX/XXX) tak, ako je v súčasnej dobe realizovaný, je riešený cez pozemok vo vlastníctve rodinných príslušníkov žalovanej (parc. č. XXX/XX). Jedine žalovaná má všetky možnosti aj na to, aby po prikázaní spoločného domu do jej výlučného vlastníctva vyriešila prístup k domu (buď cez jej pozemky alebo cez pozemok jej rodinných príslušníkov) a tento dom spolu s pozemkami predala (ak nemá záujem ho ani ona užívať) a napríklad tým si zabezpečila potrebné finančné prostriedky. Žalovaný túto možnosť nemá, pozemky mu nepatria. Rozhodnutie považuje za vecne správne aj v časti jeho tretieho výroku. Existencia záväzku voči jeho matke bola v konaní preukázaná.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Žalovaná tvrdí, že druh, účel a výška investícií vynaložených žalovanou na zhotovenie rodinného domu bola preukázaná nielen výpoveďou svedkov I. Y., ale aj uznaním zo strany žalobcu, ktorý uznal väčšinu takto označených výdavkov. Taktiež bolo preukázané, že investície boli poskytnuté výlučne žalovanej, a preto takto vynaložené prostriedky treba v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka považovať za prostriedky vynaložené zo svojho na spoločný majetok, čo potvrdil svedok I. Y. v zápisnici z pojednávania dňa 12.05.2015. Nemožno hovoriť o plnom úspechu žalobcu v prípade, že súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 17.572,93 eur, keď žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 67.940,81 eur.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu podľa § 379 písm. c/ a z dôvodov odvolania podľa § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 C.s.p. v časti výroku, ktorou „záväzok voči matke žalobcu vo výške 2.489,55 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu“ a v zostávajúcom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaných odvolaní, ktoré dôvody odvolatelia prezentovali už počas konania pred súdom prvej inštancie.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru o prikázaní spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovanej. Považuje za správne posudzovať ako rozhodné skutkové zistenie, že rodinný dom nemá samostatný prístup z verejnej komunikácie, ale že tento vedie cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovanej, resp. jej rodinných príslušníkov.

10. Spoločný rodinný dom podľa LV č. XXXX pre k.ú. S. T. D. stojí na parcele číslo XXX/XX, ktorá nie je v spoluvlastníctve strán sporu, ale v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Rovnako vo vlastníctve oboch strán sporu nie sú ani pozemky priľahlé k stavbe (parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX). Podľa kresby situácie nachádzajúcej sa v znaleckom posudku str. 26, informatívnej kópie z mapy na str. 23 posudku, ako aj podľa popisu lokality znalcom v posudku prístup k stavbe (nie však priamo k stavbe, ale len k nej priľahlému pozemku parc. č. XXX/XX) vedie cez pozemok vo vlastníctve rodinných príslušníkov žalovanej (parc. č. XXX/XX). V tejto súvislosti odvolací súd k námietke žalovanej, že za účelom prístupu k rodinnému domu bolo zriadené vecné bremeno v prospech oboch strán sporu uvádza, že táto je bez významu. Toto vecné bremeno, resp. právo prechodu a prejazdu cez parcelu č.XXX/XX totiž, ako bolo vyššie uvedené, umožňuje prístup len k jednému z priľahlých pozemkov - k parcele č. XXX/XX, ktorá však nie je v spoluvlastníctve oboch strán sporu.

11. Znalec vo svojom výsluchu uviedol, že ide o špecifický, nie bežný prípad, vyporiadavaná nehnuteľnosť je problematická práve z hľadiska prístupu cez pozemky, ktorú skutočnosť zohľadnil pri stanovení nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v nižšej sume vyrovnacieho podielu). Znalec jednoznačne skonštatoval, že predaj nehnuteľnosti v tomto stave na realitnom trhu je ťažko predstaviteľný. Uvedené zistenie má podstatný význam aj pre rozhodnutie o navrhovanom prikázaní nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Tento návrh vzniesla žalovaná z dôvodu možnosti vyporiadavania podielového spoluvlastníctva predajom veci, ktoré v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je zákonom dovolené.

12. Vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu znalca a skutkové zistenie súdu prvej inštancie o nepredajnosti resp. ťažkej predajnosti vyporiadavanej nehnuteľnosti z dôvodu nevyriešeného prístupu k nej je navrhované vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože výlučne žalovaná vzhľadom na svoje vzťahy k vlastníkom týchto pozemkov, ktorí sú jej rodinnými príslušníkmi, má reálnu možnosť odstrániť nedostatok predajnosti nehnuteľnosti, a to vyriešiť prístup k stavbe. Žalovaný túto možnosť nemá, pozemky mu nepatria, s rodinnými príslušníkmi žalovanej má preukázateľne vyostrené osobné vzťahy. Súdom prvej inštancie zvolené riešenie „sporu o nehnuteľnosť“ je zákonom predpokladané a prijateľné, preto niet dôvodu uvažovať o výnimočnom prikázaní nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré spor medzi stranami nevyrieši.

13. K námietke žalovanej týkajúcej sa existencie spoločného záväzku voči matke žalobcu R. F. v sume 4.979,90 eur, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že priamo z kúpnej zmluvy z 19.08.2009 skutočnosť svedčiaca o existencii pôžičky nevyplýva. Avšak tento nepriamy dôkaz v spojení s ďalšími dôkazmi, najmä výzvou R. F. z 31.07.2009 adresovanej žalobcovi, ktorá časovo predchádzala kúpnej zmluve (19 dní), a v ktorej sa predpokladali okolnosti a vysvetľovali dôvody uzavretia dotknutej kúpnej zmluvy, v spojení s čestným prehlásením žalobcu zo dňa 23.06.2006, ktorého podpis bol overený I. D. dňa 09.01.2009, v spojení s výsluchom svedkyne R. F., vytvoril ucelený reťazec, ktorý pri vzájomnom posúdení, logickom vyhodnotení najmä časovej postupnosti podľa názoru odvolacieho súdu dokazuje skutočnosť existencie spoločného dlhu strán sporu k R. F., ktorý vznikol a za trvania a v súvislosti s existenciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

14. Odvolací súd poukazuje na terminologickú nesprávnosť v tejto časti výroku rozsudku vykonanú súdom prvej inštancie, ktorý vo výroku nesprávne „záväzok voči matke žalobcu vo výške 2.489,55 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu“. Predmetom vlastníckeho práva ako vecného práva môžu byť len veci (§ 123 Občianskeho zákonníka). Dlhy, ktoré vznikli za trvania a v súvislosti s existenciou bezpodielového spoluvlastníctva, nie sú veci a teda nemôžu byť predmetom vlastníctva, resp. ani bezpodielového spoluvlastníctva. Súd vykonáva ich vyporiadanie analogickým postupom (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovení §149 a 150 Občianskeho zákonníka. Dlh trvajúci ku dňu rozhodovania je vyjadrený vo výroku rozsudku správne tak, že „žalobcovi prikazuje zaplatiť dlh u R. F. bytom D., D. XXX/XX v sume 2.489,55 Eur.“ Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil časť výroku napadnutého rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. K námietke žalobcu, že zohľadnené finančné sumy vynaložené na stavbu nehnuteľnosti poskytované svedkom I. Y. nemali byť posúdené ako vklady žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale ako investície tretej osoby, odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka I. Y., ktorý podľa zápisnice z pojednávania dňa 12.05.2015 vypovedal, že tieto prostriedky poskytoval výlučne žalovanej. Aj v prípade, ak by sa uvedená suma posúdila v zmysle žiadosti žalobcu ako investície v prospech oboch strán sporu, šlo by z hľadiska právnej kvalifikácie o pohľadávku tretej osoby voči bezpodielovému spoluvlastníctvu podobne ako v prípade pohľadávky matky žalobcu R. F. zo zmluvy o pôžičke. Zároveň platí, že ak sa v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadavajú i takéto spoločné pohľadávky alebo dlhy, vyporiadavajú sa analogicky podľa ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka (vrátane prikázania k úhrade niektorej zo strán a tým následného zníženia podielu strany, ktorej bol prikázaný k úhrade, čo sa rovnako prejaví vo výške vyrovnacieho podielu).

16. Pokiaľ ide o zohľadnený rozsah výlučných prostriedkov žalovanej vynaložených na stavbu spoločnej nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na detailné opísanie úvah súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli na základe vykonaných dôkazov k vyčísleniu sumy vkladu žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva v odseku 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje a v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. na ne odkazuje.

17. Odvolací súd súhlasí s určením dlhšej lehoty plnenia vyrovnacieho podielu žalovanou žalobcovi. Určenie dlhšej lehoty plnenia umožňuje § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. V danej veci je dlhšia lehota odôvodnená potrebou časového priestoru na uskutočnenie predaja nehnuteľnosti, ktorá je jediným majetkom žalovanej, pričom treba zobrať do úvahy potrebu vykonania úkonov na odstránenie problémov s predajom, ktorých existenciu potvrdil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej (problém s prístupom).

18. V otázke náhrady trov konania sa odvolací súd stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že ani u jednej zo strán sporu nemožno konštatovať úplný procesný úspech. Otázka rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva bola sčasti riešená v zmysle návrhu žalobcu (viď spoločný záväzok strán voči matke žalobcu) a sčasti v zmysle návrhu žalovanej (viď vložené výlučné prostriedky žalovanej na spoločný majetok). Ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vysporiadanie pri zisťovaní BSM a pri uskutočnení vyporiadania viazané. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol i o trovách konania štátu a o povinnosti strán nahradiť trovy štátu každý v jednej polovici.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcom rozsahu (okrem zmenenej časti výroku) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca i žalovaná boli v odvolacom konaní rovnako úspešní (odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania ani jedného z nich), a preto v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).